Emisie, ktoré vznikajú pri doručovaní na poslednej míli v mestách, môžu do roku 2030 narásť podľa World Economic Forum až o 32 %. Logistické spoločnosti by mali flexibilne reagovať na dopyt s dôrazom na udržateľnosť, a to nielen zvyšujúcim sa počtom elektromobilov. Mestská infraštruktúra nie je zatiaľ uspôsobená na vysoký počet elektrických áut na cestách. Na Slovensku bolo koncom roka 2021 zaregistrovaných iba necelých 6-tisíc vozidiel s nízkymi emisiami. Cesta k zníženiu emisií z osobných automobilov do roku 2030 bude vyžadovať ich navýšenie na viac ako 200-tisíc, pričom bude dôležité budovať a rozširovať existujúcu nabíjaciu sieť.
S rastom internetového maloobchodu narastá aj dopyt po efektívnom doručovaní. Rozmach takzvaných „15 minútových“ doručovacích služieb potravín v mestách ako New York či Londýn zároveň ukazujú aj ich limity súvisiace s vysokým nárokom na množstvo personálu. „Udržateľnú logistickú alternatívu ponúka práca s časovými slotmi. Tá umožní do pár hodín od objednania priviezť plnohodnotný nákup, a to vo vopred zvolenom termíne, ktorý si zákazník sám vyberie. Služba funguje bez toho, aby zákazník musel robiť kompromis pri výbere tovaru z dôvodu oklieštenej ponuky,“ hovorí Ivo Velíšek. Časové sloty navyše môžu v budúcnosti od základov zmeniť fungovanie elektronického obchodu a podstatne zlepšiť ekologickú stopu doručovania. Logistická firma svojim obchodným partnerom v reálnom čase ponúkne voľné časové sloty, v ktorých je možné tovar doručiť zákazníkom v konkrétnych rozvozových zónach. Každý takýto slot bude mať pevne danú kapacitu, vďaka čomu je možné regulovať dopyt a zároveň zaistiť plynulosť a efektivitu. Výsledkom je to, že hýbateľom dopytu nie je len obchodník, ale aj logistická spoločnosť, ktorá má jasne dané obmedzené kapacity v oblastiach, kde doručuje a obchodníkom teda môže pomôcť cieliť dopyt tam, kam sa to oplatí a kde to dáva zmysel aj z hľadiska možnosti doručenia.
Správnym krokom na ceste k udržateľnejšiemu doručovaniu by mohli byť sklady vybudované čo najbližšie k zákazníkovi, ktoré by vytvorili podmienky pre nízkoemisnú dopravu na poslednej míli, napríklad bicyklom alebo dokonca pešo. Podľa analýzy by mohli pomôcť znížiť emisie na poslednej míli o 26 % do roku 2025 vo veľkomestách Chicago, Londýn alebo Sydney. Ďalším riešením je zavedenie zónovej logistiky, ktorá je založená na koncentrácii zásielok v mikrozónach, čo umožňuje kuriérom ekologicky a efektívne obsluhovať koncových zákazníkov s nižším počtom áut a menej najazdenými kilometrami. V hľadaní alternatív nie je možné opomenúť ani technológie ako prediktívna analytika, analýza Big Data či umelá inteligencia menia pohľad na to, ako dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu a zároveň myslieť udržateľne. „Dátová analytika dovoľuje predpovedať, koľko tovaru sa predá a kam sa bude doručovať, čím predchádzame poloprázdnym autám, ktoré vezú dva balíky na kilometroch dlhej trase. Naša logistická platforma GAIA dokáže navrhnúť cestu kuriéra tak, aby v danej oblasti doručil maximum zásielok a zároveň zvolil najefektívnejšiu trasu,“ hovorí Ivo Velíšek. Komplexné dáta a analytika prispievajú k udržateľnejšiemu doručovaniu aj podľa Accenture. V mestách, ktoré Accenture skúmalo by kombinácia lokálnych skladov, nízkoemisnej dopravy na poslednej míli s optimalizáciou trasy mohla pomôcť znížiť emisie takmer o desatinu s tým, že by sa ušetrilo až 140 miliónov prejdených kilometrov. Kľúčom k realizácii je zdieľanie dát prostredníctvom cloudu.