Novelou Daňového poriadku s účinnosťou od 1.1.2022 sa index daňovej spoľahlivosti zmenil z neverejného na verejný, čím sa mala zabezpečiť transparentnosť hodnotenia daňových subjektov. Každý daňovník bude zaradený do skupiny vysoko spoľahlivý, spoľahlivý alebo nespoľahlivý. Rozdeľovanie do skupín má prebehnúť na základe plnenia daňových povinností (podávanie priznaní a výkazov v lehote), včasného plnenia oznamovacích povinností, platenia daní, preddavkov a pokút, správne vypočítanej výšky dane v daňovom priznaní. Sporným momentom však je, že do indexu vstupujú aj výsledky daňových kontrol.„V mnohých prípadoch sa stáva, že správca dane má odlišný názor na výklad daňových predpisov ako firmy a zastupujúci daňoví poradcovia. V týchto prípadoch sa firmy musia brániť až súdnou cestou, avšak kým súd rozhodne, „prischne“ firmám nálepka nespoľahlivého daňového subjektu. Z tohto hodnotenia potom plynú rôzne malusy, prihoršenie pri vyrubovaní pokút a takisto reputačné riziko,“ hodnotí nastavenie indexu daňovej spoľahlivosti Ľubomíra Murgašová.
Podľa súčasného nastavenia nie je vôbec jasné, ako bude finančná správa postupovať, ak súd rozhodne v prospech firmy. „Bude finančná správa spätne korigovať udelené malusy či prípadne vyrubované pokuty? Akým spôsobom vykompenzuje finančná správa firme nekorektne pridelený index daňovo nespoľahlivého subjektu? Obávam sa, že firme nezostane nič iné, ako na súde problematicky preukazovať, že na základe neoprávnene priradeného indexu jej vznikla finančná alebo iná ujma. Takto by to však nemalo byť. Nedomyslený systém povinné daňového indexu môže byť ďalším krokom, ktorý zníži záujem firiem o podnikanie na Slovensku a zhorší konkurencieschopnosť krajiny,“ zdôrazňuje Ľ. Murgašová. Potenciálne protiústavným momentom je fakt, že aktuálny index sa bude zostavovať podľa plnenia povinností daňovníka za päť rokov spätne (2017-2021), čiže za obdobie, kedy index v súčasnej podobe ešte nefungoval. „Daňovníci napríklad nemohli vedieť, že oneskorené plnenie ich daňových povinností bude mať v budúcnosti pre nich takéto následky. Retroaktivita, čiže spätná účinnosť legislatívy, je v rozpore s právnou istotou, ktorú garantuje ústava. Týmto štát zasahuje do legitímnych očakávaní podnikateľov,“ vysvetľuje Ľ. Murgašová.
Od 1.1.2022 by oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti malo obsahovať aj výpočet a odôvodnenie, na základe ktorých konkrétnych porušení bol firme priradený konkrétny index. Ak daňový subjekt s hodnotením nesúhlasí, má možnosť podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená a jej podanie má odkladný účinok. Ak daňový subjekt zmešká lehotu na podanie námietky, nie je možné zmeškanie lehoty odpustiť.
