Šetrenie energie je najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy aj skresania účtov. Komisia navrhuje posilniť opatrenia vrátane zvýšenia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 % v rámci balíka „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody. Komisia uverejnila aj oznámenie EÚ o šetrení energiou, v ktorom podrobne opisuje krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali cielené komunikačné kampane a aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, akými sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, spotrebiče a výrobky či izoláciu budov. Komisia takisto stanovuje krízové opatrenia pre prípad vážneho prerušenia dodávok, vydá usmernenia týkajúce sa kritérií prioritizácie odberateľov a pomôže s prípravou koordinovaného plánu EÚ na utlmenie dopytu.
EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečila rekordnú úroveň dovozu LNG a vyšších dodávok plynu cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov. Pomáhať jej budú regionálne pracovné skupiny. Európska komisia ako ďalší krok zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“ plynu aj legislatívne opatrenia, ktorými by sa zaviedla povinnosť členských štátov časom diverzifikovať dodávky plynu. Platforma takisto umožní spoločný nákup vodíka z obnoviteľných zdrojov. V súlade s iniciatívou Global Gateway je prioritou stratégie záväzok EÚ týkajúci sa globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie, zvyšovanie úspor energie a energetickej efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vodíka a zintenzívnenie diplomacie v oblasti energetiky. V Stredozemnom a Severnom mori sa vybudujú hlavné vodíkové koridory. Vytvorí sa rámec pre ďalšie iniciatívy:
- Cielená solárna stratégia EÚ zameraná na zdvojnásobenie fotovoltickej solárnej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW kapacity do roku 2030.
- Iniciatíva pre solárne parky na strechách s postupným zavedením právnej povinnosti inštalovať solárne panely na nových verejných a komerčných budovách a nových obytných domoch.
- Zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a slnečnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
- Odporúčanie riešiť pomalé a zložité povoľovanie veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cielená zmena smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov za prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené vhodné oblasti (tzv. go-to) pre obnoviteľné zdroje energie so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „go-to“ oblasti Komisia sprístupňuje súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
- Stanovenie cieľa 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton jeho dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Ak chceme urýchliť rozvoj trhu s vodíkom, spoluzákonodarcovia by sa mali dohodnúť na zvýšených čiastkových cieľoch pre konkrétne odvetvia. Komisia uverejňuje aj dva delegované akty zamerané na vymedzenie a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie projektov v oblasti vodíka sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur na výskum a Komisia sa zaviazala dokončiť posúdenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
- V akčnom pláne pre biometán sa stanovujú nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva pre biometán a finančné stimuly na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch „Fit for 55“. Komisia zavedie rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka, ktoré majú podporiť akceptáciu ekologického vodíka v priemysle, ako aj osobitné financovanie REPowerEU v rámci inovačného fondu s využitím príjmov z obchodovania s emisiami. Zároveň poskytuje usmernenie k zmluvám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a elektrickej energie a spoločne s Európskou investičnou bankou zabezpečí nástroj technického poradenstva. Navrhuje zriadiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo založené na zručnostiach. Komisia ďalej predloží balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy zameraný na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v tomto odvetví a zváži legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku verejných inštitúcií a firiem od určitej veľkosti. Oznámenie EÚ o šetrení energiou zahŕňa aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a vnútroštátne orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahrádzaniu fosílnych palív v odvetví dopravy.
Dosiahnutie cieľov REPowerEU vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív pritom môže ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Na podporu plánu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia prijala právne predpisy a usmernenie pre členské štáty o tom, ako majú upraviť a doplniť svoje plány obnovy a odolnosti. Navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd eur vo forme grantov pochádzajúcich z predaja kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami. Už v súčasnom viacročnom finančnom rámci sa v politike súdržnosti budú podporovať projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo sprístupniť formou dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom dobrovoľných presunov sa sprístupní ďalších 7,5 miliardy eur zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia zdvojnásobí finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre veľkú výzvu v rámci inovačného fondu na jeseň roku 2022, na približne 3 miliardy eur.
Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ. Dodatočná plynárenská infraštruktúra si vyžiada investície v odhadovanej výške približne 10 miliárd eur. Nevyhnutné bude tiež urýchlenie projektov spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, aby sa budúcim potrebám prispôsobila aj elektrizačná sieť. Tento proces sa podporí z Nástroja na prepájanie Európy a komisia už uverejnila novú výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov eur, po ktorej bude začiatkom roka 2023 nasledovať ďalšia výzva.
