Členské štáty by sa mali rozdeliť do troch skupín v závislosti od počtu obyvateľov, aby sa dosiahla geografická vyváženosť kandidátnych listín. Tie by sa potom proporčne obsadili kandidátkami a kandidátmi z uvedených troch skupín. Celoúnijné kandidátne listiny by mali predkladať európske volebné subjekty, akými sú koalície národných politických strán, národných združení voličov alebo európskych politických strán. Cieľom je tiež dosiahnutie väčšej rodovej vyváženosti. Hoci v nedávnych voľbách došlo k všeobecnému zlepšeniu, v niektorých krajinách sa nepodarilo zvoliť ani jedinú poslankyňu Európskeho parlamentu. Preto europoslanci navrhujú zavedenie povinných striedavých zoznamov (t. j. striedanie ženských kandidátok a mužských kandidátov) či kvót tak, aby sa neporušili práva nebinárnych osôb.
Medzi ďalšie návrhy patria:
· ustanovenie 9. mája ako spoločného európskeho volebného dňa,
· zadefinovanie práva kandidovať vo voľbách pre všetkých občanov EÚ vo veku aspoň 18 rokov,
· stanovenie záväzného prahu zvoliteľnosti na úrovni 3,5 % pre väčšie volebné obvody kreujúce aspoň 60 mandátov,
· zaistenie rovnakého prístupu k voľbám pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a možnosti hlasovania poštou,
· zaistenie práva občanov hlasovať za predsedu Európskej komisie ako za hlavného kandidáta (systém takzvaných Spitzenkandidaten) prostredníctvom celoúnijnej kandidátnej listiny.
Uznesenie tiež počíta so zriadením Európskeho volebného orgánu, ktorého úlohou bude dohliadať na celý proces a zabezpečiť súlad s novými pravidlami.
Ako sa uvádza v článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, legislatívnu iniciatívu parlamentu musí jednomyseľne schváliť Rada. Potom sa iniciatíva vráti do parlamentu na opätovné odobrenie. Následne ju schváľujú členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Rokovania s Radou sa začnú, až keď členské štáty prijmú svoju pozíciu.
