Ak spoločnosť neponúka formu práce na diaľku či hybridný model, s veľkým predpokladom ju čaká odchod kvalifikovaných zamestnancov. Podľa Eurostatu v období medzi rokmi 2019 – 2021 došlo až k 150 % nárastu zamestnancov pracujúcich na home office v rámci Európskej únii. Firmy sa presvedčili, že takýmto spôsobom sa dá veľmi efektívne pracovať, no množstvo z nich má aj naďalej obavy pred touto formou pracovného pomeru. A to aj napriek tomu, že podľa prieskumu OECD hodnotí približne 63 percent manažérov a 74 % pracovníkov prácu na diaľku počas covidu celkovo pozitívne a väčšina z nich by chcela takto pracovať aj naďalej.
Významnými zmenami prešli najmä odvetvia maloobchodu, e-commerce, kreatívnych profesií, IT, podnikových služieb, médií, telemedicíny aj vzdelania. Veľký posun nastal tiež v pozíciách, pri ktorých sa zvýšila flexibilita rôznych rolí v rámci kontaktných miest a asistenčných útvarov, akými sú administratíva, podpora klientov, predaj, financie a účtovníctvo či nábor a HR oblasť. Podľa štúdie KPMG z tohto roka až 89 % spoločností zaviedlo, alebo aspoň zvažuje istý typ práce na diaľku. Môže ísť o rôzne typy pracovných úväzkov zahŕňajúcich home office – či už je to virtuálna pozícia, pri ktorej pracuje zamestnanec v inej krajine, najímanie talentov v inom štáte, napríklad ak firmy nevedia nájsť dostatok kvalifikovaných pracovníkov na mieste svojho pôsobenia, no tiež hybridná práca. „Práve tento typ pracovného úväzku sa stáva v poslednej dobe preferovaným a to najmä z dôvodu udržania si alebo nájdenia špičkových odborníkov z iných krajín, ktorých firmy potrebujú. Aj keď sa im niektoré tradičné spoločnosti stále bránia, výhody tohto modelu sú nielen na strane pracovníkov, no prospech z nej majú tiež zamestnávatelia,“ hovorí Martin Malo. Viacero štúdií potvrdzuje, že práca na diaľku poskytuje zamestnancom lepšiu možnosť zladiť svoj pracovný a súkromný život, vďaka čomu sú celkovo spokojnejší aj produktívnejší.
Tento typ rovnováhy a pracovnej flexibility sa pretavuje aj do väčšej lojality smerom k zamestnávateľovi, tiež do rozvoja radu mäkkých zručností (soft skills) ako prispôsobivosť, odolnosť, sebamotivácia, komunikácia a spolupráca. Všetky tieto faktory vedia následne pracovníci využiť vo svojej práci a pre prospech zamestnávateľa. Hybridná práca s dochádzaním do zamestnania na 2 či 3 dni počas pracovného týždňa tiež vedie k úspore času a väčšiemu sústredeniu sa na pracovné úlohy bez vyrušovania kolegami. Samozrejme, hybridná práca je pre niektoré odvetvia výhodnejšia, ako pre iné. Najväčšie predpoklady na úspešnú prácu na diaľku či v hybridnej forme majú podľa štúdie spoločnosti McKinsey sektory finančníctva a poisťovníctva (86 %), manažmentu (78 %), IT a telekomunikácií (75 %), veľkoobchodu (52 %) a nehnuteľností (44 %). Za najvýznamnejšie pre zamestnávateľov považuje výskum spoločnosti Yougov pre Barclays tieto výhody:
- úspora nákladov o 32 percent z hľadiska plochy kancelárií aj prevádzkových nákladov,
- vyššia pravdepodobnosť udržania si zamestnancov o 34 %,
- o 46 % vyššia flexibilita pre firmy aj pracovníkov,
- skrátenie doby dochádzania o 41 %,
- zvýšenie produktivity o 30 percent.