Parlament prijal klimatický predpis EÚ 24. júna 2021 a týmto krokom sa cieľ na redukciu emisií o 55 % do roku 2030 a cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu stali právne záväznými. Európska únia by tak mala byť pripravená dosiahnuť po roku 2050 negatívne emisie. Klimatický predpis by mal priniesť výhody ako čistejšie ovzdušie, voda a pôda, znížené účty za energie, zrekonštruované domy, lepšia verejná doprava a viac nabíjacích staníc pre e-automobily, menej odpadu, zdravšie potraviny a zlepšenie zdravia pre súčasné a budúce generácie. Prínosom pre podniky bude aj vytváranie príležitostí v oblastiach, v ktorých si Európa kladie za cieľ stanoviť globálne štandardy. Očakáva sa tiež, že sa vytvoria pracovné miesta napríklad v oblasti obnoviteľnej energie, energeticky efektívnych budov a procesov. Na dosiahnutie cieľa do roku 2030 navrhla Európska komisia v roku 2021 balíček 6 nových a 13 aktualizovaných legislatívnych opatrení známy pod názvom Fit for 55 v oblasti klímy a energetiky. Parlament prijal 22. júna 2022 pozíciu k :
• revízii európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) s cieľom zahrnúť znečisťujúce odvetvia, ako napr. sektor budov a cestná doprava, a s cieľom postupne zrušiť bezplatné kvóty do roku 2032,
• zavedeniu mechanizmu na zabránenie únikom uhlíka a zavedenie dovozného cla na uhlík na dovážaný tovar s cieľom zabrániť premiestňovaniu výroby o krajín s menej ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy,
• sociálnemu klimatickému fondu na zabezpečenie spravodlivej energetickej transformácie prostredníctvom riešenia z toho vyplývajúcej energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility, financovaný z aukcií kvót ETS.
Začiatkom júna poslanci EP prijali pozíciu k:
• zdieľaniu spoločného úsilia medzi krajinami EÚ s cieľom zvýšiť národné ciele zníženia emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS, najmä v doprave, poľnohospodárstve, stavebníctve a odpadovom hospodárstve, z 29 % na 40 % do roku 2030,
• posilneniu pravidiel na zvýšenie odstraňovania uhlíka v sektore využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF),
• návrh, ktorý zaručí, že nové osobné automobily a dodávky v EÚ budú v roku 2035 produkovať nulové čisté emisie,
• revízii emisných kvót pre leteckú dopravu s cieľom zahrnúť do systému všetky lety z Európskeho hospodárskeho priestoru a potenciálne riešenie pre lety mimo EÚ (známe ako CORSIA).
Poslanci Európskeho parlamentu budú v nasledujúcich mesiacoch rozhodovať okrem iného aj o svojom postoji k energetickým témam (obnoviteľné zdroje energie, efektívnosť, dane).
V marci 2020 predstavila Európska komisia aj akčný plán pre obehové hospodárstvo. Obsahuje opatrenia týkajúce sa celého životného cyklu produktov s cieľom podporiť udržateľnú spotrebu a redukovať odpad. Sústreďuje sa najmä na: elektroniku a IT zariadenia, batérie a autá, obaly a plasty, textil, staviteľstvo a budovy či potravinový reťazec. Jedným z odvetví, ktoré sú najviac zodpovedné za klimatické zmeny, je práve potravinový sektor. Európske poľnohospodárstvo je jediným veľkým farmárskym regiónom na svete, ktorému sa podarilo znížiť emisie - o 20 percent od roku 1990. No aj tak má stále na svedomí takmer 10 percent emisií v EÚ, z čoho 70% pochádza zo živočíšnej výroby. Ďalšia stratégia, predstavená v máji 2020, ktorej názov je "z farmy na stôl" (Farm to Fork) by mala garantovať spravodlivý, zdravý a ekologický potravinový systém a zároveň zaistiť dostatočné príjmy pre farmárov. Táto stratégia pokrýva celý potravinový reťazec. Spomína sa tu redukovanie pesticídov, hnojív a antimikrobiálnych látok a podpora organickej poľnohospodárskej výroby. Parlament privítal európsku stratégiu "z farmy na stôl" v rezolúcii prijatej v októbri 2021, avšak prijal odporúčania, aby bola ešte viač udržateľná. Špeciálne vyzdvihol, že balíček Fit for 55 by mal zahrňať ambiciózne ciele pre redukciu emisí v poľnohospodárstve a využívaní pôdy. Európska únia sa snaží zakročiť aj proti strate biodiverzity. Až jednému z ôsmich miliónov rastlinných a živočíšnych druhov na celom svete totiž hrozí vyhynutie. Európska stratégia pre biodiverzitu do roku 2030, ktorú Európska komisia predstavila v máji 2020 si kladie za cieľ zvrátiť degradáciu ekosystémov a spomaliť stratu biodiverzity. Parlament prijal svoje stanovisko k tejto stratégii 8. júna 2021. Poslanci vo svojej správe apelujú na to, aby bola v súlade s ďalšími stratégiami v rámci Európskej zelenej dohody. Európsky parlament sa zasadzuje za udržateľné lesné hospodárstvo, keďže lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri pohlcovaní a kompenzácii emisií uhlíka. Poslanci poukazujú na to, že lesníctvo vytvára pracovné miesta a že EÚ môže zohrávať úlohu pri ochrane a obnove lesov na celom svete.
V januári Európska komisia predstavila Investičný plán pre udržateľnú Európu. V zmysle tejto stratégie na financovanie ekologického dohovoru chce počas nasledujúcich 10 rokov pritiahnuť investície z verejného aj súkromného sektora vo výške najmenej jedného bilióna eur. Súčasťou investičného plánu je aj Mechanizmus spravodlivej transformácie na pomoc ľuďom a komunitám, ktorí počas prechodu na ekologickejšie hospodárstvo utrpia značné socioekonomické škody (napr. baníkom). V máji 2020 komisia navrhla úverový nástroj na podporu ekologických investícií v regiónoch, ktoré sú závislé na fosílnych palivách. Parlament ho schválil v júni 2021. Parlament a Rada EÚ sa dohodli na zavedení nových zdrojov na financovanie európskeho rozpočtu a hospodárskej obnovy po koronakríze. Tieto nové zdroje budú zahŕňať príjmy z európskeho systému obchodovania s emisiami a dovozného cla na uhlík. Ide o poplatky pri dovoze tovarov z tretích krajín, pri ktorých výrobe vzniká veľa emisií uhlíka. V júni 2020 parlament prijal plány na podporu investovania do udržateľných aktivít a proti tzv. greenwashingu. V novembri 2020 poslanci vyzvali k prechodu na udržateľný hospodársky systém, ktorý by mal byť kľúčovým na zabezpečenie dlhodobej autonómie EÚ a posilniť jej odolnosť.
