Riziko poklesu očakávaného objemu svetového obchodu v prvej polovici roku 2022, ktoré existovalo už pred vojnou, sa teraz potvrdzuje. Analytici Allianz Trade očakávajú, že globálny obchod v aktuálnom roku porastie len o 4 % v objemovom vyjadrení, čo je o 2 % menej ako sa pôvodne očakávalo. V hodnotovom vyjadrení sa vďaka výraznému rastu cien očakáva nárast globálneho obchodu o 10,9 % (v porovnaní s pôvodne očakávaným nárastom o 7,2 %). „Pri pohľade na Rusko ako významného dodávateľa v rámci globálnych a regionálnych obchodných vzťahov zostáva najviac ohrozená stredná a východná Európa, pričom úplné prerušenie vzťahov by znamenalo, že štyri najväčšie ekonomiky Eurozóny stratia až 0,4 % ich HDP a 1,1 % exportu“, hovorí Peter Mucina. Ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine spomalia rast HDP krajín na celom svete, no najmä ekonomík v Európe. Analytici Allianz Trade tak museli výrazne prehodnotiť prognózu rastu objemu obchodu v roku 2022. Naopak, rast obchodných cien bol revidovaný smerom nahor o 5,7 percentuálneho bodu, pričom ceny komodít a ďalšie narušenie dodávateľských reťazcov k tomu prispeli približne rovnakou mierou. Hoci Rusko ako trh konečného dopytu nie je na globálnej úrovni nejako významný (v rokoch 2015-2019 predstavovalo v priemere 1,2 % celosvetového dovozu), niekoľkoročná recesia, ktorej bude pravdepodobne čeliť, by mohla viesť k stratám v regióne. Najviac ohrozenými krajinami sú Moldavsko, Slovensko, Srbsko, Slovinsko a Česká republika, kde vývoz presahuje 1,5 % HDP. Spomedzi najväčších exportérov Eurozóny patria k 20 najviac ohrozeným krajinám aj Nemecko a Taliansko.
Pri pohľade na Rusko ako dodávateľa sa pozornosť sústreďuje najmä odvetvia energetiky (napr. ropa, plyn), kovov (napr. hliník, paládium, nikel) a agropotravinárstva (napr. pšenica, kukurica), keďže Rusko predstavuje približne 9 %, 3 %, resp. 2 % celosvetového vývozu daného odvetvia. Na základe energetických, kovospracujúcich a agropotravinárskych vstupov vyrobených v Rusku, ktoré končia vo výstupoch iných krajín (prostredníctvom priamych a nepriamych obchodných väzieb), zistíme, že k najviac ohrozeným krajinám patrí Bulharsko (takmer 9 % HDP), Litva (viac ako 5 % HDP) a Maďarsko (viac ako 2 % HDP). Medzi dvadsiatkou najviac zasiahnutých krajín sú aj niektoré krajiny západnej a severnej Európy vrátane Holandska (0,8 % HDP), Švédska (0,6 %), Talianska (0,6 %) a Nemecka (0,5 %).
Druhým dôležitým faktorom spomalenia globálneho obchodu je obnovené šírenie Covid-19 v Číne, a to aj napriek snahám krajiny o dosiahnutie politiky nulového výskytu. To spôsobuje vážny problém pre globálne dodávateľské reťazce a dodacie lehoty budú počas roku 2022 pravdepodobne predlžované. „Lokálne obmedzenia v reakcii na rastúce počty prípadov v mestách ako Shenzhen a Šanghaj pravdepodobne ovplyvnia výrobu a logistiku v Číne. Údaje ukazujú, že čakacie lehoty sa za posledných niekoľko týždňov zvýšili. Zatiaľ zostávajú pod úrovňou zaznamenanou počas leta 2021, kedy ohniská pandémie viedli k dočasnému uzavretiu prístavov. Ale táto nová prekážka prichádza v čase, keď je svetová námorná doprava stále krehká a opätovné zatvorenie čínskych prístavov by malo negatívny dopad na globálnu logistiku”, uvádza Peter Mucina. Vzťah medzi indexom preťaženia prístavov v Číne a indexom dodacích lehôt v globálnom výrobnom sektore naznačuje, že dodacie lehoty pravdepodobne zostanú väčšinu roka 2022 nad priemerom spred pandémie a na začiatku roka 2023 sa dokonca mierne predĺžia - aj keď zostanú pod maximálnymi hodnotami z roku 2021.
