Komisia vyzýva Slovensko, aby správne transponovalo všetky požiadavky stanovené v smernici o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (smernica o NEC – smernica EÚ 2016/2284) do vnútroštátnych právnych predpisov. Zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v súlade so smernicou o NEC je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane prírodného prostredia. V smernici o NEC sa konkrétne stanovujú národné záväzky znižovania emisií pre členské štáty v súvislosti s piatimi dôležitými látkami znečisťujúcimi ovzdušie, ktorými sú oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, oxid siričitý, amoniak a jemné tuhé častice. Európska zelená dohoda a jej akčný plán nulového znečistenia kladie dôraz na zníženie znečistenia ovzdušia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie faktory škodiace zdraviu ľudí. Slovensko do vnútroštátneho práva netransponovalo požiadavku týkajúcu sa aktívneho a systematického šírenia určitých informácií na verejne prístupnom webovom sídle. Okrem toho sa v slovenskom práve nestanovili ani žiadne sankcie za porušenie smernice o NEC. Komisia preto zasiela Slovensku formálnu výzvu. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré komisia poukázala. Ak nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Komisia ďalej vyzýva Bulharsko, Cyprus, Grécko, Litvu, Rumunsko a Slovensko, aby aktualizovali svoje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňových rizík, ako sa vyžaduje v smernici o povodniach (smernica 2007/60/ES). Mapy povodňového ohrozenia by mali pokrývať geografické oblasti, ktoré môžu byť zaplavené, zatiaľčo na mapách povodňových rizík sa zaznamenávajú potenciálne nepriaznivé dôsledky spojené s týmito povodňovými scenármi. Tieto mapy tvoria základ pre vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík. Tohtoročné záplavy v Bulharsku, ako aj katastrofické povodne v Nemecku a Belgicku v júli 2021 poukazujú na čoraz väčší význam hodnotenia povodňových rizík v súvislosti s vplyvmi zmeny klímy. Záplavy môžu takisto uvoľňovať znečisťujúce látky uložené v zemi a šíriť ich ešte vo väčšej miere. Členské štáty mali správy o aktualizáciách, ktoré vykonali na svojich prvých mapách povodňového ohrozenia a mapách povodňových rizík, predložiť do 22. marca 2020. Cieľom je zachovať relevantnosť týchto máp pre daný účel a znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Komisia vo februári 2022 zaslala Bulharsku, Cypru, Grécku, Litve, Rumunsku a Slovensku formálne výzvy, keďže nedostala žiadne informácie o postupe. Šesť členských štátov odvtedy stále neprijalo a/alebo neoznámilo Komisii svoje aktualizované mapy. Komisia preto rozhodla zaslať týmto šiestim členským štátom odôvodnené stanovisko. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.