EU: Zahraničné dotácie

Európsky parlament schválil nový zákon Európskej únie, ktorý má zaistiť, že zahraničné dotácie poskytované krajinami spoza hraníc EÚ nenarušia vnútorný trh únie. Cieľom je zlepšiť mnohostranné pravidlá o dotáciách. V prípade prijatia ekvivalentných multilaterálnych pravidiel by preto mohlo dôjsť k zrušeniu aktuálneho nariadenia EÚ. Očakáva sa, že Rada (ministrov) EÚ dohodu oficiálne prijme 28. novembra t. r. Nariadenie nadobudne účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Nové nariadenie umožňuje Európskej komisii skúmať dotácie, ktoré verejné orgány mimo EÚ poskytujú spoločnostiam pôsobiacim v únii. Ak sa zistí, že dotácie narúšajú hospodársku súťaž, komisia môže uplatniť opatrenia na vyriešenie tohto problému. Tie by mali zabrániť podnikom využívať napríklad pôžičky s nulovým úrokom, financovanie pod úrovňou nákladov, preferenčné daňové zaobchádzanie alebo priame štátne granty na to, aby pri fúziách, akvizíciách alebo pri verejnom obstarávaní predbehli konkurentov z EÚ. Reaguje na dlhodobú regulačnú medzeru. Podpora poskytovaná krajinami mimo EÚ nebola totiž dosiaľ regulovaná, avšak členské štáty EÚ sú dlhodobo viazané prísnymi pravidlami štátnej pomoci. Spoločnosti budú musieť na základe nových pravidiel informovať komisiu o plánovaných fúziách a akvizíciách, ak jedna zo zainteresovaných strán má v EÚ obrat aspoň 500 miliónov eur a zahraničný finančný príspevok je aspoň 50 miliónov eur. Komisia preskúma aj výberové konania vo verejnom obstarávaní, ak hodnota obstarávania je aspoň 250 miliónov eur.

Parlamentní vyjednávači posilnili účinnosť opatrení EÚ tým, že do pôsobnosti nariadenia výslovne zahrnuli štátne spoločnosti, ktoré často dostávajú dotácie. Skrátili tiež lehotu, ktorú má Európska komisia k dispozícii na vyšetrovanie verejného obstarávania, a zabezpečili, že členské štáty, spoločnosti a iné zainteresované strany budú mať k dispozícii osobitné kanály na informovanie komisie o potenciálne narušujúcich dotáciách. Poslanci tiež zlepšili právnu istotu tým, že zaviazali komisiu vydať usmernenia o tom, ako posudzuje narušujúcu povahu zahraničných dotácií a ako posudzuje vplyv trh narúšajúcej dotácie vo vzťahu k jej potenciálnym výhodám. Zabezpečili tiež podnikom možnosť overiť si prostredníctvom konzultácie s komisiou potrebu zverejniť prijaté dotácie.

Aktuálne: Svetový deň diabetu

Počet diabetikov rastie každý rok a veľa z nich pritom ešte nie je diagnostikovaných. V roku 2021 malo vo svete potvrdené ochorenie diabetes mellitus 537 miliónov dospelých (1 z 10). Očakáva sa, že tento počet sa zvýši na 643 miliónov do roku 2030 a 783 miliónov do roku 2045. Cukrovka spôsobila v roku 2021 celkom 6,7 milióna úmrtí.

Diabetes mellitus je chronické ochorenie, ktorého priebeh a komplikácie vedú k vysokej morbidite a mortalite vo všetkých krajinách sveta. S rozvojom civilizácie, zmenou životného štýlu, v ktorom dominuje nízky energetický výdaj a vysoký kalorický príjem, stúpa počet pacientov s týmto ochorením. Za posledných 5 rokov sa podarilo vynájsť účinné lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky, ktoré majú zásadný prínos pre pacientov. Nezanedbateľnou a veľmi dôležitou súčasťou liečby zostáva edukácia diabetikov. Úspech liečby diabetu a rozvoj komplikácií závisí hlavne na postoji pacienta k vlastnej chorobe, na ochote rešpektovať a dodržiavať odporúčania lekára a sestry, k čomu má napomôcť efektívna edukácia.

Bez zmeny životného štýlu to však nepôjde. Rôzne prieskumy poukazujú nato, že až približne 80 % pacientov nedodržiava režimové a diétne opatrenia, ktoré hrajú v živote diabetika veľmi významnú úlohu. K najdôležitejším opatreniam patria regulované stravovanie a pohybové aktivity. Predpokladom správneho stravovania sú dobré znalosti pacienta o obsahu sacharidov v potravinách a glykemickom indexe potravín. Držať chorobu pod kontrolou pomôže aj cvičenie. Na priaznivý efekt postačuje už cca 30 – 45 minút aeróbnej fyzickej aktivity denne s dosiahnutím frekvencie pulzu okolo 100 – 120/min., pri ktorej dochádza aj k spaľovaniu tukov s priaznivým vplyvom na celý rad biologických parametrov. Pravidelná fyzická aktivita má priaznivý efekt nielen na kontrolu glykémie, ale aj zlepšenie citlivosti na inzulín, pokles telesnej hmotnosti, krvného tlaku, zlepšenie spektra krvných tukov a ďalšie. U pacientov s diabetom 2. typu sa pravidelná fyzická aktivita strednej intenzity považuje za základnú súčasť terapeutického plánu. 

SR: Finančná situácia domácností

Podiel slovenských domácností, ktorým mesačný rozpočet vystačí len na najlacnejšie potraviny a oblečenie, sa v medziročnom porovnaní zvýšil z vlaňajších 22 % na tohtoročných 27 % a predstavuje viac než štvrtinu slovenských rodín. Vyše polovica slovenských domácností (51 %) hospodári s relatívnym dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb aj závažnejších výdavkov a ešte dokáže ušetriť. Pred rokom sa však v rovnakej finančnej situácii podľa vlastného hodnotenia nachádzali až dve tretiny (66 %) slovenských rodín. 

Prieskum finančnej situácie slovenských domácností si opakovane necháva vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Podľa jeho výsledkov výrazne klesol aj podiel Slovákov, ktorí hospodária s vyrovnaným rozpočtom a zároveň majú dosť peňazí na všetko, čo potrebujú. V roku 2021 išlo o 21 % slovenských domácností, zatiaľčo dnes takto hodnotí svoju finančnú situáciu len 13 % respondentov prieskumu. Ďalší výrazný pokles nastal v najpočetnejšej skupine respondentov, ktorí majú dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb a na väčšie výdavky si sporia: z vlaňajších 43 % na súčasných 37 %. „Ukazuje sa, že nepriaznivá ekonomická situácia sprevádzaná vysokou infláciou a výrazným nárastom cien energií sa dotýka nielen najchudobnejších slovenských rodín, ale aj domácností, ktoré svoju finančnú situáciu hodnotia ako dobrú, či dokonca veľmi dobrú. Žiaľ, najviac sa zvýšil podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s peniazmi na hrane a rozhodne si ich nemôžu odkladať na neplánované výdavky,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová. Zvýšil sa tiež  podiel respondentov, ktorí majú peniaze len na najlacnejšie potraviny a nemôžu si kúpiťani najlacnejšie oblečenie, a to z 8 % na 13 %. O tri percentuálne body, na 8 %, sa zvýšil počet domácností,ktorých príjem nestačí ani na najlacnejšie potraviny a oblečenie.

Okrem nezamestnaných majú so svojou finančnou situáciou problémy aj dôchodcovia a rodičia na rodičovskej dovolenke, v oboch prípadoch ide viac ako polovicu respondentov (59 %, resp. 56 %). Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu najmä zamestnanci v odbore IT a telekomunikácií, ako aj pracovníci v školstve, vede a výskume. S rodinným hospodárením sú najviac spokojní obyvatelia Bratislavského kraja, kde má viac ako štvrtina (27 %) respondentov dostatok peňazí na bežné výdavky aj sporenie, alebo žije v hojnosti. Zásadným nedostatkom financií naopak trpia obyvatelia Trnavského kraja, v ktorom viac ako polovica (57 %) domácností nakupuje len najlacnejšie potraviny a oblečenie a často im rozpočet nestačí ani na tieto základné potreby. Situácia v Košickom kraji je len o málo lepšia. So svojou finančnou situáciou sú spokojní najmä vysokoškoláci a ľudia vo veku 18 až 24 rokov, naopak najmenej spokojní sú ľudia so základným vzdelaním bez maturity. Problémy pri vychádzaní s rodinným rozpočtom majú viac ženy, a najmä ľudia starší než 45 rokov.

EU: Prísnejšia kyberbezpečnosť

Poslanci Európskeho parlamentu schválili sprísnenie požiadaviek týkajúcich sa dohľadu a presadzovania pravidiel štátmi Európskej únie v oblasti kypernetickej bezpečnosti a harmonizáciu sankcií pri ich porušení. Novú smernicu musí po Európskom parlamente formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Následne bude zverejnená v Úradnom vestníku EÚ.

Nová právna úprava, na ktorej sa ešte v máji dohodli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady (ministrov) EÚ, prináša prísnejšie požiadavky v oblasti riadenia rizík, podávania správ a poskytovania informácií. Požiadavky sa okrem iného týkajú reakcií na incidenty, bezpečnosti dodávateľského reťazca, šifrovania a zverejňovania informácií o zraniteľnosti. Opatrenia na svoju ochranu bude musieť na základe nových pravidiel prijať viac subjektov. Prísnejšie požiadavky sa budú vzťahovať na entity v takzvaných kľúčových odvetviach. Týka sa to sektorov energetiky, dopravy, bankovníctva a zdravotníctva, odvetvia digitálnej infraštruktúry, verejnej správy aj kozmického sektora.

Poslanci počas vyjednávaní o konečnom znení novej legislatívy presadzovali potrebu jasných a presných pravidiel pre podniky. Požadovali tiež, aby do pôsobnosti novej smernice patrilo čo najviac štátnych a verejných orgánov. Nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na tzv. dôležité odvetvia, medzi ktoré patria poštové služby, odpadové hospodárstvo, chemický a potravinársky priemysel, výroba zdravotníckych pomôcok, elektroniky, strojových zariadení a motorových vozidiel a poskytovatelia digitálnych služieb. Smernica sa bude vzťahovať na stredné a veľké podniky v týchto sektoroch. Schválená legislatíva tiež vytvára rámec na lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi rôznymi inštitúciami a členskými štátmi. Ustanovuje aj takzvanú európsku databázu zraniteľností týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti.

dm drogerie markt: Vyšší obrat aj inovácie

Spoločnosť dm drogerie markt informovala na stretnutí s novinármi o hospodárskych výsledkoch za obchodný rok 2021/22. Ročný obrat slovenskej pobočky dm narástol o 14,7 percenta, keď presiahol výšku 349 miliónov eur. Súhrnný obrat podskupiny patriacej pod rakúsku dm drogerie markt dosiahol 3,66 mld. eur, čo znamená medziročný nárast o 13,4 percenta. Podiel dcérskych spoločností na celkovom obrate podskupiny zastrešenej dm drogerie markt Rakúsko tak predstavoval 71 percent. Percentuálny rast sa prejavil aj na súhrnnom obrate celej dm skupiny (zahŕňa 14 krajín vrátane Nemecka), ktorý sa oproti obchodnému roku 2020/21 zvýšil o 10,7 percenta na 13,581 mld. eur.

Celkový počet zákazníckych nákupov dosiahol v obchodnom roku 2021/22 výšku 23,68 milióna, čo oproti predošlému obchodnému roku prestavuje nárast o takmer 18 %. Zákazníci realizovali vo filiálkach nákupy vo vyššej frekvencii, no pri nižších hodnotách nákupov. Priemerný denný počet zákazníckych nákupov vo filiálkach bol 64.851 a priemerný mesačný počet nákupov viac ako 1,973 milióna. V danom obchodnom roku realizovala dm na Slovensku investície vo výške približne 18,7 milióna eur, z čoho najväčšia časť – 9,7 milióna eur – bola určená na rozvoj pobočkovej siete. Na rozvoj informačných technológií bolo vyčlenených 603-tisíc eur, na modernizáciu a zabezpečenie centrály139-tisíc eur a do centrálneho skladu slovenská pobočka dm drogerie markt investovala 8,3 milióna eur.

Od apríla t. r. spustila dm novú mobilnú nákupnú aplikáciu Moja dm. K benefitom patrí možnosť jej prepojenia so zákazníckym kontom v e-shope dm a s kontom active beauty, zobrazenie dostupnosti tovaru v obľúbenej predajni a následné využitie expresného vyzdvihnutia za 90 minút, možnosť uloženia obľúbených produktov do záložky Môj nákupný zoznam, personalizované odporúčania v záložke Moje produkty, praktický produktový skener, možnosť uplatnenia všetkých kupónov a extra kupónov pri nákupe cez aplikáciu, e-shop alebo v predajni. K pôvodným platobným metódam, akými sú platba kartou, prevodom, dobierka, a dvom populárnym mobilným platidlám GooglePay a ApplePay je pridaný od septembra 2022 aj nový platobný systém PayPal. V septembri 2022 pribudla v aplikácii nová inovatívna služba dmLIVE stream shopping, prostredníctvom ktorej experti, zástupcovia značiek a poradcovia z dm prinášajú informácie a rady na rôzne témy z oblastí, akými sú krása, starostlivosť, zdravá strava či celostné zdravie. Publikum má možnosť interagovať s moderátorkou a hosťami prostredníctvom chatu a navyše si počas vysielania môžu zákazníci objednať všetky predstavované produkty priamo v aplikácii. Sledujúcich čakajú počas každého livestreamu aj prekvapenia v podobe násobných bodov na vybrané značky či produkty, súťaže alebo produkty zadarmo. Tí, ktorí sa nemôžu na dmLIVE stream shoppingu zúčastniť počas živého vysielania, majú možnosť pozrieť si ho zo záznamu.

Trend: Kyberšikana aj v slovenských školách

Kyberšikana, strata pozornosti počas vyučovania, vysoké účty za aplikácie, či šírenie hoaxov sú riziká, ktorým čelia žiaci základných škôl používajúci smartfóny aj na Slovensku. Inteligentné telefóny s jednoduchým prístupom na internet sa dostávajú už aj k najmladším používateľom. Podľa prieskumu spoločnosti Xiaomi kupuje 23,4 % rodičov prvý smartfón deťom už pri nástupe na prvý stupeň základnej školy. Odborník na kybernetickú bezpečnosť upozorňuje, že používanie telefónov maloletými so sebou prináša aj riziká. 

,,Smartfóny prinášajú neobmedzené možnosti využitia, od hrania on-line hier, cez četovacie aplikácie, až po prístup na internetové stránky vrátane tých, ktoré sú pre deti nevhodné. Rodičia by preto mali byť obozretní a dohliadať na to, ako deti využívajú smarfóny. Samozrejme, dnes obe najrozšírenejšie mobilné platformy (Android a iOS) ponúkajú tzv. dohľadové aplikácie a v nich rôzne možnosti nastavenia, no ak edukáciu považujeme za základný stavebný kameň pri ochrane pred kybernetickými hrozbami, tak pri edukácii detí v školskom veku to platí dvojnásobne – na to nesmieme zabúdať,” vysvetlil Michal Srnec. Spôsobov, ako na deti dohliadnuť, je viacero, najrozšírenejšie sú takzvané rodičovské aplikácie. Tie umožňujú rodičom sledovať, ako dieťa využíva telefón, a vopred zablokovať prístup tam, kam by ho nemalo mať. Rodičia môžu v smartfóne dieťaťa nastaviť obmedzenia na prístup ku konkrétnym aplikáciám, stránkam, obsahu alebo zdieľaniu citlivých údajov tak, aby boli deti chránené systémovo. Moderné zariadenia tiež umožňujú nastaviť lokalizáciu, vďaka nej budeme mať prehľad o tom, kde sa dieťa nachádza. Vyžaduje to v smartfóne nastaviť pre seba rolu administrátora a pre dieťa rolu používateľa, aby dieťa nemalo možnosť meniť nastavenia.

Je potrebné sdeťmi otvorene komunikovať o nástrahách na internete a edukovať ich. ,,Deťom musíme vysvetliť rozdiel medzi reálnym životom a virtuálnym svetom. Čo sa dostane na internet, na internete zostane. Zdieľanie informácií zo súkromného života, svojich fotiek, či nevhodné komentáre môžu deti vystaviť riziku kyberšikany, ktorá je rozšírená”, tvrdí Srnec. Podľa prieskumu z minulého roku, ktorý zorganizovalo ministerstvo vnútra a ministerstvo školstva na vzorke 1.112 základných a stredných skôr, zažilo kyberšikanu vyše 20 % žiakov. V prípade, ak deti radi hrajú hry, či často využívajú obľúbené aplikácie, rodič môže nastaviť aj limit používania známy ako ,,screen time“ na určený počet hodín denne tak, aby smartfón nerušil koncentráciu detí. Odborník na kybernetickú bezpečnosť tiež neodporúča spárovať bankovú kartu s telefónom dieťaťa, či hernou aplikáciou, ktorú dieťa používa. Sú známe prípady, kedy deti bez vedomia rodičov nakúpili rozšírenia hier za tisíce eur.

 

EU: Návrh revidovaného oznámenia o definícii trhu

Verejnú konzultáciu o návrhu revidovaného oznámenia o definícii trhu otvorila Európska komisia. Vymedzenie trhu je dôležitým prvým krokom pri posudzovaní fúzií a väčšiny antitrustových prípadov. Zohľadňuje sa pritom významný vývoj v uplynulých rokoch, najmä digitalizácia a nové spôsoby ponúkania tovaru a služieb, a odráža prepojený a globalizovaný charakter obchodovania. Zainteresované strany môžu svoje pripomienky k návrhu oznámenia predložiť do 13. januára 2023.

Hlavným cieľom návrhu revidovaného oznámenia o definícii trhu je poskytnúť podnikom rozsiahlejšie usmernenie a väčšiu transparentnosť a právnu istotu s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov, a to aj na základe konkrétnych príkladov. Rovnako je jeho cieľom prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu dodržiavania predpisov, za ktoré je zodpovedná Európska komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže.

Navrhované zmeny poskytujú nové alebo dodatočné usmernenia k rôznym kľúčovým otázkam definície trhu: 

• vysvetlenia zásad definície trhu a spôsobu, akým sa na účely uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže používa definícia trhu,
• väčší dôraz na necenové prvky, akými sú inovácia a kvalita produktov a služieb,
• objasnenia týkajúce sa výhľadového uplatňovania definície trhu, najmä na trhoch, pri ktorých sa očakáva, že prejdú štrukturálnou transformáciou, napríklad technologickými alebo regulačnými zmenami,
• nové usmernenia týkajúce sa definície trhu na digitálnych trhoch, napríklad pokiaľ ide o mnohostranné trhy a „digitálne ekosystémy“ (napr. produkty postavené na mobilnom operačnom systéme),
• nové zásady týkajúce sa trhov náročných na inovácie, ktoré objasňujú, ako by sa mali posudzovať trhy v prípade, keď podniky súťažia v oblasti inovácií, a to aj prostredníctvom produktov v štádiu prípravy,
• rozsiahlejšie usmernenia k definícii geografického trhu vrátane podmienok na definovanie globálnych trhov, prístupu k hodnoteniu dovozu, ako aj prístupu Euróspej komisie k miestnym trhom vymedzeným spádovými oblasťami (napr. pri maloobchodnom predaji spotrebného tovaru),
• objasnenia, pokiaľ ide o kvantitatívne techniky, akým je napríklad malé, ale významné trvalé zvýšenie cien / test SSNIP, ktoré môže komisia použiť pri definovaní trhu,
• rozšírené usmernenia k možným zdrojom dôkazov a ich dôkaznej hodnote na základe relevantných skúseností komisie a jej prístupu k definícii trhu založenej na faktoch.

Aktuálne: Výmena občianskych preukazov

Do konca októbra t. r. požiadalo o vydanie občianskeho preukazu z dôvodu zmeny v čipe už takmer 56-tisíc Slovákov. O nový občiansky preukaz možno požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov a nechať si ho doručiť na oddelenie dokladov najbližšie k bydlisku či pracovisku, prípadne kuriérom do vlastných rúk. Koniec platnosti certifikátov na podpis sa týka len držiteľov občianskych preukazov vydaných do 20. júna 2021. Nijako však neovplyvňuje ostatné digitálne funkcie dokladu – naďalej je možné prihlasovať sa ním do elektronickej schránky a používať e-služby, ktoré nevyžadujú elektronické podpisovanie.

Ak podpisujete zriedkavo, alebo len niektoré úkony, občiansky preukaz nie je potrebné meniť. Rezort informatizácie pripravil návrh vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie, ktorá to umožní aj dokladmi vydanými do 20. júna 2021. Podrobnosti budú zverejňované na Ústrednom portáli verejnej správy.Občianske preukazy vydávané v súčasnosti sú vydávané s platnosťou do 3. augusta 2031, čiže so skrátenou dobou platnosti. Podľa európskeho nariadenia o posilnení bezpečnosti totiž od augusta 2031 musí každý doklad totožnosti vydaný v krajine Európskej únie obsahovať biometrické údaje obdobne, ako je to pri cestovných pasoch. Ministerstvo vnútra je po technickej i procesnej stránke pripravené začať s vydávaním biometrických bezkontaktných občianskych preukazov aj skôr ako od 1. januára 2023.

Nový typ občianskeho preukazu má odlišný dizajn s duálnym rozhraním s množstvom bezpečnostných prvkov. Okrem iných pribudli napríklad reliéfne štruktúry mnohých údajov, ktoré presahujú povinné súčasti dokladu, napríklad podobizeň držiteľa, čím výrazne prispievajú k obmedzeniu falšovania dokladu. Rovnako ako doteraz má nový občiansky preukaz jeden čip, ktorý možno použiť s pomocou čítačky, ale po novom aj bezkontaktne napríklad pomocou mobilného čítacieho zariadenia s funkciou NFC, čiže rovnako ako platobnú kartu. Je teda pripravený pre používanie e-služieb cez mobil. Čip je chránený mechanizmami aktívnej a pasívnej autentifikácie. Jeho držiteľ si s pomocou voľne prístupných aplikácií bude môcť sám prečítať základné údaje o svojej osobe zapísané v čipe. Zaujímavý je pohľad na nový OP cez ÚV svetlo, kedy sa zobrazí voľným okom neviditeľný štátny znak vo farbách, alebo bezpečnostná grafika. Ministerstvo odporúča, ak je to možné, vyčkať na tento nový, najmodernejší typ dokladu.

Upozorňujeme: Nebezpečné parfumy a krém

Do systému Safety Gate / RAPEX (systém Európskej únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch) oznámili kontrolné orgány v Českej republike a vo Švédsku nové nebezpečné kozmetické výrobky. Predávať sa môžu aj v iných krajinách či prostredníctvom internetu.

Crema Viso NUTRIENTE Avena & Cera D'Api - telový krém značky MARIE LAURENT ML (výrobná dávka: 00180600 190607 Exp. 06/2022, čiarový kód: 8016543020056) zo Španielska má v zozname zložiek uvedenú zmes konzervačných látok Methylchloroisothiazolinone (5-chloro-2-metylo-2H-izotiazol-3-on) a Methylisothiazolinone (2-Metylo-2H-izotiazol-3-on), ktorá je povolená len do zmývateľných výrobkov. Môže tak spôsobiť u citlivých osôb alergické reakcie.

LPNF PINK - parfumovaná voda značky LAZELL®parfums (výrobná dávka: 27061730619 EXP. DATE 06/2022, čiarový kód: 5907814625298 z Poľska, Oud al shahamah - parfumovaná voda, Hawas for him a Emotrion - parfumy zo Spojených arabských emirátov ako aj Chastity por homme - parfum (výrobná dávka: R3022893, čiarový kód: 614514960011) zo Saudskej Arábie obsahujú zakázanú látku Butylphenyl methylpropional. Obdobne Ruh Alteeb - parfum (čiarový kód: 1451491001) zo Spojených arabských emirátov obsahuje nebezpečnú látku - Hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde (HICC, Lyral), kožný senzibilizátor, ktorý môže vyvolať alergické reakcie alebo kontaktnú dermatitídu.

EU: Ničivé požiare

Podľa výročnej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2021 bolo minuloročné obdobie požiarov druhé najhoršie na území Európskej únie z hľadiska spálenej plochy (odkedy sa začali viesť záznamy v roku 2006) – hneď po roku 2017, kedy zhorelo vyše 10.000 km². V roku 2021 zhorelo vyše 5.500 km², čo je viac než dvojnásobok rozlohy Luxemburska, z toho 1.000 km² zhorelo v chránených oblastiach sústavy Natura 2000, ktorá funguje ako rezervoáre biodiverzity v EÚ. Tohtoročné požiare boli ešte ničivejšie než v roku 2021. V tomto roku už zhorelo 8.600 km² a deväť krajín zaznamenalo nové rekordy v rozlohe spálenej plochy. Od najhoršieho zaznamenaného obdobia požiarov v roku 2017 prírodné požiare zničili 35.340 km², čo je viac než rozloha Belgicka. Približne 35 % celkovej spálenej plochy, teda vyše 11.600 km², boli oblasti v sústave Natura 2000.

Hoci spálená plocha v roku 2022 dosiahla obrovské rozmery, počet ľudských obetí sa podarilo obmedziť vďaka preventívnym opatreniam v členských štátoch EÚ a v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM). EÚ v roku 2021 ešte viac posilnila kapacitu tohto mechanizmu: navýšila prostriedky na hasenie požiarov zo vzduchu v snahe pomôcť krajinám počas obdobia požiarov. Túto podporu intenzívne využili krajiny zasiahnuté požiarmi v regióne Stredozemného mora v rokoch 2021 a 2022. Posilnenú kapacitu koordinuje Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie Európskeho úradu pre civilnú ochranu a humanitárnu pomoc. Spoločné výskumné centrum ponúka podporu v podobe včasných informácií o aktuálnych požiaroch. Pomáha nasadiť letecké hasičské prostriedky financované zo zdrojov EÚ tam, kde sú najviac potrebné.

Hlavné zistenia správy

• V roku 2021 sa zaznamenali požiare v 22 z 27 členských štátov, ktoré zničili celkovo 500 566 hektárov. Znamená to, že zhorela väčšia plocha než v roku 2020 (približne 340 000 ha), ale oveľa menšia plocha než v roku 2017, keď požiare zničili 1 milión ha.
• Za rok 2021 bolo podľa správy najhoršie zasiahnuté Taliansko, pokiaľ ide o zhorenú plochu. Za ním nasledujú Turecko, Portugalsko, Grécko, predovšetkým v mesiaci august, ako vyplýva z vnútroštátnych hlásení.
• Prírodné požiare vážne zasiahli chránené oblasti v európskej sústave Natura 2000. Celkovo v nej v roku 2021 zhorelo 102 598 ha (približne 20 % celkovej plochy všetkých lokalít sústavy Natura 2000). Je to menej než za uplynulé dva roky a o čosi menej než priemer posledných desať rokov.
• V roku 2021 pripadla takmer štvrtina zhorených oblastí v sústave Natura 2000 na Taliansko. Tesne za ním nasleduje Španielsko. Spoločne na tieto dve krajiny pripadá 45 % celkovej zasiahnutej plochy.
• V južnej Európe, kde sledované obdobia trvajú dlhšie, sa rozloha spálenej plochy v porovnaní s rokom 2020 zdvojnásobila. Z hľadiska priemernej veľkosti požiarov to bol druhý najhorší rok od roku 1986. Celkový počet požiarov bol pritom najnižší doteraz, čo znamená, že bolo o mnoho menej, ale zato oveľa väčších požiarov.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany sa v roku 2019 rozšíril o nástroj rescEU. Ďalej sa tak posilnila jeho kapacita pomáhať krajinám v období požiarov v roku 2021. V roku 2022 sa platnosť nástroja predĺžila aj na obdobie požiarov v roku 2023.
• Len tento rok sa mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany aktivoval jedenásťkrát. Šesť krajín požiadalo o lietadlá, vrtuľníky a hasičov. Ide o druhý rok počas desaťročia, keď mechanizmus UCPM zaregistroval viac žiadostí o pomoc než doteraz.

Diabetes: Koľko Slovákov má cukrovku?

Z najnovšej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií sa na Slovensku vlani liečilo vyše 355-tisíc diabetikov a do evidencie diabetológov pribudlo vyše 28-tisíc nových pacientov, prevažne s diabetes mellitus druhého typu. Dospelí pacienti sa najčastejšie liečili perorálnymi antidiabetikami (55,6 %), liečbu inzulínom podstúpilo 27,8 % pacientov a režimové opatrenia zahŕňajúce diétny režim či pohybové aktivity boli indikované u 16,5 % dospelých pacientov. Podávanie inzulínu bolo najčastejším spôsobom liečby (96 %) u detí a mladistvých do 18 rokov. Z chronických komplikácií a sprievodných chorôb sa u pacientov najčastejšie vyskytovali poruchy metabolizmu lipidov, nasledovala artériová hypertenzia, diabetická neuropatia a očné komplikácie. 

Konkrétne ku koncu minulého roka bolo v diabetologických ambulanciách systematicky sledovaných lekárom pre chronické ochorenie s rizikom jeho zhoršovania 355.819 pacientov s diabetes mellitus. V priebehu roka 2021 pribudlo 28.139 nových pacientov, ktorým bola diagnostikovaná cukrovka.  Z celkového počtu sledovaných osôb s cukrovkou malo 91,4 % osôb diabetes mellitus 2. typu. S diabetes mellitus 1. typu sa liečilo 7 % pacientov a 0,8 % pacientov bolo liečených na iné typy diabetes mellitus. Podiel 0,8 % predstavovali ženy s gestačným diabetes mellitus, ktorý vzniká v tehotenstve.

V roku 2021 bolo pre diabetes mellitus 2. typu sledovaných ných 325.084 osôb (5.981,6 prípadov na 100.000 obyvateľov). Medziročne vzrástol počet pacientov o 1,4 %, oproti roku 2009 to bolo o 7,2 %.  Diabetes mellitus 2. typu bol prvýkrát diagnostikovaný u 24.312 osôb (447,3 prípadov/100.000 obyvateľov), čo predstavuje najvyšší počet nových prípadov ochorenia od roku 2009. V porovnaní s rokom 2020 vzrástol počet novodiagnostikovaných osôb s týmto typom diabetu až o 31,3 %. Najviac nových prípadov ochorenia diabetes mellitus 2. typu bolo diagnostikovaných u seniorov vo vekovej skupine 75 až 79 rokov (1.156,9 prípadov na 100 000 obyvateľov danej vekovej skupiny) a 70 až 74 rokov (1.111,1 prípadov/100.000). Diabetologické ambulancie evidovali tiež 25.007 pacientov s diabetes mellitus 1. typu (460,1 prípadov na 100.000 obyvateľov). V rámci pozorovaného obdobia rokov 2009 – 2021 to bolo najmenej dispenzarizovaných osôb s týmto typom diabetu. Oproti roku 2020 klesol ich počet o 4,4 %.  Z celkového počtu 1.611 nových pacientov s diabetes mellitus 1. typu ich najviac pribudlo vo vekovej kategórii 30 – 34- rokov (44,6 prípadov/100.000 obyvateľov v danom veku) a 25 – 29- rokov (43,0 /100.000).

 

Bankroty: V októbri 2022 zbankrotovalo 900 občanov Slovenska

V medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 1.007 osobnými bankrotmi  počet aktuálnych bakrotov na Slovensku  klesol o 10,63 percenta, pričom počet osobných bankrotov medziročne klesá už štyri mesiace za sebou. Avšak v porovnaní so septembrom 2022, kedy zbankrotovalo 747 dlžníkov, ich v októbri bolo až o 20,48 percenta viac. Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2022 bolo vyhlásených 66.055 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku do konca októbra zbankrotovalo 7.993 občanov.

„V októbri zbankrotovalo aj 82 dlžníkov bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Z celkového počtu zbankrotovaných dlžníkov v minulom mesiaci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, ich podiel predstavoval 9,11 percenta, čo je menej ako v predchádzajúcich mesiacoch. Najčastejšie uvádzanou adresou bydliska zbankrotovaných osôb boli ulice sv. Cyrila a Metoda v Senici so šiestimi dlźníkmi a Poštárka v Bardejove so 4 zbankrotovanými osobami,“ doplnila Ing. Jana Marková. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 892 konkurzov (99,11 percenta) a 8 dlžníkov (0,89 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v októbri 2022 ich bolo 62 (6,89 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 838 (93,11 percenta) na majetok nepodnikateľov. V októbri 2022 súdy zároveň zrušili 819 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 731 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 88 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku. Do registra diskvalifikácií v októbri nepribudol žiadny občan, avšak trom osobám bolooddlženie zrušené pre nepoctivý zámer.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2022 ich pripadalo na mužov 534 (59,33 precenta) a na ženy 366 (40,67 percenta). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v októbri 2022, malo 2,81 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v októbri 2021 to bolo 3,23 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malovysokoškolské vzdelanie 1,64 percenta dlžníčok (v októbri 2021 to bolo 3,09 percenta). V októbri sa najväčšou skupinou bankrotujúcich mužov stali tridsiatnici s podielom 29,21 percenta a medzi ženami štyridsiatničky s podielm 30,05 percenta. V októbri 2021 najväčšiu skupinu predstavovali štyridsiatnici – medzi mužmi s podielom 31,50 percenta a medzi ženami s podielom 30,41 precenta. V októbri 2022 zbankrotovali aj dve osemdesiatničky. V desiatom mesiaci tohto roka súdy vyhlásili najviac osobných bankrotov v Nitrianskom – 168 a vPrešovskom kraji – 148. Najmenej ich bolo v Žilinskom – 68 a v Košickom kraji – 83. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v piatich krajoch, najviac v Košickom -o 39,86 percenta a v Žilinskom kraji - o 38,18 percenta. V troch krajioch počet osobných bankrotovmedziročne vzrástol, najviac v Trnavskom kraji – o 33,72 percenta.

EU: Krátkodobé prenájmy

Európska komisia prijala návrh nariadenia, na základe ktorého sa má zvýšiť transparentnosť krátkodobých prenájmov ubytovania, pokiaľ ide o identifikáciu a činnosť hostiteľov poskytujúcich krátkodobé ubytovanie, ako aj pravidlá, ktorými sa musia riadiť, a zjednodušiť sa má tiež registrácia hostiteľov. Noví pravidlá majú pomôcť vyriešiť aj súčasné roztrieštené poskytovanie údajov z on-line platforiem a v neposlednom rade predchádzať nezákonným ponukám.

Rezervácie krátkodobého ubytovania prinášajú hostiteľom a turistom výhody, avšak niektorým miestnym komunitám, ktoré si nemôžu dovoliť napríklad cenovo dostupné bývanie, spôsobujú vrásky na čele. Nové pravidlá majú zlepšiť zhromažďovanie a výmenu údajov medzi hostiteľmi a on-line platformami. To pomôže pri tvorbe účinných a proporcionálnych politík zameraných na riešenie výziev a možností súvisiacich s odvetvím krátkodobých prenájmov.

Nový navrhovaný rámec má tieto prínosy:

• Harmonizácia požiadaviek vnútroštátnych orgánov na registráciu hostiteľov a ich nehnuteľností ponúkaných na krátkodobý prenájom: registračné systémy budú musieť byť plne dostupné online a ľahko použiteľné. Mal by sa vyžadovať podobný súbor relevantných údajov o hostiteľoch a ich nehnuteľnostiach, čiže konkrétne „kto“, „čo“ a „kde“. Hostiteľ by mal po dokončení registrácie dostať jedinečné registračné číslo.

• Jasné pravidlá, ako zabezpečiť zobrazovanie a kontrolu registračných čísel: on-line platformy budú musieť uľahčiť hostiteľom zobrazovanie registračných čísel na svojich platformách. Takisto budú musieť náhodne kontrolovať, či sú hostitelia zaregistrovaní a uvádzajú správne čísla. Verejné orgány budú mať možnosť odobrať registračné číslo a požiadať platformy, aby vyradili ponuky hostiteľov, ktorí nedodržiavajú pravidlá.

• Efektívnejšia výmena údajov medzi on-line platformami a verejnými orgánmi: on-line platformy si budú musieť automaticky raz za mesiac vymieňať s verejnými orgánmi údaje o počte prenocovaní v prenájme a o počte hostí. V prípade malých platforiem a mikroplatforiem sa počíta s jednoduchšími možnosťami vykazovania. Verejné orgány budú môcť prijímať tieto údaje z „jednotných digitálnych kontaktných miest“ zriadených v každom štáte. To prispeje k cielenej tvorbe politík.

• Možnosť opakovaného použitia údajov v agregovanej forme: údaje získané na základe tohto návrhu v agregovanej forme prispejú k štatistikám o cestovnom ruchu, ktoré pripravuje Eurostat, a budú podkladom pre budúci európsky priestor pre údaje o cestovnom ruchu. Tieto informácie podporia rozvoj inovatívnych služieb súvisiacich s cestovným ruchom. 

 

• Vytvorenie účinného implementačného rámca: Členské štáty budú monitorovať vykonávanie tohto rámca transparentnosti a zavedú príslušné sankcie za nedodržanie povinností vyplývajúcich z nariadenia.

Poistenie: Najčastejšie chyby

Poistenie domácnosti má uzatvorené väčšina z nás, máme však správne vybraný produkt? Bez adekvátneho poistenia riskujeme veľké finančné straty a nemálo problémov. Akých najčastejších chýb sa dopúšťame pri poistení domu či bytu? 

1. Poistenie „pod cenu“: Kúpa bytu alebo domu je pre väčšinu ľudí ich najväčšou finančnou investíciou v živote. Ceny nehnuteľností v priebehu posledných rokov vzrástli o desiatky percent a v súčasnosti tak už nemusia reflektovať ich skutočnú hodnotu. Aby ste predišli rizika podpoistenia, aktualizujte si poistnú zmluvu, najmä, ak ste tak neurobili posledných päť rokov. Alebo si rovno uzatvorte nové poistenie nehnuteľnosti s tzv. automatickou indexáciou.
2. Podcenenie zariadenia bytu: Zatiaľčo cena nehnuteľností rastie, bežné zariadenie a vybavenie domácnosti sa opotrebovávajú a strácajú hodnotu. Aj preto si mnohí ľudia myslia, že ich poistiť netreba. Skontrolujte si, či naozaj máte uzatvorené poistenie domácnosti. Dobré poistenie vám v prípade poistnej udalosti garantuje vyplatenie takej poistnej sumy, ktorá pokryje náklady na nákup nových vecí.
3. Živly nechodia len po horách: Určite si ešte pamätáte udalosti zo začiatku leta v roku 2021, kedy juh Moravy postihlo ničivé tornádo. Živelné udalosti, aké sme donedávna poznali len zo záberov zahraničných televízií, sa pomaly stávajú realitou našich geografických šírok. Skontrolujte si poistnú zmluvu a limity krytia pre prípad živelných udalostí a v prípade potreby ich aktualizujte.
4. Nevidíte za múry svojho domova: Predstavte si, že z vašej strechy sa zosunie kus zľadovateného snehu rovno na susedovo auto. Alebo vytopíte byt pod vami či dokonca cukráreň vo vchode, ktorej majiteľ bude od vás žiadať ušlý zisk. Odporúča sa preto v rámci poistenia nehnuteľnosti alebo domácnosti uzatvoriť si aj poistenie zodpovednosti za škodu na zdraví a majetku voči tretím osobám, ktoré chráni všetkých rodinných príslušníkov v spoločnej domácnosti. 
5. Myslíte si, že zvládnete všetko: Každý, kto zažil väčšiu poistnú udalosť súvisiacu s bývaním, vám potvrdí, že najťažšie boli chvíle bezprostredne po jej vzniku. Všetko treba zachraňovať, upratovať, odpratávať, opravovať… Dobré poistenie domova nie je len o náhrade vzniknutých škôd. Zahŕňať by malo aj asistenčné služby, ktoré oceníte už len v takých „triviálnych“ momentoch, akými sú zabuchnuté dvere.

Upozorňujeme: Nebezpečné kliešte

V systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá pribudlo oznámenie o nových nebezpečných výrobkoch. Ide o multifunkčné kliešte, značka FACKELMANN, 27 cm, 2 druhy, č.tovaru 230118-4, EAN kód 5903002301180 a č.tovaru 41118, EAN kód 4008033411189, obidva z Nemecka a dôvodom je  nevyhovujúci materiál na kontakt s potravinami.

V uvedených výrobkoch bola laboratórnou analýzou zistená migrácia primárnych aromatických amínov, čo je v rozpore s nariadením Európskej komisie č. 10/2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami. Výrobok bol na Slovensko distribuovaný spoločnosťou Fackelmann Polska Sp. z o.o., Poľsko do predajní Merkury Market. Predávať sa však môže aj v iných krajinách či prostredníctvom internetu.

Úrad verejného zdravotníctva SR v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Prešove zabezpečuje stiahnutie uvedených výrobkov z slovenského trhu. Spotrebiteľom sa odporúča, aby tieto výrobky nekupovali, už zakúpené výrobky nepoužívali a vrátili ich späť v mieste predaja.

EU: 3 miliardy eur pre čisté technológie

Európska komisia zverejnila tretiu výzvu na predkladanie projektov veľkého rozsahu v rámci inovačného fondu EÚ. Výzvou na predkladanie projektov veľkého rozsahu v roku 2022, ktorej rozpočet sa vďaka zvýšeným príjmom z aukcií emisných kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami zdvojnásobil na 3 miliardy eur, sa podporí zavádzanie priemyselných riešení na dekarbonizáciu Európy. Vďaka osobitnému zameraniu sa na priority plánu REPowerEU poskytne táto výzva dodatočnú podporu na ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív.

Z uvedenej výzvy sa budú financovať projekty zamerané na tieto témy: 

• všeobecná dekarbonizácia (rozpočet: 1 miliarda eur): inovačné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročných priemyselných odvetví, uskladňovania energie alebo zachytávania, využívania a ukladania uhlíka, ako aj produktov nahrádzajúcich produkty s vysokými emisiami uhlíka (najmä nízkouhlíkové motorové palivá, a to aj v námornej a leteckej doprave);
• vodík a inovatívna elektrifikácia v priemysle (rozpočet: 1 miliarda eur): inovačné projekty v oblasti elektrifikačných metód s cieľom nahradiť využívanie fosílnych palív v priemysle, ako aj výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo zavádzania vodíka v priemysle;
• výroba čistých technológií (rozpočet: 700 miliónov eur): inovačné projekty v oblasti výroby komponentov a konečného vybavenia pre elektrolyzéry a palivové články, energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie a tepelné čerpadlá;
• stredne veľké pilotné projekty (rozpočet: 300 miliónov eur): vysoko inovačné projekty v oblasti prevratných alebo prelomových technológií zamerané na hĺbkovú dekarbonizáciu vo všetkých oprávnených sektoroch tohto fondu. Projekty by mali preukázať inováciu v prevádzkovom prostredí, neočakáva sa však ich demonštrácia prípadne komerčná výroba vo veľkom.

Nezávislí hodnotitelia budú tieto projekty posudzovať na základe miery ich inovatívnosti, potenciálu zabraňovať emisiám skleníkových plynov, prevádzkovej, finančnej a technickej vyspelosti, ako aj potenciálu ich rozšírenia a nákladovej efektívnosti. Do výzvy sa môžu zapojiť projekty, ktoré sa zrealizujú v členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku, a to do 16. marca 2023. V prípade sľubných projektov, ktoré nie sú dostatočne zrelé na to, aby získali grant, môže pri ich vypracúvaní pomôcť Európska investičná banka. Projekty možno podávať cez portál financovania a ponúk EÚ, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe. Žiadatelia budú informovaní o výsledkoch hodnotenia v druhom štvrťroku 2023. Udelenie grantov a podpis projektov sa uskutočnia v štvrtom štvrťroku 2023.

Bankroty: V treťom štvrťroku 2022 zbankrotovalo 2.239 Slovákov

V medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) s 2.663 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 15,92 %. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy od apríla do júna 2022 zbankrotovalo 2.545 dlžníkov, ich v tretej štvrtine tohto roka bolo menej o 12,02 %, čo mohlo byť spôsobené dovolenkovým obdobím a tým aj znížením kapacít na Centre právnej pomoci a súdoch. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2022 zbankrotovalo 65.155 obyvateľov Slovenskej republiky.

„V septembri zbankrotovalo 76 ľudí s trvalým pobytom na obecných, miestnych, alebo mestských úradoch, z nich mužov bolo 50, čo predstavuje 65,79 %, a žien 26, teda 34,21 %. Celkovo ľudia bez domova predstavovali podiel až 10,30 % z celkového počtu osobných bankrotov. Zároveň sme medzi bankrotujúcimi dlžníkmi identifikovali 10 manželských párov a tri rodinné väzby. Od januára tohto roku sme už druhý krát zaznamenali relatívne vysoký výskyt zbankrotovaných žien vo veku od 70 do 89 rokov a predpokladáme, že výskyt osobných bankrotov u občanov vo vyšších vekových kategóriách sa bude zvyšovať“, upresnila uvádza Jana Marková. V septembri 2022 bolo na Slovensku vyhlásených 747 osobných bankrotov. V porovnaní so septembrom 2021 s 955 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný pokles o 21,78 %. V porovnaní s augustom 2022, v ktorom zbankrotovalo 774 dlžníkov, ich v deviatom mesiaci 2022 bolo o 3,49 % menej. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 738 konkurzov (98,80 %) a 9 dlžníkov (1,20 %) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v septembri 2022 ich bolo 61 (8,17 %) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 686 (91,83 %) na majetok nepodnikateľov. V septembri 2022 súdy zrušili 834 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 750 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 84 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku. Zároveň súdy zrušili oddlženie pre nepoctivý zámer jednej dlžníčke.  

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v septembri 2022 ich pripadalo na mužov 444 a na ženy 303. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži. V medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 0,48 percentuálneho bodu (58,95 % v septembri 2021 vs. 59,44 % v septembri 2022). Podiel žien v septembri 2022 medziročne o 0,48 percentuálneho bodu klesol (41,05 % v septembri 2021 vs. 40,56 % v septembri 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2022, malo 4,05 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v septembri 2021 ich bolo 3,20 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,97 % dlžníčok (v septembri 2021 ich bolo 1,28 %). V septembri sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi medzi mužmi stali štyridsiatnici s podielom 31,31 % (32,50 % v septembri 2021) a medzi ženami tridsiatničky s podielom 29,70 % (31,63 % v septembri 2021). V deviatom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom – 134 a v Trnavskom kraji – 123, naopak najmenej v Bratislavskom kraji – iba 25. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov vzrástol v troch krajoch, najviac v Prešovskom – o 28,85 % (zo 104 na 134). Vo všetkých ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročnej klesol, najviac v Bratisalvskom kraji – o 64,79 % (zo 71 na 25).

On-line: 14. dôchodok v roku 2022

Kalkulačku na výpočet sumy tzv. 14. dôchodku (oficiálne nazvaný 13. dôchodok vyplatený v decembri 2022) pre poberateľov dôchodku zverejnila na svoje webovej stránke Sociálna poisťovňa. Použitie kalkulačky je jednoduché. Poberateľ dôchodku do nej vpíše sumu dôchodku, resp. jednotlivých dôchodkov, ktoré poberá. Po kliknutí na políčko „Vypočítať“ ihneď zistí, v akej sume mu patrí tzv. 14. dôchodok v tohtoročnom decembri.

Kalkulačka umožňuje zápis aj v inej mene ako euro, pričom zabezpečí prepočet inej meny na euro (suma dôchodku v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol). Na prepočet dôchodku z cudziny sa použije referenčný výmenný kurz určený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný 1. októbra 2022.

Sociálna poisťovňa vyplatí tzv. 14. dôchodok v decembri 2022 automaticky, o tzv. 14. dôchodok netreba osobitne žiadať. Maximálna suma 14. dôchodku v decembri 2022 bude 210 eur – a dostanú ju tí poberatelia, ktorí poberajú dôchodok v sume 234,42 eur a nižšie. Poberateľom dôchodku v rozpätí od 234,43 eur do 928,86 eur sa suma tzv. 14. dôchodku bude znižovať až do minimálnej sumy 35,01 eur. Najnižší tzv. 14. dôchodok v sume 35 eur dostanú poberatelia, ktorí poberajú dôchodok od 928,87 eur a vyššie.

EU: Vozidlá s nulovými emisiami

Vďaka dohode Európskeho parlamentu a Rady by mali byť do roku 2035 všetky nové autá a dodávky zaevidované v Európe vozidlami s nulovými emisiami. Ako medzistupeň pri úsilí o nulové emisie bude v rámci nových noriem CO₂ povinné aj zníženie priemerných emisií nových osobných áut o 55 % a nových dodávok o 50 % do roku 2030. Táto dohoda je prvým krokom pri prijímaní legislatívnych návrhov tvoriacich balík „Fit for 55“, ktorý Európska komisia predstavila v júli 2021.

Jednoznačný signál výrobcom a občanom má urýchliť výrobu a predaj vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami a nasmerovať cestnú dopravu na dosiahnutie klimatickej neutrálnosti do roku 2050. Nové právne predpisy majú zaručiť väčšiu udržateľnosť v systéme dopravy Európskej únie, čistejší vzduch pre Európanov a sú dôležitým krokom pri realizácii Európskej zelenej dohody. Jednoznačne ukazujú záväzok EÚ dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy.

Predbežnú dohodu teraz musí Európsky parlament a Rada formálne prijať. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku únie a nadobudnú účinnosť. Dosiahnutie zníženia emisií v nasledujúcom desaťročí je kľúčovým faktorom, ak sa Európa má do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a Európska zelená dohoda realitou. Legislatívne nástroje majú pomôcť dosiahnuť ciele dohodnuté v európskom právnom predpise v oblasti klímy a zásadne premeniť naše hospodárstvo a spoločnosť, aby bola spravodlivejšia, zelenšia a mohla aj v budúcnosti prosperovať.

 

dTest: Nástrahy platieb mobilom

Dostali ste opäť SMS správu s informáciami o zaplatení, hoci ste na platbu nedali žiadny pokyn? Mali by ste jej venovať pozornosť, a to aj v prípade, že vám nebola odpočítaná vysoká čiastka. Nie je totiž výnimkou, že tieto platby sa strhávajú opakovane za využívanie služby, o ktorej ste dokonca nikdy nepočuli. Ako je to možné a ako môžeme takýmto platbám zabrániť?

Takzvané prémiové SMS nie sú lacná záležitosť – čiastka za jednu SMS môže byť aj viac než 10 EUR. „V praxi sa však stretávame najmä s nižšími opakujúcimi sa čiastkami,“ uvádza Eduarda Hekšová. Typické sú ponuky, kedy je prvý mesiac objednanej služby zadarmo a podobne. Službou v takomto prípade môže byť napríklad predplatné za hru alebo prístup k plateným stránkam na internete. Niekedy je touto službou napríklad lokalizácia telefónu. Objednávka môže v určitých prípadoch vzniknúť aj kliknutím na odkaz v on-line hre. Početnú skupinu však tvoria aj spotrebitelia, ktorí objednávku neurobili vôbec a čiastky sa im napriek tomu pravidelne strhávajú. 

S prípadmi, kedy spotrebiteľom prišla na mobilný telefón informácia o zrealizovanej platbe bez toho, aby v danej chvíli nejakú objednávku vykonali, sa spotrebiteľská poradňa dTestu stretáva veľmi často. Veľkú časť sťažností na opakujúce sa služby tvoria objednávky so starším dátumom, ktoré boli spoplatnené neskôr. Pokiaľ si spotrebitelia nič neobjednajú, nie sú, samozrejme, povinní nič platiť. V prípade sporu by spoločnosť musela preukázať, že bola uskutočnená objednávka. Napriek tomu nie je vhodné s riešením príliš dlho otáľať. Neznáme platby je najlepšie riešiť bezodkladne. Z našich skúseností môžeme potvrdiť, že spoločnosti peniaze po výzve často vrátia. „V rámci služby VašeStížnosti.cz evidujeme desiatky sťažností, ktoré sa s poskytovateľom služby vyriešili dohodou – predplatné sa ukončilo a strhnuté peniaze sa spotrebiteľom vrátili,“dodáva Eduarda Hekšová. Pokiaľ sa spotrebiteľovi strhávajú peniaze a on netuší za čo, mal by sa bezodkladne obrátiť na poskytovateľa služby alebo na svojho operátora, ktorý mu pomôže s ďalším postupom, ako situáciu vyriešiť.

Aktuálne: Ako ovplyvňuje inflácia vklady v bankách

Slováci mali celkovo v bankách uložených takmer 42,9 mld. Eur (stav ku koncu augusta 2022). Z toho ale až viac než 60 % predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 27,2 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali zhruba 7,9 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 18 %. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,1 mld. Eur a tvorili 5 % z vkladov obyvateľstva v bankách. Analýzu vkladov Slovákov a vplyv inflácie na naše úspory pripravila na základe údajov Národnej banky Slovenska a Štatistického úradu SR Jana Glasová.

V medziročnom porovnaní s augustom 2021 sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách na Slovensku zvýšil o takmer 7 %. Termínované vklady ale naopak klesli o približne -11 % a vklady s výpovednou lehotou o cca -14 %. Úrokové sadzby sa dlhé roky držali na rekordne nízkych úrovniach. A kvôli tomu ľudia nechávali peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich nelákali. Prípadne peniaze presúvali do podielových fondov, kde sa im lepšie zhodnocovali. Kríza ešte pridala ruku k dielu, keďže motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze nechávali na bežných účtoch takpovediac “pre istotu”. Takže objem peňazí na týchto účtoch rástol a naopak, termínované vklady klesali. Situácia sa ale už začína pomaly meniť. V nadväznosti na zvyšovanie základnej sadzby Európskej centrálnej banky začínajú rásť aj úrokové sadzby na vkladových produktoch. A očakávame, že tento rast sadzieb bude aj naďalej pokračovať. Zatialčo vlani v auguste predstavovala priemerná úroková sadzba na “termiňákoch” s viazanosťou do 2 rokov len 0,95 %, takv auguste tohto roka vzrástla už na úroveň 1,46 % a aktuálne sú ešte vyššie.

 

Septembrová inflácia dosiahla medziročný rast až o 14,2 % a už siedmy mesiac po sebe sa drží na dvojcifernej hodnote. Zvyšovanie cien je ale dnes citeľné vo všetkých oblastiach nášho života. Za celý tento rok očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 %. Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, kedy sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií. Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od toho, aké ceny energií sa dohodnú pre domácnosti a aké opatrenia sa prijmú na zmiernenie dopadov drahých energií na domácnosti aj na firmy. V prípade, že prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu cien energií, tak priemerná inflácia by sa v roku 2023 mohla pohybovať v rozmedzí 14 - 15 %. Aký vplyv má inflácia na naše úspory? Vysoká inflácia má negatívny vplyv na naše mzdy, dôchodky aj úspory. Znižuje totiž kúpnu silu peňazí, teda hodnotu toho, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Samozrejme platí, že čím je inflácia v krajine vyššia, tým väčšiu časť z našich úspor nám ukrajuje. Ak máme úspory napríklad vo výške 1 000 eur odložené doma „pod vankúšom“ alebo na bežnom účte, tak nám nezarábajú a v dôsledku inflácie sa nám tieto úspory znehodnocujú. Ak by priemerná inflácia v budúcom roku dosiahla úroveň 14 %, znamená to, že reálna hodnota týchto našich úspor bude na konci roka predstavovať cca 860 eur. Za rok teda stratíme 140 eur. Negatívny dopad inflácie na naše úspory môžeme zmierniť tak, že úspory nebudeme nechávať doma alebo na bežných účtoch, ale ich uložíme na termínované vklady alebo investujeme do podielových fondov, kde sa nám budú peniaze zhodnocovať. A ako inflácia ovplyvňuje dlhy a hypotéky? Inflácia má samozrejme vplyv aj na dlhy. Zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. Keď si to premietneme na hypotekárny trh, znamená to, že inflácia je výhodná pre tých, čo kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Je to dané tým, že splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože inflácia znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov.

EU: Akt o digitálnych trhoch

Nové nariadenie akt Európskej únie o digitálnych trhoch má ukončiť nespravodlivé praktiky spoločností, ktoré rozhodujú o prístupe iných v on-line platformovom hospodárstve. Európska komisia ho navrhla v decembri 2020 a Európsky parlament a Rada sa na ňom dohodli v rekordnom čase v marci 2022.

Akt o digitálnych trhoch zahŕňa kritériá na určenie, kedy sa on-line platforma považuje za „strážcu prístupu“. Ide o digitálne platformy, ktoré slúžia ako dôležitá brána prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, čo im umožňuje určovať si vlastné pravidlá a tým nepriaznivo ovplyvňovať digitálne hospodárstvo. Akt o digitálnych trhoch je reakciou na tieto skutočnosti a zahŕňa súbor povinností, ktoré takéto spoločnosti budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania. Ako určiť, kto je strážcom prístupu? Spoločnosti prevádzkujúce jednu alebo viacero tzv. základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch ďalej. Ide o tieto služby: on-line sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, on-line trhoviská a reklamné služby.

Akt o digitálnych trhoch sa na spoločnosť vzťahuje, ak spĺňa tieto tri hlavné kritériá: 

1. veľkosť, ktorá má vplyv na vnútorný trh: keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;
2. kontrola nad dôležitou bránou medzi komerčnými používateľmi a konečnými spotrebiteľmi: keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne;
3. etablovaná a trvalá pozícia: ide o prípady, keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Akt o digitálnych trhoch obsahuje jednoznačný zoznam prikázaných a zakázaných činností, ktorý strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať pri svojom každodennom fungovaní, aby zaručili spravodlivé a otvorené digitálne trhy. Vďaka týmto povinnostiam budú mať aj iné spoločnosti možnosť vstúpiť na trhy a byť konkurenciou strážcom prístupu na základe kvality svojich výrobkov, produktov a služieb, čo znamená, že budú mať aj väčší priestor na inováciu. Keď strážca prístupu používa praktiky, ako je uprednostňovanie svojich vlastných služieb alebo bránenie svojim vlastným komerčným používateľom v prístupe k spotrebiteľom, môže tým brániť hospodárskej súťaži, čo potom vedie k menšej inovácii, nižšej kvalite a vyšším cenám. Navyše ak strážca prístupu používa nekalé praktiky, ako je zavádzanie nespravodlivých podmienok prístupu k jeho obchodu s aplikáciami alebo zabraňovanie inštalácii aplikácií z iných zdrojov, je pravdepodobné, že spotrebitelia zaplatia za služby viac alebo nemôžu vôbec využívať výhody, ktoré by im mohli priniesť alternatívne služby.

Trend: Monitorovanie dát

Minulý rok sa minulo počas tzv. Black Friday víkendu 9,24 miliardy libier a ďalších 2,18 miliardy libier počas tzv. Cyber ​​Monday. S blížiacim sa tohtoročným Čiernym piatkom a Vianocami sa  elektronickí predajcovia snažia udržať náskok pred konkurenciou tým, že zvýšia využívanie externých údajov na prilákanie nových zákazníkov.

Nový výskum spoločnosti Oxylabs v spolupráci s CensusWide odhalil, že 85 % elektronických obchodov sa rozhodlo výraznejšie využívať údaje na prilákanie zákazníkov (vyše 1.000 vedúcich pracovníkov s rozhodovacou právomocou v Spojenom kráľovstve a USA, vrátane CTO, viceprezidentov pre inžinierstvo, riaditeľov pre údaje, vedúcich oddelenia Business Intelligence, vedúcich údajov a analytiky). Externé údaje, akými sú informácie, ktoré pochádzajú mimo spoločnosti a sú dostupné verejnosti, sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenných operácií medzi elektronickými predajcami, pre obchodných lídrov budú však počas zlatého štvrťroka ešte dôležitejšie. Vďaka získavaniu verejne dostupných údajov z webu budú organizácie schopné predpovedať dopyt spotrebiteľov, sledovať, čo robí konkurencia, a znižovať ceny v reálnom čase, aby prilákali zákazníkov. Môžu  monitorovať množstvo zásob a zistiť, aké produkty majú spotrebitelia radi a ktorým produktov sa vyhýbajú. Navyše, vďaka verejne dostupným informáciám z fór a sociálnych médií na webe budú obchodní lídri schopní rozobrať sentiment a predpovedať spotrebiteľské trendy, čo im umožní vylepšiť svoje biznis stratégie.

Na otázku, na čo organizácie využívajú externé údaje, 73 % respondentov uviedlo, že externé údaje používajú na prieskum trhu, zatiaľčo 66 % ich používa na predpovedanie spotrebiteľského dopytu, 56 % na monitorovanie konkurencie a 50 % na implementáciu dynamickej tvorby cien. „Teraz je to možné urobiť v reálnom čase automaticky. Táto myšlienka je základom dynamického oceňovania – stratégie, ktorá využíva flexibilné ceny založené na ponuke, dopyte v reálnom čase a na tom, čo si konkurenti účtujú za konkrétne produkty. Web scraping zvyčajne sleduje niekoľko faktorov súčasne, čo predajcom umožňuje kedykoľvek nastaviť konkurenčné ceny, čo je v tomto období nevyhnutné“, dodal Gediminas Rickevicius.

Multicloud: Ako využívať dáta na maximum

V roku 2024 sa bude 95 % podnikov v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA) pozerať na svoje dáta ako na zdroj zisku, pričom 46 % ich bude považovať za významný zdroj – oproti dnešným 29 %. Vyplýva to z novej globálnej štúdie zverejnenej spoločnosťou VMware, Inc. Výskum Multi-Cloud Maturity Index oslovil takmer 3.000 obchodných a IT manažérov v celom regióne EMEA. Necelá polovica respondentov (47 %) rozhodne súhlasí s tým, že používanie viacerých cloudov im umožní maximálne využitie dát na inováciu – a zároveň riešenie problémov, akým je suverenita dát podľa národných a odvetvových predpisov. 

 

Práve suverenita dát patrí k najväčším výzvam, ktoré podniky musia riešiť – 95 % opýtaných pripúšťa, že predstavuje problém. Snaha vyťažiť z dát ekonomický úžitok prináša ďalšie výzvy. Medzi hlavné patrí bezpečnosť (35 %), nedostatok potrebných zručností (35 %), obtiažnosť prepojenia rôznych cloudových prostredí (31 %) a izolované ostrovy dát (27 %). Podniky musia tiež zlepšiť kontrolu nad svojimi prevádzkovými výdavkami a nákladmi na cloud, pričom 76 %, respektíve 74 % súhlasia s tým, že ide o problém, pokiaľ majú dáta prinášať skutočný obchodný úžitok.

Respondenti sa zhodujú (86 %), že výhody multicloudu – schopnosť využívať a riadiť rôzne typy privátnych, verejných, edge a suverénnych cloudov – ale prevažujú nad spomínanými problémami. Takmer polovica (46 %) sa domnieva, že multicloud má veľmi pozitívny vplyv na rast výnosov a 46 % tiež spomína jeho veľmi pozitívny vplyv na ziskovosť. Iba 4 % veria, že multicloud nehrá z hľadiska obchodného úspechu zásadnú úlohu. Čo je dobrá správa pre podniky v celej Európe, kde sa podľa Európskej komisie očakáva, že príspevok dátovej ekonomiky k HDP v Európskej únii a Veľkej Británii vzrastie do roku 2025 zo súčasných 2,6 % na 4,2 %.

EU: Okamžité platby do 10 sekúnd

Európska komisia prijala legislatívny návrh, na základe ktorého by sa mali všetkým občanom a podnikom s bankovým účtom v Európskej únii a krajinách EHP sprístupniť okamžité platby v eurách. Cieľom návrhu je zaistiť cenovo dostupné a bezpečné okamžité platby v eurách, ktoré sa budú bez problémov spracúvať v celej EÚ.

Okamžité platby umožňujú ľuďom previesť peniaze v ktorúkoľvek hodinu ktoréhokoľvek dňa do 10 sekúnd. Je to oveľa rýchlejšie oproti tradičným úhradám. Tie poskytovatelia platobných služieb prijímajú len v pracovných hodinách a na účet príjemcu dorazia až v nasledujúci pracovný deň, čo v určitých prípadoch môže trvať až tri kalendárne dni. Okamžité platby výrazne urýchľujú platobný styk a zvyšujú pohodlie spotrebiteľov, napríklad pri platení účtov alebo prijímaní naliehavých prevodov (v prípade urgentnej zdravotnej starostlivosti). Okrem toho pomáhajú výrazne zlepšiť tok peňažných prostriedkov a podnikom – najmä MSP vrátane maloobchodníkov – pomáhajú šetriť náklady. Odblokujú peniaze aktuálne zablokované v tranzite ako nezúčtované platby, ktoré sa tak budú môcť skôr použiť na spotrebu alebo investície (v ktorýkoľvek deň je zablokovaných takmer 200 miliárd eur). Začiatkom roka 2022 však na okamžité platby v EÚ pripadalo len 11 % všetkých úhrad v eurách. Cieľom tohto návrhu je odstrániť prekážky, ktoré bránia rozsiahlejšiemu využívaniu okamžitých platieb a s nimi spojených výhod.

Návrhom sa mení a modernizuje nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) z roku 2012. Pre okamžité platby v eurách sa v ňom stanovujú štyri požiadavky: 

• univerzálne sprístupnenie okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb z EÚ, ktorí už ponúkajú úhrady v eurách, budú musieť do stanovenej lehoty začať ponúkať aj ich okamžitú verziu;
• cenová dostupnosť okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby cena účtovaná za okamžité platby v eurách nepresahovala cenu účtovanú za tradičné, neokamžité úhrady v eurách;
• zvýšenie dôvery v okamžité platby, čiže poskytovatelia budú musieť overovať zhodu medzi číslom bankového účtu (IBAN) a menom príjemcu, ktoré poskytol platiteľ, aby bolo možné ešte pred uskutočnením platby upozorniť platiteľa na prípadnú chybu alebo podvod;
• odstránenie prekážok pri spracúvaní okamžitých platieb v eurách, pričom sa nezníži účinnosť preverovania osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Namiesto toho, aby preverovali každú transakciu jednotlivo, budú poskytovatelia platobných služieb svojich klientov aspoň raz denne porovnávať so zoznamom sankcií EÚ.

 

Pôžičky: Nový účel

Postoj Slovákov k požičiavaniu peňazí je porovnateľný s minulými rokmi. Nad pôžičkou uvažuje viac ako tretina (38 %) opýtaných, z ktorej si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažujepožičať 29 % a ďalších 29 % uvádza, že si v najbližšej dobe budú musieť požičať neplánovane. Tento rok sa však výraznejšie mení účel pôžičky. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa pre mBank zrealizoval prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos (prelom augusta a septembra 2022 medzi on-line populáciou SR vo veku od 25 do 60 rokov, N = 1 000 respondentov).

Aké plány majú Slováci so spotrebiteľskými pôžičkami? Približne 40 %  deklaruje, že si aktuálne vo svojej domácnosti požičať nepotrebuje a ďalších 22 % pôžičky odmieta. V oboch prípadoch ide najčastejšie o starších ľudí. Nad pôžičkou uvažuje 38 % opýtaných, z nich si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažuje požičať 29 % a ďalších 29 % uvádza, že si počas jesene a zimy budú musieť požičať neplánovane. Približne 13 % respondentov, ktorí uvažujú o pôžičke, si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a podľa možnosti navýšiť. Svoj cieľ či účel, na ktorý si pôvodne plánovali požičať, nakoniec odložilo 29% respondentov uvažujúcich o pôžičke. Postoj Slovákov k pôžičkám sa líši nielen z hľadiska veku, ale aj podľa dosiahnutého vzdelania. Zadlžovanie najviac odmietajú najmä ľudia so základným vzdelaním a s výučným listom. Práve táto skupina ľudí však uvádza, že aktuálne s peniazmi nevychádza príliš dobre. Naopak, najmenšiu averziu voči pôžičkám má skupina obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním a táto skupina má zároveň najmenšiu potrebu si požičať. 

V súvislosti s aktuálnou meniacou sa ekonomickou situáciou takmer pätina (19 %) opýtaných predpokladá, že si buď požičia alebo si svoje pôžičky bude konsolidovať. Približne tretina (29 %) uvádza, že s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nie je si istá, čo prinesie premenlivá budúcnosť. Pozitívnou správou je, že viac ako pätina (2 1%) respondentov má vytvorenú trojmesačnú finančnú rezervu a v prípade potreby tak nečakané výdavky pokryje práve z nej. Zaujímavosťou je, že v aktuálnej ekonomickej situácii sú na finančnú rezervu nútení siahať aj Slováci s vyšším vzdelaním - stredoškolským a vysokoškolským. Práve zvyšujúce sa ceny energií sa premietnu aj do rodinných rozpočtov a premenia tak priority. Oproti minulým rokom sa totiž výraznejšie mení účel pôžičky. „Skupina Slovákov, ktorá si na jeseň alebo v zime bude musieť na niečo neplánovane požičať (11 %), tieto peniaze využije najčastejšie na poplatky a ročné vyúčtovanie za elektrinu a plyn (32 %), na bežnú dennú potrebu (22 %) a po novom tiež na investíciu do zmien využívania energií ako je napríklad výmena kotla, solárne panely či tepelné čerpadlá (17 %). Tí, ktorí pôžičku plánujú dlhodobejšie, investujú najmä do rekonštrukcie (32 %), kúpy auta (18 %) a zateplenia (16 %),“ hovorí Kateřina Veselá. Zatiaľčo nižšie príjmové skupiny budú musieť z pôžičky pokryť poplatky a ročné vyúčtovanie za energie, ľudia s vyšším vzdelaním požičané peniaze investujú skôr do rekonštrukcie a do zmeny využívania energií. Je teda zrejmé, že aktuálna ekonomická a energetická kríza má jasné dopady na populáciu a jej finančné zmýšľanie.

Výzva: 15 miliónov eur na inovácie

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) informuje o novej výzve v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre podnikateľské subjekty na podporu inovácií a technologického transferu. Na výzvu sú vyčlenené prostriedky z Európskej únie vo výške 15 miliónov eur. Výzva je vyhlásená ako uzavretá a žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné predložiť najneskôr do 30. decembra 2022 - a to plne elektronicky, vrátane jednotlivých príloh.

Zámerom je prostredníctvom vyhlásenej výzvy OPII-MH/DP/2022/9.5-35 podporiť realizáciu inovačných opatrení v mikro, malých, stredných aj veľkých podnikoch, výsledkom ktorých bude inovácia produktu alebo výrobného procesu. Nenávratne poskytnuté finančné príspevky sú určené na obstaranie výrobných zariadení a zariadení na poskytovanie služieb, technologických celkov a i. Intenzita pomoci je stanovená v závislosti od miesta realizácie projektu a veľkosti podniku žiadateľa, pričom je určená podnikateľom, ktorí plánujú realizovať projekty na celom území Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Rozhodujúce je pritom miesto realizácie projektu, nie sídlo žiadateľa. Svojím zameraním má výzva prispieť k plneniu špecifického cieľa operačného programu Integrovaná infraštruktúra v oblasti rastu výskumno-vývojových a inovačných kapacít v priemysle a službách. Všetky potrebné informácie môžu záujemcovia získať na webovom sídle operačného programu opvai.sk v časti Výzvy Ministerstva hospodárstva SR a na mailovej adrese vyzvy@mhsr.sk. 

Operačný program Integrovaná Infraštruktúra (OPII) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v oblasti dopravy, informatizácie spoločnosti a podpory výskumu, vývoja a inovácií na roky 2014 – 2020 (Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja). Jeho globálnym cieľom je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, verejnej osobnej dopravy, informačnej spoločnosti, podpory výskumných, vývojových a inovačných kapacít a rozvoja malého a stredného podnikania.

EU: Program zhovievavosti

Európska komisia uverejnila usmernenia, ktorých cieľom je uľahčiť podávanie žiadostí o zhovievavosť zabezpečením väčšej transparentnosti, predvídateľnosti a prístupnosti pre potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť. Program zhovievavosti ponúka spoločnostiam možnosť priznať, v súlade so zásadou dôvernosti, svoju účasť na karteli a spolupracovať s komisiou pri vyšetrovaní. Úspešný žiadateľ o zhovievavosť sa buď úplne vyhne potenciálne vysokej pokute, alebo sa pokuta výrazne zníži.

S cieľom uľahčiť žiadosti o zhovievavosť v komplexnom kontexte zhovievavosti sa Európska komisia rozhodla vydať usmernenie vo forme dokumentu s často kladenými otázkami, ktorý pomôže spoločnostiam a ich právnym poradcom.

V dokumente s často kladenými otázkami: 

• sa uvádzajú objasnenia týkajúce sa uplatňovania oznámenia o zhovievavosti a podrobnosti o právnej ochrane a výhodách, ktoré program zhovievavosti ponúka,
• sa stanovujú nové praktické opatrenia, ako napríklad konkrétni úradníci pre zhovievavosť, na ktorých sa spoločnosti alebo ich právni zástupcovia môžu obrátiť so žiadosťou o neformálne poradenstvo v súvislosti so zhovievavosťou alebo o usmernenie k predloženiu žiadosti o zhovievavosť,
• sa signalizuje zámer komisie diskutovať o potenciálnych žiadostiach o zhovievavosť bez spomínania konkrétnych mien/názvov, bez potreby uviesť odvetvie, zúčastnené strany alebo akékoľvek iné podrobnosti, ktorými by sa potenciálny kartel identifikoval. To potenciálnym žiadateľom umožní zistiť, či sa predmetné správanie pravdepodobne bude považovať za tajný kartel a či by jeho oznámenie komisii oprávňovalo žiadateľov využiť program. Táto možnosť bude obzvlášť užitočná, ak ide o nové správanie alebo ak nie je jasné, či patrí do rozsahu pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti.

Radíme: Novela Zákonníka práce

Od 1. novembra 2022 začne platiť na Slovensku upravené znenie Zákonníka práce. Primárnym cieľom novelizácie je naplnenie európskych smerníc o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Na najdôležitejšie zmeny upozornil portál Profesia.sk.

• Limitovaná skúšobná doba: pri pracovnom pomere na dobu určitú nesmie skúšobná doba prekročiť polovicu jeho trvania. Zároveň platí, že skúšobná doba trvá maximálne 3 mesiace, resp. u vedúcich zamestnancov ide o lehotu 6 mesiacov.
• Platená otcovská dovolenka: vznikol inštitút otcovskej dovolenky, a otec dieťaťa môže poberať materské v rozsahu 14 kalendárnych dní počas šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. A to aj v prípade, že materské či rodičovský príspevok sú vyplácané aj matke. Jednou zo zmien je aj vyššia ochrana pre otcov na otcovskej dovolenke voči jednostrannému ukončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
• Zákaz zasahovať do výkonu inej práce zamestnanca: nedovoľuje zamestnávateľovi obmedzovať zamestnanca vo výkone inej zárobkovej činnosti mimo určeného pracovného času.
• Poskytovanie informácii zamestnancom: ak zamestnanec pracuje na dobu určitú alebo kratší pracovný čas, a jeho pracovný pomer trvá vyše 6 mesiacov, má ukončenú skúšobnú dobu a požiada o trvalý pracovný pomer, zamestnávateľovi vzniká povinnosť písomne odôvodniť svoje rozhodnutie o tejto žiadosti v stanovenej lehote. Po novom to bude potrebné splniť do jedného mesiaca od podania žiadosti. Pre firmy s menej ako 50 zamestnancami platí, že vyjadrenie musí byť zamestnancovi doručené najneskôr do 90 dní. Brigádnici a pracovníci na dohodu budú vopred dostávať od zamestnávateľa písomne informácie o tom, kedy bude ich prítomnosť v práci vyžadovaná. Ak nebude pracovný rozvrh v súlade s písomnou informáciou, ktorá bola zamestnancovi poskytnutá, môže výkon práce odmietnuť. Výnimka platí, ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, príp. priemerný týždenný pracovný čas nepresiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov.
• Ochrana zamestnancov pred ukončením pracovného pomeru za uplatňovanie ich práv: týmto krokom chce úprava zákona eliminovať fakt, že sa na pracoviskách zamestnanci boja žiadať o nároky, ktoré im zo Zákonníka práce prislúchajú. Nechcú totiž, aby ich v budúcnosti zamestnávateľ z dôvodu uplatnených nárokov prepustil. Ak však dôjde k dôvodnému podozreniu, zamestnávateľ bude musieť preukázať, že skutočné dôvody ukončenia pracovného pomeru boli iné.
• Presnejšie definovaná lehota pre podanie žaloby na neplatnosť ukončenia pomeru: Štandardne je žalobu za neplatné ukončenie pracovného pomeru možné podať najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť. Zamestnávatelia a zamestnanci však nemali jasno v tom, či sa do dvojmesačnej lehoty zarátava aj predĺženie v dôsledku ochrannej doby. Po novom sa už na spomínané predĺženie prihliadať nebude.