Základ všetkých testov predstavuje meranie dĺžky brzdnej dráhy na konkrétnom povrchu – teda na suchu, mokrom povrchu a v prípade zimných pneumatík predovšetkým na snehu a ľade. Ďalej sa v testoch skúmajú jazdné vlastnosti pneumatiky a jej schopnosti reagovať na každodenné situácie, s ktorými sa vodič za volantom najčastejšie stretne. „Akcelerácia a preklz kolies, stabilita pri riadení a vyhýbacích manévroch, ovládateľnosť na mokre, aquaplaning, tendencia ísť s vozidlom do pretáčavého, respektíve nedotáčavého šmyku, vibrácie alebo správanie v limitných rýchlostiach – všetky tieto kritériá sa u pneumatiky testujú predovšetkým z dôvodu bezpečnosti, ale zároveň aj pre celkový jazdný komfort, ktorý by mala pneumatika vodičovi poskytovať,“ vysvetľuje Aleš Langer.„Pri zimných pneumatikách sa ďalej testuje spotreba paliva (valivý odpor pneumatík), hlučnosť alebo rýchlosť opotrebovania, pričom tieto kritériá nemajú takú váhu a slúžia skôr ako doplnok na hodnotenie. Pri väčšine testov je najdôležitejším kritériom pre celkový výsledok správanie sa pneumatiky na mokrom povrchu a na snehu, pretože práve tieto dva povrchy sú počas zimy najčastejšie a napríklad v testoch nemeckého autoklubu ADAC predstavujú dohromady až 50 % celkového hodnotenia,“ dodáva odborník. Testy zimných pneumatík prebiehajú takmer vždy v noci, zhruba od desiatej hodiny večernej do druhej hodiny rannej. Deje sa tak pre stabilitu vonkajšej teploty i samotného povrchu, čo je dôležité najmä pri testoch na snehu, aby bola zaručená čo najväčšia výpovedná hodnota testu.
Pri testovaní zimných pneumatík sa vždy počíta s rozdelením do dvoch základných častí – tzv. objektívne a subjektívne. Objektívna časť testov vychádza z exaktných meraní jednotlivých sád pneumatík v disciplínach, akými sú spomínaná brzdná dráha z určitej rýchlosti a na konkrétnom povrchu, akcelerácia, opäť na určitú rýchlosť a v závislosti od povrchových vlastností aj ovládateľnosť, čiže rýchlosť prejazdu definovaným úsekom so zákrutami či kopcami. Počas objektívnej časti sa pracuje s mnohými modernými meracími prístrojmi (napríklad špeciálny GPS modul), ktorých dáta sú potom starostlivo vyhodnocované. Subjektívnu časť má, naopak, na starosti skúsený testovací pilot (ide často o bývalého pretekára), ktorý, bez toho, aby vedel, aké pneumatiky má práve obuté na aute, hodnotí na základe vlastných pocitov na bodovej škále 0 až 10 vlastnosti danej sady. Najčastejšie sa opäť hodnotí už spomínaná ovládateľnosť, stabilita pri riadení a pri úhybných manévroch, trakcia a ďalšie dôležité aspekty, z ktorých sa skladá celkový dojem a hodnotenie. „Ako testovací automobil sa používa automobil vybavený silným motorom. To preto, aby bolo možné dostať testované pneumatiky počas každej jazdnej situácie na ich limit, respektíve ešte trochu zaň,“ dopĺňa Aleš Langer.