Radíme: Ako sa brániť voči kyberšikane

Kyberšikane a poškodzovaniu dobrého mena v on-line prostredí sa darí. Zasielanie útočných mailov, vytváranie dehonestujúcich stránok a blogov, zverejňovanie fotiek a videí s cieľom poškodiť inej osobe, či ohováranie v diskusných fórach už od júla minulého roka rieši aj slovenská polícia. Novela trestného zákona zadefinovala kybernetickú šikanu ako trestný čin, za ktorý hrozí páchateľovi až 3 roky za mrežami. Podmienkou je, aby sa obeť ihneď obrátila na najbližšie oddelenie Policajného zboru SR a  predložil dôkazy (aj v elektronickej forme) na usvedčenie páchateľa.  

Kyberšikana je veľmi nebezpečná a môže mať katastrofálne následky. Verejné zosmiešňovanie a bezmocnosť sa brániť vedú v mnohých prípadoch k silnému psychickému poškodeniu – depresiám, poruchám spánku, pochybnostiam, pocitom menejcennosti, strachu alebo k odchodu do ústrania. V niektorých prípadoch môže dokonca skončiť samovraždou alebo pokusom o ňu. Najohrozenejšou skupinou sú deti a mladiství. Nie je výnimkou, že postihnutý hľadá útechu v drogách a omamných látkach, čo môže skončiť veľmi ľahko závislosťou.

Druhy kyberšikany:

Kyberharašenie – je pravdepodobne najbežnejším druhom kybernetického šikanovania. Predstavuje neustále kontaktovanie obete pomocou SMS správ, emailov a iných správ.

Kyberstalking – útočník neustále sleduje svoju obeť a narúša jej súkromie a pocit bezpečia v internetovom prostredí prostredníctvom sociálnych sietí, mobilu či počítača.

Kybergrooming – šikanovaný je nútený k osobnej schôdzke. Ide o postup predátorov často uplatňovaný voči deťom a mladistvým spojený s vydieraním.

Flaming – slovné napádanie, kedy útočník chce rozdúchať hádku alebo nepríjemnú diskusiu. Títo ľudia sa neboja ani vulgarizmov, rasizmu alebo osobných urážok.

Sexting – spočíva v posielaní a zverejňovaní textov, fotografií alebo videí so sexuálnou tematikou.

Podľa odborníkov je najdôležitejšia edukácia, aby sme boli schopní kyberšikanu rozpoznať. Pokiaľ sa stane obeťou dieťa či mladistvý, zásadné je byť mu oporou a poskytnúť mu pomoc. Problém musí ako rodičia, tak aj škola brať veľmi vážne a konať. „Nenúťte dieťa, aby si to vyriešilo samé, ale zasiahnite. Uschovajte si čo najviac dôkazov, riešte situáciu v škole a navštívte školského psychológa, poraďte sa o obrane, náprave vzťahov, ošetrení vzniknutých psychických zranení. Vyslovte svojmu dieťaťu podporu a ubezpečte ho, že sa na vás môže spoľahnúť v každej situácii“, radí psychologička Inka Grohoľová.

Odporúčaný postup:

• Snažiť sa rozhovorom so šikanovaným zistiť stupeň závažnosti.
• Uložiť komunikáciu, ktorá prebieha v príslušnej skupine, vo vlákne na sociálnych sieťach, viesť si podrobné záznamy, kedy a čo sa v komunikácii vyskytlo.
• Kyberšikana je trestný čin: okamžite ju ohlásiť polícii.
• Na šikanujúcu osobu prostredníctvom príslušného média nereagovať, nevysvetľovať, nebrániť sa – to by vyvolalo len ďalšie kolo urážok.
• Šikanovanému dieťaťu sprostredkovať psychologickú pomoc, najmä ak sú jeho sebadôvera a sebahodnotenie podlomené, a naďalej mu byť oporou.
• Naučiť svoje dieťa na sociálnych sieťach a weboch funkciu „blokovať“, prípadne „nahlásiť“; niektoré weby majú navyše tlačidlá, ktoré umožňujú hlásiť incidenty priamo na bezpečnostné centrum Child Exploitation and Online Protection Command (CEOP) organizácie National Crime Agency.
• Ak máte poistené kybernetické riziká, okamžite kontaktovať asistenčnú službu poisťovne

Na nebezpečný trend kyberšikany už zareagovali aj  poisťovne a ponúkajú špeciálny produkt, komplexnú ochranu pred poškodzovaním on-line povesti. Zahŕňa tzv. Cleaning – odstránenie nepravdivých a poškodzujúcich informácií, prípadne tzv. Flooding – vytlačenie takýchto informácií z predných miest vyhľadávačov. Máte tiež nárok na úhradu právnych krokov voči osobe, ktorá negatívne informácie o poistenom zverejnila ako aj voči vydavateľovi alebo webhostingovej službe, na stránkach ktorej boli negatívne informácie o poistenom zverejnené.

EU: Stratégia boja proti rakovine

Európsky parlament prijal konečné odporúčania pre komplexnú a koordinovanú stratégiu Európskej únie v oblasti boja proti rakovine. Ťažiskom má byť prevencia, zároveň sa požaduje rovnaký prístup k cezhraničnej starostlivosti o onkologických pacientov. Správa zahŕňa aj ďalšie kľúčové odporúčania.

Keďže vo viac než 40 % prípadov je možné predchádzať rakovine prostredníctvom „koordinovaných opatrení zameraných na rizikové faktory súvisiace so správaním a biologické, environmentálne, pracovné, sociálno-ekonomické a komerčné rizikové faktory“, poslanci požadujú účinné preventívne opatrenia na úrovni členských štátov a EÚ, ktoré budú založené na nezávislých vedeckých poznatkoch. Odporúčané opatrenia zahŕňajú programy financovania, ktoré majú ľudí odrádzať od fajčenia, a podporu krokov na zníženie a prevenciu škôd v dôsledku konzumácie alkoholu v rámci revidovanej stratégie EÚ v oblasti požívania alkoholu. Parlament takisto žiada povinné a harmonizované označovanie výživovej hodnoty na prednej strane balenia potravinových výrobkov, ako aj stanovenie limitných hodnôt expozície pri práci pre najmenej 25 ďalších látok.

Poslancov znepokojujú problémy, ktorým stále čelia pacienti v snahe získať prístup k zdravotnej starostlivosti a zapojiť sa do klinického testovania v iných krajinách EÚ. Vyzývajú preto na reformu existujúceho legislatívneho rámca, aby sa zabezpečila mobilita a prístup k vysokošpecializovanému vybaveniu a starostlivosti. Mal by vzniknúť jednotný súbor pravidiel na povoľovanie a úhradu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vrátane práva na druhý lekársky názor. Podľa poslancov sa tiež musí zefektívniť aj nadnárodná spolupráca a spôsob, akým sa uskutočňuje cezhraničné klinické testovanie.

S cieľom bojovať proti nedostatku liekov a zlepšiť prístupnosť a cenovú dostupnosť liečby rakoviny na úrovni EÚ sa poslanci dôrazne zasadzujú za väčšie využívanie spoločného verejného obstarávania, najmä v prípade zriedkavých, pediatrických a nových onkologických liekov a liečebných postupov. Chcú tiež diverzifikovať dodávateľský reťazec onkologických liekov, užšie monitorovať nedostatok liekov a vytvoriť strategickú zásobu kritických liekov na rakovinu.

Ďalšie odporúčania:

· garantovanie „práva na zabudnutie“ (na základe ktorého by poisťovne a banky nemali zohľadňovať anamnézu ľudí postihnutých rakovinou) pre všetkých pacientov v EÚ desať rokov po skončení liečby (a najneskôr päť rokov v prípade pacientov, ktorí boli diagnostikovaní pred dosiahnutím veku 18 rokov),

· doplnenie ďalších druhov rakoviny (popri rakovine prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka) do nového systému skríningu rakoviny podporovaného EÚ,

· zabezpečenie transparentnosti farmaceutického systému, najmä pokiaľ ide o zložky cenotvorby, kritériá úhrady a čisté ceny liekov v rôznych európskych krajinách.

SR: Zamestnanosť v roku 2021 klesla, mzdy rástli

Zamestnanosť na Slovensku za celý rok 2021 podľa Štatistického úradu SR medziročne vzrástla len v dvoch spomedzi 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Viac zamestnaných osôb ako v roku 2021 pracovalo v informačných a komunikačných činnostiach o 4,8 % a vo vybraných trhových službách o 0,2 %. V ostatných ôsmich sledovaných odvetviach bol zaznamenaný pokles zamestnanosti od 1,5 % v doprave a skladovaní až po 9,2 % v ubytovaní.

Vyšší počet zamestnaných osôb ako pred pandémiou (s r. 2019) malo jedine odvetvie IKT, ktorému vzrástla zamestnanosť až o 8 %. Všetky ostatné odvetvia zaznamenali pokles. Najvýraznejší úbytok v priebehu dvoch rokov viac ako o pätinu zaznamenalo ubytovanie (o 22,1 %). Súčasne pokles počtu zamestnaných na úrovni okolo 10 % sa prejavil v odvetviach reštaurácie a pohostinstvá, ale aj v stavebníctve. V priemysle, ktorý tvorí jednu z dominantných zložiek ekonomiky, poklesla zamestnanosť počas dvoch rokov o 7,7 %. V porovnaní s decembrom 2020 sa zamestnanosť v decembri 2021 medziročne zvýšila v troch z desiatich sledovaných odvetví ekonomiky. Z hľadiska počtu zamestnaných si polepšili informačné a komunikačné činnosti o 8,6 %, ubytovanie o 2,5 % a tiež doprava spolu so skladovaním o 0,4 %. Ubytovanie aj doprava však len dobiehali prepady počtu zamestnaných v roku 2020. Ostatné sledované odvetvia mali decembrovú zamestnanosť medziročne nižšiu.

V priemere za rok 2021 sa nominálna mesačná mzda medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach, najvýraznejšie v ubytovaní o 11,9 % (dosiahla (790 eur) a najmenej v doprave a skladovaní o 6,5 % (1.099 eur). Po zohľadnení vplyvu inflácie reálna mesačná mzda vzrástla najvýraznejšie v ubytovaní o 8,4 %, a najmenej v doprave a skladovaní o 3,2 %. V rámci porovnania s obdobím pred pandémiou (r. 2019) nominálna mesačná mzda vzrástla vo všetkých odvetviach, najdynamickejšie vo veľkoobchode (nominálne o 16,5 %, reálne o 10,8 %) a v maloobchode (nominálne o 14,2 %, reálne o 8,7 %). Naopak najnižší rast v priebehu dvoch rokov vykázalo ubytovanie, ktoré malo v roku 2021 priemernú nominálnu mzdu len o 0,5 % vyššiu ako v roku 2019. Po zohľadnení inflácie za dva roky bola však reálna mesačná mzda v ubytovaní nižšia ako roku 2019, a to o 4,4 %. V priemysle sa za dva roky mzdy zvýšili nominálne o 10 %, čo bol reálny rast o 4,7 %. Priemerná nominálna mesačná mzda sa v decembri 2021 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, v predaji a oprave motorových vozidiel o 17,3 % (reálne o 10,9 % na 1.320 eur), ďalej vo veľkoobchode o 17,1 % (reálne o 10,7 % na 1.488 eur) a v ubytovaní o 11,1 % (reálne o 5,0 % na 820 eur), Najnižšie medziročné percentuálne prírastky miezd sa na sklonku roka prejavili v stavebníctve o 5,9 % (reálne o 0,1 % na 882 eur). Najnižší rast, ktorý nedokázal pokryť mieru inflácie, bol v odvetví doprava a skladovanie. Nominálne sa v ňom mzdy zvýšili o 4,9 %, po zohľadnení rastu cien však reálne klesli o 0,9 % na 1.194 eur.

Industry4.0: Dáta, ktoré sa vždy využijú

Priemysel 4.0 predstavuje unikátnu koncepciu, ktorá zahŕňa fyzické, informačné a dátové komponenty nielen v prostredí výroby. Môžeme pri ňom hovoriť o štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorá smeruje k masívnej automatizácii vo väčšine odvetví. Aj v logistike, kde je to priam nevyhnutné.

V priemysle 4.0 sú v jednom celku prepojené inteligentné stroje, úložné a logistické systémy a ďalšie technologické zariadenia. „Ideálny potenciál využitia tejto koncepcie smeruje k automatizovaným logistickým systémom, v ktorých sú obrovské nároky na optimalizáciu procesov, výmenu dát a prepojení. So súčasnou technikou má už potenciál pre automatizáciu každý sklad – buď niektoré jeho časti alebo komplexne jeho celé priestory“, uviedla Rhea Langkammer. Nástup Priemyslu 4.0 do intralogistiky je mimoriadne výrazný. Takmer žiadne iné riešenie neponúka taký potenciál na optimalizáciu procesov, výmenu dát a prepojenia ako automatizované intralogistické systémy. 

Koncepcia 4.0 má obrovský vplyv na materiálový tok. Ľudia, stroje, softvérové nástroje a produkty majú pracovať v neustálom prepojení, čím sa umožní plynulá komunikácia medzi jednotlivými súčasťami systému a generovanie komplexnej databázy. Cieľom v intralogistike je využívanie a kombinovanie týchto dát na zlepšenie výkonnosti a efektivity. Pritom už v súčasnosti môžeme pozorovať trend odklonu od štandardných vysokozdvižných vozíkov, ktorý smeruje k automatizovaným modelom. Tie obsluhu pri práci podporujú v efektivite aj spoľahlivosti. Dokonca sú už riešenia, kedy stroj dokáže pracovať autonómne. Spolu s cloudovými riešeniami a analýzami dát, ktoré sa opierajú o umelú inteligenciu, ponúkajú obrovskú pridanú hodnotu v ešte výraznejšej efektivite procesov. 

Jednou z nových technológií je napríklad štandardné rozhranie pre prepravné systémy bez vodiča (AGV), ktorého cieľom je zjednodušiť napojenie nových vozíkov do už existujúcich riadiacich centier. Univerzálne rozhranie by totiž umožňovalo súbežný chod automatizovanej manipulačnej techniky rôznych výrobcov a integráciu s viacerými systémami. Vďaka tomu sa docieli výmena vozíkov v rámci intralogistických procesov, zvýšenie transparentnosti a predovšetkým sa odstránia prekážky na ceste k automatizácii. Rozhranie AGV podporí tiež cloudové riešenie pri vyhodnocovaní iGo Insights. Sú to informácie, ktoré sa dajú efektívne využiť pri strojovom učení – z obrovského množstva nazhromaždených dát sa vyfiltrujú súvislosti a generujú odporúčania, ako by bolo možné optimalizovať disponibilitu a výkon systému. Všetky informácie sa následne dajú vygenerovať online cez webový portál. Softvér navyše umožňuje proaktívne plánovať údržby alebo opravy a podobne.

SZČO: Nové podmienky podpory

V rámci projektu Prvá pomoc môžu zamestnávatelia aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) žiadať o finančný príspevok tento rok naposledy za mesiac február. Od 1. marca 2022 nadobudne účinnosť zákon o podpore v čase skrátenej práce, na základe ktorého budú môcť v prípade krízovej situácie žiadať o finančnú podporu len zamestnávatelia. Pre SZČO je určený nový, krátkodobý projekt.

Na základe zákona o službách zamestnanosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vytvorilo krátkodobý projekt na podporu udržania pracovných miest pre živnostníkov (SZČO). Podpora sa vzťahuje na mesiac marec 2022 za predpokladu trvania núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, v tomto prípade v čase pandémie COVID-19. 

Oprávneným žiadateľom je SZČO, ktorej poklesli tržby najmenej o 40 %, pričom prevádzkuje svoju činnosť nepretržite počas najmenej 24 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok. Súčasne musí byť splnená podmienka platenia nemocenského a dôchodkového poistenia v rovnakom trvaní. Tento projekt na podporu udržania pracovných miest SZČO sa nevzťahuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa bude poskytovať podľa poklesu tržieb, a to vo výške 60 % vymeriavacieho základu. V prípade, ak žiadateľ súčasne vykonáva aj inú prácu na základe pracovného pomeru alebo uzatvorenej dohody, suma čistého príjmu z tejto činnosti sa odpočíta od výšky príspevku. SZČO, ktorej bol poskytnutí príspevok, má povinnosť pokračovať v zárobkovej činnosti najmenej dva mesiace po mesiaci, za ktorý čerpala finančnú pomoc.

EU: Vesmírne technológie

Dve nové iniciatívy – návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe Európskej únie k manažmentu vesmírnej prevádzky – majú pomôcť využiť špičkové vesmírne technológie na digitálnejšiu, zelenšiu a odolnejšiu budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitie od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy.

Bezpečná vesmírna konektivita

V digitálnom svete má dnes vesmírna konektivita strategický význam pre odolnosť EÚ. Aktivuje hospodársku silu, digitálne líderstvo a technologickú suverenitu, konkurencieschopnosť aj spoločenský pokrok. Bezpečná konektivita sa stala verejným statkom európskych vlád a občanov. Komisia preto predkladá ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

• dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;
• umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi. Ide o jeden z cieľov návrhu digitálneho desaťročia do roku 2030. Systém zároveň zabezpečí konektivitu geografických oblastí strategického záujmu, napríklad Afriky a Arktídy, ktorá tvorí súčasť stratégie EÚ Global Gateway.

Potreby vládnych používateľov, ako aj riešenia satelitnej komunikácie sa rýchlo menia. Vesmírny bezpečný komunikačný systém EÚ sa tieto zvýšené a premenlivé potreby snaží uspokojiť a jeho súčasťou budú aj najnovšie kvantové komunikačné technológie bezpečného šifrovania. Bude založený na vývoji inovatívnych a prelomových technológií a na využívaní ekosystému New Space. Celkové náklady sa odhadujú na 6 miliárd eur. V rokoch 2022 až 2027 prispeje na program EÚ sumou 2,4 miliardy eur v bežných cenách. Financovanie bude pochádzať z rôznych zdrojov verejného sektora (rozpočet EÚ, členské štáty, príspevky Európskej vesmírnej agentúry) a z investícií súkromného sektora. Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 – 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Hospodárstvo by čerpalo aj z ďalších pozitívnych externých vplyvov využívania inovatívnych služieb konektivity na odberateľské vesmírne sektory. Občania by zároveň mohli využívať technologické výhody, spoľahlivosť a prevádzkovú výkonnosť takýchto satelitných komunikačných služieb, ktoré by v celej EÚ zabezpečili vysokorýchlostné internetové pripojenie.

Manažment vesmírnej prevádzky

Vzhľadom na exponenciálny nárast počtu satelitov na obežnej dráhe, ku ktorému došlo v súvislosti s novým vývojom opätovne použiteľných nosných rakiet, malých satelitov a súkromných iniciatív vo vesmíre, je vážne ohrozená odolnosť a bezpečnosť vesmírnych aktív EÚ a jej členských štátov. Ak chceme, aby boli vesmírne činnosti dlhodobo životaschopné, musíme zachovať bezpečný, chránený a udržateľný vesmír. Preto sa do popredia záujmu verejnej politiky dostáva manažment vesmírnej prevádzky, ktorý si vyžaduje, aby EÚ okamžite, spoločne a na multilaterálnej úrovni zasiahla v prospech bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru pre budúce generácie. Z tohto dôvodu sa v spoločnom oznámení stanovuje prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

• posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
• posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
• stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
• vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Trend: Elektronické platby

Platby cez nositeľné elektronické zariadenia sú čoraz obľúbenejšie aj na Slovensku. Podľa mBank počet slovenských klientov realizujúcich transakcie prostredníctvom týchto zariadení sa počas roku 2021 zvýšil o 50 %. Podiel tých, ktorí platia pomocou svojho mobilného telefónu, vzrástol o 25% a množstvo klientov platiacich výhradne klasickou plastovou kartou sa dokonca o 6% znížilo.

Od novembra minulého roku môžu klienti mBank platiť už aj prostredníctvom Xiaomi Pay, stačí im náramok Xiaomi Mi Smart Band 6 NFC. Do portfólia moderných platobných služieb Google Pay, Apple Pay, Garmin Pay a Fitbit Pay tak klientom pribudla ďalšia alternatíva, ako svoju platbu zrealizovať pohodlne, rýchlo, jednoducho a bezpečne. Práve to sú totiž atribúty, ktoré klienti pri platbách nositeľnými zariadeniami najviac oceňujú. „Najviac klientov mBank, ktorí platia nositeľnými zariadeniami, žije v Bratislavskom kraji a má od 27 do 36 rokov. Celkovo vo využívaní tohto typu platieb prevažujú muži nad ženami v pomere 70:30. Zaujímavosťou je, že v skupine od 19 do 26 rokov je pomer mužov a žien takmer vyrovnaný, ale s pribúdajúcim vekom sa výrazne mení v prospech mužov. Vo vekovej kategórii od 47 do 56 rokov je tento pomer 77:23“, upresnil Michal Staněk.

Rozdiel v platbách plastovou kartou a nositeľnou elektronikou u najčastejšie zastúpených obchodníkov je vidieť najmä v dvoch kategóriách. Porovnanie dvadsiatich najzastúpenejších obchodníkov ukázalo, že pri platbách hodinkami alebo náramkami sa na prvých priečkach objavujú hobby markety a čerpacie stanice. To je možné vysvetliť prevahou používateľov – mužov, ktorí práve tieto obchody navštevujú vo vyššej miere. V prípade plastovej karty klienti mBank utratia v priemere čiastku 22 EUR, zatiaľ čo so Xiaomi Pay aktuálne zrealizujú platbu vo výške približne 16 EUR. V porovnaní s inými druhmi platieb je priemerná čiastka uhradená nositeľnou elektronikou nižšia. Tento spôsob platby využívame častejšie na platbu nižších súm.

SR: V januári 2022 už 8,4 % inflácia

Rast cien v januári 2022 dosiahol podľa Štatistického úradu SR najvyššiu mesačnú hodnotu inflácie na Slovensku za vyše sedemnásť rokov (od júla 2004). Medziročne ju najvýraznejšie podporil rast cien potravín o 8,1 % (najviac od septembra 2008), najmä rastúce ceny mlieka a syrov, chleba a obilnín medziročne o vyše 9 %. Drahšie sme kupovali aj zeleninu a oleje a tuky, medziročne sme zaplatili až o štvrtinu viac (v decembri to bolo 18,5 %). Bývanie a energie zvýšili rast cien o 12,6 %, predovšetkým zvýšením regulovaných cien energií. Ceny ovplyvňovali aj stále drahšie stavebné materiály.

V porovnaní s decembrom 2021 ceny medzimesačne vzrástli o 2,7 %. Tempo rastu cien výrazne zrýchlilo, vyššia medzimesačná inflácia bola naposledy pred osemnástimi rokmi (v januári 2004). Najvýznamnejšie k rastu cien prispeli vyššie ceny v odbore potraviny a nealkoholické nápoje. Ceny potravín vzrástli o 2,9 %, najviac za posledné tri roky (od januára 2019): ceny mlieka, syrov a vajec o 3,2 %, ovocia o 6,2 %, zeleniny o 5,4 %, ale tiež mäsa o 1,1 % či olejov a tukov o 6,3 %. Ceny nealkoholických nápojov vzrástli o 6,7 %, káva, čaj a kakao o 4,7 %, minerálne vody o 8,2 %. Ceny v odbore bývanie a energie rástli nielen vplyvom drahších stavebných materiálov, ale aj úpravou cien energií. Energie zvýšili ceny v priemere o 13 %, z toho elektrina o 11,7 %, plyn o 19,4 % a tepelná energia o 11,3 %. Imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) oproti decembru zdraželo o 2 % a súčasne boli vyššie ceny aj za údržbu a opravy obydlia o 3,1 %. Medzimesačné zvýšenie zaznamenali aj alkoholické nápoje, vzrástli hlavne ceny piva o 4,5 %, a v doprave naďalej rástli ceny pohonných hmôt o 1,2 %.

V porovnaní s januárom 2021 medziročná hodnota inflácie vzrástla výrazne na 8,4 %, rástli najmä ceny potravín: ceny mlieka, syrov a vajec o 9,4 %, olejov a tukov o 24,6 %, ale tiež zeleniny o 15,3 % či chleba a obilnín o 9,1 %. Z nealkoholických nápojov sme viac zaplatili za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy viac o 4,7 %, za kávu, čaj a kakao o 3,6 %. Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 12,6 %. Pod vysoký rast sa podpísali úpravy cien energií v rámci regulovaných sieťových odvetví, aj skutočnosť, že pred rokom tieto ceny klesali. Ceny plynu vzrástli o 19,6 %, elektriny o 11,7 %, tepelnej energie o 11,8 % aj pevných palív o 9,2 %. Okrem toho, aj vplyvom naštartovaného rastu cien stavebných materiálov, naďalej rástlo imputované nájomné (o 14,7 %) aj údržba a oprava obydlia (14 %). Dynamickejšie sa zvýšili aj ceny alkoholických nápojov a tabaku: destiláty o 5,4 %, víno o 2,6 % a pivo o 2,2 %. Celkovú medziročnú hodnotu inflácie stále ovplyvňovali aj ceny palív v odbore doprava, v januári boli medziročne vyššie o 23,2 %. Vyššie ceny zotrvali aj v odbore reštaurácie a hotely, najmä štyri mesiace výrazne vyššie ceny v závodných jedálňach, čo bol dopad zmien v štátnom financovaní obedov na základných školách v septembri 2021. Rast zaznamenali aj ďalšie tovary a služby, napríklad ceny poistenia medziročne stúpli o 2,9 %, ceny ambulantných služieb o 5 % či služby osobnej starostlivosti o 5,2 %, kam sa radia kadernícke a skrášľovacie služby či rôzne spotrebiče a pomôcky pre osobnú starostlivosť.

Index spotrebiteľských cien sa v januári oproti decembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 2,6 %, v domácnostiach dôchodcov o 3,3 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 2,8 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov, za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 8,3 %, za domácnosti dôchodcov o 9,1 %. Pri januárovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 8,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 7,1 % a čistá inflácia hodnotu 6,8 %. Medzimesačne úhrnnú infláciu (oproti decembru 2021) ovplyvnila jadrová inflácia o 1,37 percentuálneho bodu (p. b.) a regulované ceny o 1,36 p. b. Zmeny nepriamych daní úhrnnú infláciu neovplyvnili. Jadrovú infláciu ovplyvnili ďalej ceny potravín o 0,55 p. b. a čistá inflácia o 0,82 p. b.

Upozorňujeme: Falošné SMS z banky

Špecializovaná oficiálna stránka Policajného zboru Slovenskej republiky na boj proti hoaxom a podvodom on-line upozorňuje na novú vlnu podvodných SMS na Slovensku. Správy sú odoslané v mene banky a v texte žiadajú o odkliknutie pripojeného linku kvôli zabráneniu zablokovania účtu. Opäť pripomíname, že banky takého SMS správy neposielajú. 

Po presmerovaní na falošnú stránku, ktorá napodobňuje vzhľad skutočného Internetbankingu alebo inej stránky, podvodníci vyzývajú zadať svoje prihlasovacie údaje a heslo, príp. údaje o svojej platobnej karte. Takto by sa dostali k prístupovým či iným súkromným údajom a to bez toho, aby to poškodený klient vedel a s cieľom obrať ho o peniaze.

Banky však takéto SMS či emaily neposielajú. Text pritom obsahuje neúplné informácie. Odosielateľ má tiež netypickú mailovú adresu, link do Internetbankingu je falošný a má úplne iný formát. Už tieto fakty upozorňujú na podvod. Údaje a heslá k platobným kartám či k bankovým službám je potrebné chrániť a nezdieľať.  

EU: Prvý pracovný plán HERA

Nový Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) predložil svoj prvý ročný pracovný plán s rozpočtom vo výške 1,3 miliardy EUR pre rok 2022. Peniaze budú určené na prevenciu cezhraničných núdzových zdravotných situácií, prípravu a rýchlu reakciu na takéto situácie. Po tom, čo rada úradu HERA tento pracovný plán na rok 2022 prijala, môže úrad začať prijímať opatrenia na posilnenie kapacít pripravenosti a reakcie v rámci EÚ, venovať pozornosť zraniteľným miestam a strategickým závislostiam a prispievať k posilňovaniu celosvetového systému riešenia zdravotných núdzových situácií.

Úrad HERA si ako kľúčový pilier silnej európskej zdravotnej únie stanovil na rok 2022 niekoľko ambicióznych cieľov, a to v rámci prebiehajúcej reakcie na COVID-19, ako aj pripravenosti na prípadné ohrozenia zdravia v budúcnosti.

Predchádzanie budúcim cezhraničným ohrozeniam zdravia a príprava na ne: Vo fáze pripravenosti bude úrad HERA úzko spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi agentúrami EÚ a zdravotníckymi agentúrami členských štátov, s priemyslom, výskumnou obcou, občianskou spoločnosťou a medzinárodnými partnermi na tom, aby sa zlepšila pripravenosť EÚ na budúce núdzové situácie v oblasti zdravia. Súčasťou týchto opatrení bude:

• obstarávanie a vytváranie zásob zdravotníckych protiopatrení proti ohrozeniam verejného zdravia, s rozpočtom viac ako 580 miliónov EUR;
• uvoľnenie viac ako 300 miliónov EUR na výskum a vývoj zdravotníckych protiopatrení a inovačných technológií proti novým hrozbám;
• budovanie siete neustále pripravených výrobných zariadení, ktoré možno mobilizovať v prípade núdze;
• vytvorenie dlhodobej a rozsiahlej platformy EÚ pre klinické skúšanie a dátových platforiem;
• identifikácia troch ďalších ohrození zdravia s veľkým dosahom (okrem pandémie COVID-19), ktorá by sa mala uskutočniť do konca jari, a to v úzkej spolupráci s členskými štátmi v rade úradu HERA, agentúrami EÚ, medzinárodnými partnermi a expertmi.

Odhaľovanie budúcich ohrození zdravia: Úrad HERA bude okrem toho posudzovať hrozby a zhromažďovať spravodajské informácie, vypracovávať modely na predpovedanie budúcich ohnísk nákazy a mapovať plány reakcie na úrovni EÚ. Súčasťou opatrení na rok 2022 bude:

• zavedenie najmodernejšieho systému odhaľovania a spravodajstva o zdravotných hrozbách v reálnom čase;
• vytvorenie špecializovanej IT platformy na posudzovanie hrozieb a stanovovanie priorít.

Reakcia na ohrozenia zdravia: V súvislosti s reakciou na pandémiu COVID-19 už úrad HERA aktivoval funkcie týkajúce sa reakcie na núdzové situácie. V prípade ďalších cezhraničných núdzových situácií v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie sa prijmú dodatočné opatrenia, predovšetkým sa aktivuje núdzové financovanie a spustia sa mechanizmy na monitorovanie, nový cielený vývoj, obstarávanie a nákup zdravotníckych protiopatrení a materiálov. K súčasným opatreniam patrí:

• zabezpečenie včasného poskytovania vakcín proti ochoreniu COVID-19 členským štátom EÚ, v prípade potreby aj vakcín prispôsobených variantom;
• obstarávanie terapeutík na ochorenie COVID-19 pre členské štáty EÚ;
• zvýšenie vnútroštátnych kapacít na odhaľovanie a vedecké hodnotenie variantov;
• zabezpečenie dodávok vakcín po celom svete.

Radíme: Preveriť treba motor aj elektroniku

Mohlo by sa zdať, že kupovať jazdené auto v zimnom období nie je tým správnym krokom, keďže najmä v horských oblastiach bývajú na cestách záveje, aj v nížinách je častá poľadovica, motor aj ďalšie komponenty auta pracujú pod väčším tlakom a vozidlo je vystavené veľkej záťaži. Opak je ale pravdou, pretože takéto nepriaznivé podmienky pre jazdu oveľa viac preveria prípadné vady na kupovanom ojazdenom aute. To sa teda dá lepšie otestovať práve v zimnom období.

Každý motorista by si mal pred kúpou auta, a to nielen v rámci testovacej jazdy, preveriť čo najširšie spektrum funkcií vybratého vozidla. A kedy inokedy je na to vhodnejšie doba ako práve v zime? Prvé, na čo sa potenciálny zákazník vizuálne zameria, je pochopiteľne predovšetkým karoséria. Extrémne nízke zimné teploty si na laku môžu vybrať svoju daň vo forme menších prasklín či korózie, obzvlášť pokiaľ ide o automobil, ktorý si toho už pamätá viac. Je preto dôležité si lak na vozidle podrobne skontrolovať. Zrejme najväčšiu pozornosť je však potrebné venovať motoru. Staršie motory postupom času predovšetkým horšie „žhavia“ a práve v zimnom období je možné túto vadu ľahšie odhaliť. Vlastne už pri pokuse automobil naštartovať môže byť tento problém evidentný. Niektoré súčiastky je potom nutné vymeniť. Rovnako je dobré overiť funkčnosť štartéra a akumulátora, ktoré sú pochopiteľne základným predpokladom na to, aby bolo možné auto uviesť do prevádzky. Skryté problémy môže mať aj elektronika, ktorú práve akumulátor vozidla napája. Stále viac vozidiel v dnešnej dobe disponuje širokou paletou elektroniky, preto je dobré si skontrolovať aj funkčnosť sťahovania okien, klimatizácie, stieračov, centrálneho zamykania či elektrického otvárania batožinového priestoru a mnoho ďalších prvkov výbavy.

Pokiaľ si chcete vozidlo prezrieť naozaj starostlivo, odborníci radia zamerať sa nielen na jeho podstatné komponenty, ale aj na ďalšie detaily, ktoré môžu všeličo odhaliť. Do celkového zoznamu patrí napríklad hladké otváranie všetkých dverí a kapoty, praskliny skiel, podozrivý zápach, stav tesnenia dverí, či trebárs aj funkčnosť prípadného pohonu 4x4. „Ak si automobil kupujete na ulici, budete mať kontrolu vozidla značne zníženú. Veľké autocentrá vám umožnia automobil prezrieť si na zdviháku aj s vlastným mechanikom a ponúknu vám dostatočne dlhú testovaciu jazdu, kedy najlepšie overíte vlastnosti vozidla v prevádzke,“ dopĺňa Karolína Topolová. Zimná prehliadka teda môže v rámci kontroly vozidla zákazníkovi výber automobilu nielen uľahčiť, ale aj mu ušetriť potenciálne starosti a finančné náklady spojené s opravami v budúcnosti.

Trend: Daňová optimalizácia

Obdobie do konca marca je možné využiť na daňovú optimalizáciu. Hoci väčšina podnikateľov na Slovensku nie je spokojná s aktuálnym stavom legálnej daňovej optimalizácie, mnohí z nich v praxi nevyužívajú všetky novinky zákona o dani z príjmov. Nové úpravy by im výrazne pomohli znížiť daňové zaťaženie najmä vďaka ich aktivitám v oblasti inovácií, vedy a výskumu. Cieľom je podporiť výrobu s vyššou pridanou hodnotou vo firmách podnikajúcich na Slovensku.

Na účinné novinky daňovej optimalizácie, ktoré slovenské firmy často nevyužívajú, upozornil Martin Kiňo:

1. Patent box – osobitný daňový režim pre právnické osoby je účinný už štvrtý rok. Jeho benefitom je daňové oslobodenie časti príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré sú výsledkom vlastnej vývojovej činnosti daňovníka. Patent box je možné využiť v dvoch formách:

• Oslobodenie príjmov (výnosov) z licenčných poplatkov vo výške 50 percent, ktoré plynú z odplát za poskytnutie práva na použitie patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktorý podlieha autorskému právu. Podmienkou je, že musia byť výsledkom vlastnej vývojovej činnosti daňovníka na Slovensku. Týka sa príjmov za používanie patentov, úžitkových vzorov a softvéru.
• Ďalšia alternatíva oslobodenia od dane v rámci režimu patent box sa týka časti príjmov (výnosov) plynúcich z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využil patent alebo úžitkový vzor a ktoré vytvoril daňovník pri činnosti vykonávanej na Slovensku. Výška oslobodenia je taktiež 50 percent takýchto príjmov (výnosov), avšak len z tej časti predajnej ceny, ktorá sa vzťahuje na využitie patentu, resp. úžitkového vzoru. Režim patent box si môžu uplatniť iba daňovníci, ktorí sú právnickou osobou zdaňovanou v Slovenskej republike.

2. Odpočet výdavkov na výskum a vývoj, tzv. superodpočet – je vládnym nástrojom na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja. Podpora je zavedená v slovenskej legislatíve od roku 2015 a je poskytovaná pre právnické osoby aj živnostníkov. V princípe ide o možnosť opätovne odpočítať od základu dane výdavky na výskum a vývoj, ktoré už raz znížili základ dane cez výsledok hospodárenia. No na to, aby si daňovníci mohli uplatniť tento superodpočet, musia realizovať projekt, ktorý spĺňa podmienky definície výskumu a vývoja. Výška odpočtu sa od roku 2015 postupne zvyšovala až na úroveň 200 percent nákladov na výskum a vývoj do roku 2021. Pozor! Od tohto roku – 2022 sa však novelou zákona percentuálna sadzba odpočtu znižuje na 100 percent nákladov, čo sa bude vzťahovať na odpočet výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v zdaňovacom období začínajúcom sa najskôr 1. januára 2022. Dôvodom zníženia výšky odpočtu bude s najväčšou pravdepodobnosťou zavedenie nového superodpočtu výdavkov (nákladov) na investície od roka 2022.

3. Odpočet výdavkov na investície – je novým dočasným nástrojom na stimulovanie investícií, ktorým daňovníci získajú možnosť dodatočne odpočítať výdavky na investície z daňových odpisov investovaného majetku, a to vo výške od 15 až 55 percent. Výška superodpočtu závisí od výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií. Tento dočasný nástroj je určený na podporu investícií s vyššou pridanou hodnotou – t. j. produktívnych investícií s previazaním na Priemysel 4.0. Na účely uplatnenia tohto superodpočtu sa investíciou rozumie investícia do výrobného a logistického systému, pričom môže ísť o investície do hmotného majetku (zariadenia, stroje, automatizačné a komunikačné techniky uvedené v prílohe č. 3 k zákonu o dani z príjmov ako napr. parné kotly, komunikačné zariadenia, počítače, batérie a pod.) a investície do nehmotného majetku (najmä počítačové programy a zabezpečenie automatizácie výrobných procesov, digitalizácie a pod.). Minimálna hodnota, ktorú musí daňovník preinvestovať, je 1 milión eur, pričom táto investícia musí presiahnuť sedemnásobok priemernej výšky investícií z posledných troch rokoch (ide o obdobie rokov 2019 až 2021).

Na uplatňovanie špeciálnych daňových režimov je dôležitá odbornosť a skúsenosť najmä s prípravou sprievodnej dokumentácie. Často je nevyhnutné odborné poradenstvo týkajúce sa dodržania všetkých zákonných ustanovení.

Aktuálne: Vysoké ceny energií pre domové kotolne

Ministerstvo hospodárstva SR sa rozhodlo bytovým domov na Slovensku s vlastnou kotolňou poskytnúť tzv. zastropovanú cenu plynu, aby zvýšené náklady za energie nemuseli platiť samotné domácnosti. Správcovia bytových domov či spoločenstvo vlastníkov bytov musí o zastropovanú cenu plynu požiadať najneskôr do piatka 18. februára 2022 a zaslať prostredníctvom emailu domovekotolne@mhsr.sk  súvisiace údaje formou tabuľky zverejnenej na internetových stránkach ministerstva. 

Bytovým domom s vlastnou kotolňou ponúka ministerstvo hospodárstva zastropovanú cenu plynu. Ak im vzrástla cena plynu o viac než 50 % oproti regulovaným subjektom, môžu od 1. marca získať od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) plyn za necelých 80 eur za megawatthodinu. Bytový dom však musí podpísať so štátnym SPP zmluvu o dodávke plynu na dva roky. Ak bytový dom podpíše s SPP zmluvu na tri roky dostane cenu 70 eur za megawatthodinu. Ak sa však rozhodne bytový dom podpísať len ročnú zmluvu so štátnym podnikom, získa cenu 90 eur za megawatthodinu. Ide o koncové ceny vrátane distribučných poplatkov a DPH.

Na Slovensku máme celkovo 2.236 kotolní, ktoré majú odber nad 100 megawatthodín plynu ročne a spadajú teda do neregulovaného sektora. Zhruba 1.100 kotolní sa týka domácností.

EU: Rozdiely medzi regiónmi sa zmenšujú

Podľa ôsmej správy o súdržnosti, ktorú uverejnila Európska komisia, politika súdržnosti pomohla zmenšiť územné a sociálne rozdiely medzi regiónmi v Európskej únii. Očakáva sa, že vďaka prostriedkom na podporu súdržnosti sa do roku 2023 HDP na obyvateľa v menej rozvinutých regiónoch zvýši až o 5 %. Rovnaké investície zároveň prispeli k 3,5 % zníženiu rozdielu medzi HDP na obyvateľa 10 % najmenej rozvinutých regiónov a 10 % najrozvinutejších regiónov.

Zo správy tiež vyplýva, že v čase spomalenia hospodárskeho rastu a počas najhoršej zdravotnej krízy za posledné roky politika súdržnosti vďaka svojej flexibilite poskytla členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom veľmi potrebnú a rýchlu podporu. Nové programy politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 sa budú naďalej zameriavať na investície do regiónov a ľudí, a to v úzkej koordinácii s finančnou kapacitou balíka NextGenerationEU.

Ďalšie zistenia

• Politika súdržnosti sa stala významnejším zdrojom investícií. Od programového obdobia 2007 – 2013 do programového obdobia 2014 – 2020 sa financovanie politiky súdržnosti zvýšilo z ekvivalentu 34 % celkových verejných investícií na 52 %.
• Od roku 2001 menej rozvinuté regióny vo východnej Európe dobiehajú zvyšok EÚ. Mnohé regióny so strednými príjmami a menej rozvinuté regióny, najmä v južnej a juhozápadnej EÚ, však zároveň trpia hospodárskou stagnáciou alebo poklesom.
• Konvergencia medzi členskými štátmi sa zrýchlila, ale vnútorné regionálne rozdiely v rámci rýchlo rastúcich členských štátov sa zväčšili.
• Zamestnanosť rastie, no regionálne rozdiely zostávajú väčšie než pred rokom 2008.
• Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením klesol v rokoch 2012 až 2019 o 17 miliónov.
• Regionálne rozdiely v oblasti inovácií sa v Európe zväčšili v dôsledku nepostačujúcich investícií do výskumu a vývoja a nedostatkov v inovačných ekosystémoch najmenej rozvinutých regiónov.
• Obyvateľstvo EÚ starne a v nasledujúcich rokoch začne klesať. V roku 2020 žilo v regióne s klesajúcim počtom obyvateľov 34 % Európanov. Predpokladá sa, že v roku 2040 tento podiel dosiahne 51 %.

Radíme: Bezpečné zoznamovanie

Používanie zoznamovacích aplikácií v posledných rokoch prudko vzrástlo. Tinder dosiahol v marci 2020 rekordný počet troch miliárd swipnutí za jediný deň, zatiaľčo OkCupid sa pochválil, že ročne vytvorí 91 miliónov párov. Nedávna štúdia spoločnosti Kaspersky však ukázala, že viac ako polovica (55 %) respondentov sa obáva prenasledovania niekým, s kým sa zoznámili on-line, pričom každý šiesty používateľ zoznamovacej aplikácie (16 %) sa stal obeťou doxingu.

Zoznamovacie aplikácie často požadujú, aby si používatelia zaregistrovali účet prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré automaticky k profilu priradia fotografie či osobné údaje, napríklad pracovisko alebo miesto štúdia. Tieto údaje uľahčujú potenciálnym doxerom nájsť používateľov na internete a zistiť o nich informácie. Údaje uložené v profiloch zoznamovacích aplikácií sú mimoriadne citlivé a pre podvodníkov veľmi žiadané. Potreba chrániť tieto osobné údaje je tak naliehavejšia. Podľa štúdie spoločnosti Kaspersky päť najpopulárnejších zoznamovacích aplikácií zlepšilo svoje šifrovacie protokoly a začalo venovať väčšiu pozornosť ochrane súkromia používateľov. Aby boli údaje v bezpečí, aplikácie zaviedli platené verzie, ktoré používateľom umožňujú napríklad manuálne určiť svoju polohu alebo rozostriť fotografie. Avšak problém sa nie vždy týka len verejne dostupných osobných údajov. Okrem napodobňovania populárnych zoznamovacích aplikácií s cieľom získať osobné údaje obetí začali kyberzločinci šíriť emaily, v ktorých sa vydávajú za ženy hľadajúce partnerov. Obsahujú odkaz na podvodnú stránku napodobňujúcu profil na zoznamke a žiadajú ľudí, aby vyplnili formulár s osobnými preferenciami budúceho partnera. Nakoniec je používateľ vyzvaný, aby pridal svoje bankové prihlasovacie údaje. Netreba dodávať, že obeť skončí so stratou údajov a peňazí a nedostane šancu spoznať nových ľudí.

Potreba bezpečnejšieho prístupu k on-line zoznamovaniu je ešte aktuálnejšia v období okolo Valentína, kedy zvýšený počet používateľov hľadá potenciálneho partnera. Experti spoločnosti Kaspersky odporúčajú:

• Nepripájajte svoj Instagram (ani iné účty na sociálnych sieťach) k profilu v zoznamke. Môže to o vás prezradiť príliš veľa potenciálne zneužiteľných informácií. Aj keď ste si už nastavili Instagram s čo najvyššou ochranou súkromia a zabezpečením, prepojenie týchto účtov prináša viac rizika ako úžitku.
• Nezdieľajte svoje telefónne číslo ani iné prístupy k aplikáciám na zasielanie správ. Zoznamovacie aplikácie používateľom dôrazne odporúčajú držať sa zabudovaných platforiem na posielanie správ v ich aplikáciách kým si nie ste istí, že osobe, s ktorou sa rozprávate, môžete dôverovať. Taktiež, keď ste pripravení prejsť na inú aplikáciu na zasielanie správ, nastavte ju tak, aby vaše súkromné informácie boli v bezpečí.
• Kyberzločinci sa môžu pokúsiť vylákať niektoré vaše súkromné údaje, takže buďte opatrní, ak vás váš náprotivok požiada, aby ste si do telefónu nainštalovali aplikáciu, navštívili určitú webovú stránku alebo sa začne pýtať napríklad na vášho obľúbeného učiteľa alebo vaše prvé domáce zviera (bežné bezpečnostné otázky webových stránok). Čo môžete stratiť? Nuž, aplikácia môže byť škodlivá, webová stránka môže byť určená na phishing a tieto informácie môžu niekomu pomôcť ukradnúť vaše peniaze alebo identitu.
• Dávajte si pozor na tzv. boty, ktoré od vás môžu vylákať peniaze alebo údaje. Vždy sú automatizované, takže ak máte z chatu zvláštny pocit a ak sa odpovede druhej osoby celkom nezhodujú s vašimi otázkami, môžete predpokladať, že hovoríte s botom. 
• Ak je to možné, skúste si v aplikácii zmeniť nastavenia tak, aby sa váš profil zobrazoval len  tým ľuďom, s ktorými ste sa dohodli. Takto vaše údaje neuvidí celý svet. Zúženie tohto zobrazenia na obmedzený počet ľudí znižuje pravdepodobnosť, že sa informácie o vašom profile dostanú do nesprávnych rúk.

Trend: Nákupy cez sociálne médiá

Rast nákupu cez sociálne médiá bude poháňať najmä generácia Z a mileniáli. Nová štúdia spoločnosti Accenture ukazuje, že tento segment predaja tovaru a služieb, ktorého hodnota aktuálne dosahuje 492 miliárd dolárov, by mal do roku 2025 rásť trikrát rýchlejšie ako tradičný e-commerce a dosiahnuť 1,2 bilióna dolárov.

Segment ,,social commerce” otvára nové možnosti, ktoré kompletne menia zákaznícku skúsenosť. Celý proces od vyhľadávania produktu až po jeho vloženie do košíka sa uskutočňuje priamo na platforme sociálneho média. Podľa prieskumu až 64 % opýtaných, ktorí sociálne médiá používajú, zrealizovali v minulom roku aspoň jeden nákup. Accenture preto odhaduje, že na sociálnych médiách nakupovali takmer 2 miliardy ľudí. Pre značky a platformy to prináša nové príležitosti a zdroje príjmov. Viac ako polovica (59 %) respondentov označila za pravdepodobnejšie, že by na sociálnej sieti podporila nákupom menších obchodníkov, ako keď bežne nakupujú na webe. Ďalším benefitom je budovanie lojality – 63 % opýtaných uviedlo, že by opäť nakúpilo u toho istého predajcu. „Social commerce posilňuje postavenie menších značiek a jednotlivcov a núti veľké značky prehodnotiť svoju relevantnosť. Kľúčové je nastaviť podnikanie na sociálnej sieti správne. Tvorcovia, predajcovia a značky by mali priniesť svoje produkty a služby tam, kde sa v súčasnosti nachádza spotrebiteľ“, uviedol David Gawlowski.

Ako to bolo aj v prípade dnes už tradičného on-line nakupovania, najväčšou prekážkou pre široké prijatie je dôvera. Polovica opýtaných sa obáva, že nákupy na sociálnych sieťach nebudú spoľahlivo chránené a za problém považuje aj reklamácie. 

Accenture Research navrhla a realizovala on-line prieskum na vzorke 10.053 používateľov sociálnych médií v Číne, Indii, Brazílii, USA a Veľkej Británii v období od 12. augusta do 3. septembra 2021. V období od 26. mája do 2. júna 2021 tiež uskutočnila detailné rozhovory s nakupujúcimi a predajcami zo spomínaných trhov. 

Valentín: Oslavovať budú aj singles

Po minuloročnom lockdownovom Valentíne si môžeme vychutnať tento rok sviatok zamilovaných aj mimo domáceho prostredia. Uvoľnenie opatrení rozširuje možnosti, ako si užiť Valentína v reštaurácii, v kine či vo wellnesse. Slováci valentínske darčeky pre svojich milovaných vyhľadávajú niekoľko dní vopred. Hitom tohtoročného Valentína bude podľa on-line  prieskumu večera a sladkosť, pričom oslavovať budú aj singles.

Podľa februárového on-line prieskumu Avionu oslávia sviatok zaľúbených takmer tri štvrtiny opýtaných (72 %). Okolo 17 % si užije 14. februára večeru vo dvojici v reštaurácii. Výlet či prechádzku zvolí približne 15 %. Každý druhý pár si chce Valentína aj tento rok užiť doma pri pozeraní filmov a dobrom jedle či už podľa vlastného receptu alebo z reštaurácie. Zaujímavosťou je, že Valentína si užijú aj ľudia, ktorí sú aktuálne bez partnerov. Štvrtina opýtaných (25 %) bez partnerov si užije 14. február rôznymi spôsobmi – osamote, s priateľmi či celou rodinou na chate. Až 7 % rodičov bez partnerov si užije pekný deň so svojimi deťmi. 

Slováci svojich najmilších na Valentína obdarujú sladkosťou (40 %). Obľúbenosť sladkého darčeka predbehla v prieskume aj drobné darčeky ako plyšák či šperk (16 %). Na ďalších priečkach sa umiestnili ako valentínsky darček večera, zážitok a kvety. Vyše 42 % opýtaných plánuje do valentínskej zábavy investovať do 10 eur. Tretina minie do 20 eur. Valentínsky rozpočet nad 50 eur zvolí iba 6 % opýtaných.

EU: Finančné zdroje na rast inovátorov

Pracovný program Európskej rady pre inovácie (EIC) na rok 2022 ponúka inovátorom v roku 2022 možnosti financovania v hodnote viac než 1,7 miliardy eur na rast a vstup na nové trhy, napríklad v oblasti kvantovej výpočtovej techniky, batérií novej generácie či génovej terapie. EIC disponuje v rokoch 2021 až 2027 celkovým rozpočtom vyše 10 miliárd eur.

Pracovný program Európskej rady pre inovácie 2022 obsahuje niekoľko nových prvkov:

• Nová iniciatíva „EIC Scale-Up 100“: Zámerom je identifikovať 100 sľubných podnikov EÚ z oblasti špičkových technológií, ktoré majú potenciál stať sa tzv. jednorožcami (t. j. podnikmi s hodnotou viac ako 1 miliarda eur).
• Kapitálové investície vo výške viac ako 15 miliónov eur: nástroj EIC Akcelerátor umožní podnikom vyvíjajúcim technológie strategického európskeho významu požiadať o investície z EIC vo výške viac než 15 miliónov eur.
• Viac podpory pre inovátorky:
• Vypracovať index inovácií podľa pohlavia a rozmanitosti, identifikovať medzery a podporiť rozmanitosť v jednotlivých podnikoch. Investori, financujúce subjekty, zákazníci aj zákonodarcovia tak dostanú konzistentné informácie.
• Cena EÚ pre inovátorky za rok 2022 bude zahŕňať dve nové ocenenia pre inovátorky vo veku do 35 rokov, čiže bude udelených celkom šesť ocenení: tri pre najinšpiratívnejšie inovátorky v EÚ a krajinách pridružených k programu Horizont Európa a tri pre najšikovnejšie „perspektívne inovátorky“ do 35 rokov.

V pracovnom programe 2022 je stanovený aktualizovaný súbor tzv. výziev EIC. Poskytujú príležitosti získať finančnú podporu v tematických oblastiach z vyše 500 miliónov eur určených startupom na vývoj technológií, ktoré prispejú k cieľu EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %, ako aj na budovanie strategickej autonómie v oblasti kvantových, vesmírnych a nových medicínskych technológií.

EIC sa snaží zlepšovať svoje procesy v prospech žiadateľov:

• všetkým podnikom, ktoré nezískali finančnú podporu z EIC z dôvodu rozpočtových obmedzení, bude automaticky udelená známka excelentnosti, ktorá im môže pomôcť získať finančné prostriedky z iných nástrojov financovania EÚ, ako sú štrukturálne fondy, fondy obnovy či iné zdroje;
• v roku 2022 sa v nástrojoch EIC Transformácia a EIC Akcelerátor zvýši frekvencia termínov na podávanie žiadostí a v EIC Transformácii sa zavedie nepretržitý proces podávania žiadostí. Okrem toho budú môcť opakovaní žiadatelia o príspevok z nástroja EIC Akcelerátor opísať a zdôvodniť zlepšenia, ktoré zapracovali do svojej opätovnej žiadosti.                     

Finančná a iná podpora z Európskej rady pre inovácie v roku 2022

• Nástroj EIC Prieskumník (350 miliónov eur) pre multidisciplinárne výskumné tímy na realizáciu vizionárskeho výskumu, ktorý má potenciál viesť k prelomovým technologickým objavom.
• Nástroj EIC Transformácia (131 miliónov eur) na pretavenie výsledkov výskumu do inovačných príležitostí s dôrazom na výsledky dosiahnuté v projektoch EIC Prieskumník a koncepčných projektoch Európskej rady pre výskum v snahe zdokonaliť technológie a zabezpečiť uplatniteľnosť konkrétnych aplikácií v praxi.
• Nástroj EIC Akcelerátor (1,16 mld. eur) pre startupy a MSP na vývoj a rozširovanie inovácií s veľkým vplyvom, ktoré majú potenciál vytvárať nové trhy alebo prevratne meniť tie existujúce.

Všetky projekty Európskej rady pre inovácie majú prístup k službám podnikateľskej akcelerácie, ktoré zahŕňajú služby koučov a mentorov, prístup k odborným poznatkom, príležitosti na partnerstvá s podnikmi, investormi a inými subjektmi a celý rad ďalších služieb a podujatí. 

SR: Nabíjačky pre elektromobily

Motoristi majú na Slovensku k dispozícii podľa dát Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) vyše tisíc verejne dostupných nabíjacích bodov. Hoci ich počet medziročne stúpol o 37 %, pripravenosť na nástup elektromobility a verejná podpora u nás výrazne zaostáva za väčšinou rozvinutých krajín v Európskej únii. Nízka miera pokrytia Slovenska je jednou z najväčších prekážok pri rozhodovaní zákazníkov o plynulom prechode na alternatívny pohon.

Začiatkom roka 2022 SEVA evidovala 1.020 nabíjacích bodov v 430 lokalitách. Takmer tri štvrtiny (739 ks) z nich je bežných 22 kW bodov na striedavý prúd (AC) a takmer jednu štvrtinu (222 ks) tvoria rýchlonabíjacie body s výkonom 50 kW na jednosmerný prúd (DC). Zvyšok (59) sú ultrarýchle DC nabíjačky. Dôležitým impulzom pre štátne aj súkromné investície do nabíjacej infraštruktúry bude implementácia Plánu obnovy. V ňom je takmer 46 miliónov EUR alokovaných pre výstavbu ultrarýchlych nabíjačiek na diaľniciach, ale aj pre podporu verejných nabíjacej infraštruktúry rôznych typov pre mestá a firmy.

Uľahčením pre prevádzku nabíjacích staníc bude tiež jednoduchšia regulácia taríf pre nabíjanie novou vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Od 1. januára 2022 zaviedla možnosť väčšej variabilnej zložky distribučnej tarify pri nabíjaní elektromobilov tak, aby prevádzkovateľ nabíjacej stanice zaplatil vo väčšej miere podľa skutočne preneseného množstva elektriny.

On-line: Skrátená práca

Prvá pomoc tento rok končí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci tohto projektu k 10. februáru 2022 podporilo 174.910 žiadateľov sumou takmer 2,3 miliardy eur. Od apríla 2022 budú môcť zamestnávatelia na Slovensku žiadať o finančnú pomoc v rámci právne nárokovateľnej podpory v zmysle zákona o podpore v čase skrátenej práce (z. č. 215/2021 Z. z.). Ministerstvo už na internete sprístupnilo informačnú webstránku skratenapraca.gov.sk, kde v apríli pribudnú aj žiadosti o podporu.

O skrátenej práci hovoríme vtedy, ak zamestnávateľ nemôže dočasne prideľovať svojim zamestnancom prácu v plnom rozsahu v dôsledku nepriaznivej situácie, ktorej nemohol predísť, ani ju predpokladať. Aby predišiel prepúšťaniu, dohodne sa so zamestnancami na skrátení pracovného času, teda na „skrátenej práci“. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške minimálne 80 %, pričom 60 % poskytuje zamestnávateľovi štát. Jednou z podmienok poskytovania podpory je obmedzenie činnosti vplyvom tzv. vonkajšieho faktora. Ide o situácie a okolnosti, ktoré vyhlasuje prezident SR alebo vláda SR (napr. núdzový stav) alebo o iné okolnosti, o ktorých rozhoduje špeciálna komisia (napr. v prípade požiaru, povodní a pod.).

Skrátená práca ako nástroj pasívnej politiky trhu práce pomáha zamestnávateľovi udržať pracovné miesta, aby nemusel svojich zamestnancov prepúšťať. Pred podaním žiadosti o vyplatenie podpory uzatvorí zamestnávateľ dohodu o podaní žiadosti so zamestnancom. Vďaka tejto podpore sa zamestnávateľovi znižujú mzdové náklady, a zároveň ušetrí náklady na hľadanie a zaškolenie nových zamestnancov po skončení obmedzenia činnosti. Zamestnanec nepríde o prácu, a počas trvania prekážky v práci dostáva väčšinu príjmu. Všetky potrebné informácie budú zverejnené na webovej stránke skratenapraca.gov.sk . Ide najmä o komplexné a prehľadné údaje o tom ako systém skrátenej práce funguje, kto je oprávneným žiadateľom, aké sú podmienky poskytnutia podpory, aká je výška podpory a tiež aké informácie sa uvádzajú v žiadosti.