„Volajúci sa predstaví ako zamestnanec banky a môže sa stať, že sa predstaví dokonca pod menom jej reálneho pracovníka, či dokonca zašle aj falošný identifikačný preukaz,“ odhaľuje Ján Adamovský. Následne ho informuje o tom, že v jeho mene požiadal niekto o úver a odporučí mu obrátiť sa na pobočku banky pre zrušenie úveru. No skôr ako tak klient stihne spraviť, zavolá mu falošný policajt a informuje ho, že bol spáchaný trestný čin v súvislosti s úverovým podvodom. Falošná polícia si s ním dokonca dohodne stretnutie. Týmto spôsobom chcú podvodníci zvýšiť svoju dôveryhodnosť.
Zneistenie klienta pokračuje ďalšou sériou telefonátov. Nasledujúci je opäť od „zamestnanca banky“, ktorý mu ponúkne riešenie situácie: Ak si zoberiete v banke maximálny možný úver, vyčerpáte úverový limit, a teda podvodníka predbehnete. Ak na túto hru klient pristúpi, v ďalšom kole dostane pokyny, ako má previesť financie na bezpečný účet, až kým sa situácia vyrieši. „V nám známych scenároch nasmerujú klienta do pobočky banky s tým, aby si vybral celú hotovosť z poskytnutého úveru, napríklad pod zámienkou kúpy auta. Poskytnú mu QR kódy s logom banky a navigujú ho do kryptomatov na nákup bitcoinov,“ upozorňuje Ján Adamovský. Samozrejme, ako pri iných podvodoch, aj tu príde klient o peniaze.
