Trend: Mobilné roboty

Podľa správy World Robotics 2021 – Service Robots report vydanej International Federation of Robotics sú riešenia mobilných robotov už pevnou súčasťou odvetvia prepravy a logistiky – v roku 2020 bolo predaných vyše 43.500 jednotiek, čo predstavuje 33-percentný nárast oproti roku 2019. Najčastejším využitím v roku 2020 bola preprava tovaru či nákladu, pričom na tento účel bola dodaná až 1/3 zo všetkých profesionálnych servisných robotov. Obrat tohto segmentu trhu vzrástol o 11 % na viac než 1 miliardu USD.

„Vidíme, že pozitívny trend pokračuje aj v roku 2021. Za prvé tri štvrťroky roku 2021 registrujeme 40-percentný rast v porovnaní s rokom 2020. Jasne vidíme, že spoločnosti po počiatočnej fáze testovania technológií investujú do väčších flotíl robotov a rozširujú aj spektrum využitia mobilných robotov“,  komentoval Jesper Sonne Thimsen. 

Priemyselné odvetvia najviac využívajúce mobilné roboty sú automobilový priemysel, elektrotechnika / elektronika, kovovýroba, chemický priemysel, plastikársky, potravinársky a nápojársky priemysel. Medzi typické úlohy automatizované prostredníctvom robotov patrí hlavne presun produktov medzi výrobnými operáciami, zhromažďovanie dielov na montáž, nakladanie paliet a samostatných dielov a prevoz paliet do výrobného procesu. V roku 2020 patrilo medzi hlavné aplikácie navyše aj čistenie a dezinfekcia mobilnými robotmi v súvislosti s vývojom pandémie Covid-19.

Práca: Amazon, Google alebo Apple?

Nový rok môže priniesť aj zmenu v oblasti práce. A keďže máme rôzne predstavy a ambície, organizácie, pre ktoré chceme pracovať, sú rovnako rôznorodé. Niektorí z nás sú motivovaní prácou v odvetviach, ktoré ponúkajú najväčší finančný zisk, zatiaľčo iní sa zaujímajú o pracovné miesta, kde chcú svet zmeniť. Existuje však konkrétna organizácia, pre ktorú máme najväčší záujem pracovať?

Tím v Reboot Online využil analytický nástroj Ahrefs na nájdenie inštitúcie s celosvetovo najviac vyhľadávanými voľnými pracovnými miestami on-line. Názov vybraných najväčších svetových organizácií v roku 2021 bol zadaný do prieskumu spolu s kľúčovými výrazmi: pracovné miesta [organizácie], kariéra [organizácie], pracovné miesta [v organizácii] a pracovné miesta [organizácia]. Zber dát sa uskutočnil do 13.12.2021. A výsledky?

Organizáciou s najhľadanejšími pracovnými miestami bol Amazon s celkovým počtom 2.106.000 globálnych on-line vyhľadávaní za mesiac. Medzi najbežnejšie variácie vyhľadávania voľných pracovných miest patrili „práca v Amazone“ (1.600.000 vyhľadávaní mesačne) a „kariéra v Amazone“ (466.000 vyhľadávaní za mesiac). Celkovo 60 % vyhľadávaní pracovných miest pre Amazon pochádzalo z USA – za nimi nasledovala India (13 %) a Spojené kráľovstvo (5 %).

Na druhom mieste bol NHS (National Health Service) s celkovým počtom 1.646.500 globálnych on-line vyhľadávaní za mesiac. Verejne financovaný systém zdravotnej starostlivosti v Spojenom kráľovstve zaznamenal vyše 1.600-000 vyhľadávaní „pracovné miesta NHS“ za mesiac.

Walmart bol tretí v poradí s celkovým počtom 813.900 globálnych on-line vyhľadávaní za mesiac. Tí, ktorí hľadajú prácu vo Walmarte, najčastejšie používajú hľadaný výraz „kariéra Walmart“ (614.000 vyhľadávaní za mesiac) a „pracovné miesta vo Walmarte“ (198.000 vyhľadávaní za mesiac) – o 84 % viac ako v Sainsbury, ktorý sa umiestnil na 15. mieste (125.200 vyhľadávaní za mesiac).

Gigant internetového vyhľadávania Google sa umiestnil ako štvrtý so 454.200 globálnymi vyhľadávaniami za mesiac („Google Jobs“ „Google Kariéra“ – 434 000 vyhľadávaní spolu) – o 66 % viac ako kolega z digitálnych spoločností Facebook, ktorý skončil na 14. mieste (152.100 vyhľadávaní za mesiac). Prvú päticu doplnil Target s celkom 335.700 vyhľadávaniami za mesiac.

On-line: Daň z motorových vozidiel

Vypĺňanie daňového priznania (DP) k dani z motorových vozidiel bude pre daňovníkov jednoduchšie aj tento rok. Finančná správa od 8.1.2022 rozpošle predvyplnené daňové priznania k tejto dani používateľom s aktívnou elektronickú schránku na portáli finančnej správy, ktorí zároveň podali daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2020. Daňové priznanie je potrebné podať a daň zaplatiť do 31. januára 2022.

Predvyplnené daňové priznanie k dani z motorových vozidiel nájdete v časti História komunikácie - Prijaté dokumenty v osobnej internetovej zóne. Automaticky vygenerovaný dokument obsahuje všetky identifikačné údaje daňovníka, zdaňovacie obdobie, druh daňového priznania aj samotný výpočet dane. Aj takto vyplnené daňové priznanie he však potrebné najskôr skontrolovať a doplniť si aktuálne údaje pre nové zdaňovacie obdobie 2021, ktoré neboli uvedené v daňovom priznaní za rok 2020 a preto nemohli byť v predvyplnenom daňovom priznaní uvedené. V elektronickej schránke na portáli bude preto pripojený aj odkaz na Informáciu k vygenerovanému a predvyplnenému daňovému priznaniu k dani z motorových vozidiel s upozorneniami k predvyplneným riadkom priznania na správne doplnenie a opravu predvyplnených údajov podľa skutočného stavu používania vozidiel. 

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel podávajú daňové subjekty, ktoré používajú vozidlo evidované v Slovenskej republike na podnikanie. Všetky daňové subjekty, ktoré sú povinné komunikovať s finančnou správou elektronicky (platitelia DPH, právnické osoby zapísané v obchodnom registri, fyzické osoby – podnikatelia), musia podať toto daňové priznanie výhradne elektronicky. Ostatné subjekty môžu daňové priznanie doručiť aj osobne, alebo poslať poštou na daňový úrad (napr. občianske združenia, ktoré majú oprávnenie na podnikanie a nie sú zapísané v obchodnom registri).

EU: Kybernetická bezpečnosť

Kým v roku 2017 bolo k internetu pripojených 27 miliárd zariadení, do roku 2030 by to mohlo byť až 125 miliárd. Očakáva sa, že k internetu bude mať prístup už 90 % ľudí starších než 6 rokov. Keďže kyberpriestor je vo svojej podstate vzájomne prepojený a digitálny a fyzický svet sa stále viac prelínajú, vznikajú tiež nové nebezpečenstvá. Kybernetické útoky patria podľa Svetového ekonomického fóra medzi 10 najväčších globálnych rizík.

Kybernetické útoky patria medzi najrýchlejšie rastúce formy kriminality na celom svete. Ročné náklady kybernetickej kriminality sa v globálnej ekonomike v roku 2020 odhadli na 5,5 bilióna EUR, čo je podľa  Európskej komisie dvojnásobok oproti roku 2015. Škody spôsobené kybernetickými útokmi ohrozujú nielen hospodárstvo a financie, ale tiež samotné demokratické základy EÚ a fungovanie spoločnosti. Podniky a organizácie v EÚ však vynakladajú na kybernetickú bezpečnosť o 41 % menej prostriedkov ako ich americkí kolegovia.  Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) z roku 2019 pritom ukázal, že obavy o bezpečnosť obmedzujú alebo bránia 50 % používateľom internetu v EÚ vykonávať on-line aktivity. Podľa Indexu DESI z roku 2020 až 39 % občanov EÚ, ktorí používali internet, mali problémy s bezpečnosťou. Útočníci môžu použiť „phishing“ (čo je technika používaná na získavanie citlivých údajov) v rámci webovej stránky a emailov so škodlivými odkazmi a prílohami. Týmto spôsobom sa môžu pokúšať o krádež bankových údajov, alebo vydierať organizácie po zablokovaní ich IT systémov a dát.

Základné služby a kritické sektory (doprava, energetika, zdravotníctvo a financie) sú stále viac závislé na digitálnych technológiách. To spolu s nárastom zariadení pripojených k internetu vecí môže mať celú radu následkov vrátane toho, že sa kybernetická bezpečnosť stane otázkou života a smrti. Odhaduje sa, že počet zariadení, ktoré budú do roku 2024 využívané v rámci internetu vecí (sieť zariadení, ktoré sú vzájomne prepojené a môýu si vymieňať dáta) dosiahne 22,3 miliardy. A keďže autá, domy a zariadenia v domácnosti sú stále viac prepojené, môže to viesť k zvýšeniu ohrozenia alebo tomu, že budú využívané doteraz nepredvídateľnými spôsobmi. Od kybernetických útokov na nemocnice, v dôsledku ktorých sa odkladajú naliehavé lekárske zákroky, až po útoky na elektrické siete a zásobovanie vodou - útočníci ohrozujú dodávky základných služieb. S kybernetickými útokmi máme skúsenosť aj na Slovensku, napríklad v roku 2017 zaútočili hekeri na nemocnicu v Nitre, čo zapríčinilo, že niektoré operácie museli presunúť. 

Bezpečnosť: Na čo sa spoliehame najviac?

Analýza anonymizovaných údajov, ktoré dobrovoľne poskytli návštevníci webovej stránky Privacy Checker ukázala, aké nastavenia zabezpečenia (prísne, stredné alebo uvoľnené) pre jednotlivé služby alebo platformy používateľov zaujímajú najčastejšie. Údaje boli získané v období od 1. decembra 2019 do 15. novembra 2021. 

Odborníci na sociálne médiá spoločnosti Kaspersky analyzovali, pre ktoré služby a platformy používatelia otvárali bezpečnostné inštrukcie najčastejšie. V súčasnosti je na platforme Privacy Checker predvolené nastavenie strednej úrovne. Pokiaľ ide o digitálne služby, používatelia TikToku hľadali prísne bezpečnostné tipy najviac - podiel požiadaviek 71 %. Ruská sociálna sieť VK bola na druhom mieste s podielom požiadaviek na najvyššiu úroveň bezpečnosti 48 %. Na treťom mieste skončil Instagram – 42 % dopytov sa týkalo prísnych nastavení. Úroveň bezpečnosti Facebooku je zároveň najmenej znepokojujúca – podiel požiadaviek na najsilnejšie bezpečnostné tipy bol 33 %.

Majitelia iPhonov sa viac zaujímajú o ochranu údajov v rámci mobilných platforiem. Viac ako polovicu (53 %) všetkých dopytov tvorili vyhľadávania najvyššej úrovne zabezpečenia, zatiaľčo podiel dopytov stredného zabezpečenia bolo na úrovni 42 %. U operačného systému Android vyhľadávalo nastavenia pre strednú úroveň 57 % používateľov. O najsilnejšie bezpečnostné tipy sa zaujímalo len 39 % opýtaných. Čo sa týka desktopových platforiem, viac ako polovica používateľov počítačov Mac (59 %) sa zaujímala o nastavenia strednej úrovne, zatiaľčo podiel používateľov systému Windows bol nižší a predstavoval 41 %. Majitelia zariadení Mac hľadali tipy na prísne zabezpečenie menej ako majitelia zariadení Windows – 33 % oproti 41 %. Po analýze všetkých požiadaviek sa tiež ukázalo, že Android bol najobľúbenejšou platformou medzi používateľmi, ktorí na webovej lokalite Privacy Checker hľadali bezpečnostné tipy; ich podiel bol 67 %. Podiel žiadostí pre iPhone bol len 11 % a pre Mac 4 %. Takmer pätina (18 %) všetkých dopytov pochádzala zo systému Windows.

Rýchla kontrola ochrany osobných údajov:

• Pred kliknutím na akýkoľvek odkaz ho najskôr skontrolujte. Prejdite naň kurzorom myši, aby ste zobrazili URL adresu a pozrite sa, či neobsahuje pravopisné chyby alebo iné nezrovnalosti. Aj keď správa alebo e-mail prišli od najlepšieho priateľa, nezabudnite, že aj jeho účty mohli byť napadnuté hackermi. Zostaňte ostražitý v každej situácii. Aj keď správa vyzerá neškodne, k odkazom a prílohám pristupujte so zvýšenou pozornosťou.
• Súkromné browsovanie s využitím bezpečnostného softvéru vám pomôže vyhnúť sa sledovaniu na internete.
• Pre každú službu používajte iné heslo. A aj keď vám ukradnú jeden z účtov, ostatné nebudú kompromitované.
• Zapamätať si dlhé jedinečné heslá pre množstvo služieb/platforiem môže byť dosť náročné, no so správcom hesiel si stačí pamätať len jedno hlavné heslo.
• Používatelia iPhonu majú k dispozícii niektoré ovládacie prvky ochrany súkromia, ktoré poskytuje spoločnosť Apple. Môžu blokovať prístup aplikácie k fotografiám, kontaktom a funkciám GPS, ak si myslia, že tieto oprávnenia nie sú potrebné.
• Používatelia operačného systému Android by mali dôkladne kontrolovať oprávnenia aplikácií. Bezpečnou možnosťou je zakázať nepotrebné práva pri inštalácii novej aplikácie. Čím viac oprávnení aplikácia má, tým viac toho môže v zariadení robiť a tým viac údajov môže o používateľovi zhromažďovať. Okrem toho je bezpečnou voľbou inštalácia spoľahlivého bezpečnostného riešenia, ktoré zabezpečí komplexnú obranu.
• Telefón a počítač zabezpečte heslami alebo prístupovými kódmi. Bezpečnou možnosťou je používať heslá alebo biometrické overovanie na uzamknutie telefónov, tabletov a počítačov.

Aktuálne: Cielené hrozby na rok 2022

Téma bezpečnosti v kyberpriestore bude určite rezonovať aj v roku 2022. Zmeny vo svete, ktoré nastali v roku 2021, majú priamy vplyv na vývoj sofistikovaných útokov v nadchádzajúcom roku. Experti z globálneho a analytického tímu spoločnosti Kaspersky (GReAT) pripravili na základe trendov zachytených v roku 2021 prognózu, ktorá má pomôcť IT komunite pripraviť sa na budúce výzvy.

V minulom roku sa do centra pozornosti dostalo používanie sledovacieho softvéru vyvinutého súkromnými dodávateľmi, pričom projekt Pegasus zvrátil vnímanie pravdepodobnosti reálnych, tzv. zero-day útokov na systém iOS. Vývojári pokročilých sledovacích nástrojov zlepšili svoje schopnosti vyhnúť sa detekcii a zabezpečiť protianalytické opatrenia – čo nastalo v prípade špionážneho softvéru FinSpy – s ich ďalším využitím – čo sa zase udialo v prípade štruktúry Slingshot. Potenciál komerčného sledovacieho softvéru, jeho prístupu k veľkému množstvu osobných údajov ako aj k veľkej skupine cieľov z neho robí lukratívny biznis pre tých, ktorí ho dodávajú, a zároveň účinný nástroj v rukách útočníkov. Experti spoločnosti Kaspersky sa preto domnievajú, že dodávatelia takéhoto druhu softvéru budú v kybernetickom priestore usilovne expandovať, a kým vlády nezačnú regulovať jeho používanie, svoje služby budú poskytovať novým pokročilým útočníkom.

Ďalšie predpovede cielených hrozieb na rok 2022:

• Mobilné zariadenia vystavené rozsiahlym sofistikovaným útokom. Mobilné zariadenia boli vždy pre útočníkov lákadlom, keďže smartfóny cestujú so svojimi majiteľmi všade a každý je tak potenciálnym cieľom s úložiskom obrovského množstva cenných informácií. V roku 2021 sme zaznamenali najviac tzv. in-the-wild zero-day útokov na systém iOS v histórii. Na rozdiel od počítačov alebo Macu, kde má používateľ možnosť nainštalovať si bezpečnostné riešenie, v systéme iOS sú takéto produkty buď obmedzené, alebo jednoducho neexistujú. To vytvára mimoriadne príležitosti pre APT útočníkov.
• Viac útokov na dodávateľský reťazec. Experti spoločnosti Kaspersky venovali osobitnú pozornosť frekvencii prípadov, keď kyberzločinci využívali slabiny v zabezpečení dodávateľa na kompromitáciu zákazníkov spoločnosti. Takéto útoky sú pre útočníkov mimoriadne lukratívne a cenné, pretože umožňujú prístup k veľkému počtu potenciálnych cieľov. Z tohto dôvodu sa očakáva, že útoky na dodávateľský reťazec budú mať v roku 2022 stúpajúcu tendenciu. 
• Útoky zamerané na prácu z domu budú pokračovať. Pri práci na diaľku budú kyberzločinci aj naďalej zneužívať nechránené alebo nezaplátané domáce počítače aby sa dostali do  korporátnych sietí. Sociálne inžinierstvo zamerané na krádež prihlasovacích údajov a útoky hrubou silou na korporátne služby s cieľom získať prístup k slabo chráneným serverom budú pokračovať.
• Nárast počtu APT prienikov v regióne META, najmä v Afrike. Geopolitické napätie sa v tomto regióne zvyšuje, čo znamená, že kybernetická špionáž je tu na vzostupe tiež. Okrem toho sa nové obranné systémy v regióne neustále zdokonaľujú a sú čoraz sofistikovanejšie. Tieto trendy ako celok naznačujú, že hlavné APT útoky v regióne META budú cieliť na Afriku. 
• Významný nárast útokov na zabezpečenie cloudu a outsourcované služby. Mnohé firmy prechádzajú na cloud computing a softvérové architektúry, ktoré sú založené na mikroslužbách bežiacich na infraštruktúre tretích strán, ktorá je náchylnejšia na hackerské útoky. V nadchádzajúcom roku sa tak čoraz viac spoločností stane primárnym cieľom sofistikovaných útokov.
• Návrat nízkoúrovňových útokov: bootkity opäť na vzostupe. Vďaka rastúcej popularite systému Secure Boot medzi používateľmi stolových počítačov sú kyberzločinci nútení hľadať exploity alebo nové zraniteľnosti v tomto bezpečnostnom mechanizme, aby obišli jeho bezpečnostný systém. V roku 2022 sa teda očakáva nárast počtu bootkitov.
• Štáty objasňujú hranice prijateľných postupov v oblasti kybernetických útokov. Rastie tendencia vlád na jednej strane odsudzovať kybernetické útoky proti nim, no zároveň realizovať vlastné útoky. V budúcom roku niektoré krajiny zverejnia svoju klasifikáciu kybernetických útokov, v ktorej budú rozlišovať prijateľné typy vektorov útoku.

SR: Pribudli konkurzy aj reštruktrulizácie

V roku 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 270 konkurzov a  povolených 24 reštrukturalizácií. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) po tom, čo v roku 2020 bolo vyhlásených historicky najmenej konkurzov v jednom roku (iba 167), ich počet v minulom roku vzrástol o 61,68 percenta. V rámci nich sa výrazne medziročne zvýšil počet malých konkurzov z 3 na 67 (o 2133,33 percenta). Počet reštrukturalizácií medziročne vzrástol z 22 v roku 2020 na 24 (o 9,09 percenta). Vyšší počet konkurzov bol naposledy vyhlásený v roku 2016 (274) a viac povolených reštrukturalizácií bolo v roku 2017 (49).

V minulom roku bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 132 konkurzných konaní (110 v roku 2020) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 128 konkurzov (116 v roku 2020). V roku 2021 bolo začatých celkom 357 konkurzných konaní (296 v roku 2020) a na majetok piatich spoločností bol vyhlásený konkurz po neúspešnom priebehu povolenej reštrukturalizácie. „Kým ešte v roku 2020 spoločnosti pred konkurzmi čiastočne chránili vládne opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie, ako napríklad dočasná ochrana pred veriteľmi, aj finančné rezervy firiem, v roku 2021 sa dôsledky pandémie prejavili v oveľa širšom meradle a v konkurze skončili aj spoločnosti, ktoré by zbankrotovali už v roku 2020. Zmenou legislatívy sa výrazne sprísnili podmienky na poskytnutie dočasnej ochrany pred veriteľmi, čím podnikatelia stratili právo nepodať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok ak sú v predlžení. Všeobecne sa za najviac pandémiou postihnuté odvetvia považuje sektor HoReCa, avšak v minulom roku sa v konkurze a v reštrukturalizácii najviac ocitali spoločnosti zo sekcie veľko a maloobchodu”, uviedla analytička Ing. Jana Marková. Od roku 2006 do konca decembra 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 4.558 konkurzov a bolo povolených 882 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v roku 2021 bolo 265 konkurzov (98,15 percenta z celkového počtu) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov, pričom z nich 249 (93,96 percenta) bolo spoločností s ručením obmedzeným, 14 (5,28 percenta) akciových spoločností, 1 verejná obchodná spoločnosť (0,38 percenta) a 1 štátny podnik (0,38 percenta). Tri konkurzy (1,11 percenta z celkového počtu) boli vyhlásené na majetok právnických osôb nepodnikateľov: po jednom na neziskovú organizáciu, združenie i politickú stranu. Zároveň boli vyhlásené konkurzy na 2 fyzické osoby – podnikateľov (0,74 percenta z celkového počtu). Z celkového počtu povolených reštrukturalizácií v roku 2021 až 18 (75 percent) pripadalo na „eseročky“, 4 (16,67 percenta) na akciové spoločnosti a 2 (8,33 percenta) na družstvá. Až 54,81 percenta (148) z celkového počtu vyhlásených konkurzov v minulom roku predstavovali podnikateľské subjekty bez zamestnancov, druhou najpočetnejšou skupinou (67, čo predstavuje 24,81 percenta) boli zamestnávatelia s jedným až deviatimi pracovníkmi. Najväčšou skupinou podnikateľských subjektov s povolenou reštrukturalizáciou v roku 2021 bolo 9 (37,50 percenta) spoločností s 10 až 99 zamestnancami. Rovnú štvrtinu predstavovalo 6 spoločností s jedným až deviatimi pracovníkmi. 

Najväčšími zamestnávateľmi, na majetok ktorých bol v roku 2021 vyhlásený konkurz, boli tri spoločnosti s 50 – 99 zamestnancami: TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., CHEMSTROJ, s. r. o. a Štátny majetok Senec, štátny podnik v likvidácii. Spomedzi spoločností s povolenou reštrukturalizáciou boli najväčšími zamestnávateľmi s počtom 250 – 499 pracovníkov B.T. Transport s.r.o. a JOBELSA SLOVENSKO, s.r.o. V roku 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov – 86 (31,85 percenta z celkového počtu konkurzov), v sekcii priemyselná výroba – 33 (12,22 percenta) a v sekcii odborné, vedecké a technické činnosti – 30 (11,11 percenta). Najviac reštrukturalizácií bolo povolených spoločnostiam pôsobiacim v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov – 5 (20,83 percenta). Po štyri reštrukturalizácie (16,67 percenta) boli povolené spoločnostiam zo sekcie dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a sekcie administratívne a podporné služby. Rovnako ako v roku 2020, tak aj v minulom roku najviac konkurzov súdy vyhlásili v Bratislavskom kraji – 41 v roku 2020 (s podielom 24,55 percenta) a 85 v roku 2021 (s podielom 31,48 percenta). S výrazne nižšími počtami v roku 2021 nasledovali Žilinský kraj s 35 vyhlásenými konkurzmi (12,96 percenta) a Banskobystrický kraj s 33 konkurzmi (12,22 percenta). V roku 2021 bolo najviac reštrukturalizácií povolených spoločnostiam so sídlom v Bratislavskom kraji – 8 (33,33 percenta), v Trenčianskom – 6 (25 percent) a v Banskobystrickom kraji – 4 (16,67 percenta).

TOP: Najdiskutovanejšie technológie 2021

Technológie sa vyvíjajú rýchlym tempom a menia spôsoby, akými žijeme aj pracujeme. Walkme.com využil najnovšie údaje z analytického nástroja Buzzsumo a zisťoval, o ktoré technológie, okrem blockchain,  sme sa počas minulého roka (január – november 2021) najviac zaujímali.

Na vytvorenie počiatočného zoznamu 16 technológií, ktoré majú v najbližších rokoch zmeniť spôsob života a práce ľudí, sa využili zdroje ITProPortal a Forbes. S cieľom zohľadniť rôzne spôsoby, akými sú on-line články publikované, Walkme.com zvážil všetky variácie názvov a odkazov, napr. umelá inteligencia, AI, 5G, 5G sieť / 5G komunikácia  a ďalšie. Na zvýšenie spoľahlivosti výsledkov boli navyše názvy recenzovaných technológií preložené do 13 cudzích jazykov: španielčina, portugalčina, francúzština, turečtina, nemčina, taliančina, poľština, rumunčina, holandčina, gréčtina, čeština, švédčina a ukrajinčina – patria medzi najpoužívanejške jazyky na svete a databáza Buzzsumo bola schopná presne porozumieť prekladom.

Zvíťazila umelá inteligencia s odhadom 175.837 on-line článkov napísaných od januára do novembra 2021 – čo zodpovedá 526 on-line článkom za deň! Strojové učenie je na druhom mieste s  publikovaným počtom približne 103.508 on-line článkov. Na treťom mieste je virtuálna realita (VR) s odhadovaným počtom 64.509 on-line článkov v danom období. Rozšírená realita (34.632), kvantová výpočtová technika (32.548) a cloudová výpočtová technika (28.874) obsadili štvrté, piate a šieste miesto rebríčka. Na opačnom konci je na desiatej pozícii edge computing s počtom 7.433 on-line článkov.

EU: Digitálny svet

On-line platformy sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Dominantné postavenie Amazon, Google alebo Facebook im dáva príliš veľkú výhodu v porovnaní s konkurentmi, a čo je ešte dôležitejšie, ovplyvňujú demokraciu, základné práva, spoločnosť a ekonomiku. Ako giganti často určujú ďalší smer v inováciách, spotrebiteľských voľbách a plnia úlohu tzv. „gatekeepers”, čiže strážcov medzi biznisom a používateľmi. Na riešenie tejto nerovnováhy pripravuje Európska únia aktualizáciu existujúcich pravidiel.

Účelom regulácie v Akte o digitálnych trhoch je zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky digitálne spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť. Postará o jasné pravidlá pre veľké on-line spoločnosti s cieľom zabrániť im v ukladaní nespravodlivých podmienok podnikom a spotrebiteľom. Lepšie hodnotenie služieb a produktov ponúkaných spoločnosťou, nemožnosť odstrániť predinštalovaný softvér alebo aplikácie sú ukážkami takýchto neférových praktík. Nové pravidlá by mali zvýšiť inovácie, rast a konkurencieschopnosť a pomôžu malým spoločnostiam a start-upom konkurovať veľkým hráčom. Nová legislatíva tiež stanovuje kritériá na identifikáciu veľkých on-line platforiem v pozícii strážcov tzv. “gatekeepers” a umožní Európskej komisii zahájiť vyšetrovanie a aktualizáciu opatrení pre týchto strážcov ako aj zavedenie sankcií v prípade porušovania pravidiel.

Akt o digitálnych službách sa zameriava na zvýšenie bezpečnosti on-line priestoru pre používateľov a spoločnosti formou ochrany základných práv. Medzi hlavnými obavami, na ktoré chce reagovať, sú obchod s nelegálnym tovarom, službami a obsahom a tiež algoritmy, ktoré zvyšujú šírenie dezinformácií. Nová legislatíva poskytne viac kontroly, schopnosť rozhodnúť sa pri povolení cielenej on-line reklamy a tiež možnosť dozvedieť sa, na základe čoho sa zobrazuje špecifický obsah. Pomôže chrániť používateľov voči škodlivému a ilegálnemu obsahu, umožní lepšie odstrániť nelegálny obsah, manažovať škodlivý obsah (ktorý nemusí byť nevyhnutne nezákonný, napríklad dezinformácie v politickej alebo zdravotnej oblasti) a zavedie lepšie pravidlá na moderovanie obsahu a ochranu slobody prejavu. Používatelia budú informovaní platformami o odstránení ich obsahu a budú môcť proti nemu namietať. Rovnako obsahuje pravidlá o bezpečnosti produktov predávaných on-line tak, aby spĺňali štandardy stanovené v EÚ a lepší prehľad o predajcoch produktov, ktoré nakupujeme on-line.

On-line: Daňový kalendár 2022

Finančná správa aktualizovala na svojom portáli Daňový kalendár na rok 2022, ktorý si  môžete importovať priamo do svojho kalendára v mobilnom telefóne. K dispozícii sú tiež prvé elektronické formuláre daňových priznaní.  

Daňový kalendár na rok 2022 tvoria dôležité daňové aj colné udalosti v aktuálnom roku. Návštevníci portálu finančnej správy sa k nemu dostanú cez sekciu Elektronické služby. Prostredníctvom kalendára si môžu pozrieť nadchádzajúce udalosti, akými sú napr. termíny na zaplatenie dane či podanie kontrolného výkazu. Môžu si tiež zvoliť filtre (napr. obdobie, druhy dane) a následne si pozrieť iba tie udalosti, ktoré sú pre nich adresné. Daňový kalendár si môžu importovať aj do svojho kalendára v telefóne. Na prístup z iných aplikácií je potrebné použiť adresu https://calendar.google.com/calendar/ical/financnasprava.sk%40gmail.com/public/basic.ics a vložiť do ľubovoľného programu na prácu s kalendárom, ktorý podporuje formát ical.

K 1. januáru 2022 finančná správa zverejnila viaceré elektronické formuláre daňových priznaní. Na portáli v časti Katalóg formulárov sú tlačivá a elektronické formuláre pre daň z príjmov fyzických osôb typu A aj B, ako aj pre daň z príjmov právnických osôb. Okrem toho bude k dispozícii aj Oznámenie o reverznom hybridnom subjekte, Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva, Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva, Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ako aj Všeobecné podania k účtovných závierkam v sústave jednoduchého a podvojného účtovníctva.

TOP: 100 najlepších značiek

Výskumná skupina Kantar BrandZ zostavuje každý rok rebríček spoločnosti na základe „hodnoty značky“. Vychádza pritom z celkovej finančnej hodnoty, ktorú značka prináša svojej materskej spoločnosti ($ value) vynásobené jej proporcionálnou hodnotou meranou proporcionálnym vplyvom značiek na tržby materskej spoločnosti (% hodnoty). Finančné výsledky sa následne kombinujú s údajmi z kvantitatívnych prieskumov od viac než 170.000 globálnych spotrebiteľov. 

Konečným výsledkom je holistický pohľad na hodnotu značky spoločnosti, jej reputáciu a schopnosť vytvárať hodnotu. Celková hodnota 100 najlepších značiek roku 2021 vzrástla o 42 % a dosiahla spolu 7 biliónov dolárov. 

Na vrchole je opäť Amazon s celkovou hodnotou značky 683 miliárd dolárov. Je to už tretí rok po sebe, čo sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku. Od predminulého roku zaznamenala značka elektronického obchodu nárast hodnoty o 64 %. Na druhom mieste je Apple s hodnotou značky 612 miliárd dolárov (nárast o 74 %) a na treťom mieste nasleduje Google so 458 miliardami dolárov (nárast o 42 %). 

Okrem veľkých technologických spoločností sa v rebríčku umiestnilo na popredných miestach aj niekoľko platforiem sociálnych médií, napríklad Facebook stúpol o dve priečky a získal šieste miesto s hodnotou značky 227 miliárd dolárov (nárast o 54 %). Instagram a TikTok zaostávaú za Facebookom, pokiaľ ide o celkovú hodnotu značky, ale obe platformy zaznamenali v porovnaní s rokom 2020 výnimočný rast. 

Trend: Ekonomická nálada sa zhoršuje

Ekonomická nálada na Slovensku sa v decembri 2021 zhoršila. Súhrnný sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) klesol podľa Štatistikého úradu SR oproti predchádzajúcemu mesiacu o 5 bodov na úroveň 94,8, čo je najnižšia hodnota od marca 2021 a zároveň výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 7,7 bodu). Najväčšie obavy panovali medzi podnikateľmi v obchode a v službách, mierny pokles dôvery nastal aj v priemysle. Naďalej sa zhoršuje spotrebiteľská atmosféra. Dôvera v stavebníctve ostala posledné tri mesiace na rovnakej úrovni.

Pretrvávajúce problémy s dodávkami v priemysle, ktoré brzdia hospodársky rast ovplyvnili na konci roka náladu podnikateľov v priemysle. Indikátor dôvery po sezónnej úprave v decembri poklesol o 3,3 percentuálneho bodu (p. b.) na hodnotu -3,3. Vývoj nepriaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zníženie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a to najmä vo výrobe počítačov, elektronických a optických výrobkov, dopravných prostriedkov a farmaceutických výrobkov.

Vývoj v službách, na ktoré dopadli komplikácie súvisiace s vrcholiacou treťou vlnou pandémie, bol ovplyvnený negatívnejšími hodnoteniami všetkých troch komponentov indikátora dôvery. V decembri tak oproti minulému mesiacu klesol o 8 p. b. na hodnotu 7. Najpesimistickejšie podnikatelia hodnotili očakávaný dopyt po službách. Zníženie očakávajú takmer vo všetkých odvetviach, najviac v doprave a skladovaní a tiež v ostatných činnostiach. Výnimkou sú len ubytovacie a stravovacie služby, kde očakávajú zlepšenie súvisiace s uvoľňovaním opatrení a možným otváraním prevádzok ku koncu roka.

Spotrebiteľská atmosféra na Slovensku na začiatku decembra už štvrtý mesiac po sebe plynule klesala a dosiahnutá úroveň bola najnižšia od marca tohto roku. Sezónne upravený indikátor spotrebiteľskej dôvery bol na úrovni -25,9, medzimesačne klesol o 3 body. Zaostávanie za úrovňou dlhodobého priemeru sa tak mierne prehlbuje. Obavy spotrebiteľov najviac vzrástli v očakávaniach celkovej hospodárskej situácie a finančnej situácie domácnosti. Mierne pesimistickejší boli aj pri očakávaných úsporách domácností a z vývoja nezamestnanosti.

Najviac spomedzi piatich sledovaných oblastí sa v decembri 2021 prepadla dôvera podnikateľov v obchode. Indikátor dôvery klesol medzimesačne o 12,4 bodu na hodnotu 15,3. Súčasnú situáciu zhodnotili obchodníci ako nepriaznivú aj vzhľadom na sprísňovanie protipandemických opatrení. Najpesimistickejšie hodnotili trend podnikateľských aktivít za posledné tri mesiace. Negatívne hodnotenia (vážené tržbami) prevládali najmä v predaji motorových vozidiel a v maloobchode s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach. Pri hodnotení očakávaných podnikateľských aktivít na najbližšie tri mesiace prevládali najvyrovnanejšie názory medzi podnikateľmi v maloobchode v nešpecializovaných predajniach (v hyper a supermarketoch).

Sezónne upravený indikátor dôvery v stavebníctve zostal už tretí mesiac na úrovni -14,5, keď nepriaznivý vývoj hodnotení celkovej úrovne objednávok bol eliminovaný priaznivým vývojom očakávanej zamestnanosti. Aktuálny výsledok prevyšuje dlhodobý priemer o 9,5 bodu.

EU: Spravodlivé zdaňovanie

Európska komisia predstavila dôležitú iniciatívu v rámci boja proti zneužívaniu schránkových subjektov na nevhodné daňové účely. Subjekty v Európskej únii, ktoré nevykonávajú požadovanú hospodársku činnosť alebo len minimálnu hospodársku činnosť, nebudú môcť využívať žiadnu daňovú výhodu a pre daňovníkov nebudú predstavovať žiadne finančné zaťaženie.

Niektoré podniky smerujú finančné toky ku schránkovým subjektom v jurisdikciách, kde nie sú žiadne alebo len veľmi nízke dane, alebo kde je možné dane ľahko obchádzať. Podobne môžu jednotlivci využívať schránku na ochranu aktív a nehnuteľností pred daňami, a to buď v krajine svojho pobytu alebo v krajine, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť. Schránkové spoločnosti ponúkajú kriminálnikom jednoduchú príležitosť na krátenie daňovej povinnosti. V priebehu rokov sme boli svedkami množstva škandálov spôsobených zneužívaním schránkových spoločností. Škodia hospodárstvu a spoločnosti ako celok a zároveň predstavujú nespravodlivú dodatočnú záťaž pre európskych daňovníkov.

Návrh by mal byť účinným od 1. januára 2024 po tom, ako ho prijmú členské štáty. Ide o jednu z iniciatív v rámci súboru opatrení Európskej komisie zameraných na boj proti nekalým daňovým praktikám. V decembri 2021 komisia predložila transpozíciu medzinárodnej dohody o minimálnom zdaňovaní nadnárodných podnikov. V roku 2022 predloží ďalší návrh týkajúci sa transparentnosti, v ktorom sa od niektorých veľkých nadnárodných spoločností bude vyžadovať, aby poskytovali svoje dane efektívne a ôsmu smernicu o administratívnej spolupráci, ktorou daňová správa poskytne informácie na pokrytie kryptoaktív. Komisia okrem toho v roku 2022 predloží novú iniciatívu, ktorou bude reagovať na výzvy spojené so schránkovými subjektmi v krajinách mimo EÚ.

Aktuálne: Zálohovanie obalov

Zálohovanie jednorazových obalov je od 1. januára 2022 realitou už aj na Slovensku. Ako celý systém funguje? Pripravili sme prehľad najdôležitejších otázok spojený s novým systémom zálohovania. Nápoje, ktoré nie sú zálohované, môžete kúpiť v rámci prechodného obdobia maximálne do 30. júna 2022.

AKÉ OBALY SA BUDÚ ZÁLOHOVAŤ?

Zálohovanie sa týka takmer všetkých nápojov, ktoré sú balené v plastových fľašiach či plechovkách s objemom 0,1 až 3 litre. Medzi výnimky, ktorých sa zálohovanie zatiaľ netýka, sú obaly od mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 15 %. Tieto obaly sa naďalej vhadzujú do žltých kontajnerov určených na zber plastov.

AKO ROZPOZNÁM OBALY URČENÉ NA ZÁLOHOVANIE?

Zálohovať môžeme len obaly označené symbolom zálohovania, teda symbolom Z vsadeným do recyklačných šípok umiestnený v blízkosti čiarového kódu a dopĺňať ho bude text „ZÁLOHOVANÉ“.

MÔŽEM ODOVZDAŤ AJ POKRČENÚ FĽAŠU?

Nie, fľaše aj plechovky sa odovzdávajú neskrčené a s čitateľným čiarovým kódom. Len tak ich vie zálohomat overiť a vyplatiť naspäť zálohu.

ČO AK SI ZAKÚPIM STARÝ OBAL BEZ OZNAČENIA „Z“?

Obaly bez označenia symbolom Z a textom ZÁLOHOVANÉ je potrebné vyhodiť stlačené do žltej nádoby na triedený zber.

MÔŽEM VRÁTIŤ STARÝ OBAL BEZ „Z“ PREDAJCOVI V OBCHODE?

Staré nezálohované obaly bez „Z“, obaly zo zahraničia, obaly s poškodenou etiketou, obaly nespadajúce pod zálohový systém, ktoré zálohomat neprijme, sa nezálohujú, zálohomat alebo ručný skener ich neprevezme a nevyplatí sa záloha. Takéto obaly patria do žltého kontajnera na triedený zber ako doteraz. Je na rozhodnutí obchodníka, či sa rozhodne staré obaly zbierať do osobitnej nádoby. Správca zálohového systému však prevezme od obchodníka len zálohované plastové fľaše a plechovky.

KOĽKO DOSTANEME SPÄŤ ZA JEDNU FĽAŠU ČI PLECHOVKU?

Výška zálohy je pre všetky druhy jednorazových nápojových obalov jednotná – 15 centov. Nezáleží teda na tom, či vraciame plastovú fľašu alebo plechovku a či má zálohovaný obal objem 2 deci alebo 2 litre.

MÔŽEM ZÁLOH MINÚŤ V ĽUBOVOĽNOM OBCHODE?

Nie. Fľaše a plechovky síce môžeme zálohovať v ktoromkoľvek obchode na Slovensku, avšak vrátenú zálohu môžeme následne minúť len v predajni, kde sme dané obaly odovzdali.

AKO ZÍSKAME ZÁLOHU ZA NÁPOJOVÝ OBAL SPÄŤ?

Prázdne obaly prinesieme do obchodu, vložíme ich do zálohomatov, alebo odovzdáme pri pokladniach a počkáme si na potvrdenie o zálohe. Zálohu môžeme minúť pri ďalšom nákupe, alebo nám jeho výšku vyplatia pri pokladni.

KDE SA BUDE ZÁLOHOVAŤ?

Prázdne plastové fľaše či plechovky budeme nosiť späť do obchodov. Prevádzky, ktoré majú rozlohu nad 300 m2, sú povinné zálohované obaly odoberať. Pre ostatné obchody je zálohovanie dobrovoľné. Obaly budeme vracať do pripravených zálohomatov, alebo v menších obchodoch pri pokladni, kde ich pracovník odoberie a overí pomocou ručného skenera.

KDE NÁJDEM MAPU ODBERNÝCH MIEST?

Mapu zapojených odberných miest zverejní Správca zálohového systému na webových stránkach slovenskozalohuje.sk a/alebo spravcazaloh.sk začiatkom roka 2022 a bude sa priebežne aktualizovať s počtom pribúdajúcich zapojených predajní.

AKÉ SÚ SCHVÁLENÉ SPÔSOBY ODBERU OBALOV OD ZÁKAZNÍKA?

Odberné miesta si môžu pre svoje prevádzky zvoliť jeden z troch schválených spôsobov odberu, a to automatizovaný, poloautomatizovaný a ručný zber. Viac na spravcazaloh.sk/#zistit-viac

AKO FUNGUJÚ ZÁLOHOMATY?

Zálohomaty slúžia na prijímanie, rozpoznávanie, triedenie aj skladovanie obalov. Zároveň tiež po odovzdaní obalov vytlačia kupón s výškou zálohu, ktorý za vrátené obaly dostaneme. Ich princíp je teda podobný ako pri známych automatov na zálohovanie sklenených fliaš.

Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek je pre všetkých výrobcov nápojov, ktorí ich uvádzajú na trh v Slovenskej republike povinné. Povinne sú zapojené aj predajne, ktoré majú predajnú plochu väčšiu ako 300m2. Výška zálohy je vždy uvedená oddelene a následne pripočítaná k cene nápoja. Správcom zálohového systému je nezisková organizácia vytvorená konzorciom 4 subjektov – AVNM, SZVPS, SAMO a ZOSR, ktoré zastupujú výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, výrobcov piva a zástupcov veľkoobchodu a maloobchodu. Správca vytvára, financuje a koordinuje celý zálohový systém na jednorazové nápojové obaly. Ministerstvo životného prostredia SR zálohový systém kontroluje a reguluje.

Výzva: Podpora verejnej zelene

Koncom minulého roka bola vyhlásená nová výzva na podporu zelenej infraštruktúry a regeneráciu vnútroblokov sídlisk na Slovensku s alokáciou 13,3 milióna eur. Už vlani bolo na tento účel poskytnutých z európskych fondov 17 miliónov eur. Vzhľadom na záujem veľký záujem sa pristúpilo k aktuálnej novej výzve.

Z výzvy  na podporu verejnej zelene budú podporené:

• opatrenia na zníženie hluku (protihlukové steny a bariéry),
• budovanie krajinných prvkov (malé vodné plochy a toky, živé ploty),
• budovanie mestských prvkov (parky, zelené steny a strechy),
• podpora biodiverzity (zelené koridory pozdĺž cyklotrás, aleje, živé ploty,
• rozvoj zelene oddeľujúcej obytné zóny od priemyselných, komerčných a dopravných zón,
• zavedenie zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu,
• budovanie dažďových nádrží a ochladzovacie koridory,
• regenerácia vnútroblokov sídlisk v duchu ekologických princípov.

Podpora z novej výzvy je určená na projekty pre verejné priestory ako aj pre verejné priestory s režimom kontroly vstupu, akými sú školské a športové areály, areály nemocníc, botanických a zoologických záhrad a podobne. O nenávratný finančný príspevok sa môžu uchádzať obce a mestá, kraje, organizácie štátnej správy, vysoké školy, mimovládne organizácie, ale aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest. Žiadosti budú vyhodnocované v rámci jednotlivých hodnotiacich kôl výzvy, v ktorých budú predložené. 

Podrobné informácie sú dostupné na https://www.mpsr.sk/vyzva-na-predkladanie-zonfp-na-podporu-zelenej-infrastruktury-a-regeneraciu-vnutroblokov-sidlisk-kod-vyzvy-irop-po7-sc73-2021-87/1124-67-1124-17416/.

EU: Nové vlastné zdroje

Európska komisia navrhla vytvoriť pre rozpočet Európskej únie ďalšiu generáciu vlastných zdrojov, ktorá zahŕňa tri nové zdroje príjmov: prvý je založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach a tretí na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie („prvý pilier“) prerozdelí členským štátom EÚ. Očakáva sa, že nové zdroje príjmov v plnom tempe v rokoch 2026 – 2030 vygenerujú do rozpočtu EÚ v priemere až 17 miliárd eur ročne.

Navrhnuté vlastné zdroje majú pomôcť EÚ splácať finančné prostriedky, ktoré získala na financovanie grantovej časti nástroja NextGenerationEU. Z nových vlastných zdrojov by sa mal financovať aj Sociálno-klimatický fond.  Je základným prvkom navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy, ktorý napomôže, aby sa pri prechode na dekarbonizované hospodárstvo na nikoho nezabudlo.

Obchodovanie s emisiami v EÚ

Cieľom balíka Fit for 55 je v porovnaní s rokom 1990 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %, aby sme sa udržali na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050. Zahŕňa revíziu systému obchodovania s emisiami v EÚ. V budúcnosti sa obchodovanie s emisiami bude vzťahovať aj na odvetvie námornej dopravy, zvýši sa draženie kvót pre leteckú dopravu a zavedie sa nový systém pre budovy a cestnú dopravu.

V rámci súčasného systému obchodovania s emisiami v EÚ sa väčšina príjmov z dražieb emisných kvót prevádza do vnútroštátnych rozpočtov. Komisia navrhuje, aby v budúcnosti prúdilo do rozpočtu EÚ 25 % príjmov z obchodovania s emisiami EÚ. Pri bežnej prevádzke sa príjmy do rozpočtu EÚ v rokoch 2026 – 2030 odhadujú priemerne asi na 12 miliárd eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 priemerne 9 miliárd eur).

Okrem vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých cez nástroj NextGenerationEU by tieto nové príjmy financovali Sociálno-klimatický fond, ktorý má zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu a podporia sa z neho zraniteľné domácnosti, používatelia dopravy a mikropodniky pri investíciach do energetickej efektívnosti, nových systémov vykurovania a chladenia a čistejšej mobility. V prípade potreby sa môže použiť na dočasnú priamu podporu príjmu. Celkové finančné krytie fondu by v zásade zodpovedalo približne 25 % očakávaných príjmov z nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Cieľom mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach je znížiť riziko úniku uhlíka motivovaním výrobcov v krajinách mimo EÚ k zelenej transformácii svojich výrobných procesov. Uhlík bude pri dovoze spoplatnený sumou, ktorá by sa zaplatila, ak by bol tovar vyrobený v EÚ. Tento mechanizmus sa bude vzťahovať na cielený výber odvetví a bude plne v súlade s pravidlami WTO.

Komisia navrhuje prevádzať do rozpočtu EÚ 75 % príjmov generovaných týmto mechanizmom. V rokoch 2026 – 2030 sa príjmy do rozpočtu EÚ odhadujú v priemere asi na 1 miliardu eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 v priemere 0,5 miliardy eur). V prechodnom období 2023 – 2025 sa príjmy z tohto mechanizmu neočakávajú.

Reforma medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb

Vyše 130 krajín zapojených do inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov sa dohodlo na reforme medzinárodného daňového rámca: ide o dvojpilierové opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a tvorbe hodnoty. Signatárske krajiny predstavujú viac než 90 % celosvetového HDP. V prvom pilieri tejto dohody sa právo zdaňovať podiel tzv. zvyškových ziskov najväčších nadnárodných podnikov prerozdelí zúčastneným krajinám na celom svete. Komisia navrhuje, aby sa vlastný zdroj rovnal 15 % podielu zostatkových ziskov spoločností v rozsahu pôsobnosti, ktoré sa prerozdelia členským štátom EÚ.

Komisia sa zaviazala, že v roku 2022, keď sa dokončia podrobnosti inkluzívnej rámcovej dohody OECD/G20 o prvom pilieri, navrhne smernicu, ktorou sa bude dohoda o prvom pilieri vykonávať v súlade s požiadavkami jednotného trhu. Tento proces dopĺňa smernicu o druhom pilieri, v súvislosti s ktorou komisia prijala samostatný návrh. Kým sa dohoda sfinalizuje, príjmy do rozpočtu EÚ by mohli dosiahnuť približne 2,5 až 4 miliardy eur ročne.

SR: Ako udržateľný je váš domov?

Iba tretina majiteľov nehnuteľností (36 %) na Slovensku sa podľa  nového prieskumu skutočne zaujíma, aby výrobky zakúpené pri renovácii domu pochádzali z udržateľných materiálov. Top prioritou ostáva cenová dostupnosť (79 %).

Výsledky prieskumu, ktoré opisujú postoje Slovákov k rekonštrukcii domov a bytov a k otázkam súvisiacim s udržateľnosťou, zverejnila spoločnosť VELUX. Prieskum na vzorke 1.015 respondentov ukázal, že ich názory sa v otázke udržateľnosti pri rekonštrukcii rozchádzajú. Polovica respondentov súhlasila s tým, že výrobky by mali byť vyrobené udržateľným spôsobom a väčšina (70 %) uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou existujúce predmety použije opätovne. Kým 59 % by pri prerábke svojich obydlí výrobky upcyklovalo, 41 % by nakúpilo z druhej ruky. Pritom 19 % nájomcov a 10 % majiteľov bytov a domov uviedlo, že aspoň raz ročne do svojej domácnosti nakupujú nový nábytok. Vzhľadom na rastúcu popularitu trendov upcyklácie je preto veľmi dôležité, aby si spotrebitelia mohli kúpiť od!olný a kvalitný nábytok, ktorý vydrží skúšku času a nestojí veľa peňazí.

Zatiaľčo si spotrebitelia čoraz viac uvedomujú pojmy ako „fast fashion“ a vnímajú environmentálne dôsledky rýchloobrátkového tovaru, je potrebné zvýšiť transparentnosť aj v súvislosti s vplyvom rekonštrukcií na životné prostredie. Vzdelávaním spotrebiteľov o trvanlivosti výrobkov a pôvode materiálov použitých na výrobu tak môžu firmy pomôcť spotrebiteľom urobiť zodpovedné rozhodnutia.

Trend: Ekológia a trvalá udržateľnosť

Jednou z aktuálnych tém aj pre rok 2022 bude ekológia a trvalá udržateľnosť. V posledných rokoch sa o nich hovorí najmä na úrovni jednotlivcov s radami, ako môže každý z nás začať so zmenami od seba. O tie najzásadnejšie zmeny sa však môžu postarať veľké spoločnosti so značným vplyvom na celú spoločnosť a planétu. Aké konkrétne zmeny môžu realizovať?

1. Boj proti klimatickej zmene

O vplyve klímy na planétu a ľudí na klímu sa hovorí už niekoľko rokov. Na medzinárodnej úrovni pod dohľadom OSN sa začala skúmať v roku 1988, kedy vznikol Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC). Klimatickú zmenu sa napriek tomu doteraz nedarí vyriešiť ani zmierniť, naopak, scenáre do budúcnosti sú skôr pesimistické. Riešenia na jej zmiernenie súvisia predovšetkým s dosiahnutím tzv. uhlíkovej neutrality, teda vypúšťanie menej emisií CO2, na čom sa vo veľkej miere podieľa priemysel a veľké spoločnosti. Tie vedia ovplyvniť to, aký zdroj energie budú využívať, môžu upraviť svoje výrobné procesy tak, aby produkovali menej emisií a odpadu. Všetky zmeny sa nedajú uskutočniť hneď a naraz, dobrou správou je, že veľa spoločností si v rámci svojich strategických plánov vytyčuje veľmi konkrétne ciele, ktoré môžu k uhlíkovej neutralite prispieť. 

2. Redukcia plastov

Pri ekologických a udržateľných riešeniach nie je možné opomenúť otázku plastov. Tipov na to, ako obmedziť používanie plastov, je veľké množstvo, zmena však nikdy nebude dostatočná, ak nebude ukotvená aj legislatívne. V mnohých oblastiach sa to už deje. Podľa plánov celoeurópskej stratégie pre plasty majú byť všetky plastové obaly na trhu EÚ do roku 2030 recyklovateľné, spotreba jednorazových plastov sa zníži a zámerné používanie mikroplastov sa obmedzí Viaceré veľké spoločnosti sa touto situáciou zaoberajú už teraz. A nejde len o lokálne bezobalové obchody, ale aj veľkých globálnych hráčov ako Coca Cola, Unilever či Microsoft. Aj tieto spoločnosti sa pripojili a podpísali Globálny záväzok k novému plastovému hospodárstvu, ktorým sa zaviazali zbaviť sa zbytočných plastových obalov, používať recyklovateľné druhy plastov a obmedziť používanie tých jednorazových. Napríklad Unilever, ktorý zahŕňa viac ako 400 rôznych značiek, sa zaručil, že do roku 2025 odstráni problematické alebo nepotrebné plastové obaly, v prípade, že je to možné nahradí jednorazové obaly takými, ktoré sa dajú využívať opakovane a zabezpečí, aby sa 100 % plastových obalov dalo opätovne použiť, recyklovať alebo kompostovať. Spoločnosť Curaprox už dlhodobo vyzýva ľudí, aby použité kefky vrátili do predajní a mohli sa tak recyklovať a použiť na výrobu nových. Populárne reťazce DM drogerie markt či Kaufland už niekoľko rokov ponúkajú ľuďom kúpu kozmetických či čistiacich prostriedkov bez nutnosti zakúpenia nového obalu.

3. Ochrana vody

Aj voda a jej ochrana je pri výrobe dôležitým elementom. Priemyselná výroba ohrozuje ovzdušie, ale aj vodné toky, a pri výrobe sa ňou naozaj plytvá, čím sa ničí celý ekosystém. Lepšie ako predchádzať následkom, je postarať sa o ochranu vody a jej kvalitu pri priemyselných činnostiach, čo je opäť problém, ktorý spôsobujú veľké spoločnosti – a môžu ho aj vyriešiť. Aj v týchto oblastiach sme sa už pohli vpred a malé i väčšie firmy sa zaväzujú tieto problémy riešiť a prinášajú aj konkrétne plány. Napríklad spoločnosti ako PepsiCo, 3M, ale aj Microsoft či Facebook sa zaviazali do roku 2025 znížiť celkovú spotrebu vody vo svojej výrobe, ale aj kancelárskych priestoroch.

4. Podpora vedy

Podpora vedy a výskumu je pre trvalú udržateľnosť kľúčová. Podľa prieskumu, ktorý minulý rok realizovala spoločnosť 3M, dôvera ľudí vo vedu narastá. Súvisí to predovšetkým s pandémiou Covid-19, riešenie ktorej väčšina respondentov vidí vo vedeckej oblasti. Práve veda a výskum sú kľúčové pre zelenšiu budúcnosť našej planéty a veľké spoločnosti môžu svojim finančným i ľudským kapitálom prispieť k tomu, aby veda hľadala odpovede a riešenia v otázkach klimatickej zmeny, rozložiteľnosti plastov, znečistenia oceánov či ovzdušia. Aj na Slovensku môžeme pozorovať podporu vedy a vzdelania, o ktorú sa stará aj súkromný sektor a výsledkom ktorých je podpora environmentálnych aktivít.