Odpoveďou Európskej únie na súčasnú ekologickú krízu je plán dosiahnuť klimatickú neutralitu. V novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil klimatickú pohotovosť a vyzval Európsku komisiu, aby vo všetkých svojich legislatívnych návrhoch pamätala na cieľ výrazne znižovať emisie a udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C. Komisia v reakcii na to predstavila Európsku zelenú dohodu (European Green Deal), podľa ktorej by sa Európa mohla stať do roku 2050 klimaticky neutrálnym kontinentom.
Európsky parlament prijal klimatický predpis EÚ 24. júna 2021 a týmto krokom sa cieľ na redokciu emisií o 55 % do roku 2030 a cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu stali právne záväznými. Európska únia tak bude pripravená dosiahnuť po roku 2050 negatívne emisie. Klimatický predpis by mal priniesť výhody ako čistejšie ovzdušie, voda a pôda, znížené účty za energie, zrekonštruované domy, lepšia verejná doprava a viac nabíjacích staníc pre e-automobily, menej odpadu, zdravšie potraviny a zlepšenie zdravia pre súčasné a budúce generácie. Prínosom pre podniky bude aj vytváranie príležitostí v oblastiach, v ktorých si Európa kladie za cieľ stanoviť globálne štandardy. Očakáva sa tiež, že sa vytvoria pracovné miesta napríklad v oblasti obnoviteľnej energie, energeticky efektívnych budov a procesov.
Na dosiahnutie cieľa do roku 2030 navrhla Európska komisia v roku 2021 balíček 6 nových a 13 aktualizovaných legislatívnych opatrení známy Fit for 55 v oblasti klímy a energetiky. Europarlament prijal 22. júna 2022 pozíciu k :
· revízii európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) s cieľom zahrnúť znečisťujúce odvetvia, ako sú sektor budov a cestná doprava, a s cieľom postupne zrušiť bezplatné kvóty do roku 2032,
· zavedeniu mechanizmu na zabránenie únikom uhlíka a zavedenie dovozného cla na uhlík na dovážaný tovar s cieľom zabrániť premiestňovaniu výroby o krajín s menej ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy,
· sociálnemu klimatickému fondu na zabezpečenie spravodlivej energetickej transformácie prostredníctvom riešenia z toho vyplývajúcej energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility, financovaný z aukcií kvót ETS.
Začiatkom júna europoslanci prijali pozíciu k:
· zdieľaniu spoločného úsilia medzi krajinami EÚ s cieľom zvýšiť národné ciele zníženia emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS, najmä v doprave, poľnohospodárstve, stavebníctve a odpadovom hospodárstve, z 29 % na 40 % do roku 2030,
· posilneniu pravidiel na zvýšenie odstraňovania uhlíka v sektore využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF),
· návrh, ktorý zaručí, že nové osobné automobily a dodávky v EÚ budú v roku 2035 produkovať nulové čisté emisie,
· revízii emisných kvót pre leteckú dopravu s cieľom zahrnúť do systému všetky lety z Európskeho hospodárskeho priestoru a potenciálne riešenie pre lety mimo EÚ (známe ako CORSIA).
Poslanci Európskeho parlamentu budú v nasledujúcich mesiacoch rozhodovať okrem iného o svojom postoji k energetickým témam (obnoviteľné zdroje energie, efektívnosť, dane).