Žiadatelia o azyl sú ľudia prechádzajúci do inej krajiny, kde formálne podajú žiadať o a právnu a materiálnu pomoc a medzinárodnú ochranu, pretože vo svojej krajine im hrozí nebezpečenstvo. V súčasnosti musia osoby z krajín mimo EÚ požiadať o ochranu v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpia. Podaním žiadosti sa stávajú žiadateľmi o azyl. Postavenie utečenca alebo inú formu medzinárodnej ochrany získajú až po kladnom rozhodnutí vnútroštátnych orgánov. Utečenci sú osoby, ktorých žiadosť o udelenie azylu bola uznaná na základe toho, že v ich krajine im hrozí prenasledovania na základe rasy, vierovyznania, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V EÚ existuje smernica, ktorá stanovuje normy na prideľovanie statusu utečenca a medzinárodnej ochrany. V marci 2022 parlament prvýkrát od nadobudnutia účinnosti smernice o dočasnej ochrane v roku 2001 podporil jej aktiváciu s cieľom poskytnúť okamžitú ochranu ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine.
V roku 2021 bolo v EÚ podaných 632.315 žiadostí o medzinárodnú ochranu - o 33 % viac ako v roku 2020, čo znamená, že sa nachádzame v podobnom stave ako pred pandémiou. V roku 2019 bolo podaných 744.810 žiadostí, čo predstavuje výrazný pokles oproti rokom 2015 a 2016, kedy ich bolo viac ako milión. Obzvlášť veľký nárast bol v roku 2021 zaznamenaný v Bulharsku (212 %), Poľsku (179,9 %) a Rakúsku (170,3 %). Počty klesli v Maďarsku (65,2 %), na Malte (38,9 %), v Grécku (30 %), Španielsku (26,2 %), Fínsku (20,8 %) a Švédsku (13,7 %). Prví žiadatelia o azyl v roku 2021 pochádzali najmä zo Sýrie (viac ako 98.800 osôb alebo 18 % z celkového počtu), Afganistanu (83.700 osôb alebo 16 %) a Iraku (približne 26.000 osôb alebo 5 %). V dôsledku ruskej invázie na Ukrajine boli tisíce ľudí nútené opustiť svoje domovy. Podľa UNHCR od začiatku vojny prekročilo hranice Ukrajiny 8,8 milióna ľudí. V marci 2022 požiadalo o medzinárodnú ochranu 73.850 prvých žiadateľov o azyl, čo je o 115 % viac ako v marci 2021. Tento nárast je spôsobený najmä konfliktom na Ukrajine. Ukrajincov najprv prijali susedné krajiny, najmä Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Česko a Moldavsko. Podľa agentúry Frontex, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sa od februára do júna vrátilo domov viac ako 2,5 milióna Ukrajincov.
V rokoch 2015 a 2016 bolo zistených viac ako 2,3 milióna nelegálnych prechodov. Celkový počet nelegálnych prechodov v roku 2021 bol 200.000, čo je najvyššia úroveň od roku 2017. Počet zistených prekročení sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšil na všetkých trasách nelegálnej migrácie okrem východného Stredozemia, kde počet klesol na 13.184 z 15.980 v roku 2020 a 52.169 v roku 2019. Prechod cez Stredozemné more zostáva aj naďalej veľmi nebezpečný - v roku 2021 počas neho prišlo o život alebo sa stratilo viac ako 1.500 ľudí. V roku 2019 ich bolo 1.754. Príchody cez Stredozemné more (do Talianska a na Maltu) sa takmer zdvojnásobili v období január - september 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020. V období od januára do septembra 2021 bolo zaznamenaných viac ako 48.800 takýchto príchodov v porovnaní s 25.400 v rovnakom období predchádzajúceho roka. V globále, väčšinu prichádzajúcich osôb v súčasnosti tvoria Ukrajinci. Ďalší prichádzajú z krajín, ktoré trpia skôr ekonomickým poklesom. K tomuto trendu pravdepodobne prispeje aj pokles príjmov na celom svete. Kým sa neoživí ekonomika, ľudia budú naďalej prichádzať do EÚ hnaní vidinou lepšej práce a zdravotnej starostlivosti.
Na svete je dnes 89,3 milióna ľudí, ktorí utekajú pred prenasledovaním, konfliktami a násilím. Deti tvoria viac ako tretinu (36,5 %) všetkých utečencov. Najviac utečencov sa dnes nachádza v Turecku, Kolumbii, Pakistane, Ugande a Nemecku. Rozvinuté krajiny prijali na svoje územia len 17 % všetkých svetových utečencov. Riešenie migrácie je pre EÚ jednou z jej dlhodobých priorít. V reakcii na zvýšené migračné toky v roku 2015 EÚ podstatne zvýšila financovanie politík súvisiacich s migráciou, azylom a integráciou utečencov. Vo svojom rozpočte na roky 2021-2027 EÚ vyčlenila na migráciu a správu hraníc 22,7 miliardy eur (v cenách z roku 2018), v rokoch 2014-2020 operovala s čiastkou 10 miliárd eur.
