Radíme: Pred kúpou auta

Autobazáre uvádzajú v inzerátoch aj neexistujúce prvky výbavy. Spoliehajú sa na to, že zákazník si chýbajúce položky pred podpisom zmluvy nevšimne, alebo sa im ho aspoň podarí presvedčiť na iné auto v ponuke. Výbava je pritom jedno z popredných kritérií pri výbere auta. Existuje veľa zákazníkov, pre ktorých sú napríklad vyhrievané sedadlá alebo pohodlné bezkľúčové odomykanie dôležitejšie ako konkrétny typ motoru či karosérie. 

Rebríček najčastejších podvodov vychádza zo skúseností technikov Carvago pri technickej obhliadke áut. Číslo v zátvorkách ukazuje, v akom percente prípadov táto výbava v kontrolovanom aute chýbala, aj keď bola uvedená v inzeráte predajcu áut/autobazára.

Č.1: ELEKTRICKY NASTAVITEĽNÉ SEDADLÁ (20 %)

Každý piaty inzerát, ktorý v popise výbavy obsahuje elektricky nastaviteľné sedačky, je klamlivý. Pod tento pojem sa autobazáre často snažia „zmestiť“ všetko od jednoduchého nastavenia vzdialenosti od volantu, cez základné nastavenie sedadla vodiča v štyroch smeroch až po voliteľné komfortné sedadlá v špičkových prémiových vozidlách. Naopak, v prémiových vozidlách, kde sú elektrické sedadlá zvyčajne štandardom, sa predajcovia snažia zvýšiť hodnotu základnej výbavy tým, že ju označia za voliteľnú komfortnú výbavu.

Rada: Ak má auto skutočne elektricky nastaviteľné sedadlá, predajca ich zvyčajne v inzeráte odfotografuje. Ak inzerát sľubuje elektrické sedadlá, avšak na fotografiách nie sú, je to okamžitý dôvod na pochybnosti.

Č.2: TEMPOMAT ALEBO ADAPTÍVNY TEMPOMAT (15 %)

Hoci tempomat už nie je v moderných automobiloch taký zriedkavý ako kedysi, stále sa dajú nájsť autá bez tempomatu, najmä v menších a lacnejších modeloch. Predajcovia však majú tendenciu uvádzať tempomat na niektorých modeloch takmer vždy, bez ohľadu na skutočnosť. Výnimkou nie je ani to, keď má vozidlo obyčajný tempomat, zatiaľ čo inzerát sľubuje adaptívny tempomat (teda taký, ktorý automaticky udržiava pozdĺžny odstup od vozidla pred vami).

Rada: Všímajte si na fotkách ovládacie prvky. Ovládacie prvky adaptívneho tempomatu zvyčajne obsahujú tlačidlá na nastavenie vzdialenosti, a to buď na páčke alebo na volante.

Č.3: BEZKĽÚČOVÉ ODOMYKANIE (15 %)

Bezkľúčový prístup do vozidla je v súčasnosti veľmi žiadaným komfortným prvkom. Napríklad majitelia vozidiel Toyota sú na to zvyknutí aj v tých najmenších modeloch. Pre mnohých iných výrobcov však bezkľúčové otváranie auta nie je zďaleka bežné. Niektorí ju ponúkajú len ako súčasť vyšších úrovní výbavy, zatiaľ čo u prémiových značiek sa za ňu často pripláca samostatne aj v najväčších a najluxusnejších modeloch. Práve v prípade prémiových značiek predajcovia veľmi často inzerujú bezkľúčové ovládanie napriek tomu, že pôvodný majiteľ si ho vôbec neobjednal.

Rada: Keďže diaľkové ovládania sa pri rôznych značkách výrazne líšia, z fotografií nie je možné určiť, či auto má ale nemá bezkľúčové ovládanie. Ak vám na tomto komfortnom prvku výbavy záleží, osobitne sa spýtajte predajcu, či sa dá auto otvoriť aj naštartovať s ovládačom vo vrecku. A následne si to nezabudnite skontrolovať pri obhliadke.

Č.4: OKENNÉ ROLETY (12 %)

V tomto prípade nemusí ísť ani tak o zlý úmysel samotného predajcu, ako o nedostatok populárnych zahraničných inzertných stránok. Keďže niektoré z nich neuvádzajú tónované bočné okná od B-stĺpika dozadu v zozname položiek výbavy, predajcovia pri zadávaní inzerátu v takýchto prípadoch často volia „okenné rolety“ (nie vo všetkých jazykoch je rozdiel medzi týmito dvoma možnosťami taký zrejmý ako v slovenčine). Pre niekoho to môže byť pomerne nepodstatný detail, ale pre zákazníkov s malými deťmi sú rolety často žiadaným prvkom.

Rada: Ak na fotografiách v ponuke nevidíte okenné rolety, požiadajte predávajúceho, aby vám ich osobitne nafotil.

Č.5: DRUHÁ SADA KOLIES (10 %)

Z inzerátov sa niekedy zdá, že druhá sada kolies (zvyčajne so zimnými pneumatikami) je pri jazdených vozidlách takmer samozrejmosťou. Ak si však zákazník kolesá nevyžiada, predajca ich ponechá na samostatný predaj, alebo ich záujemcovi ponúkne ako bonus až v rámci rokovaní o cene vozidla. Ani vtedy však nemáte vyhraté.

Rada: Neuspokojte sa s tým, že predajca ochotne naloží kolesá zabalené v bielom plaste do kufra. Najprv si ich nechajte ukázať a skontrolujte, či nie sú disky odreté a či pneumatiky výrazne opotrebované.

EU: Boj proti rakovine

Pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine a rok po uverejnení európskeho plánu na boj proti rakovine otvára Európska komisia sériu nových iniciatív, ktoré ohlásila na podujatí s názvom Rovnaký prístup pre všetkých: rakovina žien – európsky plán na boj proti rakovine. Zameralo sa na rodové rozdiely a konkrétne opatrenia na riešenie rakoviny postihujúcej ženy. Išlo o prvé z každoročnej série podujatí venovaných otázke, ako zlepšiť zabezpečenie rovnakého prístupu k prevencii a liečbe rakoviny pre všetkých.

Rakovina postihuje v Európe v priemere o niečo viac mužov ako ženy. Na mužov pripadá 54 % nových prípadov a 56 % úmrtí. Najčastejšie diagnostikovanou rakovinou je však rakovina prsníka u žien (v roku 2020 to bolo viac ako 355.000 žien v Európskej únii). V rámci členských štátov EÚ, medzi nimi navzájom aj medzi skupinami obyvateľstva existujú značné nerovnosti v oblastiach ako včasné zistenie, diagnostika, liečba a kvalita starostlivosti o pacientov. Je to mimoriadne výrazné v prípade odhadovanej miery výskytu rakoviny krčka maternice (ktorá sa líši päťnásobne) a miery úmrtnosti (v roku 2020 boli rozdiely v rámci EÚ osemnásobné). Tieto veľké rozdiely možno vysvetliť rozdielmi v prevalencii ľudského papilomavírusu (HPV) a v politikách očkovania a skríningu rakoviny krčka maternice v krajinách EÚ. Hlavným cieľom európskeho plánu na boj proti rakovine je znižovanie nerovností pri všetkých štádiách tohto ochorenia.

Komisia v rámci plánu EÚ na boj proti rakovine spúšťa štyri nové opatrenia:

• Register nerovností v oblasti onkologických ochorení pomôže identifikovať trendy a rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi. Zároveň objasní nerovnosti v prevencii rakoviny a starostlivosti o onkologických pacientov, ku ktorým dochádza z dôvodu pohlavia, vzdelania a úrovne príjmov, ako aj rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Register bude usmerňovať investície a intervencie na úrovni EÚ, vnútroštátnej aj regionálnej.
• Na aktualizáciu odporúčania Rady o skríningu z roku 2003 sa použije výzva na predloženie podkladov na účely skríningu rakoviny. Je to súčasťou cieľa obsiahnutého v pláne na boj proti rakovine – zabezpečiť, aby malo 90 % obyvateľstva EÚ, ktoré spĺňa podmienky na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka, možnosť absolvovať takýto skríning do roku 2025.
• Spoločné opatrenie v oblasti očkovania proti HPV podporí členské štáty pri zvyšovaní informovanosti a povedomia verejnosti o HPV a pri propagácii zvyšovania zaočkovanosti. Toto opatrenie prispeje k dosiahnutiu kľúčového cieľa plánu na boj proti rakovine, ktorým je eliminovať rakovinu krčka maternice tak, že do roku 2030 bude v EÚ proti HPV zaočkovaných aspoň 90 % cieľovej populácie dievčat, a zároveň výrazne zvýšiť mieru očkovania chlapcov.
• Sieť EÚ pre mladých, ktorí prekonali rakovinu pomôže posilniť dlhodobú následnú starostlivosť o onkologických pacientov na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. Zároveň spojí mladých ľudí s anamnézou rakoviny a ich rodiny, ako aj neformálnych a formálnych opatrovateľov.

Aktuálne: Málo vedcov

Na Slovensku v minulej dekáde pribudli zhruba dve tisícky vedeckých pracovníkov, čo v percentuálnom vyjadrení znamená nárast o 12,7 %. V porovnaní s väčšinou krajín Európskej únie ide podľa štatistík zverejnených Eurostatom o veľmi mierny nárast. V priemere sa počet vedeckých pracovníkov v celej EÚ zvýšil od roku 2011 do roku 2020 takmer o 37,5 %, všetky okolité krajiny pritom zaznamenali nadpriemerný rast. V Rakúsku narástli vedecké kapacity o dve pätiny a v Českej republike o 44 %. Ešte dynamickejšie pribúdali vedeckí pracovníci v Poľsku (+94 %) a v Maďarsku (+83 %).

„Pomalé rozširovanie ľudských kapacít v oblasti vedy a výskumu poukazuje na pretrvávajúcu orientáciu Slovenska na výrobný priemysel, a tým aj pomalý presun k znalostnej ekonomike. Ďalší rozvoj, zvyšovanie pridanej hodnoty, alebo vznik nových výskumných a vývojových centier, dnes v mnohých firmách brzdia chýbajúci kvalifikovaní ľudia, vrátane vedeckých pracovníkov“, dodal Vladimír Slezák.

Slabý dôraz na prechod k ekonomickým aktivitám s vyššou pridanou hodnotou potvrdzuje taktiež štatistika Eurostatu, ktorá ukazuje koľko vlády jednotlivých krajín Európskej únie vynakladajú na výskum a vývoj. V prepočte na osobu vynaložila slovenská vláda v roku 2020 na tento účel 66 eur, čo je takmer 3,5-násobne menej ako je priemer EÚ. Na porovnanie, v Česku sú vládne výdavky na výskum a vývoj zhruba dvojnásobné, v Rakúsku takmer šesťnásobné. Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky je Slovensko v investíciách do výskumu a vývoja na 20. priečke, hlboko za lídrami Luxemburskom, Dánskom a Nemeckom.

Počet vedeckých pracovníkov vo vybraných krajinách EÚ
	2011	2020	Zmena (%)
Slovensko	15 326	17 276	+12,72
Česká republika	30 682	44 206	+44,08
Poľsko	64 133	124 446	+94,04
Maďarsko	23 019	42 099	+82,89
Holandsko	61 335	101 296	+65,15
Švédsko	48 702	80 713	+65,73
Rakúsko	37 114	51 799	+39,57
EÚ (27)	1 375 445	1 891 743	+37,54
Prameň: Eurostat, 12/2021

Kybernetická ochrana: Začína vo vnútri

Možno by ste okolo svojich IT systémov a dátových úložísk najradšej postavili vysokú stenu s ostnatým drôtom. Neustále pripojenie k internetu je totiž nielen nenahraditeľným spojením s okolitým svetom, ale aj bránou pre hekerov pripravených dostať sa k citlivým údajom. Podľa niektorých štúdií uniklo len v roku 2020 až dvanásť miliárd záznamov do nesprávnych rúk. Je možné tomu zabrániť? A ako?

Úsielie o ochranu by mali smerovať k tomu, aby sme sa nebránili len pred útokmi zvonka, ale predovšetkým vnútri. „Základom je dôkladné školenie všetkých zamestnancov, ktorí môžu nevedome či úmyselne kybernetickú škodu spôsobiť. Len pri školeniach by sa to však skončiť nemalo“, pripomína Jiří Bavor. Ďalšou možnosťou ochrany sú Data Leakage / Loss Prevention riešenia (DLP) - preventívne opatrenia na identifikáciu a nastavenie oprávnení prístupu pre jednotlivých používateľov. Zároveň sa sleduje dodržiavanie európskeho nariadenia GDPR, legislatívy o ochrane osobných údajov, finančných údajov, výrobnej dokumentácie, obchodnej komunikácie a ďalších cenných informácií vrátane ich zdieľania. Napr. ak by sa dostali do nepovolaných rúk, tak by sa nemali dať stiahnuť do externých úložísk či odoslať mailom. Hľadaniu vhodného riešenia na kybernetickú bezpečnosť by malo predchádzať zodpovedanie dôležitých otázok: ktoré údaje chceme chrániť, kde ich budeme uchovávať a kto k nim bude mať prístup. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia takzvané PLM systémy, cez ktoré zdieľa citlivé informácie o výrobe produktov viacero firiem alebo ich pobočiek, v rámci svojho dodávateľského reťazca, a to často aj medzinárodne.

Čo je však v súčasnosti najväčšia výzva? Komplexná bezpečnosť všetkých súčastí organizácie voči kyberútokom. Už dávno totiž netreba chrániť len takzvanú kancelársku časť. Vo väčšine firiem sú k sieťam pripojené aj výrobné a ďalšie stroje či prístroje, ktoré sú na útoky náchylné úplne rovnako ako počítače a notebooky. Dochádza tak k prepojeniu OT (prevádzkové technológie) a IT (informačné technológie) bezpečnosti. Pod komplexnou ochranou si zároveň môžeme predstaviť celý proces od vypracovania metodiky kybernetickej ochrany a implementácie príslušných technických a organizačných opatrení, školení používateľov, cez zabezpečenie citlivých dát až po prípravu pre prípad útoku a tiež na minimalizáciu škôd po takom útoku. Takú komplexnú ochranu môžu zabezpečiť nástroje Security Information and Event Management (SIEM), ktoré vytvárajú záznamy o všetkých činnostiach v IT aj v OT a následne ich analyzujú, hľadajú potenciálne riziká a včas o nich informujú IT oddelenia. Prepojenie s ďalšími systémami potom umožní i presnú lokalizáciu problému a poskytne návrh jeho riešenia. Podobne fungujú aj takzvané Security Operation Centrá (SOC), ktoré sú strediskom všetkého, čo vo firme slúži na ochranu pred ohrozením firmy a ktoré si možno prenajať ako službu.

V rámci komplexnej ochrany je dôležité počítať s tým, že útok skôr či neskôr príde a vhodnou prípravou možno minimalizovať škody. V takomto prípade pomôžu tzv. Business Recovery plány. Počítať treba so stratou či krádežou dát, ich zneužitím alebo nedostupnosťou, prípadne zastavením výroby, škodami na majetku alebo dokonca aj s rizikom zranenia zamestnancov. V každom prípade ide zároveň o reputačné riziko, ktoré môže firmu na dlhý čas očierniť v očiach zamestnancov, obchodných partnerov či celej verejnosti. Ak existuje možnosť takým škodám zabrániť alebo aspoň ich riziko minimalizovať, musí sa ňou manažment firmy rozhodne vážne zaoberať.

Telemedicína: Nové riziká

Prebiehajúca pandémia viedla k rýchlej digitalizácii sektora zdravotníctva a prehodnoteniu spôsobu poskytovania starostlivosti o pacientov. Z nedávneho prieskumu spoločnosti Kaspersky vyplynulo, že 91 % globálnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviedlo možnosti tzv. telemedicíny. Avšak táto rýchla digitalizácia vytvorila nové bezpečnostné riziká, najmä pokiaľ ide o dáta pacientov.

Súčasťou telemedicíny je aj diaľkové monitorovanie pacientov pomocou tzv. nositeľných zariadení a snímačov. Zahŕňajú aj prístroje, ktoré môžu nepretržite alebo v určitých intervaloch sledovať zdravotné ukazovatele pacienta, napríklad činnosť srdca. Protokol MQTT (ľahký sieťový protokol typu publish-subscribe, ktorý prenáša dáta medzi zariadeniami) je najbežnejším protokolom na prenos údajov z nositeľných zariadení a snímačov. Možno ho nájsť nielen v nositeľných zariadeniach, ale aj v takmer každom inteligentnom prístroji. Žiaľ, pri používaní protokolu MQTT je autentifikácia len voliteľnou možnosťou a len zriedka zahŕňa šifrovanie. Vďaka tomu je tento protokol veľmi náchylný na útoky typu man-in-the-middle (keď sa útočník nabúra do komunikácie medzi dvomi účastníkmi), čo znamená, že všetky údaje prenášané cez internet by mohli byť potenciálne odcudzené. Pokiaľ ide o nositeľné zariadenia, tieto informácie by mohli zahŕňať veľmi citlivé zdravotné údaje, osobné informácie a dokonca aj pohyb človeka.

Od roku 2014 bolo v protokole MQTT objavených 90 zraniteľností vrátane kritických, z ktorých mnohé dodnes nie sú zaplátané. V roku 2021 bolo odhalených 33 nových zraniteľností, vrátane 18 kritických – o 10 viac ako v roku 2020. Všetky tieto zraniteľnosti vystavujú pacientov riziku krádeže ich údajov. Experti spoločnosti Kaspersky našli zraniteľnosti nielen v protokole MQTT, ale aj v jednej z najpopulárnejších platforiem pre nositeľné zariadenia Qualcomm Snapdragon Wearable. Od jej uvedenia na trh bolo odhalených viac než 400 zraniteľností; nie všetky boli zaplátané, vrátane niektorých z roku 2020. Stojí za zmienku, že väčšina nositeľných zariadení sleduje údaje používateľa o jeho zdraví, ako aj o jeho polohe a pohybe. To otvára možnosti nielen krádeže údajov, ale aj potenciálneho prenasledovania.

Aby boli údaje pacientov v bezpečí, spoločnosť Kaspersky odporúča poskytovateľom zdravotnej starostlivosti:

• Skontrolovať bezpečnosť aplikácie a zariadenia odporučeného nemocnicou alebo zdravotníckou organizáciou.
• Ak je to možné, minimalizovať objem údajov prenášaných telemedicínskymi aplikáciami (napr. nedovoliť zariadeniu odosielať údaje o polohe, ak to nie je potrebné).
• Zmeniť predvolené heslá a používať šifrovanie, ak to zariadenie umožňuje. 

EU: Hlavné kybernetické hrozby

Pokrok v oblasti digitálnej transformácie so sebou nevyhnutne prináša aj riziko kybernetických hrozieb. Kybernetickí zločinci využívajú tiež súčasnú pandémiu, aby sa zameriavali na organizácie a spoločnosti, ktoré zaviedli systém práce z domu a vzdialené prístupy. Nová smernica reflektuje zmeny na poli kybernetickej bezpečnosť a prináša jednotné opatrenia naprieč Európskou úniou, vrátane ochrany sektorov nevyhnutných pre chod spoločnosti.

Kybernetické hrozby v Európskej únii ovplyvňujú aj sektory nevyhnutné pre chod spoločnosti. Medzi sektory najviac ovplyvnené hrozbami podľa Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) patrili v období apríl 2020 až 2021 - verejná správa a štátne inštitúcie (s 198 zaznamenanými hrozbami), poskytovatelia digitálnych služieb (152 zaznamenaných hrozieb), široká verejnosť (151 prípadov), zdravotníctvo/medicína (143 prípadov) a finančníctvo/bankovníctvo (97 prípadov).

Hlavné kybernetické hrozby

Počas pandémie boli spoločnosti nútené sa rýchlo adaptovať na nové pracovné podmienky, čo tiež otvorilo dvere príležitostí pre kybernetických zločincov. Podľa Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) medzi hlavnými skupinami hrozieb patria:

• Ransomvér – útočníci zamedzia prístup k dátam spoločnosti a požadujú výkupné za znovu umožnenie prístupu.
• Cryptojacking – kybernetickí útočníci tajne využívajú výkon počítača obete na dolovanie kryptomien.
• Hrozby namierené na osobné dáta – krádež alebo únik osobných údajov.
• Malvér – škodlivý softvér, ktorý napáda operačný systém používateľa.
• Dezinformácie / zavádzajúce informácie – rozširovanie zavádzajúcich informácií.
• Neškodné hrozby – ľudské chyby a nefunkčnosť systémov.
• Hrozby v dostupnosti a integrite – útoky, ktoré bránia používateľom v prístupe k ich informáciám.
• Hrozby súvisiace s elektronickou poštou – zamerené na manipuláciu ľudí s cieľom útoku na dáta.
• Hrozby pre dodávateľský reťazec – útok na článok v reťazci (napr. poskytovateľa služieb) s cieľom získať prístup k dátam zákazníkov.

Podľa správy Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) až 76 percent Európanov sa domnieva, že čelia rastúcemu riziku vystavenia sa kybernetickému zločinu. Ransomvér je v súčasnosti považovaný za najviac znepokojujúcu hrozbu. Je to škodlivý softvér, ktorý je vytvorený s cieľom zabrániť jednotlivcom alebo organizáciám v prístupe k ich súborom na ich počítači. Útočník požaduje výkupné (angl. ransom - od toho odvedený názov ransomvér) na opätovné získanie prístupu. Podľa dostupných dát ENISA sa najvyššie výkupné zvýšilo z 13 miliónov eur v roku 2019 na 62 miliónov eur v roku 2021 a priemerná výška požadovaného výkupného vystúpila zo 71.000 eur v roku 2019 na 150.000 eur v roku 2020. Odhaduje sa, že v roku 2021 sú celosvetové škody spôsobené ransomvér vo výške 18 miliárd eur, čo je 57-krát viac ako v roku 2015. Priemerná dĺžka výpadku systémov v organizáciách, na ktoré boli uskutočnené útoky, bola v prvej štvrtine roku 2021 ať 23 dní. V roku 2021 bol zaznamenaný jeden ransomvér útok na spoločnosti každých 11 sekúnd.

Radíme: Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Zamestnanec, ktorý mal v roku 2021 zdaniteľné príjmy len zo zamestnania alebo dohody na území Slovenska, by mal najneskôr do 15. februára tohto roka písomne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Inak by musel sám podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A v termíne do 31.03.2022, pokiaľ jeho zdaniteľné príjmy za rok 2021 presiahli sumu 2255,72 eura.

Ak mal zamestnanec viac zamestnávateľov, o vykonanie ročného zúčtovania písomne môže požiadať ktoréhokoľvek z nich. Ostatných zamestnávateľov, u ktorých pracoval, by však mal požiadať najneskôr do 05.02.2022 o vystavenie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, pričom títo zamestnávatelia sú povinní vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch do 10.02.2022. Pokiaľ zamestnanec požiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov, a to za predpokladu, že za zdaňovacie obdobie 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 2255,72 eura.

Rovnako ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zo svojich bývalých zamestnávateľov a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, pričom mu zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. V prípade viacerých zamestnávateľov predloží potvrdenia o príjmoch od všetkých ostatných zamestnávateľov spoločne so žiadosťou.

Zamestnanci, ktorí majú záujem poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 %, prípadne 3% nimi určenému prijímateľovi, môžu prostredníctvom žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania požiadať zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby. Toto potvrdenie je totiž povinnou prílohou vyhlásenia. Termín na vystavenie tohto potvrdenia je stanovený na 15.04.2022.

Novinka: Neobmedzené platené voľno

Zamestnanci čoraz viac preferujú benefity, ktoré im umožňujú flexibilitu. Jedným z nich je aj neobmedzené platené voľno. Z USA sa pomaly trend neobmedzeného pracovného voľna dostáva aj do Európy. Ponúkať ho už začali aj slovenskí zamestnávatelia. Prax ukazuje, že v mnohých prípadoch prináša žiadané výsledky. V našom regióne sa mu obzvlášť darí v Českej republike, kde ho podľa prieskumu portálu Paylab.com využíva 33 % opýtaných. Pre Slovákov je dovolenka navyše najžiadanejším benefitom, no čerpá ju len 10 % zamestnancov. 

Pri neobmedzenom platenom voľne nemajú zamestnanci stanovený fixný počet dní, kedy si môžu vziať dovolenku. Namiesto toho si môžu vybrať toľko voľných dní, koľko potrebujú.  Tento model však musí byť založený na vzájomnom rešpekte medzi zamestnávateľom a zamestnancami, ako aj efektívnej realizácii na základe stanovených pravidiel. Nedávno bol koncept neobmedzeného plateného voľna zavedený v CloudTalku. Manažment spoločnosti verí, že pokrokové firmy musia robiť odvážne rozhodnutia. Inšpirovali ich medzinárodné spoločnosti ako Netflix, GitHub či LinkedIn, ktorým sa výrazne zvýšila produktivita a celková spokojnosť zamestnancova. Očakávajú, že neobmedzené platené voľno dodá kolegom viac síl, pekných momentov a chute do práce, no priláka aj nové talenty.

Neobmedzené platené voľno však nie je pre každú firmu. Kým mnohé spoločnosti z neobmedzeného plateného voľna profitujú, iným sa model neosvedčil. Vo väčšine prípadov neúspechu ide o zlyhanie v otázke stratégie a dôvery.  Jedným z dôvodov môže byť, že si ľudia neobmedzené platené voľno vyberajú bezdôvodne a príliš často. Manažéri si potom musia poradiť s nedostatkom pracovnej sily, veľakrát v najrušnejších mesiacoch. Opačným extrémom sú ľudia, ktorí si neobmedzené platené voľno nevyberajú vôbec. Nevedia totiž, kde sú hranice toho, čo si môžu dovoliť. Nechcú prísť o postavenie a dobrú reputáciu.

Digitalizácia: Návrat k faxom

Pokračujúca pandémia Covid-19 urýchlila prechod aj na digitálnu faxovú komunikáciu. Veľa organizácií sa rozhodlo prejsť na riešenia, ktoré umožňujú posielať a prijímať faxové správy vzdialeným používateľom, ktorí musia napríklad z dôvodu izolácie pracovať z domu. Na faxovanie sa ešte stále spoliehajú organizácie v zdravotníctve, finančníctve, výrobe ale aj v právnickom a štátnom sektore.

Podľa prieskumu TechGenics využíva viac než tretina respondentov z vybraných odvetví tradičné papierové faxy, 20 % využíva softvérový fax server a 16 % cloudové alebo SaaS riešenia. Príchod pandémie pred dvoma rokmi a rôzne lockdowny spôsobili, že mnohé organizácie prestali kvôli absencii pracovníkov v kanceláriách faxovať úplne, alebo boli nútené premiestniť faxové zariadenia do domácich kancelárií svojich zamestnancov. Dôsledkom bol vyšší dopyt po digitálnom (softvérovom alebo on-line) faxovaní, ktoré umožňuje faxovanie z akéhokoľvek miesta. O možnosti prechodu z papierového na digitálny spôsob sa rozhodovalo v covidovej dobe 12 % opýtaných. Faxovací server poskytujúci on-line faxovanie bez potreby tradičného hardvéru umožňuje posielať a prijímať faxy elektronicky cez webové rozhranie, mailového klienta alebo inú integrovanú aplikáciu z akejkoľvek lokality a zariadenia.

Faxovanie využívajú najmä odvetvia viazané prísnymi regulačnými predpismi, napríklad zdravotníctvo, finančníctvo, výrobné podniky, právne firmy a inštitúcie verejného sektora. Hlavnými výhodami sú:

• Faxovacie technológie a protokoly sú odolné proti malvérovým útokom.
• Na rozdiel od legitímnych emailov zachytených antispamovými filtrami garantuje faxovanie 100 % doručenie dôležitých dokumentov, akými sú napríklad obchodné ponuky.
• Vyhovujú najprísnejším odvetvovým predpisom na ochranu osobných informácií, čo je typické pre zdravotníctvo, farmáciu, políciu, súdy a pod.
• V mnohých kanceláriách sú z rôznych dôvodov uchovávané dokumenty v papierovej forme.
• Digitálne faxy je možné integrovať so systémami elektronickej pošty aj archivačnými riešeniami.

EU: Klinické skúšanie - nové pravidlá

V Európskej únii sa harmonizuje posudzovanie klinického skúšania a dohľad nad ním, a to najmä prostredníctvom informačného systému pre klinické skúšanie (CTIS), ktorý bude prevádzkovať Európska agentúra pre lieky. Zároveň sa od 31. januára 2022 začalo uplatňovať nariadenie o klinickom skúšaní. Toto nariadenie zlepší vykonávanie klinického skúšania v únii vďaka najprísnejším normám bezpečnosti účastníkov a väčšej transparentnosti informácií o skúšaní.

Cieľom nariadenia o klinických skúškach je zabezpečiť vyššiu úroveň harmonizácie pravidiel vykonávania klinických skúšok v celej EÚ. Kľúčové vlastnosti sú:

• Zjednodušený postup podávania žiadostí pre všetky klinické skúšky vykonávané v Európe prostredníctvom on-line portálu (Informačný systém klinických skúšok, CTIS).
• Jednotný autorizačný postup pre všetky klinické skúšky, ktorý umožní rýchle a dôkladné posúdenie všetkými príslušnými krajinami EÚ.
• Rozšírenie princípu tichej dohody na autorizačný proces, ktorý poskytuje viac právnej istoty organizáciám alebo jednotlivcom, ktorí vykonávajú klinické skúšky. V doterajšej právnej úprave existovala zásada tichej zmluvy len na posúdenie príslušným vnútroštátnym orgánom. Požadoval sa výslovný súhlas etickej komisie, a to aj vtedy, keď neboli dodržané lehoty stanovené v právnych predpisoch. To v praxi viedlo k oneskoreniam a neistotám.
• Transparentnosť údajov z klinických štúdií sa stane pravidlom. Informácie o schválení, vykonaní a výsledku daného klinického skúšania budú dostupné širokej verejnosti.
• Zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi pri hodnotení neočakávaných udalostí vyskytujúcich sa v klinických skúškach, čím sa zaistia najvyššie štandardy bezpečnosti pre účastníkov európskych klinických skúšok. V konečnom dôsledku to povedie k ešte lepšiemu pochopeniu prínosov a rizík registrovaných liekov.

Ročne sa v celej EÚ 27 povolí približne 3.700 klinických skúšok (údaje za rok 2020). To sa rovná približne 8.000 žiadostiam o klinické skúšanie, pričom každé skúšanie zahŕňa v priemere dva členské štáty. Približne 80 % žiadostí o klinické skúšanie podáva komerčná organizácia (napr. farmaceutické spoločnosti), zvyšok sa týka nekomerčných subjektov (napr. univerzity). Podľa doterajších právnych predpisov existovalo množstvo požiadaviek, ktoré sa medzi členskými štátmi mierne líšili. Pre organizácie, ktoré uskutočňujú klinické skúšky, bolo ťažkopádne spustiť klinické skúšanie v niekoľkých členských štátoch súčasne, keďže požiadavky a načasovanie neboli ani zďaleka totožné. To sa mení so zjednodušeným procesom prostredníctvom CTIS, ktorý vytvára „jedno kontaktné miesto“ na získanie jasných rozhodnutí od každého dotknutého členského štátu vo vopred stanovenom čase po predložení. Okrem toho zavádza administratívne zjednodušenia požiadaviek na klinické skúšky, ktoré zjednodušujú vykonávanie klinického výskumu, a to všetko pri zachovaní rovnakej kvality výskumu.

Trend: Efektívny fleet management

Predaj autonómnych mobilných robotov (AMR) v minulom roku stúpol. K rastu prispeli najmä nové sektory využívajúce AMR na prepravu ľahkých a ťažkých materiálov v náročných výrobných a ligistických skladových prostrediach. Mobile Industrial Robots zaznamenal v minulom roku nárast predaja o 42 % v porovnaní s rokom 2020. S takmer 300 dodanými robotmi bol december pre spoločnosť rekordným mesiacom, bolo to viac než v ktoromkoľvek predchádzajúcom mesiaci.

Od roku 2015, v ktorom spoločnosť uviedla na trh svojho prvého robota, boli jej produkty obľúbené najmä v automobilovom a elektrotechnickom priemysle vo veľkých nadnárodných firmách, akými sú Toyota, Ford či Faurecia. Súbežne s tým, ako tieto trhy naďalej investujú do robotov AMR, sa zároveň zaznamenáva vysoký dopyt aj zo strany spoločností z odvetví logistiky a spotrebného tovaru (CPG), ktoré optimalizujú a automatizujú svoju vnútropodnikovú prepravu. Nové, výkonnejšie roboty sú v nových sektoroch tými najpredávanejšími.

Stále viac spoločností sa v rámci rastúceho globálneho trendu autonómnej dopravy zameriava na to, ako

integrovať AMR roboty s vlastnými automatizačnými riešeniami. Kvôli riešeniu týchto potrieb obsahuje

veľa nových zákazníckych projektov softvér na správu flotíl robotov. Bez ohľadu na odvetvie, každá spoločnosť má prísne požiadavky na užívateľskú prívetivosť, navigáciu, škálovateľnosť a bezpečnosť. Oceňujú možnosť integrácie kompletných a spoľahlivých ucelených riešení do svojich vlastných IT systémov. Špeciálny softvér pomáha vyberať efektívne trasy AMR robotov, vďaka čomu využíva ich plný potenciál.

On-line: Nový pracovný portál

Nový pracovný portál na sluzbyzamestnanosti.gov.sk, prostredníctvom ktorého si zamestnávatelia môžu splniť svoju zákonnú povinnosť ohlasovania voľných pracovných miest, spustilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zámerom je vytvoriť vhodné on-line prostredie, ktoré bude integrovať ciele zúčastnených strán, tzn. pomôže zamestnávateľom obsadiť pracovné pozície kvalifikovanými kandidátmi a uchádzači o zamestnanie si môžu nájsť vhodnú prácu podľa svojich predstáv.

V zmysle zákona o službách zamestnanosti sú zamestnávatelia povinní nahlásiť voľné pracovné miesto spolu s jeho charakteristikou miestne príslušnému úradu práce, a to osobne, telefonicky alebo elektronicky prostredníctvom partnerských portálov. Na splnenie si zákonnej povinnosti začne slúžiť aj nový portál voľných pracovných miest – sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Všetky pracovné ponuky nahlásené na doterajšom portáli Internetový sprievodca trhom práce (istp.sk) do 28. januára do 16,00 hod budú automaticky presunuté na nový portál služby zamestnanosti. Pracovno-poradenský portál istp.sk naďalej pokračuje vo svojej činnosti pre zamestnávateľov hľadajúcich zamestnancov, ak sa pri výbere nepožaduje spolupráca s úradom práce. Jeho služby ostávajú bezplatné.

Občania v evidencii uchádzačov o zamestnanie sú povinní aktívne si hľadať prácu a preukazovať ich úsilie o hľadaní zamestnania príslušnému úradu práce. Portál voľných pracovných miest sluzbyzamestnanosti.gov.sk predstavuje úradnú platformu na hľadanie zamestnania, ktoré zodpovedá predpokladom a preferenciám uchádzačov prostredníctvom párovania ich požiadaviek s ponukou pracovných miest. Uchádzači tu budú mať automaticky vytvorený osobný profil, ktorý bude obsahovať všetky údaje uvedené pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tzn. životopisné informácie o ich vedomostiach, schopnostiach a nimi preferované pracovné pozície.

Aktuálne: Okamžité platby na Slovensku

Od 1. júla 2020 Európska platobná rada zvýšila limit pre SEPA okamžité platby z 15.000 eur na 100.000 eur, čím sa rozšírili možnosti na ich plošné použitie. Od 1. februára 2022 sa okamžité platby stávajú realitou aj v prvých bankách na Slovensku, do systému sa zapája Slovenská sporiteľňa, VÚB, Tatra banka a Raiffeisen banka. Víziou je, že SEPA okamžité platby sa stanú novým platobným nástrojom, ktorý sčasti nahradí hotovosť aj platby kartami v rámci Európy.

Hlavnou výhodou okamžitých platieb je rýchlosť. Akonáhle klient pošle svoje prostriedky v akýkoľvek deň a v akúkoľvek hodinu, príjemcovi prídu už v priebehu niekoľkých sekúnd. Týka sa to nielen Slovenska, ale ďalších 35 krajín Európy, ktoré sa zapojili do poskytovania SEPA okamžitých platieb. Ďalšou výhodou je dostupnosť služby nepretržite 24/7/365.

Banky umožňujú vykonávať okamžité platby na Slovensku cez internet banking aj mobil banking:

• Raiffeisen banka – aplikáciu s Android od verzie 5.0. alebo iOS od verzie 11.0. nie je potrebné aktualizovať.
• Slovenská sporiteľňa – okamžité platby sú dostupné pre verzie iOS 21.46.7 a Android 21.46.5.
• Tatra banka – okamžité platby sú dostupné v aplikácii 3.8.
• VÚB – vyžaduje sa aktualizácia aplikácie VÚB Mobil Banking.

Okamžité platby otvárajú dvere pre inovatívne mobilné platobné riešenia, napr. rozšírenie využívania platby cez QR kódy bez poplatkov navyše. Nebudú vyžadovať prenájmy platobných terminálov a odpadnú tak aj poplatky s nimi spojené.

EU: Veterinárne lieky

V boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) vstúpila do platnosti v Európskej únii prepracovaná legislatíva o veterinárnych liekoch. Právny predpis, ktorý bol prijatý pred tromi rokmi, sa stal základným kameňom na podporu dosiahnutia cieľov stanovených v Európskom akčnom pláne jedného zdravia a v stratégii proti AMR od farmy až na stôl. 

Veterinárne lieky – tiež známe ako lieky na veterinárne použitie, veterinárne lieky alebo veterinárne lieky (VMP) – sú látky alebo kombinácie látok na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku chorôb u zvierat. Európska únia podporuje vývoj a povoľovanie bezpečných, účinných a kvalitných veterinárnych liekov na výrobu potravín a spoločenských zvierat. Pomáha zabezpečiť dostupnosť týchto liekov a zároveň zaručuje najvyššiu úroveň ochrany verejného zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia.

Nové nariadenie o veterinárnych liekoch, prijaté v roku 2019, sa začalo uplatňovať 28. januára 2022. Hlavnými cieľmi sú:

• vytvoriť moderný, inovatívny a na daný účel vhodný právny rámec,
• stimulovať inovácie pre veterinárnych lekárov a zvyšovať ich dostupnosť,
• posilniť boj EÚ proti antimikrobiálnej rezistencii

V posledných rokoch Európska komisia pracuje na prijatí približne 25 delegovaných a vykonávacích aktov na doplnenie tohto nariadenia, z ktorých polovica do dátumu začatia uplatňovania nariadenia.

COVID-19: Hospitalizácia v zahraničí

Plánujete cestovať do zahraničia? Hospitalizácia kvôli COVIDu v zahraničí môže vyjsť aj na státisíce eur! Počet nahlásených udalostí z cestovného poistenia súvisiacich s liečbou v zahraničí pritom narastá. Evidované sú dokonca komplikované prípady hospitalizácie v exotických krajinách. Mali by ste teda včas venovať pozornosť aj svojmu cestovnému poisteniu.  

Za komplikovaný možno označiť prípad, kedy klient poisťovne UNIQA skončil v krajine Južnej Ameriky v nemocnici s ťažkým respiračným syndrómom SARS spôsobeným COVID-19. Hospitalizácia s napojením na pľúcnu ventiláciu a následná komplikovaná liečba pridružených infekcií stála 226.000 eur. Žiaľ, pacient nakoniec neprežil a repatriácia telesných pozostatkov stála ďalších takmer 9.000 EUR. Podobne komplikovaný prípad bol v Dubaji, kde hospitalizácia a celková liečba vyšla na 164.000 eur. V nemocnici skončili po nákaze covidom aj klienti v Indonézii, USA a Srí Lanke. Tieto menej komplikované prípady vyšli rádovo na tisícky EUR, vrátane úhrady nákladov karantény.

Ak už musíte cestovať, pred cestou si skontrolujte rozsah krytia liečebných nákladov aj na ochorenie COVID-19 v rámci svojho cestovného poistenia v krajine, do ktorej cestujete. V prípade ochorenia sa odporúča kontaktovať asistenčnú službu poisťovne, ktorá poskytne presné informácie o postupe. V prípade hospitalizácie komunikuje v mene nemocnice s poisťovňou a zabezpečuje úhradu nákladov. Informujte sa aj finančných podmienkach v prípade umiestnenia do karantény v zahraničí. Ochorenie na COVID-19 nie je vylúčené ani z poistenia Storno poplatkov. Poistený si teda môže uplatniť náhradu storno poplatkov aj v prípade nákazy koronavírusom a následnej hospitalizácii, domácej liečby alebo povinnej karantény – a to v prípade ak bol pred vycestovaním do zahraničia pozitívne testovaný PCR testom. Poistenie storna sa ale nemusí vzťahovať na udalosti, ktoré nastali v dôsledku epidemiologickej situácie v cieľovej krajine alebo na Slovensku (napr. nemožnosť vycestovať kvôli zatváraniu hraníc, zrušeniu letov atď.).

Smishing: Pomôže ostražitosť a rozvaha

Zvykli sme si viac nakupovať on-line, aj preto strácame ostražitosť a nad SMS správou od prepravnej spoločnosti o doručovaní sa nezamýšĺame. Intuitívne klikneme na priložený odkaz, na ktorom sú údajne ďalšie informácie. Ide pritom o tzv. smishing podvody, ktoré sú podľa kyberbezpečnostnej firmy ESET účinným a rozšíreným podvodom. Kyberzločincov často odhalí preklep, napríklad zámena názvu prepravcu "IPS" namiesto správneho "UPS" so žiadosťou o vyplnenie osobných údajov vrátane dát o kreditnej karte.

Viacerí používatelia si už zvykli na klasické phishingové emaily a stále viac ľudí pozná osvedčené postupy ochrány. Útočníci však neustále pracujú na nových technikách, ako ľudí zmanipulovať. Siahajú po klasickej SMS správe aj preto, lebo obchádza bezpečnostné riešenia. Dôvod rozmachu vidia kyberbezpečnostní experti aj v tom, že smishingové podvodné správy nemajú vždy takú publicitu, akú majú napríklad ransomvérové útoky, preto o nich ešte stále veľa ľudí nevie. Tieto SMS správy tiež nemajú adresu odosielateľa, ktorú by vedela obeť vizuálne overiť a niekedy sa útočníci dokonca vedia pripojiť k predchádzajúcim vláknam četu v rámci legitímnej korešpondencie v telefóne.

Ochranou pred smishingom je podľa odborníkov predovšetkým opatrnosť. Každá správa, ktorá žiada, aby ste konali rýchlo - či už preto, aby vás vystrašili, alebo preto, že ide o skvelú ponuku, je vždy riziková! Pod nátlakom totiž môže byť podvedený aj skúsený používateľ. Stále platí neklikať na skrátené odkazy, nekonať unáhlene a uvedomiť si, že žiadna firma si nepýta osobné údaje ako bezpečnostné číslo CVV z platobnej karty. Je potrebné si zvyknúť overovať pravdivosť informácie, napríklad zavolať do prepravnej spoločnosti. Nevyhnutné je tiež používanie bezpečnostného softvéru. 

Aktuálne: Bitcoin a kryptomeny v bode zlomu

Bitcoin a kryptomeny sa ocitli v bode zlomu, pretože sa zdá, že dve súperiace svetové veľmoci – USA a Rusko – smerujú k akceptácii digitálnych peňazí štátom. Odvážne tvrdenie Nigela Greena prichádza v čase, kedy Bidenova administratíva pripravuje už na budúci mesiac legislatívu s komplexnou vládnou stratégiou pre kryptomeny. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým podporuje návrh svojej vlády na podporu ťažby Bitcoinu v krajine prostredníctvom jasných daňových a regulačných opatrení.

Musíme regulovať, nie zakazovať, konštatoval riaditeľ odboru finančnej politiky ruského ministerstva financií Ivan Čebeskov. Bývalý minister zdravotníctva Spojeného kráľovstva Matt Hancock uviedol pre CityAM, že hlavný príchod kryptomien otrasie základmi bankovníctva... Stáročná skutočnosť, že na uskutočnenie platby potrebujete banku, končí. Nigel Green dodáva: „Dve súperiace svetové veľmoci, USA a Rusko, sa teraz zdanlivo snažia poraziť jeden druhého na ceste k akceptovaniu a regulácii bitcoinu a kryptomien na federálnej úrovni. Aj keď zostávajú zásadne politicky a ideologicky protivníkmi, zdá sa, že Washington aj Moskva dospievajú k rovnakému konsenzu, že v digitálnom veku sú už tradičné fiat meny dočasné. Napriek tomu, že v súčasnosti máme svetovú rezervnú menu, zdá sa, že USA vedia, že budúcnosť je nevyhnutne digitálna. To by vysvetľovalo, prečo sa Biden ponáhľa s legislatívou, ktorá by dala Bielemu domu ústrednú úlohu pri dohľade nad plánmi stanovovania politík a regulácie digitálnych aktív. Putin zo svojej strany ocení zjavné výhody kryptomien pre svoju krajinu, keďže Rusku umožňujú obísť americké sankcie a obísť globálny bankový systém SWIFT, ktorému dominuje americká centrálna banka."

Bitcoin a kryptomeny už zmenili spôsob, akým svet narába s peniazmi, podniká, vykonáva transakcie a spravuje aktíva. Podľa Nigela Greena je teraz trh v bode zlomu, čiastočne z tohto dôvodu, že spochybnil požiadavku MMF, aby Salvador upustil od bitcoinu ako zákonného platidla: „MMF žiada priekopnícku suverénnu krajinu, aby upustila od finančnej politiky zameranej na budúcnosť, ktorá sa ho pokúša vyviesť z finančnej nestability a spoliehania sa na menu inej krajiny. Ukazuje sa, že táto inštitúcia je na nesprávnej strane histórie. Bitcoin je najväčšia digitálna mena na svete – a digitálna mena je nevyhnutnou budúcnosťou peňazí. To, že to MMF neuznal, je mätúce. Existuje pocit, že bitcoin a kryptomeny smerujú k momentu kritického množstva, v ktorom nový spôsob konania prekročí prah budúcnosti.“

EU: Pomoc v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022

Revidované usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky (usmernenia) poskytnú orgánom verejnej moci účinnú podporu na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Určujú, ako bude Európska komisia posudzovať zlučiteľnosť ochrany životného prostredia vrátane ochrany klímy a opatrení energetickej pomoci, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Nové usmernenia uplatňované od januára 2022 vytvárajú flexibilný rámec, ktorý pomôže členským štátom dosiahnuť ciele Zelenej dohody efektívnym spôsobom. Pravidlá zahŕňajú zosúladenie s dôležitými cieľmi a zámermi Európskej únie (EÚ) stanovenými v Európskej zelenej dohode aj s nedávnymi regulačnými zmenami v oblasti energetiky a životného prostredia na ochranu klímy. Zahŕňajú časti týkajúce sa opatrení v oblasti energetickej účinnosti, pomoci čistej mobilite, infraštruktúry, obehového hospodárstva, znižovania znečistenia, ochrany a obnovy biodiverzity, ako aj opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok energie.

V nových usmerneniach sa konkrétne:

• rozširujú kategórie investícií a technológií, ktoré môžu členské štáty podporovať, aby zahŕňali nové oblasti (napr. infraštruktúru čistej mobility, efektívne využívanie zdrojov, biodiverzitu) a všetky technológie, ktoré môžu pomôcť pri vykonávaní zelenej dohody (napr. vodík z obnoviteľných zdrojov, skladovanie elektrickej energie a flexibilita na strane dopytu, dekarbonizácia výrobných procesov). Revidované pravidlá vo všeobecnosti umožňujú, aby suma pomoci pokryla až 100 % medzery vo financovaní, najmä ak je pomoc poskytovaná na základe súťažného ponukového konania, a zároveň zavádzajú nové nástroje pomoci, akými sú tzv. rozdielové zmluvy,
• zvyšuje flexibilita a efektivita existujúcich pravidiel vďaka zavedeniu zjednodušeného posudzovania prierezových opatrení v rámci jednej časti usmernení (napríklad časť o pomoci na zníženie a odstraňovanie emisií skleníkových plynov, okrem iného prostredníctvom podpory energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti) a vďaka odstráneniu požiadavky súvisiacej s individuálnym notifikovaním veľkých ekologických projektov v rámci schém pomoci, ktoré už Európska komisia schválila,
• zavádzajú ochranné opatrenia, napríklad požiadavka na verejnú konzultáciu v prípade prekročenia určitých prahových hodnôt, aby sa pomoc účinne nasmerovala tam, kde je potrebná na zlepšenie ochrany klímy a životného prostredia, aby sa obmedzila na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie environmentálnych cieľov a aby neprimeraným spôsobom nenarúšala hospodársku súťaž alebo integritu jednotného trhu,
• zabezpečuje súlad s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky, a to najmä postupným rušením dotácií na fosílne palivá.