Viac ako polovica (52 %) opýtaných Európanov vo veku od 15 do 24 rokov si za posledný rok kúpila na internete aspoň jeden falšovaný výrobok a tretina (33 %) mala nelegálny prístup k digitálnemu obsahu. Úmyselne si kúpilo falšovaný výrobok 37 % a 21 % používalo, prehrávalo, preberalo, alebo v reálnom čase vysielalo obsah z nelegálnych zdrojov. Slovensko je pod priemerom EÚ: 26 % mladých ľudí si falzifikát kúpilo úmyselne a 17 % vedome využívalo pirátsky obsah. Na druhej strane 60 % mladých Európanov uprednostňuje prístup k digitálnemu obsahu z legálnych zdrojov, pričom v roku 2019 to bolo 50 %. Na Slovensku tento podiel predstavuje 62 % mladých ľudí.
Hlavnými faktormi nákupu falzifikátov a digitálneho pirátstva sú naďalej cena a dostupnosť, ale čoraz dôležitejší je aj vplyv rovesníkov a spoločnosti. Jeden z 10 respondentov uviedol ako dôvod odporúčania influencerov alebo známych osobností. Výsledky štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež za rok 2022 (22.021 respondentov vo veku 15 – 24 rokov, 27 členských štátoch EÚ, od 7. do 28. februára 2022), ktorú zverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), potvrdili výrazný nárast nákupu falšovaných výrobkov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (14 % v roku 2019). Najvyšší podiel bol v Grécku (62 %) a najnižší v Česku (24 %). Medzi falšované výrobky, ktoré mladí ľudia najčastejšie úmyselne kupujú, patria odevy a doplnky (17 %), nasleduje obuv (14 %), elektronické zariadenia (13 %) a hygienické potreby, kozmetika, prípravky na osobnú starostlivosť a parfumy (12 %). Mladí ľudia sú tiež uvádzaní do omylu: neúmyselný nákup falzifikátov predstavuje 37 % a respondenti potvrdili, že je ťažké rozoznať pravý tovar od falzifikátov. Až 48 % respondentov si takéto výrobky nekúpilo, alebo si neboli istí, či si ich kúpili.
Pokiaľ ide o digitálny obsah, medzi mladšími je čoraz bežnejšie využívanie obsahu z legálnych zdrojov: 60 % uviedlo, že v minulom roku nepoužívali, neprehrávali, nepreberali ani nestreamovali obsah z nelegálnych zdrojov v porovnaní s 51 % v roku 2019 a 40 % v roku 2016, čo spomínaný trend potvrdzuje. Úmyselné pirátstvo však zostáva na stabilnej úrovni, pričom 21 % mladých spotrebiteľov (každý piaty) priznalo, že za posledných 12 mesiacov vedome využívali pirátsky obsah. Výrazná časť mladých ľudí bola pri využívaní pirátskeho obsahu uvedená do omylu: 12 % sa k pirátskemu obsahu dostali náhodne a 7 % to nevie posúdiť.. Hlavným typom pirátskeho obsahu boli filmy (61 %) a televízne seriály (52 %), či hudba (36 %), a to predovšetkým prostredníctvom webových stránok, aplikácií, či kanálov sociálnych médií.
Riziko kybernetických podvodov hroziace ich osobe a kybernetických hrozieb sú tie dôležité faktory, ktoré by ich správanie obmedzili. Oslovení respondenti tiež čoraz častejšie uvádzajú lepšie pochopenie negatívneho vplyvu na životné prostredie alebo na spoločnosť ako ďalšie dôležité faktory.