Joga: Čo robiť a nerobiť pri meditácii

Pri rýchlom životnom tempe je mimoriadne dôležité nachádzať spôsoby, ktoré pomáhajú vyrovnať sa so stresom. Všímavosť, resp. všímavý stav mysle (z angl. mindfulness), sa často využíva ako terapeutická technika. Ide o duševný stav, ktorý dosiahnete zameraním vedomia na prítomný okamih, pri ktorom si uvedomujete a prijímate svoje pocity, myšlienky a telesné vnemy. Ukázalo sa, že meditácia a joga podporujú všímavosť (mindfulness), ktorá má potenciál zlepšiť príznaky depresie, úzkosti a dokonca aj kognitívne schopnosti. Tzv. mindfulness cvičenia môžu pomôcť so sústredením, stresom a postojom, najmä ich kombináciou s pravidelným cvičením a správnou životosprávou. 

„Niekedy po dlhom dni je mojou cestou k relaxu nenáročné joga cvičenie. Joga však môže byť aj skvelým spôsobom, ako deň začať – vďaka niekoľkým jednoduchým joga cvikom si viete vyčistiť myseľ a pozitívne sa naladiť na celý deň“, hovorí Samantha Clayton. Podľa organizácie John Hopkins Medicine prináša joga mnohé benefity: zlepšenie sily, rovnováhy a flexibility, úľavu od bolesti chrbta, zmiernenie príznakov artritídy, podporuje zdravie srdca, pomáha zlepšiť spánok, prináša pocit väčšej energie a lepšej nálady, pomáha zvládať stres a lepšie sa o seba starať. Vyhradiť si len desať minút denne na cvičenie jogy vám môže pomôcť vytvoriť si rituál na uvoľnenie mysle a tela, aby ste mohli čeliť vašim výzvam s väčším pokojom a ľahkosťou.

Praktické meditačné tipy podľa Samanthy Clayton:

1. Nemyslite si, že na meditáciu potrebujete úplne tiché a odľahlé miesto. V reálnom svete, a najmä doma s deťmi alebo v kancelárii, je nájdenie takéhoto miesta takmer nemožné.

2. Snažte sa odstrániť všetky kľúčové rušivé vplyvy, ako sú telefóny, displeje (monitorov alebo notebookov) či veľmi hlučné priestory. Jednoducho otočte kancelársku stoličku od monitora alebo ak ste doma, zatvorte sa napríklad v spálni či do inej miestnosti, kde môžete byť sami.

3. Nepresviedčajte sa, že potrebujete nejaké špeciálne vybavenie, ako je podložka na cvičenie, deka či iné pomôcky, pretože meditovať môžete kdekoľvek. Čím menej sa spoliehate na veci okolo seba, tým ľahšie si nájdete chvíľku na meditáciu, nech ste kdekoľvek.

4. Snažte sa sedieť alebo ležať na pohodlnom mieste, kde sa cítite príjemne. Vytvorte si prostredie pre meditáciu. Oči môžete mať otvorené aj zatvorené – dôležité je robiť to, čo vám vyhovuje.

5. Nenúťte sa do určitého štýlu dýchania (nosom, do brucha a pod.). Môže to mať spočiatku aj odpudivý účinok alebo dokonca vyvolať pocit ľahkej závrate. Na technike dýchania môžete začať pracovať, keď sa viac zžijete s meditáciou a budete sa pri nej cítiť pohodlne.

6. Sústreďte sa na svoj dych. Vnímajte, ako vzduch vchádza do vášho tela a ako z neho vychádza. Uvedomujte si svoj dych a to, ako ho cítite. Jednoducho vnímajte daný okamih.

7. Nenechajte mysľou prúdiť negatívne myšlienky, ani sa nezaťažujte tým, čo všetko ešte potrebujete vybaviť.

8. Presmerujte svoju pozornosť od denných vybavovačiek späť na svoj dych. Kedykoľvek sa vám tieto myšlienky začnú vkrádať do mysle, prijmite ich na vedomie a nechajte ich plynúť preč.

9. Nemajte dlhý zoznam afirmácií či cieľov, na ktoré myslíte alebo ktoré si hovoríte nahlas. 

10. Majte jedno alebo dve kľúčové slová, ktoré vám pomáhajú uvoľniť sa alebo vás vedú k pozitívnemu

pocitu bytia.

„Usilujte sa praktizovať vedomú všímavosť (resp. mindfulness) a dýchanie počas celého dňa. Nezabúdajte, že meditácia sa považuje za formu cvičenia, rovnako ako joga. Na to, aby ste pocítili jej plné upokojujúce účinky, ju potrebujete konzistentne praktizovať. Avšak nebuďte na seba príliš prísni, ak vás raz za čas ovládne život“, dodáva Samantha Clayton.

EU: Riešenia energetickej krízy

V Európskom parlamente prebehla diskusia so zástupcami Európskej komisie a Rady o plánoch na zavedenie spoločných európskych opatrení pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu. V úvode rozpravy boli predstavené najnovšie návrhy exekutívy EÚ, ktorých cieľom je zaistiť bezpečnosť dodávok plynu na nasledujúcu zimu, zmierniť dosah rastu cien energií na domácnosti a podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov. 

Hoci Európania momentálne nečelia bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti dodávok ropy a plynu, väčšina europoslancov podporila rýchlejšie zavádzanie využívania obnoviteľných zdrojov v snahe zvýšiť nezávislosť Európy od ruských fosílnych palív. Niektorí vyzvali členské štáty EÚ na zníženie zdaňovania energií a požadovali oddelenie cien elektriny a plynu. Iní sa zamerali na dôsledky špekulácii na trhu s energiami, zdôraznili potrebu znižovania spotreby a navrhli dodatočné zdanenie energetických spoločností, ktoré profitovali na rastúcich cenách.

Európska komisia tento týždeň predložila nový legislatívny návrh, ktorý by mal pred budúcou zimou zaistiť naplnenie podzemných zásobníkov plynu aspoň na 80 % a v nasledujúcich rokoch až na 90 % ich kapacity. Zverejnila tež oznámenie, v ktorom vymenúva možnosti intervencie na trhu na európskej aj vnútroštátnej úrovni a popisuje ich výhody a nevýhody. Exekutíva EÚ v nadväznosti na ruskú inváziu na Ukrajinu načrtla ešte 8. marca plán na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív, počnúc plynom, v dostatočnom predstihu pred rokom 2030. REpowerEU navrhuje viacero opatrení, ktoré reagujú na rastúce ceny energií v Európe a ktoré by zároveň mali zaistiť doplnenie zásob plynu na ďalšiu zimu.

6G: Evolučné kontinuum

Úspešné smerovanie k 6G vyžaduje, aby bol vývoj základných technológií v súlade s vývojovým cyklom ľudského správania, spoločnosti a techniky, pretože sa navzájom ovplyvňujú a tvoria evolučné kontinuum. Vízia „automatizácia života“ (Automating Life) je preto založená na spojení cloudových, sieťových a AI (umelá inteligencia) technológií a systému hodnôt ako rovnoprávnosť, udržateľnosť a dôvera.

Pod vedením profesora Franka Fitzeka z Technickej univerzity v Drážďanoch pracuje Centrum pre hmatový internet s ľudskou interakciou (CeTI) a centrum 6G-life na tom, aby ľudia mohli v kvázi reálnom čase vstupovať do interakcie s kyberneticko-fyzickými systémami vo fyzickom alebo digitálnom svete prostredníctvom inteligentných komunikačných sietí (5G a pokročilejších). Umožnenie tohto typu interakcie podporí spravodlivý prístup do vzdialených prostredí pre ľudí rôzneho pohlavia, veku, pôvodu alebo fyzických obmedzení. Má tiež potenciál demokratizovať prístup k zručnostiam a odborným znalostiam, rovnako ako k výsledkom špičkového výskumu v oblasti udržateľnosti, bezpečnosti, odolnosti a latencie. Spojenie cloudu, sietí a umelej inteligencie zohráva u 6G kľúčovú úlohu. Zásadný význam preto majú nové koncepty distribuovaných systémov, správy dát a výpočtových prostriedkov. Katedra telekomunikačných sietí na Technickej univerzite v Berlíne pod vedením profesora Falka Dresslera  vyvíja nové riešenia pre budúce virtuálne edge computing, strojové učenie a siete a distribuovanú správu dát v ére 6G.

Akademické granty uľahčia výskum v rámci projektu automatizácie života v zhode s iniciatívou Digital Equity Grid Innovation (TETRA), ktorú spoločnosť VMware iniciovala v spolupráci s medzinárodnou organizáciou IEEE FNI a kanadskou Mitacs. „Toto evolučné kontinuum – teda to, ako sa ľudia menia, technológie vyvíjajú a spoločnosť reaguje – je spôsob, akým VMware smeruje k 6G – podporou technológií zameraných na ľudské potreby, ktoré napríklad skvalitňujú a zachraňujú životy, ale čo je dôležitejšie, umožňujú ľuďom rásť s technológiami as ich pomocou tak, ako si želajú – nie tak, ako im to technológie diktujú“, dodal Kaniz Mahdi.

Trend: Investície do technológií

Digitálne technológie sú v 21. storočí nevyhnutnou súčasťou podnikania a nedávno sa odhadlo, že 70 % firiem už má stratégiu digitálnej transformácie: či už ide o investovanie do kvantového počítača, prechod na 5G alebo používanie umelej inteligencie. Prirodzene rôzne podniky majú pri investovaní do technológií rôzne priority.

So zámerom zistiť, o ktoré digitálne technológie sa zaujímajú majitelia firiem a ktoré krajiny najviac investujú do nových technológií, uskutočnil WalkMe.com prieskum medzi 1.303 vlastníkmi firiem a analyzoval výdaje krajín, kam a kým investujú peniaze ako aj analýzu údajov z indexu digitálnej budúcnosti 2021-22. Podľa výsledkov je najväčší záujem investovať do 5G, keďže 32,9 % respondentov si vybralo novú technológiu vysokorýchlostného pripojenia za svoju primárnu oblasť investícií. Nie je to žiadnym prekvapením, pretože 5G je teraz k dispozícii v 112 krajinách po celom svete a dostupnosť 5G aktuálne pokrýva 49,2 % územia USA. Na druhom mieste je internete vecí (IoT), pričom 21,9 % účastníkov si túto oblasť zvolilo za svoju primárnu investíciu. Technológia IoT (Internet of Things) zahŕňa akékoľvek fyzické zariadenia, ktoré možno pripojiť k internetu – od lietadiel po počítače a žiarovky až po detské hračky. Umelá inteligencia (AI) zaujala tretie miesto so 14,5 % záujemcov o investovanie. Sektor AI rýchlo rastie vo forme samoriadiacich áut, inteligentných vysávačov, hlasovo ovládaných asistentov (napr. Alexa a Google Home) a veľa ďalších.

WalkMe.com tiež analyzoval najnovšie údaje z indexu Digital Future Index, ktorý zoradil krajiny podľa ich výdavkov na technológie vrátane umelej inteligencie, tzv. imersiv technológií, blockchainu a internetu vecí. Spojené štáty americké sú krajinou, ktorá najviac investuje do digitálnych technológií a celosvetovo investuje najviac peňazí v každej kategórii, pričom prvenstvo patrí AI (Artificial Intelligence) a investície krajiny do AI už celkovo presiahli 71 miliárd libier. Na druhom mieste je Čína, ktorá tiež investovala väčšinu svojich peňazí do AI vo výške viac než 34 miliárd libier. Spojené kráľovstvo je celosvetovo na treťom mieste a na prvom mieste v Európe. Odhaduje sa, že investovalo celkovo 10,4 miliardy GBP na digitálne technológie, pričom najviac peňazí patrilo AI ( 1,3 miliardy GBP ). Izrael je celosvetovo štvrtý, pokiaľ ide o AI a Immersive Tech (virtuálna realita), a piate miesto v oblasti IoT technológií. Švajčiarsko je na štvrtom mieste v DLT (Blockchain) a na piatom mieste v Immersive Tech.           

EU: Osobné dôchodky

V Európskej únii vstúpilo do platnosti nariadenie o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP), ktoré bolo prijaté v roku 2019. Má byť oporou pre nový dobrovoľný celoeurópsky systém sporenia na odchod do dôchodku, ktorý bude môcť ponúkať široká škála finančných inštitúcií v celej EÚ. 

Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, označovaný aj skratkou PEPP, je nosným prvkom akčného plánu Európskej komisie na posilnenie únie kapitálových trhov. Bude k dispozícii ako doplnok k verejným a zamestnaneckým dôchodkovým systémom popri existujúcich vnútroštátnych súkromných dôchodkových systémoch. Sporiteľom na dôchodok ponúkne väčší výber, výhody plynúce z intenzívnejšej hospodárskej súťaže, väčšiu transparentnosť a flexibilitu pri voľbe jednotlivých možností produktu. Poskytovatelia PEPP budú mať prospech z jednotného trhu s PEPP a z uľahčenej cezhraničnej distribúcie, čo im umožní združovať aktíva a má viesť k úsporám z rozsahu.

Návrh týkajúci sa celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, ktorý Európska komisia predložila v júni 2017, je súčasťou jej akčného plánu na posilnenie únie kapitálových trhov. Nariadenie o PEPP bolo schválené a prijaté 25. júla 2019. Má prispieť k budovaniu vnútorného trhu s osobnými dôchodkami, rozšíriť možnosti poskytovateľov ponúkať osobné dôchodkové produkty cezhranične a poskytnúť spotrebiteľom konkurencieschopnú alternatívu sporenia na dôchodok.

SR: Prvá fotka bábätka

Zaujímavý projekt Prvá fotka bábätka sa aktuálne realizuje  v desiatich nemocniciach na Slovensku a ročne sa rodičom predčasne narodených detí takto odovzdá 1.000 fotiek s povzbudivým nápisom: „Gratulujeme, narodil sa vám bojovník!“

Predčasný pôrod znamená, že bábätko nie je pripravené na život vonku. Úloha neonatológov preto od prvých momentov spočíva v poskytnutí špeciálnej a intenzívnej starostlivosti bábätku, v zabezpečení jeho životných funkcií a v riešení prípadných ťažkostí. Závažnosťou celej situácie sa stráca krása prvého stretnutia matky so svojím dieťatkom, keďže mamy po predčasnom pôrode svoje dieťa nevidia bezprostredne po jeho príchode na svet, ale na túto chvíľu musí mama čakať niekoľko hodín až dní, keď to zdravotný stav bábätka a jej samotnej, umožňuje. OZ malíček preto v roku 2015 prišiel s projektom Prvá fotka bábätka s cieľom zblížiť rodičov s ich dieťatkom a byť ich prvým kontaktom na diaľku vo chvíľach dočasného odlúčenia. „Kartička s fotkou ich bábätka, ktorú mamy na pooperačnom oddelení dostávajú z rúk ošetrujúcich doktorov ich bábätka spolu so základnými informáciami o svojom bojovníkovi, im pomáha prekonať náročné chvíle po predčasnom pôrode. Táto fotografia navyše zmierňuje pocit odlúčenia a zhmotňuje chvíle počiatkov materstva, kým zdravotný stav dovolí mamičke ísť za jej dieťatkom osobne,“ približuje filozofiu projektu Ľubica Kaiserová. Skúsenosti rodičov od začiatku fungovania tejto praxe na oddeleniach sú, podľa jej slov, mimoriadne pozitívne, keďže prostredníctvom neho sa v prenesenom význame rodičom posiela aj sila, viera, nádej a odhodlanie bojovať v náročných prvých chvíľach po predčasnom pôrode a v prípade mám pomáhajú aj v podpore mliekotvorby, ktorá je u predčasne narodených detí mimoriadne dôležitá. 

Projekt je úspešne zavedený vo všetkých šiestich perinatologických centrách na Slovensku: v Bratislave, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach i v Martine. Funguje aj na štyroch neonatológiach: v Humennom, Poprade, v Trenčíne a na Kramároch. Tisícke párov rodičov tak každý rok lekári a lekárky spolu s prvou informáciou o bábätku prinášajú aj niečo, čo si väčšina z nich uchová po celý život - neoceniteľnú pamiatku na prvé hodiny života ich bojovníka. Kartička obsahuje okrem fotky a nápisu aj týždeň, v ktorom sa dieťatko narodilo, pôrodnú váhu predčasne narodeného bábätka, z ktorých mnoho nedosahuje ani 1 000 g, a dĺžku novorodenca. Pôvodné fotoaparáty nahradili tablety a vreckové́ tlačiarne, prostredníctvom ktorých zdravotník bábätko odfotí a následne je možné fotografiu kedykoľvek vytlačiť̌. 

Trend: Vyššie IT rozpočty

Podľa prieskumu spoločnosti N-able prudký rast kybernetických útokov vedie 7 z 10 malých a stredne veľkých spoločností (SMB), zákazníkov poskytovateľov riadených služieb (MSP), k zvýšeniu IT rozpočtov. Nárast útokov na svojich klientov registruje 82 % poskytovateľov.

Nová správa State of the Market: The New Threat Landscape vychádza z odpovedí 500 respondentov z viacerých amerických a európskych MSP spoločností. Report sa okrem iného zaoberal aj zmenou pracovných zvyklostí v dôsledku epidémie COVID-19 a následnou zmenou aktivít kybernetických útočníkov. Konštatuje, že s kontinuálnym vývojom hrozieb v kybernetickej bezpečnosti musia MSP držať krok s najnovšími trendmi tak, aby dokázali účinne ochrániť svojich zákazníkov. „MSP poskytovatelia zažili náročné obdobie pandémie, v priebehu ktorého museli zaistiť fungovanie infraštruktúr zákazníkov za úplne iných podmienok. Kybernetickí útočníci ale pracovali rovnako intenzívne, aby nové okolnosti dokázali využiť vo svoj prospech. MSP firmy potrebujú pochopiť, ako sa vyvíjajú najrôznejšie bezpečnostné hrozby, a na základe toho vylepšiť ochranu svoju aj svojich zákazníkov pomocou dostupných MSP nástrojov“, povedal David Kinon.

Najzaujímavejšie zistenia:

• 82 % MSP registruje nárast útokov na svojich zákazníkov, a to v priemere z 8 na 14 útokov mesačne.
• Mnohí zákazníci využívajú iba základné prvky IT bezpečnosti ako napr. automatizované zálohovanie, ďalšie kľúčové nástroje ale chýbajú. Väčšina MSP ponúka klientom dvojfaktorovú autentizáciu, avšak iba 40 % si ju inštaluje na svoje vlastné systémy. 
• Najčastejšími útokmi sú (v tomto poradí) phishing, DDoS a ransomvér. 
• Ako následok úspešného útoku na zákazníkov uvádza viac ako 50 % MSP finančné straty, 46 % stratu zákazníkov, 45 % zníženie reputácie a 28 % stratu dôvery zákazníkov.
• 70 % SMB zákazníkov sa chystá zvýšiť svoje rozpočty na IT bezpečnosť, priemerný plánovaný rast rozpočtov je 7 %, čo pre MSP poskytovateľov predstavuje zaujímavú príležitosť.
• Jedným z kľúčových odporúčaní na zmiernenie rastúcich rizík je automatizácia kritických oblastí IT bezpečnosti.

Aktuálne: Platiť kartou, v hotovosti či mobilom?

Veľa ľudí radšej volí zaužívaný spôsob, a to aj pri platení. Viac ako polovica Slovákov v kamenných predajniach uprednostňuje úhradu platobnou kartou so zadávaním PIN. Navyše, traja z desiatich preferujú platenie v hotovosti. Na druhej strane, z roka na rok pribúda kupujúcich, ktorí platia mobilnými telefónmi, je ich približne 16 percent. Dvaja zo sto v súčasnosti platia hodinkami. 

Drvivá väčšina Slovákov dnes vlastní minimálne jednu platobnú kartu, či už debetnú alebo kreditnú, mnohí majú obe. Hojne ich využívajú aj pri platení v klasických obchodoch. Najviac Slovákov - takmer 53 percent – v nich platí platobnou kartou a zároveň zadáva PIN. Predovšetkým mladšie generácie preferujú skôr bezkontaktné platobné techniky. Úhrady pomocou Google Pay alebo Apple Pay v mobilnom telefóne využíva približne 16 percent a platenie hodinkami preferujú 2 percentá respondentov. Hoci čoraz menej ľudí pri pokladniach v obchodoch vyberá z peňaženky hotovosť, stále sa medzi nami nájde približne 30 percent takých, ktorí najviac veria práve plateniu fyzickými peniazmi. Podľa prieskumu takmer 40 percent ľudí bez maturity uprednostňuje práve platby v hotovosti.

Platiť mobilným zariadením, či už mobilom, tabletom alebo smart hodinkami je veľmi jednoduché všade tam, kde je platobný terminál, napríklad za nákup v potravinách, tankovanie na čerpacej stanici či v obchode s oblečením. Takto jednoducho sa dajú vybaviť aj úhrady na samoobslužných termináloch umožňujúcich bezkontaktné platby, napr. aj za parkovanie či cestovné lístky. Samozrejmosťou sú tiež nákupy cez internet u obchodníkov, ktorí akceptujú Google Pay a Apple Pay a tiež vyberanie hotovosti z bezkontaktných bankomatov. „Zrejme najväčšiu výhodou platenia mobilom je jeho jednoduchý spôsob. Takto vôbec so sebou nemusíte nosiť peňaženku či platobnú kartu alebo pri on-line nakupovaní si nemusíte sadať za počítač. Nosiť so sebou mobil takmer všade je pritom v dnešnej dobe úplnou samozrejmosťou. Karta digitalizovaná v mobile je pritom bezpečnejšia a viac chránená ako ktorákoľvek bežná platobná karta“, hovorí Alessandro Villa.

Aj vplyvom koronavírusu sa značná časť nakupovania presunula do on-line priestoru. Väčšina Slovákov je opatrných v prípade nákupov na internete, a to predovšetkým vtedy, pokiaľ s ním nemajú doterajšiu skúsenosť. Podľa prieskumu si traja z desiatich opýtaných vždy overujú dôveryhodnosť e-shopu v prípade, že sa v ňom chystajú nakupovať prvýkrát, ďalších viac ako 40 percent ľudí si ho preveruje vo väčšine prípadov. Najviac pritom sledujú hodnotenia iných zákazníkov (58 %), do úvahy berú odporúčania od známych (34 %) alebo kontrolujú, či je na webovej adrese ikona zámku. Takmer polovica opýtaných si pri neznámom e-shope radšej nechá tovar poslať na dobierku.

EU: Posilnenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti

Novými pravidlami Európskej komisie sa majú zriadiť spoločné opatrenia v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Európskej únie. Cieľom je posilniť ich odolnosť a schopnosť reagovať na kybernetické hrozby a incidenty a zabezpečiť odolnú a bezpečnú verejnú správu EÚ v kontexte množiacich sa škodlivých kybernetických činností v globálnom prostredí.

V súvislosti s pandémiou COVID-19 a rastúcimi geopolitickými výzvami je nevyhnutné, aby sme ku kybernetickej a informačnej bezpečnosti pristupovali spoločne. Preto komisia navrhla nariadenie o kybernetickej bezpečnosti a nariadenie o informačnej bezpečnosti. Stanovením spoločných priorít a rámcov tieto pravidlá ešte viac prehĺbia medziinštitucionálnu spoluprácu, minimalizujú vystavenie riziku a posilnia bezpečnostnú kultúru EÚ.

Nariadenie o kybernetickej bezpečnosti

Navrhovaným nariadením o kybernetickej bezpečnosti sa vytvorí rámec správy, riadenia a kontroly rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Vytvorí sa nová medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť, posilnia sa spôsobilosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a podporí sa pravidelné posudzovanie vyspelosti a lepšia kybernetická hygiena. Zároveň sa rozšíri mandát tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach (CERT-EU), ktorý bude slúžiť ako centrum na výmenu spravodajských informácií o hrozbách, koordináciu reakcie na incidenty a ako ústredný poradný orgán a poskytovateľ služieb.

Kľúčové prvky návrhu nariadenia o kybernetickej bezpečnosti:

• Posilniť mandát tímu CERT-EU a poskytnúť zdroje potrebné na jeho plnenie.
• Požadovať od všetkých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, aby:
• mali rámec správy, riadenia a kontroly rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti,
• vykonávali základné kybernetickobezpečnostné pravidlá na riešenie zistených rizík,
• realizovali pravidelné posúdenia vyspelosti,
• vytvorili plán na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti schválený svojím vedením,
• bez zbytočného odkladu zdieľať s tímom CERT-EU informácie týkajúce sa incidentov.
• Zriadiť novú medziinštitucionálnu radu pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá bude riadiť a monitorovať vykonávanie nariadenia a usmerňovať CERT-EU,
• Premenovať CERT-EU – „tím reakcie na núdzové počítačové situácie“ na „centrum kybernetickej bezpečnosti“ v súlade s vývojom v členských štátoch a na celom svete, ale z dôvodu rozpoznania názvu ponechať skratku „CERT-EU“.

Nariadenie o informačnej bezpečnosti

Navrhovaným nariadením o informačnej bezpečnosti sa vytvorí minimálny súbor pravidiel a noriem v oblasti informačnej bezpečnosti pre všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ s cieľom lepšie a konzistentne chrániť informácie pred vyvíjajúcimi sa hrozbami. Tieto nové pravidlá poskytnú stabilný základ pre bezpečnú výmenu informácií medzi všetkými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ a s členskými štátmi. Budú vychádzať zo štandardizovaných postupov a opatrení na ochranu informačných tokov.

Kľúčové prvky návrhu nariadenia o informačnej bezpečnosti:

• vytvoriť účinnú správu s cieľom podporiť spoluprácu vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ, konkrétne medziinštitucionálnu koordinačnú skupinu pre informačnú bezpečnosť,
• vypracovať spoločný prístup na kategorizáciu informácií na základe úrovne dôvernosti,
• modernizovať politiky v oblasti informačnej bezpečnosti vrátane digitálnej transformácie a práce na diaľku,
• zefektívniť súčasné postupy a dosiahnuť väčšiu kompatibilitu medzi príslušnými systémami a zariadeniami.

Aktuálne: Priemerne 2 - 4 bezpečnostné aplikácie

Podľa prieskumu GFI Software medzi partnermi spoločnosti v ČR a na Slovensku (február 2022) za posledný rok lokálne firmy posilnili svoju IT bezpečnosť najviac v oblastiach firewallu / VPN sietí, ochrany emailov a softvérovej zraniteľnosti. Respondenti, ktorí dodávajú riešenia hlavne do segmentu malých a stredných firiem (SMB), uviedli, že ich zákazníci najčastejšie prevádzkujú 2 až 4 bezpečnostné aplikácie. 

Prevažuje stále záujem o perpetuálne licencie, hoci je už vidieť zreteľný posun k modelu predplatného a cloudových služieb. Hlavným dôvodom preferencie perpetuálneho modelu je úspora nákladov na softvér, zásadnou nevýhodou sú potom z dlhodobého hľadiska chýbajúce aktualizácie a postupná zastaranosť systémov.

Zaujímavé zistenia z prieskumu:

• Firmy sa v poslednom roku najčastejšie posilňovali o riešenia firewallu/VPN (35,2 %), ochrany emailov (24,5 %), patch managementu (15,7 %) a správy hesiel (15,7 %).
• 79 % SMB firiem využíva v priemere 2 - 4 samostatné aplikácie IT bezpečnosti, jedinú používa 16 % a 5 - 8 riešení 5 %.
• Perpetuálne softvérové licencie preferuje 59,8 % firiem, model predplatného využíva 23,5 % a cloudové služby 13,7 % firiem. Zostávajúce 3 % preferujú open source.
• Faxovanie využíva necelých 7 % podnikov, hlavne väčších organizácií, a to výhradne iba formou digitálneho faxovania či faxovania ako služby.

„České a slovenské spoločnosti reagujú na nové hrozby posilňovaním ochrany svojich kľúčových infraštruktúr. Avšak prieskum tiež ukázal, že sa stále veľká časť firiem spolieha na riešenia bez kontinuálnej údržby, čo môže byť pomerne nebezpečné v situácii, kedy nové riziká vznikajú veľmi rýchlo a vyžadujú aktualizáciu bezpečnostných nástrojov“, upozornila Marie Baranová.

SR: Najväčšie záväzky majú Bratislavčania

Priemerný dlh slovenských dlžníkov so záväzkami po splatnosti sa mierne zvýšil. Zatiaľčo v roku 2020 išlo priemerne o 2.500 eur, v minulom roku sa priemerná výška záväzku slovenských dlžníkov zvýšila na necelých 2.700 eur. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch majú dlhy skôr muži (58 % dlžníkov), ktorí majú tiež trochu vyššie záväzky (v priemere takmer 3.000 eur). 

Podľa analýzy spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) najviac Slovákov s dlhmi po splatnosti pochádza z Košického kraja - 17 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.400 eur. Nasleduje Nitriansky kraj so 16 % dlžníkov a priemerným dlhom 2.400 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len 9 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh po splatnosti je zároveň najvyšší – vyše 3.200 eur. Najmenej dlžníkov so záväzkami po splatnosti má Žilinský kraj (viac než 8 %) s priemerným dlhom 2.600 eur. „Z pohľadu vytvárania úspor a schopnosti splácať záväzky posledné dva roky stále považujeme za neštandardné. V minulom roku sa síce neopakoval taký rýchly rast úspor domácností ako v roku 2020, ľudia však naďalej viac zvažovali, či budú schopní platiť najnutnejšie výdavky, či budú mať prostriedky na pokrytie záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských úverov a viac si vytvárali finančné rezervy. Z našej analýzy opäť vyplynulo pozitívne zistenie, že je relatívne nízky podiel dlžníkov s dlhmi po splatnosti v najmladšej a naopak v najstaršej vekovej kategórii“, hovorí Jaroslava Palendalová.

Slováci majú finančné záväzky po splatnosti predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 26 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 54 rokov a ich priemerný dlh je 2.700 eur. Len necelé 1 % dlžníkov spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Viac než 13 % dlžníkov je starších ako 65 rokov a priemerne dlžia takmer 1.700 eur. „Takmer polovica dlžníkov svoje záväzky zatiaľ ani nezačala splácať. Aj keď dlžník z nejakého dôvodu nemôže aktuálne splácať, je nutné, aby kontaktoval veriteľov, vysvetlil im situáciu a spoločne našli postup, ako takúto situáciu riešiť. Súčasne opakovane narážame na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh po splatnosti. V tomto roku už možno s istotou počítať so zdražovaním energií a v podstate všetkých nákladov na domácnosť. Ak sú ľudia už teraz v situácii, keď nezvládajú splácať svoje záväzky, mali by začať premýšľať, ako zohnať ďalší zdroj príjmov alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie“, dodáva Jaroslava Palendalová.

On-line: Kalkulačka RPMN

Kalkulačku na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), pomocou ktorej si môžete prepočítať celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, zverejnila na internete Národná banka Slovenska. Reaguje tak na skúsenosti z praxe, podľa ktorých postup pri výpočte RPMN sprevádza množstvo nejasností pri interpretácii zákonných pravidiel.

Kalkulačka na rpmn.nbs.sk zahŕňa prepočet RPMN pre bezúčelové aj viazané spotrebiteľské úvery. Možno ju použiť na kontrolný prepočet RPMN pre úverové zmluvy uzatvorené po 1. januári 2022. Do kalkulačky sa zadávajú výlučne údaje dohodnuté v úverovej zmluve a v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy. Správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je dôležitou informáciou pri rozhodovaní o poskytnutí úveru. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru, a preto je kľúčovým ukazovateľom na porovnanie výhodnosti ponúkaných úverov. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj poplatky, ktoré súvisia s úverom, napr. poplatok za vybavenie úveru, poistenie úveru (ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku). Platí základné pravidlo, čím nižšie RPMN, tým je úver pre spotrebiteľa výhodnejší.

Ak je RPMN vypočítané nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a takto je mu oznámené pri poskytnutí úveru zo strany banky alebo nebankového veriteľa, tak sa úver považuje za bezúročný a bezodplatný. Ak má teda spotrebiteľ v zmluve uvedené RPMN nižšie, než by malo byť, má povinnosť vrátiť len požičanú istinu a nemusí platiť úroky ani poplatky. Regulácia je na to, aby spotrebitelia neboli klamaní, že majú lacnejší úver, ako je v skutočnosti. Toto pravidlo jednak motivuje k očakávanej obozretnosti zo strany slušných poskytovateľov úverov, aby RPMN vypočítali správne, na druhej strane môže zvýšiť záujem spotrebiteľov overiť si, či neboli pri RPMN oklamaní. Ak sa tieto strany stretnú pred súdom pri spore o zaplatenie pohľadávky z úveru, je základným záujmom súdu overiť správnosť výpočtu RPMN.

RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom na porovnanie výhodnosti úverov. Okrem úrokovej miery zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom, napr. poplatok za vybavenie účtu alebo za poistenie úveru, ak je podmienkou na získanie úveru za výhodnejších podmienok. Všetky náklady sú prepočítané na jeden kalendárny rok, takže RPMN ukazuje, koľko zaplatíte navyše oproti požičanej sume priemerne za rok, ak si úver zoberiete.

EU: Kybernetická odolnosť

Európska komisia pripravuje nový právny akt Európskej únie o kybernetickej odolnosti – European Cyber Resilience Act. Komisia plánuje jeho zverejnenie v druhej polovici tohto roka s cieľom doplniť už existujúci základný právny rámec pre kybernetickú bezpečnosť. Do verejných konzultácií je možné zapojiť sa do 25. mája 2022 vyplnením dotazníka na stránke ec.europa.eu.

Dotazník bude čoskoro dostupný aj v slovenskom jazyku. Odpoveď je možné zaslať v slovenčine alebo v ktoromkoľvek inom úradnom jazyku EÚ. Verejnosť a zainteresované strany sa na konzultáciách môžu dozvedieť viac o budúcej legislatívnej práci a zároveň majú možnosť poskytnúť spätnú väzbu a odporúčania, ako porozumieť problematike, ktorú návrh rieši. Ich návrhy na zlepšenie kybernetickej odolnosti môžu mať vo výsledku vplyv aj na samotný právny akt.

Základný právny rámec pre kybernetickú bezpečnosť v súčasnosti tvorí aktuálne platná a účinná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v únii (tzv. Smernica NIS) a tiež nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o agentúre ENISA a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií (Akt o kybernetickej bezpečnosti). Stratégia kybernetickej bezpečnosti pre digitálnu dekádu z roku 2020 avizovala vytvorenie nových horizontálnych pravidiel – spoločných európskych noriem kybernetickej bezpečnosti pre pripojené produkty a súvisiace služby, ktoré budú obsahom pripravovaného právneho aktu, ktorý bude doplnením základného právneho rámca pre kybernetickú bezpečnosť na úrovni EÚ.

On-line: Zdravá pitná voda

Regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR pripravili v rámci Svetového dňa vody (22.3.2022) odborné poradenstvo v oblasti zásobovania, zdravotnej bezpečnosti a kvality pitnej vody. Na vybraných regionálnych úradoch budú k dispozícii aj bezplatné orientačné analýzy vôd zo studní v ukazovateľoch dusičnany a dusitany. Prehľad aktivít je zverejnený on-line na webstránke uvzsr.sk.

O kvalitu vody vo vlastných studniach sa musia starať ich majitelia, ktorí by si ju v prípade jej používania na pitné účely mali nechať skontrolovať minimálne 1-2 krát do roka v akomkoľvek akreditovanom laboratóriu, ktoré poskytuje analýzy kvality pitnej vody (napríklad aj na ÚVZ SR alebo na RÚVZ v SR). Naopak, kvalita vody z verejných vodovodov je neustále kontrolovaná jej dodávateľmi i orgánmi verejného zdravotníctva.

Dusičnany a dusitany sú najčastejšie prekračovanými chemickými ukazovateľmi v pitnej vode z individuálnych zdrojov (studní) a zo zdravotného hľadiska ich prekročenie nie je bezpečné (najmä pre malé deti). Pitná voda musí byť zdravotne bezpečná, t. j. jej krátkodobé ani dlhodobé a opakované používanie nesmie ohroziť zdravie ľudí. Jej kvalita sa posudzuje z hľadiska fyzikálneho, chemického, mikrobiologického a biologického.

Radíme: Ako sa dobre vyspať

Vyvážená strava, dostatok pohybu, čo najmenej stresu a kvalitný spánok. To sú niektoré zo zásad zdravého životného štýlu. Práve s posledným menovaným bodom má podľa inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) problémy až 40 % populácie. Niektorí spia málo, iní zase nekvalitne. Potvrdzujú to aj dáta zo smart hodiniek Amazfit, podľa ktorých používatelia týchto zariadení zaznamenali mierny medziročný pokles priemernej dĺžky spánku. 

Podľa prieskumu Harvard School of Public Health kvalitný spánok zostáva cestou na udržiavanie fyzického aj mentálneho zdravia. Ľudia, ktorí málo spia, sú náchylnejší trpieť obezitou či kardiovaskulárnymi ochoreniami. Dáta zo smart hodiniek (vzorka 26 miliónov používateľov) pritom potvrdili, že používatelia  na celom svete počas 59 dní uplynulého roka  spali menej než 7 hodín. Priemerná dĺžka spánku v porovnaní s rokom 2020, kedy spali priemerne 7 hodín a 20 minút, klesla o minútu - na 7 hodín 19 minút. Podľa všeobecne dostupných vedeckých dát je pritom dôležité, aby dospelí ľudia strávili spánkom minimálne 7 hodín a deti od osem do desať hodín.

Ďalšie zaujímavé údaje:

- ženy spia priemerne o 13 minút dlhšie ako muži,

- najmladší ľudia spia o 33 minút dlhšie ako najstarší ľudia,

- v roku 2021 sa o 20% zvýšil počet nocí, kedy sme spali menej než 7 hodín,

- aktívny životný štýl vedie k lepšej kvalite spánku,

- telo si zachováva lepší výkon a schopnosť regenerácie pri 7 až 8 hodinovom spánku,

- približne 16,3 % ľudí si počas dňa zdriemne.

Spánok by mal byť čo najkvalitnejší, aby sa predchádzalo vzniku zdravotných problémov, a to obzvlášť v dnešnej uponáhľanej, stresujúcej dobe. Spánok je totiž jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvnia, ako sa budete cítiť počas celého dňa. Aj malé zmeny rutiny dokážu zlepšiť každý deň, môžu skvalitniť aj spánok. Väčšina týchto pravidiel univerzálne platí pre všetkých a je ich možné začať aplikovať prakticky okamžite:

• Snažte sa obmedziť kofeín v druhej polovici dňa: Veľký vplyv na spánok má príjem kofeínu. Ten sa nenachádza iba v káve, ale aj v zelenom či čiernom čaji, kakau a v kolových nápojoch. Ich konzumácii by sme sa preto mali vyvarovať štyri až šesť hodín pred spánkom. Citlivejší jedinci by potom mali príjem kofeínu eliminovať už pokojne po obede a v druhej polovici dňa.
• Pripravte si podmienky na dobrý spánok: Vaša spálňa či priestor, kde spíte, by mal byť vyvetraný, dostatočne vzdušný, tichý, tmavý a s optimálnou teplotou okolo 20 stupňov Celzia. Skôr v chladnom priestore s čerstvým vzduchom sa totiž spí lepšie ako vo vydýchanom vzduchu. Pravidlá sa viažu aj k samotnej posteli, ktorú by ste mali využívať výhradne na spánok a intímne chvíľky. Činnosti ako jedlo, práca, sledovanie televízie či štúdium do postele nepatria.
• Pozor na modré svetlo: Ide o svetlo, ktoré vyžarujú elektronické zariadenia ako počítač, televízia či mobilný telefón a ktoré má negatívny vplyv na kvalitu spánku. Znižuje hladinu melatonínu – hormónu, ktorý riadi denný rytmus organizmu. Ľahko teda spôsobí, že po dlhom pozeraní do počítača neskoro v noci vlastne nie sme až tak unavení. Naše telo si totiž kvôli množstvu modrého svetla myslí, že je ešte deň. Ideálne je teda ho večer obmedziť. Našťastie existujú pomocníci – červené okuliare alebo špeciálne aplikácie na telefóne, ktoré ho filtrujú, a teda do určitej miery eliminujú.
• Kvalitný spánok so šikovným pomocníkom: Vplyv na kvalitu odpočinku má aj to, ako dlho spíte hlbokým spánkom. Zistiť dĺžku tejto fázy dnes merajú smart hodinky, ktoré majú zabudovaný monitoring spánku a dokážu analyzovať, ako dlho ste boli bdelí, koľko času ste strávili v posteli a aké dlhé boli jednotlivé fázy spánku. Na základe týchto informácií môžete prispôsobiť svoju spánkovú hygienu,  prípadne svoj režim tak, aby ste dosiahli optimálnu dĺžku hlbokého spánku. Ďalším prínosom sú aplikácie budíka, ktoré vás prebudia vo fáze ľahkého spánku, a to vo chvíli blízkej času, ktorý si sami určíte. Vďaka tomu nebudete vstávať „dolámaní“ a eliminujete rána, kedy nebudete môcť otvoriť oči a prebrať sa.

Obchodný register: Pokračovanie čistenia

Ďalšiu fázu „čistenia obchodného registra“ - výmaz osôb, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1. októbrom 2016 a likvidátor ustanovený v likvidácii neuložil do zbierky listín ani do 31. decembra 2020 zoznam majetku podľa stavu zisteného do 30. septembra 2020 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci s registrovými súdmi. Informovalo tiež o príprave výmazu zahraničných právnických osôb.

Zoznam zapísaných osôb, ktoré sa môžu vymazať z obchodného registra, ministerstvo zverejnilo už 2. apríla 2021 v Obchodnom vestníku č. 68/2021. Zároveň aj priamo na webovom sídle obchodného registra bolo pri jednotlivých spoločnostiach určených na výmaz zverejnené upozornenie, že zapísaná osoba bola v obchodnom vestníku zverejnená v zozname osôb, ktoré môžu byt vymazané z obchodného registra. Aj na samotnom webovom sídle ministerstva spravodlivosti v časti týkajúcej sa obchodného registra je zverejnený zoznam osôb, ktoré budú v spolupráci s registrovými súdmi vymazané. Ak sa však subjekty zverejnené vo vyššie uvedených zoznamoch domnievajú, že uvedená podmienka výmazu sa na nich nevzťahuje z dôvodu, že zoznam majetku do zbierky listín uložili, a nemajú byť z obchodného registra vymazané, môžu namietať prostredníctvom mailu vymazy.orsr@justice.sk.

Ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s registrovými súdmi zároveň postupne pripravuje výmaz ďalšej skupiny zapísaných subjektov, a to podnikov zahraničných právnických osôb, organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb, organizačných zložiek podnikov slovenských právnických osôb, ktoré ani do 30. septembra 2021 nepotvrdili zapísané údaje v obchodnom registri, alebo nenavrhli zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri. Predpokladaný termín zverejnenia daného zoznamu subjektov v Obchodnom vestníku je v druhej polovici marca.

Čistenie obchodného registra (tzn. mať zapísané „živé osoby“, ktoré je možné jednoznačne identifikovať), je dôležité najmä vzhľadom na právnu istotu tretích osôb v správnosť údajov zapísaných v obchodnom registri. Tieto tretie osoby sa tak môžu na takto zapísané údaje v obchodnom registri spoľahnúť, a teda aj na to, že obchodujú s relevantným partnermi, ktorí sú na obchodovanie oprávnené. Čistota obchodného registra je v neposlednom rade nevyhnutným predpokladom na fungovanie elektronizácie verejnej správy a elektronických služieb vo všeobecnosti vzhľadom na skutočnosť, že údaje obchodného registra sú podkladom pre „základné – referenčné registre“, ktorých údaje sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Na overovanie údajov v referenčných registroch sú naviazané jednotlivé elektronické služby a iné databázy v správe orgánov verejnej moci.

Trend: Úspornejšie autá

Automobilkám sa obmedzil, alebo dokonca úplne zastavil dovoz niektorých dielov z ukrajinských tovární, musia tak obmedzovať svoju produkciu. Po nútených odstávkach počas covidových locdownov sa budú dodacie lehoty nových vozidiel opäť predlžovať. To spôsobí ďalší tlak na už aj tak napätý sekundárny trh, kde doteraz kontinuálne rástli ceny ojazdených áut. Navyše pretrvávajúca energetická kríza v posledných týždňoch sa naplno prejavuje aj v cenách pohonných hmôt, ktoré už prekonali historické maximá. 

„Sledujeme, že od začiatku vojny na Ukrajine zákazníci začali viac zvažovať, či je pre nich konkrétne vozidlo vhodné, a to najmä kvôli spotrebe paliva. Výber auta tak viac prispôsobujú svojim finančným možnostiam a budúcim nákladom na prevádzku. Častejšie si volia základné a úsporné motorizácie aj pri autách vyššej kategórie. Napríklad pri vozidlách z koncernu Volkswagen sú teraz častejšie dopytované motory 1.6 TDI aj pri modeloch, ako je Škoda Superb alebo Volkswagen Passat. Dokonca aj tí, pre ktorých bola elektromobilita doteraz skôr výstrelkom určeným len pre určitú skupinu ľudí, sa začínajú vo väčšej miere zaujímať o hybridné vozidlá a elektromobily, ktorých prevádzka je za súčasnej situácie ekonomicky priaznivejšia“, hovorí Petr Vaněček. Hoci cena ropy a s ňou aj ceny pohonných hmôt v posledných dňoch mierne klesli, možno očakávať, že motoristi budú aj naďalej uprednostňovať maloobjemové benzínové a úspornejšie dieselové motory. Miera inflácie vo februári presiahla 8,2 %, čo zákazníkov vedie k šetreniu. Vyššie ceny pohonných hmôt sa v najbližšom čase nepochybne premietnu aj do cien všetkých produktov a to následne povedie k ďalšiemu obmedzeniu spotreby domácností.

Elektromobilita bola v stredoeurópskom priestore doteraz u mnohých vnímaná skôr ako „nutné zlo“ a veľa zákazníkov si v trhovom prostredí bez dotácií štátu zatiaľ nenašla. Ako ukázala analýza trhu jazdených vozidiel, ktorú pravidelne robí AURES Holdings - vo februári minulého roka bolo na slovenskom trhu v ponuke ojazdených vozidiel 44.673 tisíc áut, pričom len 105 z nich bolo plne elektrických a 322 s hybridným pohonom. Vo februári tohto roku bolo v slovenskej ponuke ojazdených vozidiel 43.909 tisíc áut, z ktorých 158 bolo plne elektrických a hybridných už bolo 414. Pri plne elektrických vozidlách bolo v ponuke najviac vozidiel BMW i3, nasledoval Nissan Leaf a Tesla Model S. Do prvej päťky sa dostala aj Tesla Model 3 a Renault Zoe. U Hybridov je dominantnou značkou japonská Toyota, ktorá kraľuje na prvých piatich miestach s modelmi C-HR, RAV 4, Corolla, Yaris a Auris.

Aktuálne: Energertická suverenita

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré by uzavretím plynového kohútika z Ruska výrazne utrpeli. Popri Maďarsku, Česku, Lotyšsku a Nemecku aj u nás 20 percent konečnej spotreby energie závisí od ruského plynu, upozorňujú analytici spoločnosti Euler Hermes. Ani pre Európu ako celok nebude ľahké zaobísť sa bez dovozu plynu z Ruska - predstavuje takmer 36 % celkových dodávok plynu do EÚ.

Množstvo ohrozenej energie v celej Európskej únii v dôsledku vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou experti Euler Hermes odhadujú na takmer 10 % konečnej spotreby. Z krátkodobého hľadiska má Európa podľa prepočtov zásoby približne na jeden mesiac, čo by jej vďaka relatívne miernej zime malo vystačiť do konca vykurovacej sezóny. Pred budúcou zimou však bude treba doplniť zásoby. „To si vyžaduje výrazné zvýšenie dovozu z iných krajín, zvýšenie dodávok iných energetických substitútov a / alebo zníženie dopytu po plyne, t. j., po zemnom plyne, ako aj elektrine a teple zo zemného plynu“, uviedol Peter Mucina. Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré sú najviac závislé na ruskom plyne. Ohrozených máme až 26 % kumulatívnej spotreby energie. Horšie je na tom Maďarsko (33 %) a tesne za nami je Česká republika (24 %). 

V scenári, v ktorom Rusko ukončí dodávky plynu do Európy – aj keď sa tak nestalo ani počas vrcholiacej studenej vojny – by cena zemného plynu mohla v najbližších mesiacoch dosiahnuť až 200 EUR/MWh. So sezónnosťou a určitou konsolidáciou cien by priemerné ceny za rok 2022 mohli byť celkovo na úrovni približne 150 EUR/MWh. Nie je však jednoduché ani nájsť nového dodávateľa plynu. Napriek predbežným pokusom USA a EÚ hľadať pohotovostné plány diplomatickou cestou s inými producentmi (t. j. Katarom, Alžírskom), bude získavanie dodatočných objemov náročné. Okrem toho viac než 80 % skladovacej kapacity bolo navrhnutých tak, aby sa zemný plyn udržiaval v plynnej forme, čiže kontinent sa bude musieť spoliehať na dodávateľov pripojených k súčasnej sieti EÚ. Tá je obmedzená na niekoľko krajín. Prístavné terminály, ktoré môžu prijímať, skladovať a splyňovať LNG, sú tiež obmedzené a nemožno ich postaviť cez noc, pretože si vyžadujú špeciálnu infraštruktúru s chladiacimi kapacitami, atď. Peter Mucina zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je ďalšou možnosťou zníženie spotreby plynu na výrobu elektriny vzhľadom na to, že „elektrina získaná z rôznych výrobných technológií je homogénnym a zameniteľným produktom, ktorý možno ľahko prerozdeľovať v rámci Európy“.

V tejto súvislosti Európa potrebuje ambiciózny a koordinovaný akčný plán na zabezpečenie energetickej bezpečnosti na budúcu zimu. Opätovné získanie energetickej suverenity si vyžaduje záväzok rozšíriť výrobu obnoviteľnej energie v EÚ o 1 exajoule (278 TWh) ročne alebo o objem dovozu ruského plynu počas šiestich rokov. To by si vyžadovalo ročné investície vo výške 170 miliárd EUR alebo 1,3 % HDP EÚ. Euler Hermes navrhuje napríklad aj pridať 44 TWh ročne pre najväčšieho prispievateľa, Nemecko, čo je v súlade so strednodobými cieľmi ohlásenej revízie nemeckého zákona o obnoviteľnej energii.V strednodobom horizonte možno energetickú medzeru vyplniť pri rozumných nákladoch obnoviteľnou energiou. 

EU: Akčný plán kapitálových trhov

Európska komisia navrhla zmeny nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov s cieľom zefektívniť trhy vyrovnania v EÚ a zároveň chrániť finančnú stabilitu. Návrh je kľúčovým prvkom akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2020. Centrálne depozitáre cenných papierov zohrávajú na kapitálových trhoch a vo finančnom systéme EÚ kľúčovú úlohu. Napríklad v roku 2019 dosiahli transakcie vyrovnané centrálnymi depozitármi cenných papierov EÚ hodnotu približne 1.120 biliónov eur. Na ich kľúčovú úlohu sa najnovšie poukázalo aj v súvislosti so sankciami EÚ voči Rusku.

Centrálni depozitári cenných papierov prevádzkujú infraštruktúru, ktorá umožňuje vyrovnanie cenných papierov (ako sú akcie alebo dlhopisy) na finančných trhoch. Pri vyrovnaní ide o dodanie cenných papierov kupujúcemu výmenou za dodanie hotovosti predávajúcemu. Vyrovnanie transakcie môže trvať až dva pracovné dni a počas nich tak môže vzniknúť úverové aj právne riziko. Zabezpečiť, aby sa tieto transakcie vyrovnali bezpečne a účinne, má preto pre finančný systém zásadný význam. Nový návrh má celkovo zefektívniť vyrovnanie transakcií s cennými papiermi v EÚ a zaistiť jeho väčšiu bezpečnosť: tým sa zvýši atraktívnosť kapitálových trhov EÚ a v konečnom dôsledku napomôže financovanie európskeho hospodárstva. Keďže cez centrálne depozitáre cenných papierov prechádza veľký objem peňazí, je nutné, aby z toho mal finančný systém úžitok. Návrh prinesie primeranejšie a účinnejšie pravidlá, vďaka ktorým sa znížia náklady na dodržiavanie predpisov a zmierni sa regulačná záťaž pre centrálnych depozitárov cenných papierov. Zároveň im uľahčí možnosť ponúkať širšiu škálu cezhraničných služieb a zlepší cezhraničný dohľad.

Hlavné zlepšenia nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov:

• Zlepšenie postupu udeľovania povolení: návrh zjednodušuje udeľovanie povolení pre centrálnych depozitárov cenných papierov, vďaka čomu môžu pôsobiť v celej EÚ s jednou licenciou. Nebudú tak musieť podstupovať nákladné a duplicitné postupy, čím sa uľahčí cezhraničné poskytovanie služieb a rozvinie sa hospodárska súťaž.
• Lepšia spolupráca medzi orgánmi dohľadu: vďaka návrhu sa zlepší spolupráca medzi orgánmi dohľadu tým, že si vyžiada zriadenie kolégií určitých centrálnych depozitárov cenných papierov, aby sa dohľad vykonával konzistentnejšie a jednotnejšie.
• Zlepšenie vedľajších služieb bankového typu: v návrhu sa upravujú podmienky, za akých môžu centrálne depozitáre cenných papierov získať prístup k bankovým službám, čo im umožní ponúkať služby vyrovnania vo viacerých menách. Podnikom tak vzniká príležitosť získať financovanie od väčšej množiny investorov, a to aj cezhranične.
• Zlepšenie disciplíny pri vyrovnaní: návrhom sa menia určité prvky systému disciplíny pri vyrovnaní, pričom sa mení postup, na základe ktorého by sa mohli uplatňovať povinné odkupy. Menia sa aj niektoré technické aspekty systému disciplíny pri vyrovnaní, aby bol účinnejší a vyváženejší.
• Zlepšenie dohľadu nad centrálnymi depozitármi cenných papierov tretích krajín: návrhom sa zabezpečuje, aby orgány dohľadu mali lepšie informácie o činnostiach centrálnych depozitárov cenných papierov tretích krajín v EÚ.

Navrhované nariadenie sa teraz predloží Európskemu parlamentu a Rade na posúdenie a prijatie.

SR: Centrálny register účtov

Povinnosť vybudovať centrálny register účtov vyplýva z európskych smerníc upravujúcich predchádzanie využívania finančných systémov na pranie špinavých peňazí a a pre tento účel upravujúcich pravidlá využívania finančných a iných informácií. Európska únia v budúcnosti plánuje medzinárodné prepojenie centrálnych registrov svojich členov. Na Slovensku sa navrhuje účinnosť zákona o centrálnom registri účtov od 1. mája 2022.

Návrh zákona  upravuje práva a povinnosti súvisiace s prevádzkou registra účtov, ktorý oprávneným orgánom verejnej moci umožní rýchly elektronický prístup k týmto informáciám. Parlament návrh novej legislatívy schválil 17. marca 2022. Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí sú prioritnými oblasťami ministerstva vnútra v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Náklady na zriadenie registra majú byť rovnako financované z plánu obnovy. Správcom registra bude ministerstvo financií, do prevádzky ho uvedie 1. januára 2023. Podrobnosti o prihlasovaní a zasielaní dát do registra upraví všeobecne záväzný predpis, ktorý rezort financií vydá v lete 2022.

Zriadením centrálneho registra sa dosiahne rýchly, bezpečný a pritom jednoduchý spôsob získavania informácií o majiteľoch či disponentoch bankových a platobných účtov, bezpečnostných schránok a o konečných užívateľoch výhod. Využitie dát z registra bude predpokladom pre následné zaistenia majetkov a výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti ako aj pre účinné predchádzanie, odhaľovanie a vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti, korupcie, legalizácie výnosov z financovania terorizmu a daňových únikov. Banky budú povinné elektronicky zapisovať údaje do registra účtov na dennej báze a takisto budú zodpovedné za ich správnosť a úplnosť. Nesplnenie si tejto povinnosti bude správnym deliktom, za ktorý bude možné uložiť pokutu do výšky pol milióna eur.

Zmení sa pritom definícia neobvyklej obchodnej operácie v zákone č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, a to tak, aby banky nahlasovali aj obchody, pri ktorých existuje odôvodnený predpoklad, že výnosy z nich nielen boli či budú použité na financovanie trestnej činnosti, ale aj súvisia s trestnou činnosťou. Takisto pribudne povinnosť dôkladnejšieho preverenia konečného užívateľa výhod a tiež sa určí okruh údajov, ktoré budú musieť povinné osoby uchovávať pre prípadné spätné rekonštrukcie trestných činov. V zákone č. 483/2001 o bankách sa v súvislosti s prevádzkou centrálneho registra účtov upravuje prelamovanie bankového tajomstva a to vo vzťahu ku Kriminálnemu úradu finančnej správy, ktorý bude poskytovať informácie Európskemu úradu proti podvodom /OLAF/. V tejto súvislosti finančnej správe pribudne povinnosť poskytovať OLAF všetky informácie o bankových účtoch vyžiadané na účely finančného vyšetrovania. Spôsob výmeny týchto informácií bude upravený novelou zákona č. 35/2019 o finančnej správe. V zákone č. 566/2001 o cenných papieroch sa v súvislosti s prevádzkou registra upravuje poskytovanie údajov o majiteľoch cenných papierov.