Najnovšie hodnotenie stavu základných práv v Európskej únii v rokoch 2020 – 2021, ktoré vypracoval Európsky parlament, konštatuje viaceré slabiny a žiada členské štáty o obranu európskych hodnôt. Poslanci identifikovali problematické oblasti a navrhli spôsoby účinnejšej ochrany slobody, rovnosti a právneho štátu.
Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení vplyvom opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 na demokraciu a základné slobody vrátane práv osôb aktívnych v právnom systéme, v presadzovaní práva a väzňov. Vyjadrujú tiež poľutovanie nad pretrvávajúcim porušovaním zásad právneho štátu v niektorých štátoch EÚ a opätovne uvádzajú, že právny štát, demokracia a základné práva sú neoddeliteľne prepojené. S cieľom chrániť tieto hodnoty EÚ a spravodlivé a zákonné rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ parlament vyzýva Európsku komisiu, aby využila mechanizmus podmienenosti rozpočtu EÚ. Poslanci odsúdili Poľsko a Maďarsko za to, že nedodržiavajú rozsudky Európskeho súdneho dvora, a v reakcii na to žiadajú inštitúcie EÚ o konkrétne kroky. Parlament opätovne zdôrazňuje význam ochrany novinárov pred pokusmi o využívanie právneho systému na ich umlčanie (tzv. strategické žaloby proti verejnej účasti) a pred zastrašovaním, útokmi a násilím. Poslanci sú znepokojení rastúcim počtom štátnych orgánov, ktoré používajú špionážny softvér ako je Pegasus v rozpore s hodnotami EÚ.
Poslanci opätovne odsúdili rodovo motivované násilie a žiadajú Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko, ako aj samotnú EÚ, aby ratifikovali Istanbulský dohovor. Vyjadrili tiež obavy z protirodových a antifeministických hnutí, ktoré systematicky napádajú práva žien a LGBTIQ+ osôb, a odsúdili ich odmietavý postoj k právam žien (vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia). V tomto kontexte zdôraznili najmä vývoj v Poľsku, na Slovensku, v Chorvátsku a v Litve. Vítajú súbor rozhodnutí týkajúci sa prípadov nesplnenia povinnosti z júla 2021 proti Maďarsku a Poľsku, teda právne kroky komisie voči členským štátom, ktoré nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Bolo to vôbec po prvýkrát, kedy komisia spustila tento mechanizmus s cieľom chrániť práva LGBTIQ komunity. Parlament tiež požaduje dôsledné vykonávanie Rámcového rozhodnutia EÚ o boji proti rasizmu a xenofóbii a víta návrh komisie zaradiť trestné činy z nenávisti/nenávistné prejavy do zoznamu trestných činov EÚ. Podľa poslancov je potrebné, aby členské štáty riešili aj pretrvávajúci štrukturálny rasizmus (vrátane policajného násilia voči Rómom). Zároveň požadujú zlepšenie v oblasti trestného súdnictva, vzdelávania, bývania a zamestnanosti. Parlament dôrazne odsudzuje odopieranie vstupu a násilie voči migrantom na hraniciach a kriminalizáciu humanitárnych pracovníkov a aktivistov. Aby agentúra Frontex nebola spoluúčastná na týchto aktivitách, poslanci žiadajú pozastavenie jej činnosti v členských štátoch, v ktorých k nim dochádza.