Výzva: Pre dodávateľov mlieka, ovocia a zeleniny do škôl

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila nové výzvy pre žiadateľov, ktorí v rámci tzv. Školského programu dodávajú do školských zariadení mlieko, mliečne výrobky, ovocie a zeleninu a výrobky z ovocia a zeleniny. Zároveň možno podávať žiadosti o zmenu alebo o doplnenie schválenia na zabezpečovanie činností v školskom programe. 

Školský program je program pomoci na podporu dodávania alebo distribúciu uvedených produktov pre deti a žiakov v školách. Je súčasťou Spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a je upravený legislatívou Európskej únie. Nové výzvy v rámci Školského programu pre školský rok 2022/2023:

1. Žiadosti o poskytovanie pomoci na zabezpečovanie činností v Školskom programe. Výzva je otvorená do 31. 5. 2022.

2. Žiadosti o zmenu alebo o doplnenie schválenia na zabezpečovanie činností v Školskom programe . Výzva je otvorená do 31. 5. 2022.

3. Výzva na podanie návrhov na doplnenie zoznamu školských mliečnych výrobkov. Výzva je otvorená do 31. 1. 2022.

Žiadosti predložené po termíne nebudú akceptované – rozhodujúci je dátum poštovej pečiatky alebo dátum prijatia žiadosti v podateľni platobnej agentúry. Žiadatelia sú povinní postupovať v zmysle legislatívy uvedenej v Príručke. Podávanie žiadostí je potrebné urobiť prostredníctvom formulárov, ktoré sú k dispozícii na interentovej stránke apa.sk v časti Podpory – Organizácia trhu – Školské programy – Školské ovocie a zelenina / Školské mlieko.

Agentúra zverejnila ďalej výzvu na podanie Žiadosti o poskytovanie pomoci na zabezpečovanie činností v Školskom programe a Žiadosti o zmenu alebo o doplnenie schválenia na zabezpečovanie činností v Školskom programe a na podanie návrhov na doplnenie zoznamu školských mliečnych výrobkov a Príručky pre žiadateľov na schválenie žiadosti o poskytovanie pomoci na zabezpečovanie dodávania mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a výrobkov z nich, sprievodných vzdelávacích opatrení a propagácie v rámci Školského programu pre školský rok 2022/2023. Táto výzva je otvorená do: 31. 01. 2022, resp. do 31. 05. 2022.

Novinka: Spyvérové taktiky - kratšie a obmedzenejšie

V prvej polovici roka 2021 si experti tímu Kaspersky ICS CERT všimli zvláštnu anomáliu v štatistikách o hrozbách spyvéru zablokovaných na počítačoch ICS. Hoci malvér použitý pri týchto útokoch patrí k známym skupinám spyvérových rodín, akými sú Agent Tesla/Origin Logger, HawkEye a iné, tieto útoky sa vymykajú mainstreamu pre veľmi obmedzený počet cieľov pri každom útoku (od niekoľkých až po pár desiatok) a veľmi krátku životnosť každej škodlivej vzorky. 

Podrobnejšia analýza 58.586 vzoriek spyvéru zablokovaných na počítačoch ICS v 1. polroku 2021 odhalila, že približne 21,2 % z nich bolo súčasťou tejto novej série útokov s obmedzeným rozsahom a krátkou životnosťou. Ich životný cyklus bol obmedzený na približne 25 dní, čo je oveľa menej ako životnosť „tradičnej“ spyvérovej kampane. Celkovo však tvoria neprimerane veľký podiel na všetkých spyvérových útokoch. Napríklad v Ázii bol každý piaty počítač napadnutý spyvérom zasiahnutý jednou z týchto zvláštnych vzoriek (2,1 % z 11,9 %). Väčšina týchto kampaní sa šírila z jedného priemyselného podniku na druhý prostredníctvom veľmi dobre skoncipovaných phishingových e-mailov. Po preniknutí do systému obete útočník používa zariadenie ako „command-and-control“ server pre ďalší útok. Vďaka prístupu k zoznamu kontaktov obete môžu zločinci zneužiť korporátny email na ďalšie šírenie spyvéru.

Podľa Kaspersky ICS CERT telemetrie zahŕňala vytvorená škodlivá infraštruktúra vyše 2.000 priemyselných organizácií z celého sveta a kyberzločinci ju využívali pri šírení útoku na ich kontaktné organizácie a obchodných partnerov. Celkový počet kompromitovaných alebo odcudzených korporátnych účtov v dôsledku týchto útokov odhadujú experti na viac než 7.000. Citlivé údaje získané z počítačov ICS často končia na rôznych on-line trhoch. Identifikovali vyše 25 rôznych on-line trhovísk, kde sa predávali ukradnuté prihlasovacie údaje z týchto škodlivých priemyselných kampaní. Analýza trhovísk ukázala vysoký dopyt po prihlasovacích údajoch ku korporátnym účtom, najmä pre účty vzdialenej pracovnej plochy (RDP). Vyše 46 % všetkých RDP účtov predávaných na analyzovaných trhoviskách sa týkala amerických spoločností, zatiaľčo zvyšok pochádza z Ázie, Európy a Latinskej Ameriky. Takmer 4 % (približne 2.000 účtov) všetkých predávaných RDP účtov patrilo priemyselným podnikom. Ďalším rastúcim trhom je oblasť Spyware-as-a-Service („spyvér ako služba“). Keďže boli zverejnené zdrojové kódy niektorých populárnych spyvérových programov, stali sa vo veľkej miere dostupnými v on-line obchodoch vo forme služby – vývojári nepredávajú len malvér ako produkt, ale aj licenciu na tvorbu malvéru a prístup k infraštruktúre predkonfigurovanej na tvorbu malvéru.

Na zabezpečenie primeranej ochrany priemyselného podniku, jeho partnerských sieťových operácií a biznisu odborníci odporúčajú:

• Implementovať dvojfaktorovú autentifikáciu na prístup ku korporátnym mailom, ako aj k ďalším službám prístupným cez internet (vrátane RDP, brán VPN-SSL, atď.), ktoré by mohol útočník využiť na získanie prístupu k internej infraštruktúre a kritickým dátam dôležitým pre chod vašej spoločnosti.
• Zabezpečiť to, aby všetky koncové body v sieťach IT aj OT boli chránené moderným riešením na zabezpečenie koncových bodov, ktoré je dôsledne nakonfigurované a pravidelne aktualizované.
• Pravidelne školiť vašich zamestnancov, aby bolo schopní bezpečne zaobchádzať s prichádzajúcimi mailmi a chrániť systémy pred malvérom, ktorý môžu prílohy mailov obsahovať.
• Pravidelne kontrolovať priečinky so spamom namiesto ich jednoduchého vyprázdňovania.
• Monitorovať, ako sú účty vašej organizácie vystavené smerom na web.
• Používať tzv. sandbox riešenia určené na automatické testovanie príloh v rámci prichádzajúcich mailov. Uistite sa však, že sandbox riešenie je nakonfigurované tak, aby nevynechávalo maily z „dôveryhodných“ zdrojov, vrátane partnerských a kontaktných organizácií, pretože nikto nie je stopercentne chránený pred bezpečnostnou kompromitáciou.
• Testovať prílohy v odchádzajúcich mailoch, aby ste sa uistili, že nie ste kompromitovaní.

EU: Práva a zásady v digitálnom veku

Európska komisia navrhla Európskemu parlamentu a Rade, aby podpísali vyhlásenie o právach a zásadách, ktorými sa bude riadiť digitálna transformácia v Európskej  únii. Cieľom je poskytnúť jasné východisko, pokiaľ ide o spôsob digitálnej transformácie, ktorý Európa podporuje a obraňuje. Pre tvorcov politík a podniky budú slúžiť ako usmernenie v ich ďalšom prístupe k novým technológiám. Práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ a v európskych hodnotách v podobe zásad by sa mali dodržiavať tak „on-line“, ako aj „off-line“ Po jeho spoločnom schválení bude vyhlásenie definíciou prístupu k digitálnej transformácii, ktorý bude EÚ presadzovať na celom svete.

Návrh vyhlásenia sa týka kľúčových práv a zásad digitálnej transformácie, akými sú jasný dôraz na ľudí a ich práva, podpora solidarity a inklúzia, záruka slobodnej voľby on-line, podpora angažovanosti v digitálnom verejnom priestore, zvýšenie bezpečnosti, ochrany a posilnenie postavenia jednotlivcov a podpora udržateľnosti digitálnej budúcnosti. Ide o práva a zásady, ktoré by mali ľudí v EÚ sprevádzať v ich každodennom živote: cenovo dostupná a vysokorýchlostná digitálna pripojiteľnosť všade a pre všetkých, dobre vybavené triedy a digitálne zruční učitelia, bezproblémový prístup k verejným službám, bezpečné digitálne prostredie pre deti, možnosť odpojiť sa po pracovnom čase, dostupnosť ľahko zrozumiteľných informácií o vplyve našich digitálnych zariadení na životné prostredie a kontrola nad používaním a zdieľaním osobných údajov.

Toto vyhlásenie vychádza z právnych predpisov EÚ, od ustanovujúcich zmlúv až po Chartu základných práv, ako aj z judikatúry Súdneho dvora. Stavia na skúsenostiach s Európskym pilierom sociálnych práv. Predchádzajúci predseda Európskeho parlamentu David Sassoli presadzoval už v roku 2018 myšlienku vnímania prístupu k internetu ako nového ľudského práva. Presadzovanie a vykonávanie zásad stanovených vo vyhlásení sú spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov v zmysle ich príslušných právomocí. 

On-line: Memorandum Pro Export

On-line iniciatívu Memorandum Pro Export o nevyhnutnosti začatia celospoločenskej diskusie ohľadom štruktúry slovenského hospodárstva, slovenskej zahranično-obchodnej politiky, konkurencieschopnosti slovenských exportérov a s tým súvisiacej vízie ďalšieho rozvoja národnej ekonomiky spustila Rada slovenských exportérov s vyše 100 partnerov a členov. Cieľom memoranda, ktoré sa odvoláva na správu OECD, strategické dokumenty vlády či analýzu Krehká realita slovenského exportu, je zabezpečiť efektívnu podporu slovenských podnikateľov, ako aj predvídateľný a vyvážený hospodársky rast a prosperitu v SR.

„Momentálne čelíme bezprecedentnej kríze v dôsledku pandémie koronavírusu. Zároveň sú tu vysoké ceny vstupných energií, chystá sa implementácia Plánu obnovy. Pridajme do toho dlhodobé trendy v slovenskej zahranično-obchodnej politike, ako nedostatočná teritoriálna štruktúra exportu, potreba komoditnej diverzifikácie, roztrieštené a podfinancované portfólio v rámci štátnych inštitúcií, chátrajúca sieť ekonomických a obchodných zastúpení v rámci našej diplomacie. Tieto fakty hovoria o tom, že tu niečo nie je dlhodobo v poriadku a som presvedčený, že naši podnikatelia si zaslúžia väčšiu pozornosť a podporu. Máme ambíciu z exportu urobiť relevantnú tému“, uviedol Lukáš Parízek.

Memorandum na internetovej stránke exporteri.sk/memorandu je prístupné na podpis nielen súkromnému sektoru a podnikateľským združeniam, ale aj odborníkom z praxe či vzdelávacím a akademickým inštitúciám. Môžu sa pridať tak jednotlivci ako aj celé organizácie. 

Výzva: Pre autobusovú dopravu

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky opätovne otvára schému minimálnej pomoci pre takzvaný segment BUS. Ide o opravnú výzvu pre žiadateľov, ktorí mali žiadosť zamietnutú z dôvodu chyby, alebo ju dokonca nestihli podať v stanovenom termíne. Výzva je teraz nanovo otvorená na dva týždne, a to od štvrtka 27.1.2022 do štvrtka 10.2.2022 vrátane.

Ministerstvo dopravy upozorňuje, že ak bude žiadosť podaná až posledný deň výzvy a následne bude v tejto žiadosti zistená opäť chyba, po tomto dátume už nebude žiadateľom umožnené takúto žiadosť podať ešte raz. Ide o oprávnené obdobie január až máj 2021 pre prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy a pre prevádzkovateľov príležitostnej - zájazdovej dopravy, ktorým poklesli tržby oproti referenčnému obdobiu minimálne o 30 %.

Výzva sa primárne zameriava na tých žiadateľov, ktorí podali svoju žiadosť o finančný príspevok nesprávne a žiadosť im bola v zmysle stanovených podmienok tejto schémy minimálnej pomoci zamietnutá. Otvorená zostáva aj pre tých žiadateľov, ktorí svoju žiadosť nepodali v termíne od 9.11.2021 do 31.12.2021. Maximálna výška príspevku je súhrnne do 200-tisíc eur. Viac informácií o tejto schéme pomoci nájdete na https://www.mindop.sk/schema-pomoci/schema-minimalnej-pomoci-pre-oblast-cestnej-dopravy-49392.

Eurobarometer: Budúcnosť Európy

Pri príležitosti Európskeho roka mládeže 2022 sa aktuálny prieskum Eurobarometra venoval názorom Európanov na výzvy, ktorým čelí Európska únia, spolu s kľúčovou úlohou mladých ľudia v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Až 90 % Európanov súhlasí s tým, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy, by sa mali viac zohľadňovať hlasy občanov EÚ a 55 % Európanov vníma hlasovanie v európskych voľbách ako jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zabezpečiť, aby boli hlasy vypočuté subjektmi s rozhodovacou právomocou na úrovni EÚ.

Až 91 % mladých vo veku 15 – 24-rokov verí, že boj proti klimatickým zmenám môže pomôcť zlepšiť ich zdravie a pohodu, s čím rovnako súhlasí 84 % ľudí vo veku 55 a viac rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) považuje zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ s drvivou podporou environmentálnych cieľov Európskej zelenej dohody: 88 % Európanov si myslí, že je dôležité zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v našom hospodárstve s vyššou energetickou účinnosťou, pričom 80 % súhlasí s tým, že je dôležité urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 a podporovať rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami. Medzi ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré upozornili respondenti, patrí zdravie (34 %),  nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %). Porovnateľná životná úroveň (31 %) a spoločná zdravotná politika (22 %) sú dva najužitočnejšie aspekty pre budúcnosť Európy. Európania tiež uprednostňujú silnejšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Štyri najčastejšie problémy, ktorým čelí samotná EÚ, sú podľa respondetov: sociálne nerovnosti (36 %), nezamestnanosť (32 %), environmentálne problémy a zmena klímy (32 %) a otázky migrácie (31 %). Európania považujú za hlavné aktívum EÚ rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu (27 %), za ktorým nasleduje jej hospodárska, priemyselná a obchodná sila (25 %). Mier (49 %), sloboda názoru (47 %), sociálna rovnosť a solidarita (45 %) a tolerancia a otvorenosť voči iným (44 %) sú podľa EÚ v porovnaní s inými krajinami najlepšie stelesnené hodnoty respondentov. Veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že sú spokojní so životom v EÚ (81 %) a vo svojej krajine (89 %), ako aj so svojím rodinným životom (89 %).

Približne 43 % Európanov tvrdí, že hlavným prínosom zapojenia mladej generácie do Konferencie o budúcnosti Európy je zamerať sa na otázky, ktoré ich zaujímajú. Ďalšími výhodami je ich energia a motivácia na reformy a zmeny, ktoré prinášajú (35 %) a ich zameranie na to, aby sa budúcnosť Európy stala relevantnejšou pre výzvy dnešnej spoločnosti (33 %). Európski občania sa neustále zaujímajú o prispievanie a účasť na konferencii. Zatiaľčo účasť v prieskume je obľúbeným prostriedkom pre viac než polovicu Európanov (59  %), takmer každý druhý Európan (46 %) by si vedel predstaviť účasť na stretnutiach v ich oblasti. Účasť na on-line konzultáciách (40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národným politikom (39 %) a účasť na európskych kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 %) sú ďalšie najatraktívnejšie formy zapojenia občanov. Európania celkovo považujú zmenu klímy a životné prostredie (44 %), zdravie (40 %), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a zamestnanosť (40 %) za kľúčové otázky konferencie. Existuje jasné očakávanie, že konferencia by mala viesť k hmatateľným výsledkom. Respondenti by boli skutočne najviac povzbudzovaní k účasti na aktivitách konferencie, ak by boli presvedčení, že ich účasť bude mať skutočný vplyv (53 %).

Upozorňujeme: Nebezpečný predaj cez bazáre

Polícia SR upozorňuje na sociálnej sieti na zvýšený nárast podvodov, pri ktorých sa páchatelia snažia vylákať od ľudí údaje k bankovým účtom. Potvrdili to aj prípady počas uplynulého víkendu (22.01. a 23.01.2022), kedy polícia len za tieto dva dni zaevidovala 7 prípadov, v rámci ktorých boli kontaktovaní predávajúci prostredníctvom internetových bazárov. 

Páchatelia pri komunikácií s poškodenými poslali odkaz na úhradu poštovného. Po kliknutí na tento odkaz mali vyplniť údaje o svojich platobných kartách a bankových účtoch. Týmto konaním prišli poškodení o peniaze v celkovej výške 5.105 eur. V jednom prípade sa inzerujúci muž zachoval duchaprítomne – kontaktoval políciu a podvodníka, ktorý ho kontaktoval prostredníctvom aplikácie zablokoval.

Bratislavská krajská polícia v tejto súvislosti odporúča:

- V prípade neoverených správ či podozrivých telefonátov neposkytujte žiadne zo svojich autentifikačných a verifikačných údajov k žiadnym bankovým službám ani produktom.

- Ak od Vás neznáma osoba akoukoľvek formou požaduje Vaše údaje k platobným kartám a údaje k službe internetbanking, alebo prihlasovacie údaje a heslo, za žiadnych okolností ich neposkytujte!

eRecept: V minulom roku vyše 64 milónov

V roku 2021 bolo na Slovensku predpísaných podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) viac než 64 miliónov ereceptov. Najviac ereceptov predpísali lekári v novembri (7,2 milióna), naopak najmenej ich vystavili v júli (4,3 milióna). Aj vďaka ereceptu je možné sledovať dlhodobý trend regulácie a znižovania počtu pacientov v ambulanciách, a tak šetriť čas každému, kto by si inak potreboval ísť k lekárovi len pre recept.

Lekársky recept platí 7 dní, v prípade receptu na antibiotiká je platnosť stanovená na 3 dni, na omamné a psychotropné látky 5 dní a na lekársky predpis pohotovostnej služby 1 deň. Na bežnom papierovom recepte bol možný predpis 2 liekov, v prípade ereceptu je to len 1 liek. Je potrebné upozorniť, že deň predpisu sa do limitu nezapočítava a ide len o bežné dni, nie pracovné, teda aj víkendy a sviatky.

Erecept je v systéme vidieť do pár minút od predpísania, čo v praxi umožňuje okamžitý výber v lekárni. V prípade, ak erecept prepadne, inými slovami pacient si ho včas nevyberie, je nutné sa znovu skontaktovať (napríklad telefonicky) so svojím lekárom a požiadať ho o opätovné predpísanie. Opakovaný erecept je zvyčajne predpisovaný pri chronických diagnózach, kedy existuje predpoklad dlhodobej liečby. Výrazne to zvyšuje komfort pacienta, ktorý nie je zaťažený opakovanou návštevou lekára v priebehu niekoľkých týždňov.

On-line: Aké módne kúsky sme vyhľadávali v roku 2021?

Zaujímavé informácie o nákupnom správaní Slovákov počas uplynulého roku priniesla analýza dát v segmente on-line nákupov módy. Poukazuje na silný trend návratu do normálneho života a stavu pred pandémiou. Vznikla z vyhodnotenia štatistík, akými sú napríklad najobľúbenejšie kategórie, najobľúbenejšie položky a najviac hľadané výrazy na GLAMI.sk. Zaujímavé sú v tomto kontexte aj porovnania medziročných štatistík rokov 2020 a 2021.

Na rozdiel od používateľov v susednej Českej republike, vyhľadávanie kategórií domáceho oblečenia na Slovensku naďalej rástlo výrazným tempom:

• oblečenie na spanie (+88 % v roku 2020, +69 % v roku 2021),
• župany (+135 % v roku 2020, +47 % v roku 2021),
• papuče (+210 % v roku 2020, +49 % v roku 2021),
• spodná bielizeň (+108 % v roku 2020, +35 % v roku 2021),
• teplákové súpravy s rastom +121 % v roku 2021 patria k najvyhľadávanejším výrazom minulého roka.

Uvoľňovanie opatrení spôsobilo, že zákazníci sa prestali orientovať iba na domácu módu a začali vyhľadávať aj oblečenie na von. Potvrdzuje to aj nárast kategórií „choď von“, ako aj záujem o konkrétne kúsky, napríklad:

• kabáty a bundy (+42 % v roku 2021),
• nohavice (+40 % v roku 2021),
• šaty (-26 % v roku 2020, +49 % v roku 2021),
• kabelky (-2 % v roku 2020, +72 % v roku 2021).

Zdá sa, že Slovákov zaujali tiež zimné aktivity, keďže takmer polovicu zo 40 najobľúbenejších produktov tvoria bundy a kabáty. Najobľúbenejším artiklom roku 2021 bol biely mestský kabát. Obľúbené boli aj ďalšie kabáty s kožušinou na vychádzky do mesta a športové zimné bundy pre mužov aj ženy na vyžitie sa v prírode. Trendy tielka (tzv. crop topy) nemohli minulý rok v šatníku Slovákov chýbať a stali sa tak najobľúbenejším hľadaným výrazom. Pohodlné čižmy boli ďalšou z najobľúbenejších kategórií produktov. Láska k bielym teniskám snáď nikdy nevyprchá, preto sa taktiež umiestnili na vrchných priečkach vyhľadávania Slovákov. Dámske nohavicové kostýmy sú na vzostupe, rovnako ako široké nohavice pre ženy. Zdá sa, že Slovenky prišli na spôsob ako zostať v pohodlí a zároveň vyzerať štýlovo. Prekvapením sú šaty, ktoré sa vracajú a záujem o ne prekročil úroveň pred koronou! Najobľúbenejšie z nich  boli v roku 2021 elegantné šaty na rôzne príležitosti a všetky udalosti, na ktoré sa po dlhom období lockdownu nedočkavo čakalo.  Fanúšičky módy si obľúbili najmä krátke čierne šaty a košeľové šaty. Na druhej strane sme zaznamenali pokles vyhľadávania hitu minulého roka – mikinových šiat.

Na základe výsledkov štatistík si môžeme položiť otázku, či nám vyrastá nová generácia „koroniálov“? Oproti poklesu celkovej kategórie detí o -58 % v roku 2020, kategória dievčat vzrástla o 122 % a kategória chlapcov o 44 % v roku 2021. Okrem vyhľadávania samotných produktov evidujeme aj zmenu v zadávaní kľúčových slov. Zaujímavým je napríklad nárast vyhľadávania výrazu Sexi (+ 427 %) a Pánskej plus size módy (+ 187 %, nadmerné veľkosti). „Oblečenie a obuv, v porovnaní s inými sektormi ekonomiky Slovenska, zatiaľ nezaznamenalo výraznejšie  zdražovanie.  Nasvedčujú tomu dáta Štatistického úradu SR, ale aj naše interné. Jedným z dôvodov môže byť napríklad fakt, že  výrobcovia majú materiály objednané vopred a niektoré kolekcie vyrobili aj na rok dopredu.  Tým pádom sa nárast cien v oblasti fashion prejaví až s istým odstupom. Mierne viditeľné rozdiely v cenách sme zaznamenali až posledný kvartál minulého roku, kedy medziročne vzrástla hodnota priemernej objednávky približne o 6 %. Nemôžeme však hovoriť o plošnom náraste všetkých kategórií oblečenia a obuvi. Zatiaľ čo priemerná hodnota objednávok kategórie bundy a kabáty vzrástla o 20 %, tenisky pre pánov o 20 %, šaty o 15 %, členkové topánky o 11 %. Mnoho kategórií vykazuje buď mierny nárast cien zodpovedajúci inflácii, napr. dámske legíny, svetre, či dámske plavky. V niektorých prípadoch ide dokonca o pokles,  ako napr. pánske hodinky, pánske i dámske nohavice alebo sukne. Predpokladáme, že mierny nárast cien bude pokračovať. Všetko  bude závisieť od vývoja pandémie a ďalších reštrikcií, ktoré dodávateľov bezprostredne ovplyvňujú”, upresnil prognózu vývoja v segmente módneho biznisu na lokálnom trhu Denis Duránik.

EU: 55 % kontrolovaných webových stránok porušuje právo

Spotrebitelia sa pri on-line nakupovaní či rezervovaní služieb často spoliehajú na recenzie. V rámci európskeho skríningu webových stránok („sweep“) spotrebiteľských recenzií orgány 26 členských štátov Európskej únie, Islandu a Nórska na ochranu spotrebiteľa v koordinácii s Európskou komisiou skontrolovali 223 veľkých webových stránok. Takmer dve tretiny analyzovaných on-line obchodov, trhovísk, rezervačných webových stránok, vyhľadávacích nástrojov a stránok porovnávacích služieb vyvolali pochybnosti o spoľahlivosti recenzií: v 144 z 223 kontrolovaných internetových stránok orgány nedokázali potvrdiť, že obchodníci urobili dosť opatrení, aby zabezpečili autentické recenzie, t. j. aby ich uverejnili spotrebitelia, ktorí skutočne použili recenzovaný produkt alebo službu.

Ďalšie zistenia:

• 104 z 223 preskúmaných webových stránok neinformuje spotrebiteľov o tom, ako sa zhromažďujú a spracúvajú recenzie. Len 84 webových stránok sprístupňuje takéto informácie spotrebiteľom na samotnej stránke s recenziou, zatiaľčo ostatné ich uvádzajú „malým písmom“, napríklad vo svojich právnych podmienkach.
• 118 webových stránok neobsahovalo informácie o tom, ako sa predchádza falošným recenziám. V týchto prípadoch spotrebitelia nemajú možnosť overiť si, či recenzie napísali spotrebitelia, ktorí produkt alebo službu skutočne použili.
• Na 176 webových stránkach sa neuvádza, že stimulované recenzie (napr. vyplývajúce z peňažnej odmeny) sú zakázané ich internými pravidlami, alebo ak nie, ako zabezpečujú, že sú označené ako stimulované.

Orgány na ochranu spotrebiteľa dospeli k záveru, že najmenej 55 % kontrolovaných webových stránok potenciálne porušuje smernicu o nekalých obchodných praktikách, ktorá vyžaduje, aby sa spotrebiteľom poskytovali pravdivé informácie pre informované rozhodnutie. Úrady mali pochybnosti aj o zvyšných 18 %. Vnútroštátne orgány budú kontaktovať dotknutých obchodníkov, aby opravili svoje webové stránky a v prípade potreby iniciovali vynucovacie opatrenia v súlade s ich vnútroštátnymi postupmi. Komisia bude pokračovať v spolupráci so sieťou CPC a podporovať vnútroštátne orgány v ich opatreniach na presadzovanie práva.

SR: Bezplatné poradne o dlhoch

Pôžičky a exekúcie vedia byť priveľkou záťažou nielen pre rodinný rozpočet a vzťahy, ale aj zdravie. Na Slovensku je aktuálne zriadených 8 bezplatných dlhových poradní: v Nitre, Poprade, Trenčíne, Trnave, Banskej Bystrici, Lučenci, Bratislave a Prešove, kde môžu záujemci získať rady pri riešení svojich dlhov od psychológov, právnikov a ekonómov. Spojením troch oblastí poradenstva pokrývajú poradcovia všetky aspekty problémov dlžníkov, čo je kľúčovým predpokladom efektívnosti a kvality poskytovaných služieb.

Práve psychologické poradenstvo v súvislosti so zvládaním ťažkej finančnej situácie absentuje v dlhovom poradenstve, ktoré poskytuje tretí sektor. Pod vplyvom psychickej záťaže spôsobenej ťažkou finančnou situáciou sa mení správanie dlžníka a hrozí mu sociálne vylúčenie. Na tento problém reflektujú štátne bezplatné dlhové poradne a právny základ pre poradenstvo zamerané na prevenciu vzniku duševných porúch, vrátane psychologického poradenstva upravuje novela tzv. kompetenčného zákona, ktorá oprávňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny utvárať podmienky na poskytovanie bezplatného poradenstva pri riešení problémov s dlhmi. Odborníci v poradniach pomáhajú vytvoriť plán riešenia pre konkrétnu situáciu klienta, nastaviť splátkový kalendár, ale aj zmeniť celkový postoj a správanie sa tak, aby sa už nikdy v podobnej situácii neocitol. Bližšie informácie o poskytovaných službách, užitočné návody a kontakty nájdete na webovej stránke pomahamedlznikom.sk a na sociálnych sieťach https://www.facebook.com/BezplatneDlhovePoradne .

V rámci národného projektu Bezplatného dlhového poradenstva bude v rámci Slovenska v tomto roku otvorených všetkých 46 bezplatných dlhových poradní, ktoré sa budú nachádzať v mieste pôsobnosti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny alebo ich pobočiek. V najbližšom čase sa plánuje otvorenie bezplatných dlhových poradní v Michalovciach, Vranove nad Topľou, Košiciach a vo Zvolene.

SR: Sporíme viac než pred rokom

Úspory na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia vlastnej ekonomickej situácie má 63 % slovenských domácností. Ešte pred rokom malo nasporené 69 % domácností, na druhej strane vykazuje viac domácností vyššie úspory než v minulosti. Zatiaľčo v roku 2020 malo úspory vo výške mesačného príjmu 26 % slovenských domácností, v roku 2021 išlo o 22 % domácností. Prakticky rovnaký počet domácností ako pred rokom má úspory vo výške 3-mesačného príjmu (30 % oproti 29 %). Pokiaľ ide o úspory vo výške 6-mesačného príjmu, v roku 2020 ich malo 17 % slovenských domácností, o rok neskôr 19 % domácností. Nárast možno pozorovať pri úsporách do výšky ročného príjmu domácnosti, v roku 2020 takéto úspory malo 15 % a o rok neskôr už 17 % domácností. 

Prieskum vypracovaný agentúrou STEM/MARK pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) tiež ukazuje, že každá siedma domácnosť (14 %) si s úsporami vystačí na dlhšie než jeden rok (z toho viac ako 5 % dokonca na dlhšie obdobie než 3 roky). Oproti predchádzajúcemu roku sa zmenšil rozdiel medzi ženami a mužmi: zatiaľčo v prieskume z roku 2020 uvádzalo úspory 71 % mužov a 66 % žien, v roku 2021 bol podiel mužov a žien s úsporami rovnaký (63 %). Muži a ženy však uvádzajú veľmi podobnú výšku úspor v porovnaní so svojím príjmom. „Ukazuje sa, že rodiny s menšími úsporami nemali v minulom roku toľko príležitostí na odkladanie peňazí, zatiaľčo situácia domácností s najväčšími úsporami sa výrazne zlepšila. Oproti predchádzajúcemu roku sa výrazne zvýšil počet ľudí bez úspor vo vekovej kategórii 45 až 55 rokov. Ľudia bez úspor alebo s úsporami do výšky mesačného príjmu by mali čo najrýchlejšie obmedziť náklady a začať premýšľať, ako zohnať ďalší zdroj príjmu alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. V tomto roku možno z dôvodu rekordnej inflácie s istotou počítať s ďalším zdražovaním potravín a blíži sa vyúčtovanie energií, ktoré pre mnohé domácnosti bude veľkým výdavkom. Keď už sa ľudia ocitnú v situácii, že nezvládajú splácať svoje záväzky, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Najčastejšie si sporia osoby s vyšším vzdelaním, ktoré spravidla majú aj najvyššie úspory v pomere k svojmu mesačnému príjmu. Nasporené majú častejšie ľudia žijúci v manželskom alebo partnerskom zväzku a bezdetné domácnosti. Najčastejšie si sporia študenti a až potom zamestnanci. Stále platí, že najviac si peniaze odkladajú pracovníci v odbore IT (97 %) a zamestnanci v oblasti finančných a poisťovacích služieb (84 %).

Výzva: 110 miliónov eur pre poľnohospodárov

Novú výzvu 4.1 pre poľnohospodárov v hodnote 110 miliónov eur oznámilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR). Zároveň vyzýva poľnohospodárov, aby sa prehlásili z výzvy č. 50/PRV/2020 do novovyhlásenej výzvy. Motivovať ich môže zvýšené stropovanie v prípade malých projektov a tiež rýchlejšie vyplatenie finančných prostriedkov. Určené sú na investície do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, taktiež na obstaranie technologického vybavenia, a to vrátane strojov a náradia. Investície môžu smerovať aj na zlepšenie odbytu a zníženie záťaže na životné prostredie. 

Zásadnou zmenou je stanovenie tzv. katalógových cien, to znamená na techniku, stavby a zariadenia je v katalógu podľa určených parametrov stanovená cena v eurách, ktorú oprávnený žiadateľ dostane. Odpadne tak celý proces verejného obstarávania a nákup techniky sa pre žiadateľa urýchli. Žiadateľom sa vzhľadom na časovú náročnosť procesu vyhodnocovania odporúča, aby svoju žiadosť o nenávratný finančný príspevok stiahli a predložili aktualizovanú žiadosť v rámci novej výzvy 4.1. 

Žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné podať v termíne od 1. 3. 2022 do 31. 5. 2022, vyplácanie platieb má začať už v tomto roku a bude prebiehať maximálne do konca programového obdobia. Proces obstarávania bude realizovaný elektronicky aplikáciou JOSEPHINE. V novej zverejnenej výzve bude časť alokácie (20 mil. eur) určená na malé projekty s rovnakými parametrami ako vo výzve 50/PRV/2020, avšak s navýšením stropu na 80.000 eru na projekt. Pre jednoduchšie používanie aplikácie boli zverejnené aj inštruktážne videá s návodmi na internetovej stránke apa.sk.

EU: Silnejší mandát pre európsku liekovú agentúru

Európsky parlament schválil predbežnú dohodu o rozšírení právomocí regulačného orgánu Európskej únie pre lieky, ktorú minulý rok dosiahli poslanci so zástupcami Rady (ministrov) EÚ. Európska agentúra pre lieky (EMA) by tak mala byť lepšie pripravená na monitorovanie a zmierňovanie nedostatku životne dôležitých liečivých prípravkov a zdravotníckych pomôcok. Mala by tiež efektívnejšie reagovať na krízové situácie v oblasti verejného zdravia.

Agentúra vytvorí a bude spravovať Európsku platformu na monitorovanie nedostatkov liekov, ktorá by mala uľahčiť zber dát. Zriadené tiež budú aj dve riadiace skupiny - na monitorovanie nedostatok liekov a zdravotníckych pomôcok. Zintenzívni sa tiež spolupráca so všetkými subjektmi dodávateľského reťazca. Na práci riadiacich skupín by sa ako pozorovatelia mali zúčastňovať experti zastupujúci pacientov a zdravotníckych pracovníkov, ale aj držitelia rozhodnutí o registrácii liekov, veľkoobchodní distribútori a ďalšie subjekty pôsobiace v oblastiach, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou.

Pribudne tiež verejná webová stránka s informáciami o nedostatkových liekoch. Dáta týkajúce sa klinických testov a informácie o autorizovaných liekoch by mali byť na základe novej legislatívy sprístupňované rýchlo a transparentne.

Po schválení Európskym parlamentom musí nariadenie ešte formálne odobriť Rada (ministrov) EÚ. Následne bude podpísané a uverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť by malo nadobudnúť 1. marca 2022.

Upozorňujeme: Nebezpečný peeling aj detské mlieko

Do európskeho systému RAPEX (Rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) pribudli oznámenia kontrolných orgánov z Nemecka a Švédska, ktoré upozornili na ďalšie nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii. Pozor, predávajú sa aj na interenete.

AHA Fruit Acids – výrobok určený na peeling pokožky značky BiOrigins (výrobná dávka: 4429206) zo Spojených štátoch amerických ponúkaný cez Amazon obsahuje vysoké koncentrácie organických kyselín - 44 % (kyselina mliečna, citrónová, glykolová, jablčná a vínna) a nízku hodnotu pH (nižšia ako 1) a chýba aj návod na použitie. Vysoké koncentrácie kyseliny mliečnej majú silný dráždivý účinok alebo dokonca leptajúci účinok. 

Lala ̓s Baby Nursery jelly –  detské mlieko značky Lala ̓s (čiarový kód: 8 717931 600316) má v zozname zložiek na obale výrobku uvedenú zakázanú zložku - hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde (Lyral), čo je v rozpore s európskou legislatívou o kozmetických výrobkoch.

Aktuálne: Normalizácie globálneho obchodu

Značné výpadky v globálnych dodávateľských reťazcoch pretrvajú až do druhého polroka 2022, následne sa má aktuálna situácia zlepšiť. Podľa analytikov Euler Hermes v prvom polroku pretrvá nepriaznivá situácia v dôsledku opätovných ohnísk nákazy Covid-19, pokračujúcej politiky nulovej tolerancie v Číne a tiež obmedzenia logistiky počas čínskeho nového roka. Pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov sú dedičstvom nerovnováhy medzi globálnym dopytom a ponukou po vypuknutí pandémie Covid-19. Sú tiež značne podporované nedostatočnou prepravnou kapacitou. 

Normalizáciu globálneho obchodu od druhého polroka 2022 majú podľa odborníkov poháňať tri faktory. Prvým je oslabenie spotrebiteľských výdavkov pri tovaroch dlhodobej spotreby vzhľadom na ich dlhší životný cyklus a posun smerom k udržateľnému spotrebiteľskému správaniu. Ďalším je menej akútny nedostatok vstupov, keďže zásoby sa vo väčšine sektorov vrátili na predkrízové ​​úrovne, alebo ich dokonca prekročili a tiež to, že kapitálové výdavky, hlavne v USA, sa zvýšili. Do tretice ide o zníženie dopravných obmedzení vďaka zvyšovaniu prepravnej kapacity. „Európa je v porovnaní s USA viac ohrozená kvôli veľkej závislosti na medzivstupoch zo zahraničia. Na základe simulácií šoku spôsobeného čínskym spomalením (t.j. 10% poklesom čínskeho exportu) na produkciu jednotlivých odvetví EÚ budú najviac zasiahnuté kovospracujúci priemysel (základné kovy a kovové produkty), a tiež automobilový priemysel (motorové vozidlá, prívesy a návesy, vybavenie dopravných prostriedkov)“, uviedol Peter Mucina. Bez zvýšenia výrobnej kapacity a investícií do infraštruktúry by sa normalizácia ponuky v Európe mohla posunúť až za rok 2022, keďže dopyt zostáva nad potenciálom. Aktuálne obmedzenia výroby stoja až za 75 percentami súčasného poklesu objemu globálneho obchodu, zvyšok spôsobujú logistické prekážky. Zatiaľčo rozvíjajúce sa trhy zostávajú ovplyvnené hlavne spomalením čínskej ekonomiky, vyspelé ekonomiky trpia skôr obmedzenou ponukou než problémami s dopytom. V tomto kontexte ukazujú výsledky mierne oživenie vo 4. štvrťroku 2021 (nárast obchodu s tovarom v medziročnom porovnaní Q4 o 0,8 %, v porovnaní s -1,1 % v Q3), existuje ale riziko dvojitého poklesu v 1. štvrťroku 2022, keďže nestálosť obchodných tokov by mala pretrvať do jari.

Faktor č. 1 

Spotrebiteľský dopyt dosiahol vrchol na bezprecedentne vysokej úrovni a pravdepodobne sa tam bude naďalej udržiavať, pretože nadmerné úspory vytvorené počas krízy sa do roku 2023 zrejme nevyčerpajú. Fiškálne stimuly v reakcii na pandémiu Covid-19 podporovali skôr dopyt ako ponuku, a to najmä vo vyspelých ekonomikách, kde vlády zaviedli fiškálnu a menovú podporu zodpovedajúcu približne 25 % HDP. Peter Mucina dodáva: „Aj keď sa tieto podpory postupne ukončujú, fiškálna politika zostane v USA, Eurozóne aj Číne veľmi ústretová. Navyše, nadmerné úspory domácností budú naďalej podporovať spotrebiteľský dopyt aj v rokoch 2022 a 2023.“ V USA by mala miera úspor dosiahnuť predkrízovú úroveň (7,3 % disponibilného príjmu) ku koncu roka 2022, oživenie na trhoch práce tiež podporí kúpnu silu domácností. V Európe je pravdepodobné, že nadmerné úspory zvýšia súkromnú spotrebu o 0,9 % HDP v roku 2022 a 0,5 % v roku 2023 (v roku 2021 to bolo 1,4 %).

Faktor č. 2:

Zásoby opäť dosiahli predkrízovú úroveň a výrobná kapacita sa zvýšila vďaka navýšeniu kapitálových výdavkov, najmä v USA. Po vyčerpaní zásob spôsobenom vypuknutím krízy Covid-19 na začiatku roka 2020 museli výrobcovia rýchlo doplniť svoje sklady, aby dokázali pokryť bezprecedentný nárast dopytu vo vyspelých ekonomikách. Nedostatok vstupov bol v roku 2021 obzvlášť vysoký v Európe, v menšom rozsahu ovplyvnil Severnú Ameriku. Dobrou správou je, že úroveň zásob je dnes už vo väčšine sektorov nad dlhodobými priemermi pred krízou. Najmä odvetvia elektroniky, počítačov, telekomunikácií a zariadení pre domácnosť dokázali výrazne zvýšiť svoje zásoby. Automobilovému priemyslu sa tiež darilo dopĺňať zásoby, no menej úspešne z dôvodu väčších problémov pri získavaní polovodičov a vyšších nákladov na akumuláciu vyrobeného tovaru.

Faktor č. 3:

Komplikácie v lodnej doprave by mali byť miernejšie, keďže prepravná kapacita sa zvyšuje: globálne objednávky na nové kontajnerové lode dosiahli za posledných pár mesiacov rekordné hodnoty, ktoré predstavujú 6,4 % existujúcej flotily, pričom USA vynaložia 17 miliárd USD na modernizáciu svojej prístavnej infraštruktúry. Z krátkodobého hľadiska sa očakáva postupný pokles nákladov na prepravu od 4. štvrťroka 2021, po tom, čo v septembri 2021 dosiahli náklady na prepravu svoj vrchol na úrovni 6-7x vyššej ako pred krízou spôsobenou Covidom-19. Ceny však aj v roku 2022 zostanú vysoko. Nové objednané prepravné kapacity by sa mali uviesť do prevádzky až koncom roka 2022. Vďaka nim by sa mali výrazne zmierniť problémy s prepravou (odhaduje sa, že približne 4 % objemu svetového obchodu sú v súčasnosti blokované v dôsledku obmedzenej dostupnosti prepravy). Ďalším faktorom, ktorý by mohol pomôcť pri riešení problémov lodnej dopravy, je zvýšenie kapacity prístavov. Spustenie nových lodí by totiž bez zlepšenia infraštruktúry na ich nakladanie a vykladanie viedlo k zápcham v prístavoch. Údaje z odvetvia námornej dopravy ukazujú, že vyloženie plavidiel v Los Angeles a Long Beach dnes trvá trikrát dlhšie ako predtým, čím sa čakacia doba zvyšuje na 7 až 12 dní. Na porovnanie, v Rotterdame treba počítať so 6 dňami a vo veľkých čínskych prístavoch s 1 až 3 dňami.

Vyhliadky globálneho obchodu sú pozitívne. Analytici Euler Hermes očakávajú, že objem svetového obchodu porastie o 5,4 % v roku 2022 a o 4,0 % v roku 2023 (po náraste o 8,3 % v roku 2021). Treba ale mať na zreteli zvýšenú globálnu nerovnováhu: USA zaznamenajú rekordne vysoký obchodný deficit (okolo 1,3 bilióna USD v rokoch 2022-2023), na druhej strane uvidíme rekordne vysoký obchodný prebytok v Číne (v priemere 760 miliárd USD). Eurozóna môže očakávať nadpriemerný prebytok vo výške približne 330 miliárd USD. Pokiaľ ide o zisky z exportu, v rokoch 2021-2023 by mal byť hlavným víťazom ázijsko - pacifický región, ktorý si pripíše plusový výsledok prevyšujúci 3 bilióny USD. 

Upozorňujeme: Cez bonky.sk a suprisimo.sk radšej nie

Na nekalé obchodné praktiky zaznamenané s predajom cez internetové stránky bonky.sk a suprisimo.sk opakovane upozorňuje Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Prvé upozornenie zverejnila v auguste minulého roka a aj tento rok pribudli na tieto internetové stránky od spotrebiteľov nové sťažnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že SOI nie je oprávnená vymáhať plnenia ani platby za nedodaný tovar, odporúča dôkladne zvážiť zakúpenie tovaru práve prostredníctvom uvedených internetových stránok. 

Prevádzkovateľom uvedených internetových stránok je spoločnosť so sídlom v Číne, Shanghai TingYou Trade Co.,Ltd, ktorá tieto stránky označuje ako on-line trhovisko, prostredníctvom ktorého predávajú výrobky zahraniční predávajúci so sídlom v Číne alebo v Singapure.  Spotrebitelia sa sťažujú, že po uskutočnení objednávky a jej následnom zaplatení im tovar nebol doručený. Viacero spotrebiteľov si taktiež uplatnilo právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu, predávajúci odstúpenie akceptoval, avšak peniaze im nevrátil.

Keďže kontrolná činnosť SOI je v rámci jej kompetencií zameraná na podnikateľské subjekty so sídlom na území SR, u ktorých môže vykonať kontrolu, v prípade spotrebiteľského problému s podnikateľským subjektom z Číny majú spotrebitelia možnosť obrátiť sa na dozorný orgán v Číne: 

State Administration for Market Regulation 

8# Sanlihe Donglu, Xichengqu 

Beijing 100820 

CHINA. 

Môžete sa obrátiť aj na subjekty poskytujúce poradenstvo alebo spotrebiteľské združenia uverejnené na: https://www.mhsr.sk/obchod/ochrana-spotrebitela/spotrebitelskezdruzenia/zoznam-spotrebitelskych-zdruzeni.

EU: Akt o digitálnych službách (DSA)

Európsky parlament schválil súbor opatrení zameraných proti nelegálnemu on-line obsahu, ktoré posilňujú zodpovednosť platforiem za ich algoritmy a zlepšujú moderovanie obsahu. Návrh aktu o digitálnych službách (DSA) jasne vymedzuje povinnosti a zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, najmä on-line platforiem, akými sú sociálne médiá či on-line trhy. Zavádza tiež takzvané mechanizmy oznamovania nezákonného obsahu a prijímania opatrení, stanovuje však aj záruky v súvislosti s odstraňovaním nelegálnych on-line produktov, služieb alebo obsahu. 

Poskytovatelia hostingových služieb by mali na takéto oznámenia reagovať bez zbytočného odkladu a zohľadniť pritom druh oznamovaného nezákonného obsahu a nevyhnutnosť prijať opatrenie. Poslanci do návrhu zahrnuli aj silnejšie záruky, ktoré majú zabezpečiť, aby sa oznámenia nespracúvali diskriminačne či svojvoľne a aby sa pritom rešpektovali základné práva vrátane slobody prejavu. On-line trhy by podľa poslancov mali zaručiť, že na nich spotrebitelia budú môcť nakúpiť bezpečné on-line produkty. Zároveň sa v súlade so zásadou „poznaj svojho klienta“ posilňuje možnosť vysledovateľnosti obchodníka. Na veľmi veľké on-line platformy (tzv. VLOPs) sa budú z dôvodu výrazného rizika v oblasti šírenia nezákonného a škodlivého obsahu vzťahovať osobitné povinnosti. Akt o digitálnych službách má pomáhať v boji proti škodlivému (no nie nevyhnutne nezákonnému) obsahu a šíreniu dezinformácií, a to ustanoveniami o povinných posúdeniach rizika, opatreniach na zmiernenie rizika, nezávislých auditoch a transparentnosti tzv. odporúčacích systémov (algoritmov, ktoré určujú, čo používatelia vidia).

Parlament presadzuje viacero zmien v pôvodnom návrhu, ktorý vypracovala Európska komisia. Poslanci okrem iného požadujú:

· vyňatie mikropodnikov a malých podnikov z určitých povinností stanovených v Akte o digitálnych službách;

· v oblasti cielenej reklamy možnosť transparentnejšieho a informovanejšieho rozhodovania pre príjemcov služieb, okrem iného na základe informácií o tom, ako budú ich údaje speňažované; odmietnutie súhlasu by nemalo byť zložitejšie alebo časovo náročnejšie ako udelenie súhlasu - v prípade odmietnutia alebo odvolania súhlasu by prijímatelia mali dostať iné možnosti prístupu k on-line platforme vrátane možností založených na reklame bez sledovania;

· zákaz využívania techník cielenia alebo zosilňovania vplyvu založené na osobných údajoch maloletých osôb na účely zobrazovania reklamy, povolené by nemalo byť ani cielenie na jednotlivcov na základe osobitných kategórií údajov, ktoré umožňujú cieliť na zraniteľné skupiny;

· kompenzácie: príjemcovia digitálnych služieb a organizácie, ktoré ich zastupujú, musia mať možnosť požiadať o náhradu akejkoľvek škody spôsobenej platformami, ktoré nedodržiavajú povinnosti týkajúce sa náležitej starostlivosti;

· zákaz pre on-line platformy uplatňovať voči používateľom techniky zavádzania alebo nabádania zamerané na to, aby ovplyvňovali ich správanie prostredníctvom tzv. temných vzorcov;

· väčší výber, pokiaľ ide o poradie založené na algoritmoch: veľmi veľké on-line platformy by mali poskytovať aspoň jeden odporúčací systém, ktorý nie je založený na profilovaní.

Ďalšie pozmeňujúce návrhy poslancov, ktoré schválilo plénum, sa týkajú povinnosti poskytovateľov služieb rešpektovať vo svojich obchodných podmienkach slobodu prejavu a slobody a plurality médií, či ustanovení o práve na anonymné používanie a platenie digitálnych služieb.

Pandémia: Tretina Slovákov míňa menej

Pandémia koronavírusu sa prejavuje aj na finančnom správaní Slovákov. Polovica opýtaných vo veku 18-60 rokov deklaruje, že v súvislosti s koronakrízou zmenila svoj prístup k financiám. Najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky a začali míňať menej peňazí (33 %). Ďalších 13 % respondentov si začalo pravidelne sporiť, 6 % začalo investovať vo fondoch a rovnako 6 % si zrušilo nejaký typ poistenia. O odklad splátok požiadali 4 % opýtaných a 3 % uzatvorili životné alebo neživotné poistenie.

Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (on-line populácia SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 962 respondentov, november 2021), druhá polovica opýtaných nezaznamenala v súvislosti s pandémiou koronavírusu žiadnu zmenu. V porovnaní s výsledkami z roku 2020 je finančné správanie Slovákov podobné. Veľmi mierne sa znížil podiel tých, ktorí míňajú menej (z 37 % na 33 % ) a tých, ktorí si pravidelne sporia (z 15 % na 13 %). Koronakríza negatívne ovplyvnila výšku osobného mesačného príjmu takmer tretine opýtaných (32 %). O celý alebo takmer celý príjem prišlo 6 % Slovákov, 8 % prišlo o väčšinu svojho príjmu a takmer pätina (18 %) uviedla, že prišla o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. O svoj celý alebo takmer celý príjem prišli najmä tí, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností – odpovedala tak takmer pätina (19 %) respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 600 EUR a 13 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 601 do 900 EUR. 

Pozitívnou správou je, že takmer dve tretiny Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou (63 %). Viac ako pätina (21 %) opýtaných má vytvorenú finančnú rezervu vo výške približne jedného mesačného platu a približne ďalšia pätina (18 %) vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich mesačných platov má odložené necelá desatina (9 %) a 15 % Slovákov má dokonca financie vo výške viac ako šiestich mesačných príjmov. Naopak, viac ako tretina (37 %) obyvateľov nemá odložené žiadne peniaze, čo môže byť pre nich ohrozujúce najmä v prípade náhleho výpadku príjmu. V porovnaní s rokom 2020 sa mierne znížil podiel tých, ktorí finančnou rezervou disponujú a to o 6 % (zo 69 % v roku 2020 na 63 % v roku 2021). 

Viac ako polovici (57 %) respondentov pandémia príjem neovplyvnila a ostal približne rovnaký ako bol pred začiatkom koronakrízy. Viac ako desatina (11 %) opýtaných uviedla, že sa jej príjem dokonca zvýšil. Oproti výsledkom z prieskumu z novembra 2020 sa znížil negatívny dopad koronakrízy na výšku mesačného príjmu opýtaných o 8 % (zo 40 % v roku 2020 na 32 % v roku 2021).

Novinka: Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vo formáte xml

Na základe podnetu na zosúladenie formátu doložky s eGOV zákonom 305/2013 začali súdy na Slovensku od 20. 12. 2021 vydávať doložku právoplatnosti a vykonateľnosti vo formáte xml (štruktúrovaný formulár registrovaný na Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk). Elektronický formát doložky je možné použiť v akomkoľvek podaní / žalobe na súd.

Na korektnú vizualizáciu doložky je zároveň potrebné mať v počítači nainštalovanú aplikáciu D.Viewer, súčasť balíka aplikácií D.Suite/eIDAS, ktorý sa používa na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu. Aplikácia je dostupná bezplatne na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk v sekcii „Na stiahnutie“ (v záložke Formuláre sa vyžaduje aktualizovať importované formuláre).

Doložku vo formáte xml je možné zobraziť aj priamo v elektronickej schránke na portáli slovensko.sk, a teda aplikácia D.Viewer v takomto prípade nie je vôbec potrebná. Rovnako ju nepotrebujú ani používatelia registratúrnych systémov, ktoré obsahujú funkciu zobrazovania údajov vyplnených podľa elektronického formulára.