Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 zaniklo v dôsledku odlesňovania 420 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť väčšia ako Európska únia. Spotreba v EÚ predstavuje približne 10 % globálneho odlesňovania. Palmový olej a sója tvoria viac ako dve tretiny. V októbri 2020 Európsky parlament využil svoju právomoc stanovenú v zmluve a požiadal Európsku komisiu, aby predložila právne predpisy na zastavenie globálneho odlesňovania spôsobeného EÚ.
V boji proti celosvetovej zmene klímy a strate biodiverzity europarlament požaduje, aby obchodníci zabezpečili, že výrobky predávané v Európskej únii nebudú pochádzať z odlesnenej alebo znehodnotenej pôdy. Plenárne zasadnutie prijalo svoju pozíciu k návrhu komisie na nariadenie o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu. Novým zákonom by sa obchodným spoločnostiam uložila povinnosť overiť (tzv. „náležitá starostlivosť“), či tovar predávaný v EÚ nebol vyrobený na odlesnenej alebo znehodnotenej pôde kdekoľvek na svete. Tým by sa spotrebiteľom zaručilo, že výrobky, ktoré kupujú, neprispievajú k ničeniu lesov vrátane nenahraditeľných tropických lesov, a tým by sa znížil príspevok EÚ k zmene klímy a strate biodiverzity. Poslanci tiež chcú, aby obchodníci overili, či sa tovar vyrába v súlade s ustanoveniami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a či rešpektuje práva pôvodného obyvateľstva.
Návrh komisie sa vzťahuje na hovädzí dobytok, kakao, kávu, palmový olej, sóju a drevo vrátane výrobkov, ktoré obsahujú, ktorými boli kŕmené alebo ktoré boli použité na ich výrobu (napr. koža, čokoláda a nábytok). Parlament chce zahrnúť aj bravčové mäso, ovce a kozy, hydinu, kukuricu a gumu, ako aj drevené uhlie a výrobky z potlačeného papiera. Poslanci tiež trvajú na tom, že výrobky sa nesmú vyrábať na pôde odlesnenej po 31. decembri 2019, teda o rok skôr, ako navrhla komisia. Parlament si tiež želá, aby sa na finančné inštitúcie vzťahovali dodatočné požiadavky s cieľom zabezpečiť, že ich činnosti nebudú prispievať k odlesňovaniu. Hoci žiadna krajina alebo komodita nebudú zakázané, spoločnosti, ktoré uvádzajú výrobky na trh EÚ, by boli povinné vykonávať náležitú starostlivosť s cieľom vyhodnotiť riziká vo svojom dodávateľskom reťazci. Môžu napríklad využívať nástroje satelitného monitorovania, audity v teréne, budovanie kapacít dodávateľov alebo testovanie izotopov s cieľom skontrolovať, odkiaľ výrobky pochádzajú. Orgány EÚ by mali prístup k relevantným informáciám, ako sú zemepisné súradnice. Anonymizované údaje by boli prístupné verejnosti.
Na základe transparentného posúdenia by komisia musela do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia klasifikovať krajiny alebo ich časti na tie s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. Výrobky z nízkorizikových krajín budú podliehať menšiemu počtu povinností.