Slovenskí vedci skúmali, či vedia mladí ľudia odlíšiť pravdivé zdravotnícke informácie od nepravdivých. Len 48 % tínežderov verilo pravdivým zdravotníckym správam viac než nepravdivým. Na druhej strane 41 % účastníkov výskumu považovalo nepravdivé správy za rovnako dôveryhodné ako pravdivé. Zvyšných 11 % dokonca menej dôverovalao pravdivým zdravotníckym správam ako nepravdivým.
Informácie a dezinformácie z oblasti zdravotníctva predstavujú vážnu obavu z pohľadu verejného zdravia. V posledných rokoch sa vo zvýšenej miere šíria hlavne na sociálnych sieťach. Predošlé výskumy ukazujú, že zdravotnícke správy v on-line priestore sú často nekompletné a nesprávne a obsahujú potenciálne škodlivú zdravotnícku informáciu. Takéto správy môžu viesť k zlým rozhodnutiam v oblasti starostlivosti o zdravie, riskantnému správaniu či strate dôvery v lekárske autority.
Vedci Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied v rámci spoločného výskumu zistili, že tínedžeri nepovažovali ani jazykové nedostatky v správach za znak nedôveryhodnosti. Pri posudzovaní on-line informácií si všímajú štruktúru stránky, jazyk a vzhľad. Viac dôverujú spoľahlivým organizáciám, overeným značkám alebo stránkam so serióznym jazykom. Vedci na vzorke 300 stredoškolákov vo veku 16 až 19 rokov testovali, ako vnímali dôveryhodnosť siedmich krátkych správ o benefitoch ovocia a zeleniny na zdravie. Správy boli rôzne: nepravdivé, pravdivé s neutrálnym nábojom a pravdivé s pridanými elementmi (superlatívy, clickbait, gramatické chyby, s potvrdením autority, tučné písmo). Výskum poukazuje na dôležitosť vzdelávania mladých ľudí v oblasti práce s informáciami z oblasti zdravotníctva a mediálnu gramotnosť, ako aj analytické myslenie a vedecké uvažovanie.