Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len úrad) zozbieral v mesiacoch jún a júl 2022 informácie od 190 podnikov o existujúcich a aj do roku 2024 plánovaných regionálnych optických sieťach (angl. backhaul / sieť spájajúca jednotlivé obce s okresným alebo krajským mestom. Účelom bolo zmapovať stav komerčne vybudovaných regionálnych optických sietí ku koncu roka 2024 ako aj prípadnú potrebu štátnej intervencie na ich dobudovanie. Prítomnosť regionálnych optických sietí je totiž nevyhnutným predpokladom budovania optických prístupových sietí pre služby vysokorýchlostného internetu a vysokokvalitnej televízie.
Spracovaním dát sa zistilo, že na konci roku 2021 nebola v 970 z 2.890 obcí na Slovensku prítomná regionálna optická sieť, z čoho tretina takýchto obcí sa nachádza v Prešovskom kraji. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bratislavský kraj s 92 % prítomnosťou backhaulu (v 67 zo 73 obcí). Hoci sa do konca roku 2024 dobudujú regionálne optické siete do ďalších 193 obcí v rámci celého Slovenska a počet obcí bez backhaulu klesne na 777, oba kraje, Prešovský aj Bratislavský, si svoje miesta na opačných koncoch rebríčka udržia. V rebríčku Top 5 najväčších vlastníkov a budovateľov regionálnych optických sietí sú Slovak Telekom, Orange a všetky 3 elektrickú energiu distribuujúce podniky s majoritou štátu. Jedinečné pokrytie aspoň jednej obce backhaulom bude mať v roku 2024 však až 38 telekomunikačných podnikov.
Tri najväčšie sídla (nad 3.000 obyvateľov) bez prítomnosti regionálnej optickej siete budú na konci roka 2024 Lomnička v okrese Stará Ľubovňa, Gajary v okrese Malacky a Mútne v okrese Námestovo. V 777 sídlach bez regionálnej optiky žije podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 cca 290 tisíc obyvateľov, priemerná veľkosť sídla bez regionálnej optiky je teda 373 obyvateľov. „Pre dobudovanie regionálnych optických sietí do všetkých zostávajúcich 777 obcí Slovenska, ktoré nedávajú podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby úplný (t.j. štátom nepodporený) komerčný zmysel, by bolo potrebných približne 120 miliónov eur, z ktorých ideálne polovica by mala pochádzať od telekomunikačných podnikov a polovica, t.j. 60 miliónov formou štátnej intervencie realizovanej formou nenávratnej finančnej pomoci z Európskych fondov,“ odhaduje Ing. Ivan Marták.