Výraznejšie rozdiely ale panovali v rámci vykázaných ziskov na akciu. Zatiaľčo v Európe sa medziročne zvýšili o 18,5 % (v Eurozóne o 4,7 %), v USA sa zvýšili len o 2,1 % (celosvetovo o 0,9 %). Naznačuje to, že spoločnosti na starom kontinente boli v porovnaní so svojimi americkými partnermi schopné lepšie absorbovať rastúce výrobné náklady. Pri pohľade na výsledky podľa odvetví sa mimoriadne darilo energetike a doprave, kde globálne tržby medziročne vzrástli o 62,3 %, resp. o 31,5 %. Na druhej strane v Európe v dôsledku nedostatku polovodičov a s tým spojeného poklesu objemu výroby najviac utrpel automobilový priemysel, ktorý sa prepadol o viac ako 11 %.
Inflácia bude mať výrazný vplyv na výsledky za 3. a 4. štvrťrok, najmä v USA, kde sa problémy s rastom cien začali skôr. Okrem toho však spoločnosti vo viacerých krajinách začínajú spaľovať hotovosť, ako ukazuje Allianz Trade Cash-burning index. V prvej polovici tohto roka dosiahli hotovostné rezervy nefinančných spoločností rekordnú úroveň, ale časť týchto nárastov pochádza z nových úverov. Jedným z dôvodov zrýchleného čerpania peňažnej zásoby sú požiadavky na rast pracovného kapitálu vyvolané infláciou. Za prvý polrok 2022 sa celkové zásoby v porovnaní s koncom roka 2021 zvýšili o +5 dní obratu v USA a o +7 dní v Európe. Spoločnosti, priemyselné odvetvia a dokonca aj krajiny tak v súčasnosti čelia a budú čeliť rôznym výzvam. V Európe by energetická kríza mohla byť veľkou ranou najmä pre energeticky náročné odvetvia (energetika, papierenský priemysel, kovovýroba, železničná doprava, chemický priemysel atď.), zatiaľčo silný dolár by mohol poškodiť vývozné odvetvia v USA.
