Parlament chce zvýšiť celkovú ambíciu Európskej komisie a ešte výraznejšie znížiť emisie v rámci ETS sektorov. Cieľ preto posunul zo 61 % na 63 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. To sa má dosiahnuť ďalším jednorazovým znížením množstva kvót v obehu v celej Európskej únii v kombinácii s postupným zvýšením ročnej redukcie kvót do konca roka 2025 na 4,4 %, od roku 2026 na 4,5 % a od roku 2029 na 4,6 %. Zároveň chce zaviesť systém bonus-malus s cieľom stimulovať subjekty s najlepšími výsledkami a inovácie tak, že najúčinnejšie zariadenia v odvetví získajú dodatočné bezodplatné kvóty. Tí, ktorí nezrealizujú odporúčania energetických auditov alebo certifikovaných energetických systémov, alebo nezavedú plán dekarbonizácie pre svoje zariadenia prídu o časť či dokonca o všetky svoje bezplatné kvóty.
ETS by sa mal rozšíriť aj na námornú dopravu. Poslanci chcú od roku 2024 pokryť 100 % emisií z vnútroeurópskych trás a medzi rokmi 2024 a 2026 50 % emisií z mimoeurópskych trás z EÚ a do EÚ. Od roku 2027 by sa emisie zo všetkých jázd mali pokryť na 100 % s možnými výnimkami pre krajiny mimo EÚ, v prípade ktorých by sa pokrytie za určitých podmienok mohlo znížiť na 50 %. Žiadajú tiež zahrnutie aj iných emisií skleníkových plynov ako CO2, napríklad oxidov dusíka. Až 75 % príjmov z obchodovania s námornými kvótami formou aukcie sa vloží do Fondu pre oceány na podporu prechodu na energeticky efektívny a voči zmene klímy odolný námorný sektor EÚ. Parlament chce tiež zahrnúť spaľovanie komunálneho odpadu do systému ETS od roku 2026.
Bezodplatné kvóty v rámci ETS sektorov, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciacj (CBAM) by sa mali postupne od roku 2027 rušiť a do roku 2032 by mali úplne zaniknúť. Parlament chce, aby bol mechanizmus do tohto roka už v plnej prevádzke, pričom je to o tri roky skôr, ako navrhovala Európska komisia. Bezplatné kvóty by sa mali znížiť na 93 % v roku 2027, 84 % v roku 2028, 69 % v roku 2029, 50 % v roku 2030, 25 % v roku 2031 a 0 % v roku 2032.
Samostatný nový systém obchodovania s emisiami pre distribúciu pohonných hmôt pre komerčnú cestnú dopravu a budovy sa zriadi od 1. januára 2024 – o rok skôr, ako navrhla Európska komisia. S cieľom zabrániť, aby občania museli znášať dodatočné náklady na energie, by obytné budovy a súkromná doprava nemali byť zahrnuté do nového systému ETS pred rokom 2029. To je zároveň jediný bod, ktorý ešte musí byť dôkladne posúdený Európskou komisiou a upravený v novom legislatívnom návrhu, ktorý schváli Rada ministrov a Parlament. Poslanci tiež navrhujú zaviesť cenový strop vo výške 50 EUR, aby sa v prípade, že priemerná cena kvót v ETS II prekročí tento strop pred rokom 2030, uvoľnilo 10 miliónov kvót z trhovej stabilizačnej rezervy. Príjmy z obchodovania formou aukcie so 150 miliónmi kvót v rámci ETS II sa sprístupnia pre Sociálny klimatický fond na pomoc nízkopríjmovým rodinám.
ETS bude vytvárať príjmy, ktoré sa použijú na podporu zelenej transformácie prostredníctvom rozvoja technológií prispievajúcich k úsporám energie a zdrojov a k znižovaniu znečistenia. Parlament chce, aby sa presne vymedzený podiel príjmov z aukcií v rámci ETS použil ako vlastný zdroj a všeobecný príjem do rozpočtu EÚ. EÚ aj členské štáty musia vynaložiť všetky svoje príjmy z ETS (I + II) na opatrenia v oblasti ochrany klímy alebo na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov, ktorých uplatnenie by negatívne ovplyvnila zelená transformácia.
Parlament podporuje návrh Modernizačného fondu na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov v menej bohatých členských štátoch. Z fondu by sa mohli financovať aj cezhraničné projekty so zapojením pohraničných regiónov s nízkym rastom, ktoré by inak neboli oprávnené na financovanie. Parlament tiež trvá na tom, že oprávnené čerpať tieto finančné prostriedky by mali byť len členské štáty, ktoré prijali právne záväzné ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a opatrenia na postupné ukončenie používania všetkých fosílnych palív. Prístup k fondu by mal byť okrem toho podmienený aj dodržiavaním zásad právneho štátu. Výrazne navýšil veľkosť Inovačného fondu (ktorý bude premenovaný na Klimatický investičný fond) podporujúci inovácie v oblasti technológií, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii ETS sektorov.
