Podiel domácností, ktoré vôbec neutrácajú za zábavu a koníčky, sa takmer zdvojnásobil (zo 17 % na súčasných 32 %). „Zistenie, že slovenské domácnosti míňajú menej za šport a kultúru, nepochybne súvisí s minuloročnými protipandemickými opatreniami. Okrem toho sa ukazuje, že Slováci si dobre uvedomujú rastúce ceny energií a spotrebného tovaru, a preto viac šetria na zábave a ďalších aktivitách, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné. Dlhodobé zanedbávanie športových aktivít však môže mať negatívny vplyv na zdravie dospelých i detí, našťastie sa však dá športovať aj s veľmi nízkymi nákladmi,“ hovorí Jaroslava Palendalová.
Muži míňajú na zábavu a koníčky o niečo viac ako ženy, pričom len 27 % mužov, ale až 36 % žien uviedlo, že do zábavy vôbec neinvestujú. Ľudia vo veku od 18 do 44 rokov míňajú peniaze najmä na cestovanie, zatiaľčo mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov priťahuje stravovanie v reštauráciách a táto veková kategória tiež vydáva na zábavu zo svojho mesačného rozpočtu výrazne viac ako iné vekové skupiny. Cestujú najmä rodiny s deťmi, bez ohľadu na počet detí. Vysokoškoláci, ktorí sú zároveň najčastejšími cestujúcimi, investujú do zábavy častejšie a väčšiu časť svojho rozpočtu. „Slováci si na dovolenku, zábavu či rôzne voľnočasové aktivity zvyčajne nepožičiavajú, a tak s klesajúcim príjmom domácnosti klesajú aj výdavky na zábavu a koníčky. Zároveň sme zistili, že aj ľudia s dlhmi po splatnosti často vydajú na zábavu 31 až 50 % svojho mesačného rozpočtu. To isté platí pre domácnosti, ktorých finančný príjem stačí len na najnutnejšie potreby,“ dodáva Jaroslava Palendalová. Míňať peniaze na zábavu a koníčky sú zvyknutí ľudia pracujúci v oblasti finančných a poisťovacích služieb, informačných technológií a telekomunikácií. Na druhej strane, najmenej pravdepodobné je, že tak urobia ľudia pracujúci v poľnohospodárstve a lesníctve.
