V pandemickom období rokov 2020 – 2022 stúpol podiel dospelej digitálne gramotnej populácie – teda tých, ktorí disponujú základnou (používateľskou), pokročilou alebo expertnou úrovňou digitálnych zručností z 81 % na 83 %. Paralelne s tým klesol podiel digitálne negramotných, teda tých, ktorí nevedia pracovať s počítačmi, internetom, smartfónmi, tabletmi a pod. z 19 % na 17 %. Väčšina dospelej populácie (58 %) pritom deklaruje digitálne zručnosti na základnej používateľskej úrovni. Ide o bežné činnosti, akou je napr. práca s počítačom, smartfónom, tabletom, kancelárskymi aplikáciami, internetom, emailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom a pod. Pokročilou úrovňou digitálnych zručností (prácou s profesionálnymi aplikáciami a hardvérom napr. v priemysle, administratíve, službách, verejnej správe, pri podnikaní a pod.), disponuje ďalšia skoro štvrtina dospelej populácie (23 %). Napokon najvyššiu – expertnú úroveň, dosahujú 2 % populácie. Ide najmä o ľudí, ktorí zvládajú špecializované činnosti, napr. programovanie, analýzu, vývoj, modelovanie, výskum alebo inú tvorivú činnosť pomocou moderných info - komunikačných technológií (IKT).
Hoci v období dvoch rokov pandémie podiel digitálne gramotných významne nestúpol, prieskum potvrdil najmä kvalitatívne zmeny v prostredí digitálne gramotných. Viac ako dve tretiny respondentov totiž tvrdia, že za posledné dva roky sa naučili ovládať nový hardvér, softvér, elektronické služby alebo sa zdokonalili v tom, čo nedostatočne ovládali. Až 81 % spomedzi týchto respondentov uvádza, že sa zlepšilo v práci s PC alebo prenosným počítačom, 79 % so smartfónom alebo tabletom, 73 % v používaní elektronických služieb, 69 % v používaní bežných aplikácií (kancelárske programy, internetové prehliadače, multimediálne prehrávače, aplikácie na fotky a video, a pod.) a 69 % v používaní sociálnych sietí. Na druhej strane už výrazne menej respondentov (41 %) priznáva progres v používaní špecializovaných, resp. profesionálnych aplikácií. O rozvoj digitálnych zručností sa najväčšmi zaslúžilo samoštúdium a samovzdelávanie, ktoré v období pandémie uplatnilo až 40 % opýtaných. Pre ďalších 37 % to bola pomoc rodinných príslušníkov a pre 32 % pomoc priateľov, známych či susedov – teda najbližšieho sociálneho okolia. Obdobný význam pre takýto rozvoj mala aj pomoc kolegov v práci (28 %). Takmer 6 z 10 respondentov priznalo, že ich pandémia prinútila k tomu, aby sa zlepšili, naučili niečo nové či zintenzívnili využívanie IKT.
Najviac využívané boli e-služby štátu a verejných inštitúcií, ktoré priamo súviseli s manažmentom pandémie. Napríklad e-služby na webstránkach NCZI využilo až 67 %, webový portál korona.gov.sk 59 % či elektronické služby zdravotníckych zariadení − ambulancií lekárov, polikliník, nemocníc – 53 % opýtaných. V menšej miere už boli využívané e-služby zdravotných poisťovní (31 %), samosprávy – obcí, miest, VÚC (27 %), sociálnej poisťovne a úradov práce (25 %), daňových úradov / finančnej správy (19 %). Relatívne najnižší bol záujem o e-služby zamerané na schémy pomoci v cestovnom ruchu, v doprave, v kultúre, atď., ktoré využilo iba 16 % respondentov.
