Účinné právo na opravu by sa malo týkať rôznych aspektov životného cyklu výrobku. Zohľadňovať by sa malo pri návrhu výrobku, kľúčových etických zásadách výroby, normalizácii, informovaní spotrebiteľov - vrátane označovania opraviteľnosti a životnosti - aj pri verejnom obstarávaní. Právo na opravu by mohlo podporiť efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov a dlhšie využívanie výrobkov, a prispieť tak k zníženiu množstva odpadu.
Poslanci požadujú, aby sa producenti už pri navrhovaní výrobkov zamerali na ich dlhšiu životnosť, bezpečnú opraviteľnosť a odstrániteľnosť jednotlivých častí. Riadne „právo na opravu“ by podľa nich malo poskytnúť subjektom v opravárenskom priemysle a spotrebiteľom bezplatný prístup k potrebným informáciám o oprave a údržbe produktov. V prípade digitálnych zariadení by softvérové aktualizácie mali byť vratné a nemali by viesť k zníženiu výkonnosti zariadenia. Aktualizácie by mali byť k dispozícii počas istého minimálneho obdobia a spotrebitelia by mali byť v čase nákupu zariadenia plne informovaní o dostupnosti aktualizácií. Praktiky, ktoré neprimerane obmedzujú právo na opravu alebo vedú k skoršiemu zastarávaniu, by sa mohli považovať za nekalé obchodné praktiky a na úrovni EÚ by mohli byť zakázané.
Europoslanci požadujú:
- stimuly pre spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre opravu namiesto výmeny výrobku, medzi ktoré by mohli patriť napríklad predĺžená záruka či povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi počas trvania opravy náhradný výrobok;
- harmonizované pravidlá týkajúce sa informácií pre spotrebiteľov v mieste predaja, ktorých súčasťou by mali byť informácie o hodnotení opráv, odhadovanej životnosti, náhradných dieloch, opravárenských službách a dostupnosti softvérových aktualizácií;
- inteligentné prostriedky označovania ako QR kódy a digitálne pasy;
- mechanizmus spoločnej zodpovednosti výrobcu a predajcu v prípade nesúladu výrobku;
- zakotvenie požiadaviek v oblasti trvácnosti a opraviteľnosti v budúcej smernici o ekodizajne.
