Cieľom právneho predpisu, dohodnutom v júni s Radou, je zlepšiť pracovné a životné podmienky všetkých pracujúcich v únii a podporiť ekonomický a sociálny pokrok. Stanovuje preto minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zefektívňuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy. Nová smernica sa bude týkať všetkých pracujúcich v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv. Pre členské štáty EÚ sa zavádza povinnosť vytvoriť systém presadzovania pravidiel vrátane spoľahlivého monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. Cieľom je zabezpečiť ich dodržiavanie a riešiť problémy, ako sú zneužívanie subdodávok, nepravá samostatná zárobková činnosť, neevidované nadčasy či zvýšená intenzita práce.
Stanovenie minimálnej mzdy zostáva v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň. Členské štáty môžu kvôli posúdeniu primeranosti svojich platných zákonných minimálnych miezd vytvoriť kôš tovarov a služieb v reálnych cenách alebo ho stanoviť na 60 % mediánu hrubej mzdy a 50 % priemernej hrubej mzdy. Kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni je jedným z kľúčových faktorov na dosiahnutie primeraných minimálnych miezd a podľa schválených nových pravidiel ho preto treba náležite podporovať a posilňovať. Krajiny, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie týka menej ako 80 % pracujúcich, budú musieť v spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť akčný plán na zvýšenie tohto podielu.
