Minimálny príjem sú platby v hotovosti, ktoré pomáhajú domácnostiam dosiahnuť určitú príjmovú úroveň, z ktorej budú môcť platiť účty a viesť dôstojný život. Dôležité sú najmä v časoch hospodárskej recesie, keďže dokážu zmierniť pokles príjmov domácností u ľudí v najväčšej núdzi, a tým prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Vo všeobecnosti bývajú doplnené o vecné dávky umožňujúce prístup k službám, ako aj o cielené stimuly zamerané na prístup na trh práce. Systémy minimálneho príjmu tak nie sú iba pasívnym nástrojom, ale slúžia ako odrazový mostík k lepším možnostiam začlenenia a zamestnania. Dobre navrhnuté systémy minimálneho príjmu vytvárajú rovnováhu medzi zmierňovaním chudoby, stimulovaním k práci a zachovaním udržateľných rozpočtových nákladov.
V roku 2021 bola v Európskej únii ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením viac ako jedna osoba z piatich, t. j. celkom 94,5 mil. ľudí. Záchranné sociálne siete zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore týchto ľudí a pomáhajú im vstúpiť, prípadne vrátiť sa na trh práce, ak môžu. Systémy sociálnej ochrany však musia byť efektívnejšie, keďže približne 20 % ľudí bez práce ohrozených chudobou nemá nárok na žiadnu podporu príjmu a odhaduje sa, že približne 30 % až 50 % oprávnenej populácie podporu minimálneho príjmu nevyužíva. Spomínaný návrh pomôže dosiahnuť sociálne ciele EÚ do roku 2030 zamerané na zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou v dôsledku vylúčenia minimálne o 15 miliónov tak, ako sa stanovuje v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zároveň pomôže členským štátom pri dosahovaní cieľa, ktorým je mať najmenej 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov v zamestnaní.
Členským štátom sa odporúča:
Zlepšiť primeranosť podpory príjmu:
- Stanoviť hranicu úrovne podpory príjmov transparentnou a spoľahlivou metodikou.
- Popri zabezpečovaní pracovných stimulov zaručiť, aby podpora príjmu postupne odrážala celý rad kritérií adekvátnosti. Členské štáty by mali dosiahnuť primeranú úroveň podpory príjmu najneskôr do konca roku 2030 a pri tom neohroziť udržateľnosť verejných financií.
- Každoročne preskúmať a v prípade potreby upraviť výšku podpory príjmu.
Zlepšiť pokrytie a využívanie minimálneho príjmu:
- Kritériá oprávnenosti by mali byť transparentné a nediskriminačné. Napríklad v záujme podpory rovnosti žien a mužov a ekonomickej nezávislosti, najmä žien a mladých dospelých, by členské štáty mali uľahčiť prijímanie podpory príjmu na osobu, a nie na domácnosť bez toho, aby tak muselo dôjsť k zvýšeniu celkovej úrovne dávok na domácnosť. Okrem toho sú potrebné ďalšie opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby minimálny príjem využívali domácnosti s jedným rodičom, ktorým sú väčšinou ženy.
- Postupy podávania žiadostí by mali byť dostupné, zjednodušené a doplnené o ľahko zrozumiteľné informácie.
- Rozhodnutie o žiadosti o minimálny príjem by sa malo vydať do 30 dní od jej predloženia s možnosťou jeho preskúmania.
- Systémy minimálneho príjmu by mali pružne reagovať na sociálno-ekonomické krízy, napríklad zavedením dodatočnej flexibility, pokiaľ ide o ich oprávnenosť.
Zlepšiť prístup na inkluzívne trhy práce:
- Aktivačné opatrenia by mali poskytovať dostatočné stimuly na (opätovný) vstup na trh práce s osobitným dôrazom na pomoc mladým dospelým.
- Systémy minimálneho príjmu by mali ľuďom pomôcť nájsť a udržať si prácu, napríklad využitím inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj podpory pri hľadaní a po nájdení pracovného miesta či mentorskej podpory.
- Malo by byť možné kombinovať podporu príjmu so zárobkami za prácu na kratšie obdobie, napríklad počas skúšobnej doby alebo stáže.
Zlepšiť prístup k podporným a základným službám:
- Prijímatelia by mali mať účinný prístup ku kvalitným podporným službám, ako sú (zdravotná) starostlivosť, odborná príprava a vzdelávanie. Služby sociálneho začlenenia, ako poradenstvo a koučing, by mali byť dostupné pre tých, ktorí to potrebujú.
- Prijímatelia by navyše mali mať stály a efektívny prístup k základným službám, akou sú napríklad energie.
Presadzovanie individualizovanej podpory:
- Členské štáty by mali vykonať individuálne, viacrozmerné posúdenie potrieb s cieľom identifikovať prekážky, ktorým prijímatelia čelia pri sociálnom začleňovaní a/alebo hľadaní zamestnania, ako aj možnosti podpory ich riešenia.
- Na základe tohto posúdenia by mali prijímatelia najneskôr do troch mesiacov od získania minimálneho príjmu dostať plán začlenenia, ktorý bude obsahovať spoločné ciele, časový harmonogram a na mieru šitý balík podpory pri ich dosahovaní.
- Zvýšiť efektivitu správy záchranných sociálnych sietí na celoštátnej, regionálnej, miestnej úrovni a na úrovni EÚ, ako aj mechanizmov monitorovania a podávania správ.
Na zlepšovanie systémov minimálneho príjmu a sociálnej infraštruktúry formou reforiem a investícií majú členské štáty k dispozícii finančné prostriedky EÚ.
