Radíme: Ako ovládať hlad

Ste hladní akosi pričasto? Naučiť sa ovládať hlad je pravdepodobne najťažšou úlohou, keď sa snažíte schudnúť. Je to zároveň aj jedna z vecí, na ktorú sa ľudia často sťažujú. Samozrejme, niektorí šomrú nad rátaním kalórií, iní majú problém s vedením stravovacieho denníka, ďalší s tým, že si musia vyčleniť čas na cvičenie. Existujú ale triky, ktoré dokážu hlad pomôcť prirodzene kontrolovať. Prvým krokom je však zistiť, či ste hladní naozaj. 

Ako však zistiť, či sme skutočne hladní? Pocit hladu nie je to isté ako „mať chuť niečo zjesť“. Existuje niekoľko signálov, ktoré pomôžu rozlíšiť stresový alebo emocionálny hlad od skutočného fyzického hladu. Najprv je potrebné si zodpovedať tieto otázky:

• Škŕka vám v žalúdku?
• Klesá vám hladina energie?
• Máte problém sústrediť sa, prípadne sa cítite mrzutý?

„Ak pociťujete akúkoľvek z uvedených vecí, pravdepodobne potrebujete doplniť „palivo“. Toto všetko sú totiž bežné príznaky skutočného hladu. Takže keď sa najete, zareaguje na to aj vaše telo a pravdepodobne sa budete cítiť lepšie. Ak však máte na jedenie iné dôvody – napríklad sa len nudíte, ste nahnevaní alebo v depresii – jedlo vám pravdepodobne nepomôže v tom, aby ste sa menej nudili, boli menej nahnevaní alebo prestali byť v depresii. A ak áno, tak len na veľmi krátku dobu“, vysvetľuje Susan Bowermanová. Ak vás k jedeniu vedú emócie alebo stres, alebo ak ste dostali chuť niečo zjesť len preto, že to dobre vyzerá alebo pekne vonia, pravdepodobne nemáte skutočný hlad. V takom prípade si budete chcieť nájsť iné spôsoby, ako sa s nutkaním na jedlo vyrovnať. 

Kontrola hladu je zameraná na potlačenie prejavov skutočného hladu. Škvŕkanie v bruchu, nízka hladina energie či podráždenosť sa dostavujú, keď vaše telo potrebuje doplniť „palivo“. Keďže skutočný hlad vás prirodzene núti jesť, ak je vaším cieľom schudnúť prostredníctvom obmedzenia kalórií, budete sa chcieť naučiť niektoré zdravé stratégie na zastavenie hladu.

5 tipov, ako udržať hlad na uzde

1. Bielkoviny ako prostriedok na zažehnanie hladu – bielkoviny zasýtia lepšie ako sacharidy alebo tuky,

preto je dobré zaradiť ich do každého jedla či snacku. V skutočnosti bielkoviny vplývajú nielen na tráviaci trakt, ale aj na chemické procesy v mozgu – pomáhajú cítiť sa spokojne a po duševnej stránke sviežo.

2. Potraviny s vysokým obsahom vody a vlákniny – voda a vláknina nemajú žiadne kalórie. Avšak potraviny s ich vysokým obsahom sú objemné (v žalúdku zaberajú viac miesta), takže zasýtia. Väčšina zeleniny (okrem tej v vysokým obsahom škrobu, ako sú zemiaky, kukurica a hrášok) má na jednu porciu veľmi málo kalórií, pretože obsahuje veľa vody a vlákniny. Vodnaté ovocie ako melóny a ananás a ovocie s vysokým obsahom vlákniny ako bobuľové plody tiež pomôžu zasýtiť sa za pomerne nízku kalorickú cenu.

3. Cvičenie môže pomôcť udržať hlad pod kontrolou – cvičenie môže potlačiť hormóny hladu, ktoré pomáhajú obmedziť chuť do jedla. Aby ste však mohli byť fyzicky aktívni, musí byť vaše telo dostatočne zásobené. Niekedy ľudia v snahe schudnúť príliš znížia množstvo prijímaných kalórií, a tak jednoducho nemajú energiu zacvičiť si. Tým zlyhá celý proces. Od ľudí často počuť, že majú pocit, akoby ich cvičenie vyhladovalo a to ich vedie k tomu, že jedia viac. No je to v dôsledku toho, že správne nejedia pred a po cvičení.

4. Väčší príjem tekutín pre menší pocit hladu – pitie tekutín s jedlom môže prispieť k pocitu nasýtenia. Niektorí ľudia si však mýlia smäd s hladom, takže aj keď ich telo vyžaduje tekutiny, namiesto toho siahajú po jedle. Ak budete dostatočne hydratovaní, táto alternatíva bude menej pravdepodobná. 

5. Menšie porcie jedál, no častejšie – keď budete jesť malé porcie jedla v pravidelných intervaloch (každých pár hodín), pomôže vám to udržať stabilnejšiu hladinu cukru v krvi počas celého dňa. Je to dôležité preto, že pokles hladiny cukru v krvi môže spôsobiť väčší pocit hladu. Aj keď si myslíte, že menšie množstvo jedla vám nebude stačiť, práve vedomie, že o niekoľko hodín budete opäť jesť, často pomáha zvládnuť pocity hladu.

SR: Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2021

Zamestnanosť vo 4. štvrťroku 2021 sa podľa Štatistického úradu SR medziročne zvýšila už druhý štvrťrok za sebou, rast dosiahol 0,7 % a počet pracujúcich na Slovensku sa zvýšil na 2 milióny 614 tis. osôb. Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 0,7 % a dosiahla 2 milióny 598 tis. osôb. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 76,1 %. Celkovo z 18 sledovaných odvetvových činností ekonomiky sa vo 4. štvrťroku 2021 počet pracujúcich medziročne zvýšil v desiatich. 

Rast zamestnanosti zaznamenali najmä výrobné odvetvia, odvetvia služieb naopak, strácali pracovníkov. V  priemysle počet pracujúcich medziročne stúpol o 1,1 % na 721 tis. pracujúcich. Bol to prvý kladný príspevok zaznamenaný v odvetví počas roka 2021. Pracujúci pribudli aj v stavebníctve, počet vzrástol o 2,7 % na 237 tis. osôb.  V službách pracovalo na sklonku roka o 0,2 % ľudí medziročne menej (1 milión 588 tis. osôb). Celkovo v nich pracovalo viac než 60 % pracujúcich a napriek medziročnému úbytku sa situácia v porovnaní s predošlými štvrťrokmi zlepšila, absolútny počet pracujúcich v službách bol vyšší ako v lete či na jar roka 2021. Vo veľkoobchode a maloobchode (315 tis. pracujúcich) bol v poslednom štvrťroku zaznamenaný najvýraznejší medziročný úbytok približne 18 tis. pracujúcich (o 5,4 %). Pracujúcich strácali aj ďalšie odvetvia služieb, ako administratívne služby (o 15,9 %), doprava a skladovanie (o 3,1 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (o 2,5 %) či finančné a poisťovacie činnosti (o 7,3 %). Rast zaznamenalo vzdelávanie (o 8,5 %) aj informácie a komunikácia (o 8 %). V odvetví umenie, zábava a rekreácia zamestnanosť dosiahla prvýkrát rast o 4,7 %, ubytovacie a stravovacie služby sa síce do rastu nedostali, ale medziročný pokles bol veľmi mierny (o 1,8 %).

Úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcich štvrťrokoch, medzi mladými do 34 rokov. Počet pracujúcich do 25 rokov sa znížil o 4,6 % a u osôb vo veku od 25 do 34 rokov klesol o 4,8 %. Najvýraznejší relatívny prírastok zaznamenali pracujúci s najdlhšími pracovnými skúsenosťami vo veku nad 60 rokov o 9,8 %.

Počet pracujúcich medziročne vzrástol v piatich z ôsmich krajov SR, najvýznamnejšie v Prešovskom kraji o 4,3 %. Úbytok pracujúcich pretrvával v Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšiu mieru zamestnanosti pod 70 % mal Košický kraj (68,7 %), naopak v Bratislavskom kraji sa miera zamestnanosti už priblížila úrovni takmer 85 % (84,8 %). Najvýraznejšia zmena nastala v Žilinskom kraji, miera zamestnanosti sa zvýšila o 3,5 p. b. na hodnotu 78,9 %, významné zvýšenie zaznamenal aj Prešovský kraj o 3,2 p. b., pričom druhý štvrťrok po sebe prekročil počet pracujúcich hranicu 70 % obyvateľov kraja vo veku 20 – 64 rokov.

Za prácou do zahraničia) odchádzalo vo 4. štvrťroku minulého roka spolu 113,5 tis. osôb, ich počet medziročne opäť znížil o 1,2 %. Pracovali najmä v stavebníctve (34,8 tis. osôb), priemysle (26,3 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (14,5 tis. osôb). Napriek zvýšeniu počtu pracujúcich v priemysle, dominantnosť týchto troch odvetví počas roka klesala. Kým na začiatku roka v nich pracovali takmer tri štvrtiny, vo 4. štvrťroku sa znížil ich podiel na dve tretiny. V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (27,3 tis. osôb), Rakúsku (26,4 tis. osôb) a v Česku (22,1 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z Prešovského kraja (28,5 tis. osôb) a zo Žilinského kraja (23,1 tis. osôb). Najdynamickejší medziročný nárast počtu pracujúcich v zahraničí mal Bratislavský kraj (o 26 %), ktorý má však dlhodobo najnižší podiel na celkovom počte pracujúcich dochádzajúcich do zahraničia.

EU: Zákaz zlatých pasov

V rokoch 2011 – 2019 využilo v Európskej únii programy udeľovania občianstva alebo práva na pobyt za investície najmenej 130.000 osôb, ktoré dotknutým krajinám priniesli príjmy vo výške viac ako 21,8 miliardy eur. Programy udeľovania práva na pobyt investorom s rôznymi sumami a možnosťami investovania existujú v dvanástich členských štátoch EÚ. Európsky parlament v obave z následkov predaja občianstva EÚ navrhol nové spoločné pravidlá pre programy udeľovania občianstva či práva na pobyt výmenou za investície. Komisia musí v reakcii na legislatívnu iniciatívu vypracovať legislatívny návrh, alebo dôsledne odôvodniť svoje rozhodnutie.

Legislatívna iniciatívna správa vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh zaoberajúci sa programami udeľovania občianstva a udeľovania práva na pobyt osobám spoza hraníc únie výmenou za ich investície. Záväzok Európskej komisie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Kanady a USA obmedziť prístup majetných ruských občanov s väzbami na ruskú vládu k tzv. zlatým pasom bol predmetom pondelkovej rozpravy v pléne. Parlament zdôraznil, že programy udeľovania občianstva za investície, vďaka ktorým štátni príslušníci tretích krajín získavajú práva na občianstvo výmenou za peňažnú sumu, narúšajú podstatu občianstva EÚ. Prax zavedenú na Malte, v Bulharsku a na Cypre označil za formu „parazitovania“, keďže členské štáty predávajú to, čo sa nikdy nemalo stať tovarom. Poslanci kritizovali, že žiadosti sa schvaľujú aj vtedy, keď uchádzači nespĺňajú príslušné podmienky. Vzhľadom na riziká spojené s týmito programami preto vyzvali na ich postupné zrušenie.

Uznesenie konštatuje, že v porovnaní s programami udeľovania občianstva sú programy udeľovania práva na pobyt investorom spojené s menej závažnými rizikami. Parlament preto nevyzýva na ich zrušenie, ale požaduje pravidlá EÚ zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí, korupciu a daňovým únikom. Tieto pravidlá by takisto mali zahŕňať:

· prísne bezpečnostné previerky (vrátane previerok rodinných príslušníkov žiadateľov a zdrojov ich financovania), povinné previerky prostredníctvom databáz EÚ a postupy preverovania v tretích krajinách;

· oznamovacie povinnosti pre členské štáty vrátane systému oznamovania a konzultácií, aby ostatné členské štáty mali možnosť vznášať námietky;

· minimálne požiadavky týkajúce sa fyzického pobytu žiadateľov a ich aktívneho zapojenia do investície, jej kvality, pridanej hodnoty a prínosu pre hospodárstvo.

Parlament privítal záväzok členských štátov obmedziť predaj občianstva Rusom napojeným na Kremeľ a vyzval na okamžité ukončenie udeľovania zlatých pasov aj víz EÚ všetkým ruským žiadateľom. Poslanci požiadali vlády členských štátov aby opätovne posúdili všetky žiadosti ruských štátnych príslušníkov schválené v posledných niekoľko rokoch a zaistili, aby si „žiadna ruská osoba s finančnými, obchodnými alebo inými väzbami na Putinov režim neponechala občianstvo a právo na pobyt“. Vyzvali tiež Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh na úplný zákaz programov zlatých pasov pre ruských štátnych príslušníkov, na ktorých sa vzťahujú sankcie EÚ.

Poslanci vyjadrili poľutovanie nad absenciou komplexných bezpečnostných kontrol a postupov preverovania v prípade obidvoch typov programov. Zároveň sa vyslovili proti možnosti podávať si niekoľko žiadostí po sebe v rôznych členských krajinách. Štáty EÚ by sa podľa nich nemali spoliehať na kontroly, ktoré vykonávajú neštátne subjekty. Parlament žiada, aby EÚ vyberala z uskutočnených investícií primeraný poplatok dovtedy, kým sa programy udeľovania občianstva postupne nezrušia. V prípade programov udeľovania povolenia na pobyt by ho mala vyberať na neurčito. Takisto vyzýva komisiu, aby vyvinula tlak na krajiny za hranicami únie, ktoré využívajú výhody bezvízového styku s EÚ, aby zrušili svoje programy udeľovania občianstiev a zreformovali programy udeľovania pobytu za investície. Sprostredkovatelia obidvoch programov nie sú transparentní ani ich nemožno volať na zodpovednosť. Parlament preto požaduje zákaz ich účasti na udeľovaní občianstva za investície a „striktnú a záväznú reguláciu“ ich účasti na udeľovaní práva na pobyt za investície, ktorej súčasťou budú aj sankcie.

Upozorňujeme: Aktualizácia aplikácie VRP

Používanie bezplatnej aplikácie virtuálnej registračnej pokladnice (VRP) prostredníctvom operačného systému Android bude možné len po nainštalovaní si aktualizovanej verzie. Dôvodom je vypršanie platnosti certifikátu 17. marca tohto roka. Výmenu certifikátu uskutoční finančná správa 16. marca. Od tohto dátumu ale nebude možné využívať aplikáciu VRP pre mobilné operačné systémy iOS. Webovej verzia aplikácie VRP sa zmena nedotkne.

Na portáli finančnej správy je už dostupná aktualizovaná verzia bezplatnej aplikácie Pokladnica. Používatelia si musia stiahnuť novú VRP a pôvodnú odinštalovali. Finančná správa pripravila podrobný postup inštalácie aktualizovanej aplikácie, ktorý je tiež dostupný na portáli finančnej správy. V prípade otázok je nápomocné aj call centrum finančnej správy na tel. čísle 048/43 17 222.

Od 16. marca t. r. však nebude dostupná aplikácie VRP pre mobilný operačný systém iOS. Podnikateľské subjekty môžu využiť prístup cez web (https://vrp.financnasprava.sk/#!/login) alebo novú verziu VRP v zariadeniach s operačným systémom Android. Rovnako nie je dostupná pre operačný systém iOS ani aplikácia Over doklad. Pravosť pokladničných dokladov si môže verejnosť overovať prostredníctvom webovej služby - https://opd.financnasprava.sk/#!/check, prípadne prístupom cez operačný systém Android. Vzniknuté komplikácie sú spôsobené nedoriešenými zmluvnými vzťahmi s dodávateľom aplikácie v súvislosti s neprimerane vysokými nákladmi na prevádzku. V súčasnosti finančná správa intenzívne pracuje na vývoji novej aplikácie VRP pre všetky platformy tak, aby jej využívanie nebolo v budúcnosti závislé od externých subjektov.

e-Formulár: Žiadosť o dočasné útočisko

Žiadatelia o dočasné útočisko sa môžu registrovať aj elektronickou formou. Ak si cudzinci vopred vyplnia svoje údaje, podstatne tým urýchlia administratívne procesy priamo na pracovisku cudzineckej polície. Formulár je k dispozícii v ukrajinčine, slovenčine a angličtine. Ide o elektronické vyhlásenie cudzinca žiadajúceho o dočasné útočisko, ktoré neslúži na rezerváciu termínu na príslušnom pracovisku.

Po vyplnení elektronického formulára registrácia dočasného útočiska je potrebné ísť na oddelenie cudzineckej polície alebo do veľkokapacitného registračného centra. V prípade maloletej osoby vyhlásenie cudzinca za dieťa podáva zákonný zástupca. Následne sa s cudzincami uskutočnia ďalšie administratívne úkony súvisiace s registráciou. Potvrdenie o dočasnom útočisku bude cudzincovi vydané na počkanie.

O dočasné útočisko možno požiadať vo veľkokapacitných centrách v Humennom a Michalovciach. Po vybavení sa ponúka odvoz do ubytovacích zariadení vo vnútrozemí, a tiež na ktoromkoľvek oddelení cudzineckej polície. Ak cudzinec nedisponuje dokladmi, vybavia ho na oddelení azylu v Humennom. Ak už majú utečenci zabezpečené ubytovanie, je potrebné sa dostaviť na miestne príslušné oddelenie cudzineckej polície.

EU: Nástroj technickej podpory

V rámci Nástroja technickej podpory s celkovým rozpočtom 116, 8 milióna eru na rok 2022 schválila Európska komisia 225 projektov. Cieľom je podporiť členské štáty pri príprave, navrhovaní a realizácii reforiem, ktoré sa majú pretaviť do modernej a odolnej verejnej správy, stratégií udržateľného rastu a odolných hospodárstiev, a zároveň posilniť ich schopnosť reagovať na súčasné aj budúce krízy. Viaceré projekty reforiem sú zároveň súčasťou národných plánov obnovy a odolnosti. 

Projekty sú úzko prepojené s kľúčovými prioritami Európskej komisie. Nástroj technickej podpory na rok 2022 bude naďalej podporovať členské štáty pri navrhovaní a vykonávaní reforiem zameraných na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pri zlepšovaní prevádzkovej kapacity a efektívnosti ich orgánov verejnej správy. 36 % žiadostí je napríklad zameraných na ciele zelenej dohody a 51 % na digitálnu transformáciu. Okrem toho, s reformami v kontexte plánov obnovy a odolnosti členských štátov súvisí celkovo 57 % vybraných žiadostí o podporu z Nástroja technickej podpory na rok 2022.

V pracovnom programe týkajúcom sa Nástroja technickej podpory na rok 2022 sú zahrnuté aj niektoré novinky:

• Viacnárodné alebo viacregionálne projekty: tieto projekty ponúkajú technickú podporu na riešenie spoločných výziev vo viacerých členských štátoch alebo regiónoch, pričom sú zamerané na rovnaké priority. Slúžia na podporu vzájomného učenia a rozvoj spoločných prístupov prostredníctvom partnerských výmen.
• Vlajkové projekty: navrhované Európskou komisiou na podporu reforiem, ktoré sú vo veľkej miere potrebné v rôznych členských štátoch a ktoré zodpovedajú kľúčovým prioritám EÚ. Vlajkový projekt „Podpora vlny obnovy“ je napríklad zameraný na členské štáty, ktoré majú záujem o návrh a realizáciu reforiem na podporu obnovy budov. Vlajkový projekt „Uplatňovanie európskej záruky pre deti“ slúži na podporu členských štátov pri vykonávaní odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti. Ponúka technickú podporu pri vykonávaní opatrení a politík, ktoré zabraňujú chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu a bojujú proti nim.

Z celkového počtu 50 % žiadostí súvisí s vlajkovými projektmi, ako cestovný ruch, vlna obnovy, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, verejná správa a integrácia migrantov, pričom 30 % žiadostí sa týka viacnárodných alebo viacregionálnych projektov.

SR: Až tretina žien nedokáže sporiť

V oblasti rodovej rovnosti máme na Slovensku stále čo doháňať. Problém platovej nerovnosti prehlbuje stále prebiehajúca pandémia koronavírusu. Podľa najnovších dát Eurobarometra si jej negatívny dopad uvedomuje takmer každá druhá Slovenka. Z prieskumu 365.bank vyplýva, že takmer pätina žien považuje svoju aktuálnu finančnú situáciu za zlú.

Podľa dát Eurobarometra mala pandémia koronavírusu takmer na každú druhú ženu (45 %) negatívny dosah z pohľadu jej osobného príjmu. Dokonca až 44 % Sloveniek uviedlo, že táto situácia narušila aj rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom. Podľa prieskumu 365.bank (agentúra 2muse, vzorka 1.013 ľudí nad 18 rokov, 17. – 22. 9. 202) ženy si finančné rezervy tvoria ťažšie. Na Slovensku zarábajú o pätinu menej ako muži, v dôsledku čoho je pre nich náročné si niečo usporiť. Osamelé ženy si tak napríklad nemôžu dovoliť viac investovať do vzdelávania svojich detí. 

Svoju finančnú situáciu hodnotí pozitívne 50 % mužov. Naproti tomu takto označuje svoju ekonomickú kondíciu len niečo vyše 40 % žien. Približne rovnaký počet žien hovorí o stave svojich financií ako o dostatočnom. Takmer pätina však má pocit, že z finančného hľadiska sú na tom zle. V prípade mužov takto vníma svoju situáciu len necelá šestina z nich. S tým súvisí aj schopnosť šetriť. Až tretina žien si nedokáže ušetriť nič zo svojej výplaty, ďalšia tretina si šetrí nepravidelne. Pravidelne si odkladá bokom takmer 39 % žien. U mužov si však dokáže pravidelne odkladať takmer 45 %, vôbec nešetrí len necelá štvrtina mužov. „Za alarmujúce považujeme, že viac ako 45 percent žien nemá žiadnu finančnú rezervu. V prípade akýchkoľvek nepriaznivých životných okolností sa tak môžu dostať do stavu núdze“, vysvetľuje Linda Valko Gáliková. Až tretina žien má úspory len do výšky tisíc eur. V rovnakej sume má úspory menej ako štvrtina mužov. V hodnote od tisíc do päťtisíc eur je situácia relatívne vyrovnaná. Kým v tejto skupine je 37 % žien, mužov je 34 %. A, samozrejme, v prospech mužov sa čísla preklápajú pri vyšších úsporách nad päťtisíc eur.

Radíme: Menej za energie

Ceny zemného plynu a elektriny v Európe atakovali maximá a vzhľadom na geopolitickú situáciu vo svete nemožno očakávať, že si v blízkom čase vykurovanie domácností zabezpečíme za priaznivejších podmienok. Skôr, ako sa pustíte do hľadania alternatívnych zdrojov či zateplenia za tisíce eur, vyskúšajte menšie zmeny, vďaka ktorým ušetríte okamžite.

Veľa cudzincov si všímalo, že naše domácnosti sú prekúrené. Udržiavať vyššiu teplotu v byte aj počas zimných mesiacov však vyjde pri súčasných cenách veľmi draho a tak nezostáva nič iné, ako rýchlo otočiť termostatom doľava a trocha viac sa obliecť. Ak znížite teplotu v byte o jediný stupeň, spotreba energie klesne až o 6 percent. Za dostatočnú teplotu sa pritom považuje 20 stupňov Celzia v obývačke a 17 stupňov v spálni. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojich odporúčaniach na minimálnu teplotu v obývačke hovorí o 18 stupňoch. Napríklad obyvatelia Veľkej Británie či Japonska majú tepelný komfort v domácnostiach ešte o niečo nižší. Okrem zníženia teploty v miestnostiach môžete plytvaniu predísť aj správnym vetraním. „Efektívnejšie, ako mať dlhšiu dobu otvorené okno na tzv. vetračku, je vypnúť radiátory a krátko, no intenzívne vyvetrať. Miestnosti však nie dobré ochladzovať príliš, pretože opätovné vyhrievanie bude vyžadovať oveľa viac energie“, vysvetľuje Eduarda Hekšová. Radiátory by nemali byť zakryté nábytkom, záclonami alebo závesmi. Medzi stenu a radiátor sa oplatí umiestniť špeciálnu fóliu, ktorá bude teplo odrážať naspäť do miestnosti namiesto toho, aby energia unikala von.

Jednoduché a úsporné opatrenia môžete ľahko zaviesť aj v kuchyni. Pri varení napríklad stačí používať pokrievku, čím významne skrátite čas varenia a ušetríte až 50 percent energie. Veľkým stratám zabránite aj používaním správnej veľkosti platničky a pri varení sa tiež oplatí o niečo viac plánovať. Prečo nepripraviť naraz viac jedla, keď teplovzdušná rúra rozvádza teplo rovnomerne po celej rúre? Veľa energie sa ušetrí aj tým, že krátko pred koncom necháte jedlo tzv. dôjsť, a to už vo vypnutej chladnúcej rúre či na platničke. Najviac elektrickej energie v domácnosti spotrebuje chladnička. Je to až 20 percent z celkovej spotreby elektriny. Preto sa oplatí skontrolovať, či nie je umiestnená v blízkosti zdrojov tepla a či má jej zadná časť dostatočný odstup od steny. Výrobcovia odporúčajú ponechať medzeru 5 až 10 centimetrov. Ďalším tipom je zmena v nastavení teploty chladenia, ktorú v dlhšom časovom horizonte zbadáte aj vo svojej peňaženke. V chladiacej časti nie je potrebná teplota nižšia ako 5 stupňov Celzia, v mraziacej stačí nastaviť hodnotu na mínus 18 stupňov. Tieto a veľa ďalších overených tipov na šetrenie energií pripravil dTest v rámci projektu STEP, ktorý sa venuje poradenstvu v oblasti ohrozenia energetickou chudobou a efektívneho využívania energií.

GDPR: Je prenos osobných údajov z EÚ do USA zakázaný?

Európske dozorné orgány sa začínajú zaoberať prenosmi osobných údajov európskych používateľov do USA. Za problematické považujú americké zákony, ktoré umožňujú po vyžiadaní zdieľanie dát používateľov s americkými agentúrami. Na tieto praktiky americkej vlády upozornil aj známy whistleblower Edward Snowden. Do pozornosti sa v ostatných mesiacoch dostala predovšetkým obľúbená služba Google Analytics.

Podľa rakúskeho dozorného orgánu porušuje služba Google Analytics GDPR, keďže dochádza k prenosu dát používateľov na servery v USA. V súlade s americkou legislatívou k preneseným údajom následne môžu získať prístup americké štátne agentúry, napríklad FBI alebo NSA. Za problematický považuje Google Analytics aj Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov (EDPS), ktorý z rovnakých dôvodov pokarhal Európsky parlament. Ten využíval služby Google Analytics a Stripe na webovej stránke slúžiacej na testovanie COVID-19. O nezákonnosti prenosu údajov do USA pri využívaní Google Analytics rozhodol už aj francúzsky dozorný orgán. Obe rozhodnutia nadväzujú na 101 sťažností podaných občianskym združením noyb, z ktorých sa tri týkajú aj slovenských webových stránok.

Známe rakúske rozhodnutie konštatujúce porušovanie GDPR pri používaní Google Analytics hodnotilo jeho nastavenie a zmluvnú dokumentáciu z augusta 2020. Google zareagoval prijatím novej zmluvnej dokumentácie aj dodatočných opatrení platných pre Google Analytics vychádzajúce aj z kľúčových odporúčaní Európskeho výboru pre ochranu údajov v septembri 2021. Aktuálne tak panuje neistota v tom, že či aj pri aplikovaní týchto „nových“ dodatočných záruk a využití nových nastavení zo strany prevádzkovateľa webstránky, by používanie Google Analytics mohlo viesť k porušovaniu GDPR. Kým sa situácia pod vplyvom ďalšej rozhodovacej praxe dozorných orgánov viac nevyjasní, bude existujúce riziko vhodné zmierniť najmä súhrnom viacerých opatrení, a to najmä:

1) používaním funkčnej opt-in lišty na udelenie súhlasu / nesúhlasu s cookies,

2) uzatvorením zmluvy o spracúvaní osobných údajov a nových štandardných zmluvných doložiek,

3) nepovolením spracúvania celej IP adresy pre Google,

4) vypnutím zdieľania údajov a využívania údajov na reklamné účely pre Google v nastaveniach Google Analytics,

5) deaktivovaním funkcie User ID Google,

6) vykonaním rizikového posúdenie cezhraničného prenosu do USA (tzv. Transfer Impact Assessment) a podľa jeho záveru sa definitívne rozhodnúť, či Google Analytics možno v podmienkach konkrétneho prevádzkovateľa využívať.

Napriek záujmu Európskej komisie a dozorných orgánov viacerých členských krajín stále nie sú problémy súvisiace s prenosmi dát do USA vyriešené. Dostupné alternatívy sú podľa odborníka na ochranu osobných údajov buď zmeny v legislatíve USA na federálnej úrovni alebo výrazné obmedzenia ziskov amerických firiem. „Ideálne by bolo, aby Spojené štáty opäť získali status primeranosti, čo je však po zrušení predchádzajúcich dvoch rozhodnutí Európskej komisie možné len v prípade schválenia nového federálneho zákona, podobného GDPR. To však podľa aktuálnych informácií nepovažujem v blízkej budúcnosti za reálne. Alternatívou je oddelenie serverov a uchovávanie dát spadajúcich pod GDPR v Európskom hospodárskom priestore, čo by zo strany amerických spoločností vyžadovalo viaceré investície. V prípade nevhodne zvolenej stratégie by mohlo dôjsť tiež k zníženiu presnosti poskytovaných cielených či analytických služieb. S ohľadom na komplexnosť tzv. FISA legislatívy navyše nevedia často ani špecializovaní americkí právnici s istotou povedať, či by sa na americké entity a ich dcérske spoločnosti problematický zákon naďalej nevzťahoval“, sumarizuje Jakub Berthoty.

Ak chcú používatelia služieb ako Google Analytics dodržiavať GDPR, nemajú veľa možností. „Klientom odporúčame využívať softvér inštalovateľný na ich vlastný webový server, prípadne zvážiť európskych poskytovateľov. To sú aktuálne 100% bezpečné možnosti, ako predísť v tomto ohľade rozporu s GDPR. Uzatvorenie dodatkov k zmluvám s Google, ako Data Processing Agreement (DPA) a Standard Contractual Clauses (SCC), či vykonanie ďalších doplnkových opatrení sú len kroky na zmiernenie dôsledkov na ochranu osobných údajov“, upozorňuje Jakub Berthoty. V prípade akýchkoľvek prenosov do USA a krajín s podobným statusom je nevyhnutné vykonať tzv. transfer impact assessment, ktorým sa vyhodnotí bezpečnosť a okolnosti daného prenosu. Dozorné orgány v celej EÚ sa naň začínajú stále viac sústreďovať. Práve výsledok takéhoto posúdenia by mal podľa Berthotyho poskytnúť aj konkrétnu odpoveď, či nejakú službu z tretej krajiny používať alebo radšej nie.

EU: Dostupné, bezpečné a udržateľné energie

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu navrhla Európska komisia plán na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030, počnúc plynom. V pláne sa načrtáva aj súbor opatrení s cieľom reagovať na rastúce ceny energie v Európe a doplniť zásoby plynu na ďalšiu zimu. Európa už niekoľko mesiacov čelí zvýšeným cenám energie, ale teraz tento problém zhoršuje neistota týkajúca sa dodávok. REPowerEU sa bude snažiť diverzifikovať dodávky plynu, urýchliť zavádzanie plynov z obnoviteľných zdrojov a nahradiť plyn pri vykurovaní a výrobe elektriny. To môže do konca roka znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny.

Postupné odstránenie závislosti od fosílnych palív z Ruska možno dosiahnuť s dostatočným predstihom pred rokom 2030. Komisia na tento účel navrhuje vypracovať plán REPowerEU, ktorým sa zvýši odolnosť celoeurópskeho energetického systému na základe dvoch pilierov: diverzifikácie dodávok plynu prostredníctvom vyššieho dovozu skvapalneného zemného plynu a plynu z plynovodov od iných ako ruských dodávateľov a vyšších objemov výroby a dovozu biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov a rýchlejšieho znižovania využívania fosílnych palív v našich domácnostiach, budovách, priemysle a energetickom systéme posilnením energetickej efektívnosti, zvyšovaním obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikácie a riešením prekážok v infraštruktúre. 

Úplná realizácia návrhov Európskej komisie „Fit for 55“ by predstavovala zníženie ročnej spotreby fosílnych palív do roku 2030 o 30 %, čo zodpovedá 100 miliardám m³. Vďaka opatreniam uvedeným v pláne REPowerEU by sa mohlo postupne ušetriť aspoň 155 miliárd m³ fosílneho plynu, čo zodpovedá objemu dovezeného z Ruska v roku 2021. Takmer dve tretiny tohto zníženia možno dosiahnuť do jedného roka, čím sa ukončí nadmerná závislosť EÚ od jediného dodávateľa. Komisia navrhuje spolupracovať s členskými štátmi na určení najvhodnejších projektov na splnenie týchto cieľov, a to na základe rozsiahlej práce, ktorá sa už vykonala v súvislosti s národnými plánmi podpory obnovy a odolnosti.

Komisia plánuje predložiť do apríla t. r. legislatívny návrh, v ktorom sa vyžaduje, aby zásobníky plynu v celej EÚ boli do 1. októbra každého roka naplnené aspoň na 90 % svojej kapacity. Súčasťou návrhu by bolo monitorovanie a presadzovanie úrovní naplnenia a obsahoval by dohodu o solidarite medzi členskými štátmi. Komisia pokračuje vo svojom skúmaní trhu s plynom v reakcii na obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže zo strany hospodárskych subjektov, najmä spoločnosti Gazprom. S cieľom riešiť prudký nárast cien energie preskúma všetky existujúce možnosti mimoriadnych opatrení s cieľom obmedziť vplyv cien plynu na ceny elektrickej energie, ako sú dočasné cenové limity. Posúdi aj možnosti optimalizácie usporiadania trhu s elektrinou, pričom zohľadní záverečnú správu únijnej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a ďalšie príspevky o výhodách a nevýhodách alternatívnych mechanizmov stanovovania cien s cieľom udržať elektrickú energiu cenovo dostupnú bez narušenia dodávok a ďalších investícií do zelenej transformácie.

SR: Vo februári 2022 zbankrotovalo 732 Slovákov

V medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka so 669 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 9,42 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v januári 2022 zbankrotovalo 734 dlžníkov, ich vo februári t. r. bolo iba o 0,27 percenta menej. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca februára 2022 bolo vyhlásených 59.528 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky.

Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) vo februári t. r. zbankrotovalo 92 ľudí bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Z celkového počtu zbankrotovaných ľudí vo februári t. r., na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, bol ich podiel 11,37 %. Zbankrotovalo 16 manželských párov, zaznamenali sa štyri príbuzenské väzby, medzi nimi jeden manželský pár s dcérou ale tiež aj otec so synom. Vo februári t. r. súd zrušil oddlženie jednému dlžníkovi (mužovi) pre nepoctivý zámer. Znamená to, že dlhy tejto osoby sú stále vymáhateľné.  Zároveň bolo vyhlásených 721 konkurzov (98,50 percenta) a 11 dlžníkov (1,50 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov vo februári 2022 ich bolo 47 (6,42 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 685 (93,58 percenta) na majetok nepodnikateľov. Vo februári 2022 súdy zároveň zrušili 789 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 702 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 87 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených vo februári 2022 ich pripadalo na mužov 463 a na ženy 269. Napriek miernym mesačným výkyvom stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s februárom 2021 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol 0,58 percentuálneho bodu (63,83 percenta vo februári 2021 vs. 63,25 percenta vo februári 2022). Pomer žien vo februári 2022 medziročne o 0,58 percentuálneho bodu vzrástol (36,17 percenta vo februári 2021 vs. 36,75 percenta vo februári 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali vo februári 2022, malo 4,10 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (vo februári 2021 ich bolo 3,75 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,97 percenta dlžníčok (vo februári 2021 ich bolo 2,07 percenta). Aj vo februári sa najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov (mužov aj žien) stali štyridsiatnici s podielom 28,01 percenta (vo februári 2021 s podielom 29,45 percenta). Druhou najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici s podielom 25,68 percenta (vo februári 2021 s podielom 26,16 percenta). Veľmi malý bol vo februári 2022 rozdiel medzi ženami tridsiatničkami (podiel 26,77 percenta) a štyridsiatničkami (podiel 27,51 percenta).

V druhom mesiaci tohto roka súdy vyhlásili najviac osobných bankrotov v Nitrianskom – 193 a v Banskobystrickom kraji – 106. Naopak najmenej ich bolo v Žilinskom – 48 a v Trenčianskom kraji - 64. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol iba v dvoch krajoch: v Prešovskom o 35,25 percenta a v Bratislavskom o 18,18 percenta. Počet osobných bankrotov najviac medziročne vzrástol v Trnavskom kraji – o 56,60 percenta a v Žilinskom kraji – o 54,84 percenta.

Radíme: Daňové priznanie za rok 2021

Daňové priznanie (DP) k dani z príjmov za rok 2021 je potrebné podať do konca marca tohto roka a do 31.3.2022 je potrebné daň tiež zaplatiť. Svoju daňovú povinnosť si môžete splniť aj elektronicky. Potrebné je zaregistrovať sa na portáli finančnej správy, a to s využitím elektronického občianskeho preukazu s čipom (eID) a kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP). Fyzické osoby môžu uzavrieť s daňovým úradom aj tzv. dohodu o elektronickom doručovaní.

Daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, ak jeho zdaniteľné príjmy za minulý rok presiahli sumu 2.255,72 eura, alebo ak vykazuje daňovú stratu. Do týchto príjmov sa zahŕňa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR). Existuje niekoľko výnimiek z povinnosti podať daňové priznanie za rok 2021. Týka sa to fyzickej osoby, ktorá:

• dosiahla celkové zdaniteľné príjmy, ktorých výška nepresahuje sumu 2 255,72 eur,
• dosiahla príjmy oslobodené od dane (napr. poberala materské a rodičovský príspevok),
• dosiahla príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. úver, pôžička),
• dosiahla príjmy, u ktorých bola daň vyberaná zrážkou (napr. podiely na zisku, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, plnenia z poistenia).

Oproti minulému roku sa pri vypĺňaní daňového priznania uskutočnilo niekoľko zmien. Došlo k vypusteniu nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami. Zmena nastala aj v uplatňovaní daňového bonusu (zvýšená suma daňového bonusu pre deti nad 6 rokov veku do 15 rokov veku, daňový bonus pre deti od 6 – 15 rokov veku zároveň nemožno kombinovať s dotáciou na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa). Doplnené bolo aj nové zaškrtávacie pole pre mikrodaňovníka (str. 4 DPFOBv21), zmeny nastali aj umorovaní daňovej straty a upustilo sa od povinnosti uvádzať sídlo a právnu formu prijímateľa podielu zaplatenej dane

Ak daňovníci zákonom stanovený termín nestíhajú, alebo z dôvodu pandémie sa dostali do problémov, môžu finančnej správe oznámiť predĺženie lehoty na splnenie si tejto povinnosti o tri mesiace, resp. o šesť mesiacov v prípade príjmov zo zahraničia. Oznámenie o predĺžení lehoty musí byť podané najneskôr do 31.3.2022 na miestne príslušný daňový úrad (ak sa podáva v papierovej forme). Povinne elektronicky komunikujúce osoby oznamujú finančnej správe odklad elektronicky prostredníctvom jej portálu. Oznámenie o predĺžení lehoty je možné podať iba na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR, a ktoré je zverejnené na portáli finančnej správy. V novej lehote je aj splatná daň.

SR: Projekty pre rodovú rovnosť

Napriek tomu, že rovnosť žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, štatistické údaje potvrdzujú, že dosiahnutie plnej materiálnej rovnosti je zatiaľ v nedohľadne. Jednou z priorít vlády Slovenskej republiky zostáva vytvárať podmienky, aby ženy aj muži mali nielen dostatočné príležitosti materiálne zabezpečiť seba a svoje rodiny zabezpečením férových príležitostí na vstup na trh práce, ale aby mohli žiť aj plnohodnotný súkromný a rodinný život.

V súčasnosti realizuje Slovenská republika dva národné projekty zamerané na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života: 

• Národný projekt Rodová rovnosť na pracovisku (podpora z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja) má cieľ vytvoriť metodicko-analytický rámec na podporu zamestnanosti žien. Zámerom je zvýšiť mieru využívania už v súčasnosti existujúcich nástrojov ako práca z domu, pružný pracovný čas či delené pracovné miesto a zároveň zaviesť nové opatrenia v súlade s prijatou európskou legislatívou a príkladmi dobrej praxe z iných členských štátov, napríklad otcovská dovolenka, flexibilná rodičovská dovolenka či on-line rekvalifikácia zamestnancov na materskej a rodičovskej dovolenke.

• Národný projekt Zosúladenie rodinného a pracovného života sleduje zvýšenie zamestnanosti osôb s rodičovskými povinnosťami, najmä žien, ako aj osamelých rodičov a osoby s povinnosťami starostlivosti o blízkych. Zameriava sa na podporu zamestnávateľov poskytujúcich prácu nezamestnaným ženám najmä prostredníctvom flexibilných foriem zamestnania. O financovanie môžu požiadať zamestnávatelia vo všetkých regiónoch okrem Bratislavského kraja a očakáva sa, že prostredníctvom projektu získa zamestnanie zhruba 1.000 žien.

Mzdy: Príčiny nerovnomernosti

Za mzdovou nerovnomernosťou je podľa najnovšej analýzy portálu Platy.sk veľa príčin, nie je to len diskriminácia, ale sú to tiež pracovné preferencie, zvyky či orientácia hospodárstva. Slovenské ženy dokonca zarábaj
ú až o štvrtinu menej než muži. Celkový priemerný plat žien 1.323 eur v hrubom nemôže konkurovať 1.751 eur u mužov (rozdiel 428 eur, teda takmer 25 percent). Ak priemerné celkové platy prepočítame v kalkulačke čistej mzdy pri predpoklade, že ľudia nemajú deti a uplatňujú si nezdaniteľnú časť, čistý zárobok žien je menej než tisíc eur. Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1.228 eur.

Ako sú na tom ostatné krajiny V4? Portál Platy.sk patrí pod medzinárodný web Paylab.com, analýza tak porovnáva aj rozdiely medzi zárobkami žien a mužov vo viacerých štátoch. Rozdiely sú vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú ale oveľa výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 percent. Spomedzi krajín V4 vidíme najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku, zhruba 22 percent. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami sú v balkánskych krajinách. Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce. Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel. predstavuje zhruba 16 percent. Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku tu vidíme výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 percent nižší plat ako ich mužskí kolegovia.

Za mzdovou nerovnomernosťou je veľa príčin, jednou z nich sú iné pracovné preferencie. Najmä pre krajiny Vyšehradskej skupiny je typické, že v odvetviach s prevahou ženského pohlavia vidíme nižšie platy, napríklad zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, administratíva či ekonomika, financie a účtovníctvo. Naopak, v odvetviach ako telekomunikácie, elektrotechnika, energetika a strojárstvo dominujú muži. Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvňujú platové rozdiely medzi ženami a mužmi je materská dovolenka. Kým ženy sú niekoľko rokov na materskej dovolenke, ich mužskí kolegovia naberajú v pracovnom živote skúsenosti, s čím často súvisí aj platový progres. V regiónoch sa stále môžeme stretávať aj s vplyvom rodových zvykov. Ženy ešte stále nie sú vychovávané a motivované pracovať na kariére. Stále preto pretrváva tradícia, kedy je za živiteľa rodiny považovaný otec, kým matka sa má starať o domácnosť a deti. Ďalším dôležitým dôvodom je tiež skutočnosť, že ženy si často už na pracovných pohovoroch pýtajú menej peňazí. Tento problém je častý na Slovensku, v Čechách, Maďarsku či Poľsku. Dôvodom môže byť jednak nižšia iniciatíva. Sú prípady, kedy ženy samé často za živiteľa rodiny považujú muža. Zároveň sa však stretávame s tým, že ženy majú často na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia a platové vyjednávanie im robí väčší problém. Dôležitým momentom je zároveň aj fakt, že v mnohých krajinách platí, že keď idú ženy do platového vyjednávania, musia vyjednávať s mužským manažérom.

Príjmy: Rozdiely medzi ženami a mužmi

Podľa Národnej banky Slovenska dosiahol vlani na Slovensku rozdiel v hodinových príjmoch mužov a žien 15,5 %, pričom sa od roku 2015 znížil o 4,3 percentne body. V Českej republike rozdiel dosiahol 16,1 % a znížil sa o 5,4 p. b. V Maďarsku bol 15,6 %, no za päť rokov sa zvýšil o 2,7 percentné body. Medzi krajinami V4 výrazne vyčnieva Poľsko, kde bol vlani tento rozdiel už iba 4,8 %.

Ženy sú na Slovensku zamestnané najmä v šiestich ekonomických oblastiach. V priemyselnej výrobe ich pracuje 208 tisíc, čo predstavuje 18 % všetkých zamestnaných žien. Vo veľko- a maloobchode pracuje 177 tisíc žien (15 %), v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci 164 tisíc žien (14 %). Takmer rovnako to vyzerá vo vzdelávaní (14 %). Vo verejnej správe a obrane pracuje 113 tisíc žien (10 %) a v oblasti ubytovania a stravovacích služieb 67 tisíc žien (6 %). V žiadnej inej oblasti ekonomickej aktivity nie je zamestnaných viac ako 5 % žien.

Vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnych službách majú ženy výraznú prevahu nad mužmi. V zdravotníctve a sociálnej pomoci majú podiel až 83 %, vo vzdelávaní 82 % a v ubytovacích a stravovacích službách 62 %. Naopak, v stavebníctve je zastúpenie mužov až 93 %. Nasleduje dodávka elektriny a plynu (81 %), dodávka vody (80 %), informácie a komunikácia (75 %), doprava a skladovanie (75 %) a priemyselná výroba so zastúpením mužov 67 %.

EU: Očakávania žien

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (8. marec) požiadal Európsky parlament o vypracovanie špecializovaného prieskumu zameraného výlučne na európske ženy, aby získal jasnejší obraz o tom, ako ženy rôzneho veku a z rôznych krajín a sociálno-demografických skupín vnímajú pandémiu COVID-19. Rýchly prieskum Eurobarometra, ktorý zahŕňal celkovo 26.741 rozhovorov, realizovala agentúra IPSOS v období od 25. januára do 3. februára 2022 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Celkové výsledky EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

Tri štvrtiny žien (77 % respondentiek v EÚ a 78 % na Slovensku) sa domnievajú, že pandémia COVID-19 viedla k nárastu telesného a psychického násilia voči ženám. Takmer vo všetkých krajinách (s výnimkou Fínska a Maďarska) zastávala tento názor viac než polovica opýtaných, pričom v Portugalsku to bolo 90 % a v Grécku až 93 % žien. Ženy jasne identifikovali viacero kľúčových opatrení, ktoré by sa mali prijať na riešenie problému násilia páchaného na ženách: uľahčenie nahlasovania prípadov násilia páchaného na ženách, a to aj na polícii (58 %), rozšírenie možností pre ženy vyhľadať pomoc, napríklad prostredníctvom telefonických liniek pomoci (40 %), zvýšenie informovanosti a skvalitnenie odbornej prípravy polície a súdnictva v tejto oblasti (40 %), ako aj zvýšenie finančnej nezávislosti žien (38%).

Podľa 38 % všetkých respondentiek v EÚ a 45 % na Slovensku mala pandémia negatívny dosah na výšku osobného príjmu žien. Najviac žien si to myslí v Grécku (60 %) a najmenej v Dánsku (19 %). Až 44 % opýtaných žien v EÚ a rovnaké percento respondentiek na Slovensku uviedlo, že pandémia COVID-19 narušila aj rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom. Myslí si to viac ako polovica žien na Cypre (68 %), v Grécku (59 %), na Malte (58 %), v Luxembursku (56 %), Taliansku (52 %), Portugalsku (52 %) a Maďarsku (51 %). Pokiaľ ide o trvalé zníženie množstva času tráveného platenou prácou, takýto krok zvažuje alebo sa preň rozhodlo 21 % žien v EÚ a 17% žien na Slovensku.

Od vypuknutia pandémie sa 44 % žien v EÚ a 45 % na Slovensku najviac obávalo neprítomnosti priateľov a rodiny, 37 % v EÚ a 26 % na Slovensku pociťovalo úzkosť a stres a 33 % žien v EÚ a 43 % na Slovensku si robilo obavy celkovo o svoju budúcnosť. Medzi ženami prevláda názor, že opatrenia prijaté na zastavenie šírenia pandémie mali výrazný vplyv na ich duševné zdravie. Tento vplyv vnímali niektoré kategórie spoločnosti intenzívnejšie ako iné, a to v závislosti od druhu opatrenia: približne polovica žien s deťmi do 15 rokov uviedla, že zatvorenie škôl a zariadení starostlivosti o deti malo závažný vplyv na ich duševné zdravie.

Ženy v EÚ sa domnievajú, že Európsky parlament by sa mal prioritne zamerať na tieto oblasti: obchodovanie so ženami a deťmi a ich sexuálne zneužívanie (47 % v EÚ, 49 % na Slovensku), psychické a fyzické násilie páchané na ženách (47 % v EÚ, 43 % na Slovensku), rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a vplyv týchto rozdielov na kariérny rast (41 % v EÚ, 50 % na Slovensku), zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien (31 % v EÚ, 27 % na Slovensku) a ochrana žien a dievčat zo zraniteľných skupín (30 % v EÚ, 32 % na Slovensku).

Radíme: Kurzarbeit na Slovensku

Prvú pomoc pre firmy vystriedal od 1. marca 2022 na Slovensku trvalý systém kurzarbeit. Vzťahuje sa na spoločnosti so zamestnancami, vylúčené sú SZČO a jednoosobové eseročky. Finančnú podporu zavádza do praxe zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore pri skrátenom pracovnom čase. Ako má fungovať v praxi?

AK zamestnávateľ nebude mať dôsledkom vonkajších vplyvov pre zamestnanca prácu a zamestnanec bude nútený zostať doma, dostane náhradu mzdy najmenej vo výške 80 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ, ktorý splní podmienky na poskytnutie štátnej dotácie, dostane finančnú podporu vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca. Z vlastných zdrojov tak zafinancujú firmy len zostávajúcu pätinu platu. Podpora sa vzťahuje na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou (napr. pandémia), výnimočný/núdzový stav vyhlásený prezidentom (napr. v čase vojny), mimoriadnu okolnosť vyhlásenou vládou (t. j. medziročný pokles ročného HDP aspoň o 3 %) alebo okolnosti vyššej moci (napr. povodeň, požiar, chýbajúce dodávky materiálov v dôsledku nehody a pod.). Odborníčka Jana Kyselová zavedenie systému kurzarbeit označuje za správny krok, kritizuje však fakt, že bude kryť aj podnikateľské riziká firiem. Firmy majú maž nárok na podporu zo systému kurzarbeit aj pri hospodárskych ťažkostiach, napríklad pri výpadku dodávok do výroby, ktoré sa budú považovať za „obmedzenie činnosti zamestnávateľa“.

Výška štátnej dotácie na zamestnanca predstavuje 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Najviac 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Maximálna výška štátnej dotácie na jednu hodinu prekážok v práci v roku 2022 bude 60 % z 1/174 x 2 x 1 133 eur = 60 % z 13,0230 eur = 7,8138 eur. Štátna dotácia sa poskytuje celkovo najviac 6 mesiacov v 24 po sebe nasledujúcich mesiacoch. Vláda SK môže toto obdobie predĺžiť na základe nariadenia vlády. Na priznanie podpory musia byť splnené podmienky týkajúce sa zamestnávateľa aj zamestnanca. „Zámerom tvorcov legislatívy bolo, aby firmy vyčerpali všetky možnosti / neexistovali otvorené záväzky. Pozitívum určite je to, že túto formu štátnej pomoci budú môcť čerpať len tí zamestnávatelia, ktorí najskôr prispejú do systému sociálneho zabezpečenia“, dodala Jana Kyselová.

I. Podmienky pre zamestnávateľa

Obmedzenie činnosti zamestnávateľa: Najmenej 1/3 zamestnancov zamestnávateľa mala prekážky v práci na strane zamestnávateľa v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Povinné poistné zaplatené za obdobie najmenej 24 mesiacov: Zamestnávateľ musí ku dňu podania žiadosti o podporu splniť podmienku platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie počas celého trvania tejto povinnosti, ktorá trvala najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa žiada štátna podpora. Táto podmienka sa považuje za splnenú aj v prípade, že existujú zamestnávateľom povolené splátky dlžných príspevkov na sociálne zabezpečenie a dlžná suma sa nestala splatnou.

Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania: Zamestnávateľ nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období 2 rokov pred podaním žiadosti o štátnu dotáciu.

Písomná dohoda so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom - zamestnávateľ musí uzavrieť:

a) písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov, alebo

b) písomnú  dohodu so zamestnancom, že žiada o poskytnutie štátneho príspevku (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov), alebo

c) súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce v prípade, že nedôjde k uzatvoreniu písomnej dohody podľa písm. a) a b).

Povinnosť zachovať pracovné miesto, na ktoré bola poskytnutá štátna dotácia: táto podmienka musí byť splnená najmenej 2 mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, na ktorý bola poskytnutá štátna dotácia. Uvedené sa nevzťahuje na pracovné miesto zrušené na základe skončenia pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnanca alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Predloženie formulára žiadosti o štátnu dotáciu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.

II. Podmienky pre zamestnanca

Prekážka v práci: Zamestnanec bol na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Trvanie pracovného pomeru: Zamestnanec musí byť v pracovnom pomere aspoň 1 mesiac ku dňa podania žiadosti.

Aktívny zamestnanec: Zamestnanec nesmie byť vo výpovednej lehote.

Využitie ročnej dovolenky/pozitívneho konta pracovného času: Zamestnanec si vyčerpal dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. U zamestnávateľa, kde je zavedené konto pracovného času, tak zamestnanec musí mať vyčerpaný kladný účet konta pracovného času (platí napr. pre výrobný podnik so zavedenými pracovnými zmenami).

Preradenie práce: Zamestnávateľ nemôže preradiť zamestnanca na inú pozíciu v rámci dohodnutého typu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti zamestnávateľa.

Zhoda štátnej dotácie a iných štátnych príspevkov: Štátna dotácia nemôže byť udelená zamestnancovi, na ktorého zamestnávateľ poberá iné štátne príspevky, napr. príspevok na podporu zamestnávania.

5G: Svet nových možností

5G/LTE patrí medzi najzaujímavejšie technológie posledného obdobia. Predchodca, štvrtá generácia (4G) LTE výrazne zrýchlila mobilné dátové pripojenie, čo so sebou prinieslo skutočný boom on-line služieb a mobility. Teraz je na scéne technológia 5G, ktorá umožňuje teoretickú prenosovú rýchlosť až 16 Gbps a otvára svet úplne nových možností. Firmy aj používatelia si túto príležitosť uvedomujú, a preto je medzi nimi konektivita 5G/LTE stále obľúbenejšia. 

Popularita 5G/LTE stúpa s rastúcim povedomím verejnosti o tom, že ide o praktický spôsob, ako získať zálohu k pripojeniu cez pevnú linku, ale tiež samostatné pripojenie k internetu. Nasadenie technológie 5G/LTE ako „záchranného lana“ v prípade výpadku širokopásmového pripojenia je už dnes bežné. Vďaka rastúcej spoľahlivosti a relatívne nízkym nákladom na 4G sa LTE už predtým stalo praktickým riešením pre dátovú konektivitu. Teraz jeho atraktivita ďalej stúpa s tým, ako sa rozširuje pokrytie 5G. V porovnaní so svojim predchodcom predstavuje technológia 5G/LTE obrovský krok vpred a vďaka svojej rýchlosti sa považuje za vhodnú alternatívu k pevným linkám. V Európe stále existujú vzdialené regióny bez akéhokoľvek pripojenia po pevnej linke. A práve pre také miesta je 5G dokonalým riešením. A dokonca aj v krajinách prvého sveta ešte dnes narazíte na oblasti, a to vrátane niektorých veľkých miest, kde rýchlosť pripojenia sotva prekročí 30 Mbps. To nie je žiadna sláva v porovnaní s rýchlosťou 70 Mbps, ktorú môžete čakať v prípade pripojení 4G LTE. A netreba dodávať, že 5G je ešte vyššia liga.

Všetky tieto faktory vedú k vysokému dopytu po riešeniach 5G/LTE. Než čakať na inštaláciu optických káblov, firmy aj domáci používatelia si radšej zaobstarajú 5G/LTE routery, ktoré používajú k hlavnému pripojeniu k internetu. V takom prípade potom ako záloha slúži pevná linka. Či už sa 5G/LTE zariadenie používa na záložné alebo hlavné pripojenie, možnosť jeho vzdialenej správy, t.j. konfigurácia, monitoring prevádzky a realizácia všetkých úprav na diaľku, je skutočnou výhodou. Správcovia vďaka nej získavajú viac flexibility, čo mnohé organizácie ocenia najmä v dnešnej dobe, kedy stále častejšie pracujeme z domu. Ruku v ruke s pokračujúcim zavádzaním služieb 5G predpokladáme, že popularita LTE bude naďalej stúpať. Pokiaľ hľadáte záložné riešenia k vášmu širokopásmovému pripojeniu alebo žijete v mieste, kde pripojenie cez pevnú linku neexistuje alebo je pomalé, potom je 5G/LTE možnosťou, ktorá určite stojí za zváženie.

EU: Finančné opatrenia voči Rusku

Európska únia sa dohodla na vylúčení kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT – dominantného svetového medzibankového komunikačného systému. Rozhodnutie vychádza z rozsiahlych a bezprecedentných balíkov opatrení, ktoré EÚ prijala v reakcii na akty agresie zo strany Ruska na územnú celistvosť Ukrajiny. Zakázala tiež investovanie do projektov spolufinancovaných ruským priamym investičným fondom. Zakazuje sa aj poskytovanie eurobankoviek denominovaných v eurách Rusku.

Prijaté opatrenie zabráni dotknutým bankám uskutočňovať svoje finančné transakcie na celom svete rýchlo a účinne. Dnešné rozhodnutie je výsledkom úzkej spolupráce medzinárodných partnerov EÚ, ako sú Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. Zoznam dotknutých bánk bol uverejnený v úradnom vestníku.

Výber bánk, na ktoré sa opatrenie zameriava, je spojený s tým, že už podliehajú sankciám zo strany EÚ a iných krajín G7. Rozhodnutie nadobudne účinnosť 12. marca 2022. Spoločnosť SWIFT a iní prevádzkovatelia takto budú mať krátke prechodné obdobie na uplatnenie opatrenia, čím sa zmiernia možné negatívne vplyvy na podniky a finančné trhy EÚ. V závislosti od krokov Ruska je Európska komisia pripravená v krátkom čase toto opatrenie rozšíriť na ďalšie ruské banky.

Radíme: Ako hovoriť s deťmi o vojne

Keď sa vojna stane hlavnou témou správ, môže to vyvolať pocity strachu, smútku, hnevu aj úzkosti, kdekoľvek na svete žijete. Deti vždy hľadajú pocit bezpečia a istoty u svojich rodičov – o to viac v čase krízy. Ako hovoriť s dieťaťom o vojnových hrôzach a byť mu pritom oporou?

1. ZISTITE, ČO VEDIA A AKO SA CÍTIA

Vyberte si čas a miesto, kedy to dokážete začať rozhovor prirodzene a dieťa sa bude s väčšou pravdepodobnosťou cítiť pohodlnejšie a slobodne rozprávať. Pokúste sa vyhnúť rozhovorom na túto tému tesne pred spaním. Dobrým východiskovým bodom je opýtať sa dieťaťa, čo vie a ako sa cíti. Niektoré deti možno vedia málo o tom, čo sa deje, alebo nemajú záujem o tom hovoriť, iné sa však môžu v tichosti trápiť. S menšími deťmi môže pomôcť otvoriť rozhovor kreslenie, príbehy a iné aktivity. K deťom sa môžu správy dostať rôznymi spôsobmi, preto je dôležité kontrolovať, čo vidia a počujú. Je to príležitosť, ako ich uistiť a prípadne opraviť akékoľvek nepresné informácie, s ktorými sa mohli stretnúť, či už on-line, v televízii, v škole alebo od priateľov. Neustály prúd znepokojujúcich obrázkov a titulkov môže vyvolať pocit, že kríza je všade okolo nás. Mladšie deti nemusia vedieť rozlišovať medzi obrazmi na obrazovke a ich vlastnou osobnou realitou a môžu si myslieť, že sú v bezprostrednom nebezpečenstve, aj keď sa konflikt odohráva ďaleko. Staršie deti môžu vidieť znepokojujúce veci na sociálnych sieťach a mať strach z toho, ako môžu udalosti eskalovať. Je dôležité nezmenšovať ani nezavrhovať ich obavy. Ak položia otázku, ktorá sa vám môže zdať extrémna, napríklad „Všetci zomrieme?“, ubezpečte ich, že sa to nestane, ale tiež sa snažte zistiť, čo počuli a prečo ich to znepokojuje. Ak dokážete pochopiť, odkiaľ pochádzajú obavy, je pravdepodobnejšie, že ich dokážete upokojiť. Nezabudnite uznať ich pocity a uistiť ich, že čokoľvek cítia, je prirodzené. Ukážte, že počúvate tým, že im venujete svoju plnú pozornosť a pripomeňte im, že sa môžu s vami alebo s iným dôveryhodným dospelým rozprávať, kedykoľvek chcú. Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, či úzkosti.

2. HOVORTE S DEŤMI POKOJNE A PRIMERANE VEKU

Deti majú právo vedieť, čo sa deje vo svete, ale dospelí majú tiež zodpovednosť za to, aby ich chránili pred utrpením. Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, úzkosti. Je normálne, ak cítite smútok alebo obavy z toho, čo sa deje. Majte však na pamäti, že deti preberajú svoje emocionálne signály od dospelých, takže sa snažte nezdieľať so svojím dieťaťom žiadne obavy. Hovorte pokojne a dbajte na reč svojho tela, ako sú výrazy tváre. Pokiaľ môžete, ubezpečte svoje deti, že sú v bezpečí pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Pripomeňte im, že veľa ľudí na celom svete tvrdo pracuje na zastavení konfliktu a nájdení mieru. Pamätajte, že je v poriadku nemať odpoveď na každú otázku. Dá sa povedať, že si odpoveď treba vyhľadať alebo to využiť ako príležitosť so staršími deťmi nájsť odpovede spoločne. Používajte webové stránky renomovaných spravodajských organizácií alebo medzinárodných organizácií ako UNICEF a OSN. Vysvetlite, že niektoré informácie online nie sú presné a že je dôležité nájsť spoľahlivé zdroje.

3. ŠÍRTE SÚCIT, NIE STIGMU

Konflikt môže často priniesť predsudky a diskrimináciu, či už voči ľuďom alebo voči krajine. Keď sa rozprávate s deťmi, vyhýbajte sa nálepkám ako „zlí ľudia“ alebo „zlí“ a namiesto toho to využite ako príležitosť na povzbudenie súcitu, napríklad pre rodiny, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy. Aj keď sa konflikt odohráva vo vzdialenej krajine, môže podnietiť diskrimináciu na vašom okolí. Ubezpečte sa, či deti nezažívajú alebo neprispievajú k šikanovaniu. Ak ich v škole pomenovali alebo ich šikanovali, povzbuďte ich, aby to povedali vám alebo dospelému, ktorému dôverujú. Pripomeňte im, že každý si zaslúži byť v bezpečí, v škole aj v spoločnosti. Šikanovanie a diskriminácia sú vždy nesprávne a každý z nás by sa mal podieľať na šírení láskavosti a vzájomnej podpore.

4. ZAMERAJTE SA NA POMOCNÍKOV

Je dôležité, aby deti vedeli, že ľudia si navzájom pomáhajú skutkami odvahy a láskavosti. Nájdite pozitívne príklady pomoci, ľudí, ktorí nezištne pomáhajú. Zistite, či by sa dieťa chcelo aktívne zapojiť. Môže napríklad nakresliť plagát alebo napísať básničku, zapojiť do miestnej zbierky alebo petície. UROBIŤ NIEČO, bez ohľadu na to, aké malé je, môže často priniesť veľkú útechu.

5. UZATVÁRAJTE ROZHOVORY OPATRNE

Keď ukončíte konverzáciu, je dôležité uistiť sa, že nenecháte dieťa v stave úzkosti. Pokúste sa posúdiť úroveň jeho úzkosti sledovaním reči tela, či používa svoj obvyklý tón hlasu a sledujte jeho dýchanie. Pripomeňte mu, že vám na ňom záleží a že ste tu na to, aby ste ho počúvali a upokojili, kedykoľvek sa bude báť.

6. RAZ NESTAČÍ

Keďže správy o konflikte pokračujú, mali by ste svoje dieťa naďalej kontrolovať, aby ste videli, ako sa mu darí. Ako sa cíti? Má nejaké nové otázky alebo veci, o ktorých by sa s vami chcelo porozprávať? Ak má dieťa obavy z toho, čo sa deje, dávajte pozor na akékoľvek zmeny v tom, ako sa správa alebo cíti, ako sú bolesti brucha, hlavy, nočné mory alebo problémy so spánkom. Deti majú rôzne reakcie na nežiadúce udalosti a niektoré príznaky úzkosti nemusia byť také zrejmé. Mladšie deti môžu byť prítulnejšie ako zvyčajne, zatiaľ čo dospievajúci môžu prejavovať intenzívny smútok alebo hnev. Mnohé z týchto reakcií trvajú len krátky čas a sú normálnymi reakciami na stresujúce udalosti. Ak tieto reakcie trvajú dlhší čas, vaše dieťa môže potrebovať odbornú pomoc.Môžete im pomôcť znížiť stres spoločnou aktivitou, ako napríklad dýchanie do brucha: 5 krát sa zhlboka nadýchnite, 5 sekúnd nádych nosom a 5 sekúnd výdych ústami. Vysvetlite, že keď sa dieťa nadýchne, nafúkne brucho ako balón a pri výdychu vzduch opäť vypustí. Buďte pripravení opäť hovoriť s dieťaťom. Ak je tesne pred spaním, dokončite niečo pozitívne, ako je čítanie obľúbeného príbehu, ktorý im pomôže dobre spať.

7. OBMEDZTE ZÁPLAVU SPRÁV

Dávajte pozor na to, akým správam sú deti vystavené. Pri mladších deťoch skúste správy úplne vypnúť. Pri starších deťoch by ste to mohli využiť ako príležitosť na diskusiu o tom, koľko času trávia čítaním správ a akým zdrojom správ dôverujú. Berte ohľad aj na to, ako hovoríte o konflikte s inými dospelými, ak sú vaše deti nablízku a môžu vás počuť. Pokiaľ je to možné, snažte sa vytvoriť pozitívne rozptýlenie, ako je hranie hry alebo spoločná prechádzka.

8. „STARAJTE SA O SEBA”

Ak to budete zvládať, budete môcť lepšie pomáhať deťom. Deti preberajú reakcie na udalosti a správy, takže im pomáha vedieť, že ste pokojní a máte situáciu pod kontrolou. Ak cítite úzkosť alebo rozrušenie, nájdite si čas pre seba a oslovte ostatných členov rodiny, priateľov a dôveryhodných ľudí. Dávajte pozor na to, ako prijímate správy: Skúste identifikovať kľúčové časy počas dňa, aby ste mali prehľad o tom, čo sa deje, namiesto toho, aby ste boli neustále on-line. V rámci svojich možností si nájdite čas na veci, ktoré vám pomôžu relaxovať a zotaviť sa.