Chudoba pracujúcich v Európskej únii sa za posledné desaťročie zvýšila a hospodárske krízy ako počas pandémie Covid 19 ukazujú, že primeraná minimálna mzda zohráva dôležitú úlohu pri ochrane pracovníkov s nízkymi mzdami. Po návrhu Európskej komisie obsahujúcom pravidlá na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd dosiahli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady v júni dohodu. O nových pravidlách sa bude hlasovať už na septembrovom plenárnom zasadnutí.
Poslanci očakávajú, že pravidlá povedú k tomu, aby krajiny EÚ dosiahli reálny rast miezd a zabránili konkurencii v oblasti nákladov práce na jednotnom trhu, ako aj pomôcť zníženiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, keďže takmer 60 % osôb zarábajúcich minimálnu mzdu v EÚ tvoria ženy. Krajiny EÚ budú musieť zabezpečiť, aby ich vnútroštátne zákonné minimálne mzdy umožňovali dôstojnú životnú úroveň. Na určenie, aká výška mzdy tomu zodpovedá, budú môcť použiť nástroje ako napr:
- národný kôš tovarov a služieb v reálnych cenách, ktorý by mohol zahŕňať kultúrne, vzdelávacie a sociálne aktivity,
- porovnanie minimálnej mzdy s referenčnými hodnotami bežne používanými na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubej mediánovej mzdy alebo 50 % hrubej priemernej mzdy,
- porovnanie čistej minimálnej mzdy s hranicou chudoby,
- kúpna sila minimálnej mzdy.
Medzi ďalšie opatrenia, ktoré budú musieť vlády jednotlivých štátov prijať, patria:
- podpora kolektívneho vyjednávanie o stanovení miezd,
- aktualizácia zákonom stanovenej minimálnej mzdy aspoň každé dva roky alebo najviac každé štyri roky v prípade krajín, ktoré používajú automatický valorizačný mechanizmus,
- presadzovanie pracovných inšpekcií na zabezpečenie dodržiavania predpisov a riešenie zneužívania pracovných podmienok,
- zabezpečiť, aby pracovníci mali prístup k riešeniu sporov a právo na nápravu.
Budú mať všetky krajiny EÚ rovnakú minimálnu mzdu? Nie, každá krajina si stanoví výšku minimálnej mzdy na základe sociálno-ekonomických podmienok, kúpnej sily, úrovne produktivity a vývoja v jednotlivých krajinách. Krajiny, v ktorých sa mzdy stanovujú výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú povinné zaviesť zákonnú minimálnu mzdu.
Minimálna mzda je najnižšia odmena, ktorú by mali zamestnanci dostávať za svoju prácu. Hoci všetky krajiny EÚ majú určitú formu minimálnej mzdy, vo väčšine členských štátov táto odmena často nepokrýva všetky životné náklady. Približne sedem z desiatich zamestnancov s minimálnou mzdou v EÚ malo v roku 2018 problém pokryť svoje potreby na život. Mesačná minimálna mzda sa v roku 2022 v EÚ značne líši, od 332 eur v Bulharsku po 2.256 eur v Luxembursku. Jedným z hlavných faktorov tohto rozdielu sú rozdiely v životných nákladoch. V krajinách EÚ existujú dve formy minimálnej mzdy:
- zákonná minimálna mzda - upravená zákonmi alebo formálnymi zákonmi, takéto pravidlá má väčšina členských štátov,
- kolektívne dohodnuté minimálne mzdy - v šiestich krajinách EÚ (Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Taliansko a Švédsko) sa mzdy určujú prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi, v niektorých prípadoch vrátane minimálnej mzdy.