Aké plány majú Slováci so spotrebiteľskými pôžičkami? Približne 40 % deklaruje, že si aktuálne vo svojej domácnosti požičať nepotrebuje a ďalších 22 % pôžičky odmieta. V oboch prípadoch ide najčastejšie o starších ľudí. Nad pôžičkou uvažuje 38 % opýtaných, z nich si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažuje požičať 29 % a ďalších 29 % uvádza, že si počas jesene a zimy budú musieť požičať neplánovane. Približne 13 % respondentov, ktorí uvažujú o pôžičke, si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a podľa možnosti navýšiť. Svoj cieľ či účel, na ktorý si pôvodne plánovali požičať, nakoniec odložilo 29% respondentov uvažujúcich o pôžičke. Postoj Slovákov k pôžičkám sa líši nielen z hľadiska veku, ale aj podľa dosiahnutého vzdelania. Zadlžovanie najviac odmietajú najmä ľudia so základným vzdelaním a s výučným listom. Práve táto skupina ľudí však uvádza, že aktuálne s peniazmi nevychádza príliš dobre. Naopak, najmenšiu averziu voči pôžičkám má skupina obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním a táto skupina má zároveň najmenšiu potrebu si požičať.
V súvislosti s aktuálnou meniacou sa ekonomickou situáciou takmer pätina (19 %) opýtaných predpokladá, že si buď požičia alebo si svoje pôžičky bude konsolidovať. Približne tretina (29 %) uvádza, že s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nie je si istá, čo prinesie premenlivá budúcnosť. Pozitívnou správou je, že viac ako pätina (2 1%) respondentov má vytvorenú trojmesačnú finančnú rezervu a v prípade potreby tak nečakané výdavky pokryje práve z nej. Zaujímavosťou je, že v aktuálnej ekonomickej situácii sú na finančnú rezervu nútení siahať aj Slováci s vyšším vzdelaním - stredoškolským a vysokoškolským. Práve zvyšujúce sa ceny energií sa premietnu aj do rodinných rozpočtov a premenia tak priority. Oproti minulým rokom sa totiž výraznejšie mení účel pôžičky. „Skupina Slovákov, ktorá si na jeseň alebo v zime bude musieť na niečo neplánovane požičať (11 %), tieto peniaze využije najčastejšie na poplatky a ročné vyúčtovanie za elektrinu a plyn (32 %), na bežnú dennú potrebu (22 %) a po novom tiež na investíciu do zmien využívania energií ako je napríklad výmena kotla, solárne panely či tepelné čerpadlá (17 %). Tí, ktorí pôžičku plánujú dlhodobejšie, investujú najmä do rekonštrukcie (32 %), kúpy auta (18 %) a zateplenia (16 %),“ hovorí Kateřina Veselá. Zatiaľčo nižšie príjmové skupiny budú musieť z pôžičky pokryť poplatky a ročné vyúčtovanie za energie, ľudia s vyšším vzdelaním požičané peniaze investujú skôr do rekonštrukcie a do zmeny využívania energií. Je teda zrejmé, že aktuálna ekonomická a energetická kríza má jasné dopady na populáciu a jej finančné zmýšľanie.
