Energetika a energetická bezpečnosť: Prevažná väčšina občanov EÚ súhlasí s tým, že EÚ by mala investovať do obnoviteľných zdrojov energie (87 %), znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie (86 %) a s tým, že zásobníky plynu v krajinách EÚ by sa mali rýchlo naplniť, aby boli počas zimy zabezpečené neprerušené dodávky plynu (86 %). Okrem toho sa 85 % respondentov domnieva, že zvyšovanie energetickej účinnosti zníži našu závislosť od producentov energie mimo EÚ, a 83 % respondentov je za to, aby členské štáty EÚ nakupovali energiu z iných krajín spoločne v snahe získať lepšiu cenu. Až 78 % respondentov uviedlo, že už prijali opatrenia na zníženie spotreby energie alebo že tak plánujú urobiť v blízkej budúcnosti.
Hospodárstvo a euro: Pozitívne hodnotenie stavu európskeho hospodárstva sa od začiatku roka 2022 znížilo o 5 percentuálnych bodov a v súčasnosti dosahuje 40 %. Väčšina respondentov (51 %, + 6 percentuálnych bodov) si myslí, že stav európskeho hospodárstva je v súčasnosti zlý. Okrem toho sa znížilo aj pozitívne hodnotenie stavu národného hospodárstva, a to o 5 percentuálnych bodov na 34 %, pričom 64 % respondentov považuje stav svojho národného hospodárstva za zlý (+ 5 percentuálnych bodov). Väčšina respondentov očakáva, že stav národného hospodárstva sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zhorší (53 %, + 22 percentuálnych bodov). Medzitým sa zvýšila podpora euru a dosiahla historicky najvyššiu úroveň: osem z 10 respondentov v eurozóne (+ 3 percentuálne body) a 72 % v EÚ (+ 3 percentuálne body) vyjadrilo podporu európskej hospodárskej a menovej únii s jednotnou menou eurom. Viac ako polovica Európanov (56 %) si myslí, že na súčasné hospodárske výzvy dokáže účinne reagovať nástroj NextGenerationEU – najväčší balík hospodárskych stimulov EÚ.
Hlavné obavy Európanov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni: Hlavné obavy sú odrazom pesimistického vnímania hospodárstva. Na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ došlo k výraznému nárastu obáv súvisiacich s infláciou a dodávkami energie – tie sa umiestnili na prvom a druhom mieste. V odpovedi na otázku „Ktorým najdôležitejším problémom EÚ v súčasnosti čelí?“ uviedla viac ako tretina respondentov „rastúce ceny/infláciu/životné náklady“ (34 %, + 10 percentuálnych bodov v porovnaní s februárom a teraz na prvom mieste), „dodávky energie“ (28 %, + 12 percentuálnych bodov a teraz na druhom mieste, v predošlom prieskume na siedmom mieste) a „medzinárodnú situáciu“ (takisto 28 %). Rastúce ceny/inflácia/životné náklady sú jedným z hlavných problémov aj na vnútroštátnej úrovni, a to pre viac než polovicu respondentov (54 %, + 13 percentuálnych bodov), po nich nasledujú dodávky energie (22 %, + 11 percentuálnych bodov) a hospodárska situácia (20 %, + 1 percentuálny bod). Nie je to prekvapujúce, keďže viac ako šesť z desiatich respondentov (62 %) uviedlo, že vojna na Ukrajine mala vážne dôsledky na ich osobnú finančnú situáciu.
COVID-19: Postoje občanov sú naďalej pozitívne, aj pokiaľ ide o reakciu členských štátov a EÚ na pandémiu koronavírusu. Viac ako polovica respondentov je spokojná s opatreniami, ktoré na boj proti pandémii koronavírusu prijala ich vláda a EÚ (v oboch prípadoch 56 %). Spokojnosť s reakciou na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa v 23 členských štátoch zvýšila. Zvýšila sa aj dôvera v EÚ, pokiaľ ide o prijímanie správnych rozhodnutí v reakcii na pandémiu koronavírusu v budúcnosti – v súčasnosti túto dôveru prejavuje viac ako šesť z desiatich opýtaných (63 %, + 3 percentuálne body).
