To sú len niektoré zo záverov štúdie, ktorú vypracoval think tank Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe s podporou Google.org, Dentons Bratislava a Nadácie Pontis. Od februára do apríla 2022 zainteresované strany (najmä z organizácií zastrešujúcich rodinné firmy, firemných nadácií a neziskových organizácií, akademických inštitúcií a národných aj medzinárodných organizácií) formujúce slovenský sociálny ekosystém spojili, aby pripravili súbor odporúčaní na potrebné zmeny potrebné k väčšej spoločenskej angažovanosti firiem i jednotlivcov. „Sociálna aktivita firiem je čoraz častejšie diktovaná očakávaniami uvedomelých spotrebiteľov, zamestnancov a investorov. Už teraz je až 39 % Slovákov ochotných zaplatiť za produkty a služby spoločensky zodpovedných značiek o niečo viac. Podniky, ktoré sú ochotné vykonávať sociálne zodpovedné aktivity, čelia bariéram, ktoré bránia najmä tým menším, malým a stredným podnikom, prispôsobiť svoje stratégie požiadavkám moderného sveta,“ vysvetľuje Anna Korzeniewska.
Záujem o sociálne a environmentálne témy na Slovensku rastie. Čoraz dôležitejšie sú veľké zastrešujúce organizácie, ktoré koordinujú podporu a profesionalizujú celý sektor Žiaľ, väčšiemu zapojeniu firiem bráni pomerne zložitý právny a daňový systém. Tento problém najlepšie ilustruje skutočnosť, že 10 z pohľadu podnikania najdôležitejších predpisov (napr. Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, zákon o sociálnom poistení atď.) prešlo len v roku 2020 až 42 novelizáciami. Výsledkom je, že spoločnosti majú len minimum času, alebo nemajú žiadny čas nazvyš, ktorý by mohli venovať rozvoju CSR (Corporate Social Responsibility). Prevažnú väčšinu podnikov tvoria na Slovensku malé a stredné podniky (99 %). Integrácia malých spoločností do ekosystému sociálneho vplyvu je dôležitou výzvou pre nasledujúce roky. Mnohí z nich by sa chceli viac aktivizovať v oblasti spoločenskej zodpovednosti, no nevedia, kde začať. Nevedia posúdiť, aké oblasti a rozsah podpory sú pre nich vhodné a ako prepojiť spoločenskú angažovanosť s benefitmi pre vlastnú firmu. Odborníci sa zhodujú, že je dôležité prezentovať výhody spoločenskej zodpovednosti lídrom MSP a zdieľať osvedčené postupy od skúsenejších spoločností. Okrem toho, pre tieto firmy by bolo obzvlášť dôležité zjednodušenie legislatívy.
Nové predpisy či rastúce očakávania zákazníkov a zamestnancov motivujú spoločnosti, aby sa vo svojich stratégiách viac zamerali na ESG (Environmental, Social and Governance). Niektoré firmy (najmä tie veľké) sa snažia spájať obchodné a spoločenské ciele, ale bráni im nedostatok vedomostí, odborníkov a dobrej praxe v tejto oblasti. Bez jasného usmernenia zo strany štátu je pre firmy, verejnosť a ďalšie zainteresované strany ťažké určiť priority a rozhodnúť o najefektívnejších opatreniach. Odborníci odporúčajú podporiť spoločnosti tak, aby v rámci svojich činností postupovali strategickejšie a zameriavali sa na dosah. Dodávajú tiež, že od verejnej správy sa očakáva väčšia spoločenská angažovanosť, ktorá môže využiť viacero nástrojov na podporu filantropických aktivít medzi firmami. Môže zvážiť zavedenie dodatočných legislatívnych výnimiek, napr. v zákone o verejnom obstarávaní. Špecifické benefity pre predkladateľov ponúk v tendroch, ktorí podporujú sociálne a environmentálne ciele (bonusové body, výnimky), by mohli reálne zvýšiť mieru angažovanosti v týchto oblastiach. Na zvýšenie ochoty podnikateľského sektora investovať do filantropických aktivít je tiež kľúčové diskutovať o zákonných opatreniach v oblasti vecných darov a pro bono služieb. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení upravuje určité služby a tovary, ktoré sú oslobodené od DPH, a zároveň stanovuje veľmi prísne kritériá na uplatnenie výnimiek. Spoločnosti, ktoré poskytujú vecné dary alebo ponúkajú pro bono služby, musia z darovaného tovaru a služieb platiť DPH. Vo väčšine prípadov takáto prísna legislatíva spoločnosti odrádza poskytovať nepeňažné dary alebo ponúkať pro bono služby.
