V správe sa stanovuje zoznam prioritných opatrení na roky 2022 – 2023, ktoré sa majú riešiť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, napríklad:
- zavedenie novej IT architektúry a interoperability pre riadenie hraníc,
- plné využívanie nástrojov cezhraničnej spolupráce,
- zabezpečenie systematických kontrol všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach,
- zabezpečenie toho, aby agentúra Frontex v plnej miere dosiahla potenciál svojho mandátu,
- zrušenie všetkých dlhotrvajúcich kontrol na vnútorných hraniciach a
- prijatie revidovaného Kódexu schengenských hraníc.
Správa takisto pripomína význam dobudovania schengenského priestoru a vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutia, ktoré umožnia Chorvátsku, ako aj Rumunsku a Bulharsku formálne sa stať súčasťou Schengenu, keďže splnili všetky kritériá. To isté sa bude vzťahovať – po úspešnom ukončení procesu schengenského hodnotenia – aj na Cyprus. Uvádzajú sa tu tiež priority vyplývajúce zo schengenských hodnotení. Schengenské hodnotenia sa v súčasnosti vzťahujú na riadenie vonkajších hraníc, policajnú spoluprácu, oblasť návratu, Schengenský informačný systém, vízovú politiku a ochranu údajov. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť najmä v oblasti návratu a Schengenského informačného systému. V priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach je však skutočne nevyhnutná pevná policajná spolupráca medzi členskými štátmi spolu s účinným vykonávaním rozsiahlych informačných systémov, najmä Schengenského informačného systému, ako aj účinná politika v oblasti návratu a spoločná vízová politika.
Zároveň so správou Európska komisia konzultuje s inštitúciami budúcu viacročnú strategickú politiku európskeho integrovaného riadenia hraníc a predkladá správu o vykonávaní povinnosti členských štátov uskutočňovať systematické kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.
