Podľa správy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu 64 % mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov bolo v roku 2021 ohrozených depresiou v dôsledku ťažkostí so získavaním zamestnania, finančných a vzdelávacích vyhliadok, ako aj osamelosti a sociálnej izolácie. Poslanci v správe vyzývajú inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uznali existujúcu vysokú mieru problémov v spojitosti s duševným zdravím súvisiacich s prácou a našli spôsoby, ako pomôcť predchádzať problémom s duševným zdravím vo svete digitálnej práce (práce pred počítačom). Správa tiež zdôrazňuje potrebu odstrániť násilie, diskrimináciu a obťažovanie na pracovisku. Vyzýva prijať právne predpisy, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky na prácu na diaľku v celej únii bez toho, aby sa zhoršili pracovné podmienky zamestnaných na diaľku. Tieto požiadavky by sa mohli týkať napríklad zabezpečenia dobrovoľnosti a toho, aby rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, pracovné zaťaženie a výkonnostné normy zamestnancov pracujúcich na diaľku boli rovnocenné s tými, ktoré platia na pracovisku. Vyzýva tiež na pružný pracovný čas, ktorý by pomohol zmierniť stres súvisiaci s prácou, vzdelávanie v oblasti duševného zdravia a odbornú prípravu pre zamestnávateľov.
Okrem toho sa navrhuje, aby bol rok 2023 v EÚ vyhlásený za európsky rok duševného zdravia, čím by sa zabezpečilo viac pozornosti pre túto problematiku. V uznesení o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii Covid 19 z roku 2020 uznal Európsky parlament duševné zdravie za základné ľudské právo a vyzval na vypracovanie akčného plánu EÚ v oblasti duševného zdravia. V roku 2021 vyzval na právo odpojiť sa od práce mimo pracovného času bez toho, aby to malo pre zamestnanca negatívne dôsledky zo strany zamestnávateľa.