Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa dohodli na smernici o primeraných minimálnych mzdách, ktorú Európska komisia navrhla v októbri 2020. Politickú dohodu dosiahnutú Európskym parlamentom a Radou teraz formálne schvaľujú spoluzákonodarcovia. Po uverejnení v úradnom vestníku nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení a členské štáty budú musieť do dvoch rokov transponovať nové prvky smernice do vnútroštátneho práva.
Ochrana minimálnej mzdy existuje vo všetkých členských štátoch EÚ, a to buď prostredníctvom zákonných minimálnych miezd a kolektívnych zmlúv, alebo výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Zabezpečenie primeraných miezd je nevyhnutné na zlepšenie ich životných a pracovných podmienok, ale tiež na budovanie spravodlivých a odolných ekonomík a spoločností. Niektorí pracovníci sú však ovplyvnení nízkou primeranosťou a/alebo medzerami v pokrytí ochrany minimálnej mzdy. Cieľom novej smernice je tento problém vyriešiť vytvorením rámca EÚ na zlepšenie primeranej ochrany minimálnej mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a kompetencií ako aj autonómie sociálnych partnerov. Od členských štátov nevyžaduje, aby zaviedli zákonné minimálne mzdy, ani nestanovuje spoločnú úroveň minimálnej mzdy v celej EÚ.
Hlavné prvky
Rámec na stanovenie a aktualizáciu zákonom stanovených minimálnych miezd: Členské štáty so zákonom stanovenými minimálnymi mzdami budú musieť zaviesť spoľahlivý rámec riadenia na stanovovanie a aktualizáciu minimálnych miezd, čo zahŕňa:
- jasné kritériá pre stanovenie minimálnej mzdy (vrátane: kúpnej sily zohľadňujúcej životné náklady; úrovne, rozdelenia a miery rastu miezd; a národnej produktivity);
- používanie orientačných referenčných hodnôt na usmernenie hodnotenia primeranosti minimálnych miezd, pričom smernica uvádza možné hodnoty, ktoré by sa mohli použiť;
- pravidelné a včasné aktualizácie minimálnych miezd;
- zriadenie poradných orgánov, v ktorých sa budú môcť zúčastňovať sociálni partneri;
- zabezpečenie toho, aby zmeny a zrážky zákonom stanovenej minimálnej mzdy rešpektovali zásady nediskriminácie a proporcionality vrátane sledovania legitímneho cieľa; a
- efektívne zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.
Smernica vo všetkých členských štátoch podporuje kolektívne vyjednávanie. Je to preto, že krajiny s vysokým pokrytím kolektívnym vyjednávaním majú tendenciu mať nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie mzdy. Okrem toho smernica žiada členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívneho vyjednávania menšie ako 80 %, aby vypracovali akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania.
Lepšie monitorovanie a presadzovanie ochrany minimálnej mzdy:
Členské štáty budú musieť zbierať údaje o pokrytí a primeranosti minimálnej mzdy a zabezpečiť, aby pracovníci mali prístup k riešeniu sporov a mali právo na nápravu. Dodržiavanie pravidiel a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby pracovníci skutočne využívali prístup k ochrane minimálnej mzdy a podporovali konkurenčné prostredie založené na inováciách, produktivite a dodržiavaní sociálnych noriem