V priemysle počet pracujúcich medziročne stúpol o 2,4 % na 696 tis. pracujúcich. V rovnakom období pred rokom však zaznamenal v rámci možných prepočtov pri zásadnej zmene metodiky medziročný výraznejší úbytok pracujúcich. Pracujúci pribudli začiatkom roka 2022 aj v stavebníctve, ich počet vzrástol o 4,4 % na 247 tisíc osôb. V službách, ktoré najviac ovplyvnili dôsledky pandémie, pracovalo na začiatku roka 2022 o 2,1 % ľudí medziročne viac ľudí (1 milión 559 tisíc osôb). Celkovo služby dávali prácu vyše 60 % pracujúcich. Pribúdalo pracujúcich vo viacerých stredne veľkých alebo malých odvetviach služieb. Absolútne najvýraznejší rast - o štvrtinu - sa prejavil v ubytovaní a stravovacích službách. Toto odvetvie však pred rokom trpelo najsilnejšími dopadmi pandémie s viac ako 30 % prepadom počtu pracujúcich. Z ďalších odvetví služieb, ktoré zamestnávajú nad 150-tisíc ľudí sa dynamickejší rast o 9,9 % prejavil vo vzdelávaní a nižší rast v doprave a skladovaní o 1,7 %. Celkovo vyššiemu tempu rastu počtu pracujúcich zabránil pokračujúci pokles vo veľkoobchode a maloobchode aktuálne o 3,2 %. Pracujúcich strácali aj ďalšie počtom pracujúcich významnejšie odvetvia služieb ako zdravotníctvo a sociálna pomoc (o 7 %) či verejná správa (o 1,1 %).
Pozitívny trend bol viditeľný aj v krajoch Slovenska, počet pracujúcich, ako aj miera zamestnanosti medziročne vzrástli vo všetkých ôsmich krajoch SR. Počet pracujúcich najvýznamnejšie stúpol v Bratislavskom kraji o 8,3 %, ďalej v Žilinskom kraji o 4,3 % a v Nitrianskom kraji o 3,8 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti pod 70 % mal už len Prešovský kraj, naopak v Bratislavskom kraji sa miera zamestnanosti priblížila k úrovni takmer 83 %. Najvýraznejšia zmena nastala v Žilinskom kraji, miera zamestnanosti sa zvýšila o 4,2 p. b. na hodnotu 78 %, významné zvýšenie zaznamenal aj Košický kraj o 3,8 p. b., pričom počet pracujúcich bol nad hranicou 70 % obyvateľov kraja.
Za prácou do zahraničia odchádzalo v 1. štvrťroku tohto roka spolu 110 tis. osôb, čo bol rovnaký počet ako pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve (36,5 tis. osôb), priemysle (27,8 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (13,3 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku, Rakúsku a v Česku. Absolútne najviac tých, čo dochádzali za prácou do zahraničia pochádzalo z Prešovského kraja (25,1 tis. osôb) a zo Žilinského kraja (20,4 tis. osôb). Najvyšší nárast približne o šestinu pri dochádzaní za prácou bol v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji.