Keby každý obyvateľ planéty spotrebúval prírodné zdroje v rovnakej výške, v akej ich spotrebúvajú obyvatelia členských krajín OECD a EÚ, potrebovali by sme 3,3 planéty vo veľkosti našej Zeme na udržanie takéhoto životného štandardu. Ak by každý konzumoval v rovnakej miere ako obyvatelia Kanady, Luxemburska a Spojených štátov, potrebovali by sme aspoň päť planét vo veľkosti našej Zeme. Kým Španielsko, Írsko a Portugalsko sa nachádzajú na vrchných priečkach tabuľky, všetkým krajinám OECD a EÚ sa nedarí vytvárať zdravé prostredie pre všetky deti v daných kategóriách. Niektoré z najbohatších krajín, vrátane Austrálie, Belgicka, Kanady a Spojených štátov, majú vážny a rozsiahly dopad na životné prostredie na celom svete. Porovnania sú založené na objeme emisií CO2, elektronického odpadu a celkovej spotrebe zdrojov na obyvateľa. Tieto krajiny sú celkovo na nízkych priečkach, čo sa týka vytvárania zdravého prostredia pre deti tam žijúce. Naopak, v najmenej bohatých krajinách OECD a EÚ, v Latinskej Amerike a Európe, je negatívny vplyv na životné prostredie celosvetovo najnižší.
Ďalšie zistenia:
- Viac ako 20 miliónov detí v tejto skupine krajín majú v krvi zvýšenú hladinu olova. Olovo je jednou z najtoxickejších látok nachádzajúcou sa v prostredí.
- Fínsko, Island a Nórsko sa radia k top trom krajinám vo vytváraní zdravého prostredia pre deti, avšak súčasne sú na posledných priečkach rebríčka celosvetovo v produkcii emisií, elektronického odpadu a nadspotreby.
- Na Islande, v Litve, Portugalsku a Veľkej Británii je jedno z piatich detí vystavené riziku vlhkého prostredia s tvorbou plesní. Na Cypre, v Maďarsku a Turecku je takémuto riziku vystavené jedno zo štyroch detí.
- Mnoho detí dýcha znečistený vzduch vonku aj v domácom prostredí. Mexiko patrí ku krajinám, na ktoré pripadá najvyšší počet stratených rokov života v dôsledku znečisteného ovzdušia – 3,7 roka na tisíc detí. Vo Fínsku a Japonsku je počet rokov najnižší – 0,2 roka.
- V Belgicku, Česku, Izraeli, Holandsku, Poľsku a Švajčiarsku je viac ako 1 dieťa z 12 vystavené vysokému znečisteniu pesticídmi. Znečistenie pesticídmi sa spája so vznikom rakoviny, vrátane detskej leukémie a môže poškodiť nervový, kardiovaskulárny, tráviaci, reprodukčný, endokrinný, krvný a imunitný systém dieťaťa.
UNICEF vyzýva krajiny, aby prijali nasledujúce kroky na ceste k zlepšeniu životného prostredia detí tam žijúcich:
- Vlády na národnej, regionálnej a miestnej úrovni musia zavádzať zlepšenia vo vytváraní zdravého prostredia pre deti – znižovaním znečistenia vzduchu, vody a tvorby odpadov, ako aj zabezpečením vysokej úrovne bývania a s tým súvisiacej infraštruktúry,
- Zlepšiť prostredie pre najzraniteľnejšie deti. Deti v chudobných rodinách sú náchylnejšie na riziká súvisiace s nevyhovujúcim prostredím ako deti v bohatých krajinách. Tento fakt znásobuje už aj tak existujúce znevýhodnenie a nerovnosť.
- Zabezpečiť, aby boli environmentálne politiky vnímavé k potrebám detí. Vlády a zákonodarcovia by mali zabezpečiť, aby potreby detí boli zabudované do zákonodarného procesu. Dospelí zákonodarcovia na všetkých úrovniach, od rodičov po politikov, musia zohľadňovať ich potreby a brať ich do úvahy pri tvorbe súvisiacich politík, ktoré neproporciálne zasiahnu budúce generácie.
- Zapojiť do procesu deti, ktoré sú hlavnými nositeľmi budúcnosti. Deti budú čeliť dnešným problémom súvisiacim so životným prostredím najdlhšie, no súčasne majú aj najmenej možností dnes o vývoji udalostí rozhodovať.
- Vlády aj podnikateľské subjekty musia urobiť efektívne kroky na zabezpečenie záväzkov súvisiacich so znížením skleníkových plynov do roku 2050. Adaptácia na klimatickú zmenu by mala byť tiež rozhodujúcim faktorom pre vlády a svetové spoločenstvo naprieč všetkými sektormi od vzdelávania až po infraštruktúru.
