Európskej únii hrozia ďalšie prerušenia dodávok plynu z Ruska. Európska komisia preto navrhuje nový legislatívny nástroj a európsky plán na zníženie dopytu po plyne v snahe znížiť spotrebu plynu v Európe do budúcej jari o 15 %. Všetci spotrebitelia, verejné správy, domácnosti, majitelia verejných budov, dodávatelia energie aj sektor priemyslu môžu a mali by prijímať opatrenia s cieľom šetriť plynom. Zrýchli tiež prácu na diverzifikácii dodávok vrátane spoločného nákupu plynu, aby rozšírila možnosti EÚ získavať plyn z alternatívnych zdrojov.
Komisia na základe článku 122 zmluvy navrhuje nové nariadenie Rady o koordinovaných opatreniach na znižovanie dopytu po plyne. Stanovila v ňom cieľovú hodnotu zníženia dopytu po plyne o 15 % v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 pre všetky členské štáty. Nové nariadenie by jej poskytlo aj možnosť vydať po konzultáciách s členskými štátmi v súvislosti s bezpečnosťou dodávok plynu tzv. únijnú výstrahu, ktorá by znamenala povinnosť znížiť dopyt po plyne vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mali do konca septembra aktualizovať svoje národné núdzové plány, ako dosiahnu cieľovú hodnotu zníženia dopytu. Svoj pokrok by mali hlásiť raz za dva mesiace. Pri žiadosti o dodávky plynu z mechanizmu solidarity budú musieť preukázať opatrenia, ktorými sa snažili znížiť svoj dopyt. Komisia prijala tiež európsky plán znižovania dopytu po plyne, v ktorom vytýčila opatrenia, zásady a kritériá koordinovaného znižovania dopytu. Je zameraný na náhradu plynu inými palivami a na celkové úspory energie vo všetkých sektoroch s cieľom zaručiť dodávky do domácností a kľúčovým spotrebiteľom, ktorými sú nemocnice, ale aj priemyselné odvetvia, ktoré majú zásadný význam pre zásobovanie základnými výrobkami a poskytovanie základných služieb pre hospodárstvo, dodávateľské reťazce EÚ a konkurencieschopnosť. Plán obsahuje usmernenia pre členské štáty, ktoré by mali zvážiť pri plánovaní utlmenia činností.
Plán znižovania dopytu po plyne vychádza z konzultácií s členskými štátmi a odvetvím priemyslu. Pred tým, než by členské štáty začali zvažovať utlmenie činností, mali by vyčerpať všetky možnosti náhrady paliva, nepovinné úsporné opatrenia aj alternatívne zdroje energie. Prioritou by mal byť prechod na obnoviteľné zdroje energie či čistejšie alebo menej znečisťujúce možnosti s nižšími emisiami uhlíka. Ako dočasné riešenie však možno bude potrebné prejsť na uhlie, ropu alebo jadrovú energiu. Podmienkou pri tom bude predísť dlhodobej odkázanosti na uhlie. Členské štáty by mohli zaviesť systémy aukcií alebo výziev na predkladanie ponúk v snahe stimulovať znižovanie spotreby energie zo strany priemyselných odvetví. Môžu poskytovať podporu v súlade so zmenou dočasného krízového rámca štátnej pomoci. Ďalším dôležitým faktorom pri úsporách energie je zníženie miery vykurovania a chladenia. Komisia nalieha na všetky členské štáty, aby odštartovali osvetové kampane na propagáciu veľkoplošného zníženia miery vykurovania a chladenia a aby začali vykonávať oznámenie EÚ o šetrení energiou, ktoré takisto zahŕňa mnoho možností krátkodobých úspor. Členské štáty by mali ísť príkladom a mohli by prikázať cielené zníženie miery vykurovania a chladenia v budovách pod správou verejných orgánov.
Plán znižovania dopytu ďalej pomôže členským štátom spomedzi svojich „nechránených“ skupín odberateľov identifikovať a určiť ako prioritu najkritickejších odberateľov alebo zariadenia, a to na základe celkových hospodárskych hľadísk a týchto kritérií:
- spoločenská kritickosť – pri sektoroch vrátane zdravia, potravín, bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti, rafinérií a obrany, ako aj poskytovania environmentálnych služieb,
- cezhraničné dodávateľské reťazce – sektory alebo priemyselné odvetvia poskytujúce tovar a služby so zásadným významom pre bezproblémové fungovanie dodávateľských reťazcov EÚ,
- poškodenie zariadení – v snahe predísť situácii, keď by sa už nemohla znova rozbehnúť výroba bez značného omeškania, opráv, regulačného schválenia a nákladov,
- možnosti zníženia spotreby plynu a náhrada výrobkov/komponentov – miera, do akej priemyselné odvetvia môžu prejsť na dovážané komponenty/výrobky, a miera, do akej možno dopyt po výrobkoch alebo komponentoch pokryť dovozom.