Tabakový priemysel má škodlivý vplyv vzhľadom na odlesňovanie, negatívne ovplyvňuje zmenu klímy a produkuje enormné a neustále narastajúce množstvo odpadu. Pestovanie, výroba a používanie tabaku znečisťuje vodu, pôdu, pláže a ulice miest chemikáliami, toxickým odpadom, cigaretovými ohorkami vrátane mikroplastov a tiež odpadom z elektronických cigariet. Tabakový dym sa zároveň podieľa na znečisťovaní ovzdušia, keďže obsahuje tri druhy skleníkových plynov. WHO zároveň uvádza, že pre pestovanie tabaku sa každý rok zničí približne 3,5 milióna hektárov pôdy. Pestovanie tabaku prispieva k odlesňovaniu, a to najmä v rozvojovom svete. Odlesňovanie za účelom tabakových plantáží poškodzuje a znehodnocuje pôdu, oslabuje výnosy z pôdy, respektíve schopnosť pôdy podporovať rast akýchkoľvek iných plodín alebo vegetácie. Tabakový dym prispieva k vyššej úrovni znečistenia ovzdušia a obsahuje tri druhy skleníkových plynov. Pestovanie a užívanie tabaku vzhľadom na uvedené skutočnosti jednoznačne zvyšuje tlak na obmedzené zdroje našej planéty a krehké ekosystémy.
Tabak podľa WHO každoročne zabíja viac než 8 miliónov ľudí a zároveň ničí naše životné prostredie, čím ďalej poškodzuje ľudské zdravie, a to prostredníctvom pestovania, výroby, distribúcie a spotreby tabakových produktov, ako aj prostredníctvom vyprodukovaného odpadu. Každá vyfajčená cigareta alebo použitý tabakový výrobok mrhajú vzácnymi zdrojmi, od ktorých závisí nielen ľudská existencia. Užívanie tabakových a súvisiacich výrobkov je spojené tiež so značnou sociálnou a ekonomickou záťažou. Fajčenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, ochorení dýchacích ciest, rakoviny, cukrovky, hypertenzie a ďalších. Fajčenie tabaku vo vnútorných priestoroch je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v interiéroch, pretože uvoľňuje do prostredia toxické látky. Tým stúpa aj riziko, že dymu budú vystavení aj nefajčiari - vrátane detí, mládeže a chronicky chorých osôb. Pasívne fajčenie je podľa WHO okrem kardiovaskulárnych a respiračných ochorení každoročne zodpovedné za predčasné úmrtie u 1,2 milióna ľudí na celom svete.
Odhadované celkové globálne ekonomické náklady na fajčenie z výdavkov na zdravotnú starostlivosť a straty produktivity predstavujú 1,8 % svetového ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Približne 40 % týchto ekonomických nákladov znášajú rozvojové krajiny (zdroj: BMJ Tobacco Control, 2018).