Výdavky slovenských domácností na zdravie zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Z minuloročných 72 % klesol na 65 % podiel respondentov, ktorí vydajú najviac peňazí v súvislosti so zdravím za doplatky liekov a voľne predajné liečivé prípravky. Prakticky rovnaký zostal 14 % podiel domácností, pre ktoré sú najväčším nákladom v spojitosti so zdravím poplatky za lekárske výkony nehradené zo zdravotného poistenia (napríklad očkovanie, ošetrenie u zubára atď.). Takmer 3 % domácností doplácajú predovšetkým za zdravotnícke a terapeutické pomôcky a rovnaký podiel slovenských domácností platí hlavne za rehabilitácie a pobyty v kúpeľoch. „Podiel mesačných výdavkov na lieky a zdravotnícke služby na rozpočte domácností samozrejme rastie s vekom respondentov, ale inak sa dramaticky nelíši podľa socioekonomického postavenia či vzdelania. Výrazne však vzrástol podiel domácností, ktoré za lieky a zdravotnícke služby vôbec neutrácajú – na 11 % oproti 6 % v predchádzajúcom prieskume. Môže to znamenať zníženie nákladov v súvislosti s ústupom pandémie covid-19 alebo väčšiu snahu domácností ušetriť, možno aj na úkor zdravia“, hovorí Jaroslava Palendalová.
Za lieky a zdravotnú starostlivosť utrácajú o niečo menej muži. Nadštandardné služby, akými sú rehabilitácia alebo kúpele, si oveľa častejšie doprajú zamestnanci armády alebo bezpečnostných služieb a zdravotníctva. Za úkony nehradené zo zdravotného poistenia a za terapeutické a zdravotnícke pomôcky častejšie utrácajú ženy. „Výdavky spojené so zdravím predstavujú významnú časť rozpočtu väčšiny slovenských domácností. Zároveň ale nemôžeme hovoriť o nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, pretože napríklad výdavky na lieky sú limitované maximálnou výškou doplatkov. Len necelé 2 % opýtaných uviedli, že na lieky a zdravotnú starostlivosť vydávajú viac než tretinu svojho príjmu. Ukazuje sa tiež, že ľudia pracujúci v odboroch s vysokou priemernou mzdou si neváhajú priplatiť za dodatočnú starostlivosť“, dodáva Jaroslava Palendalová.