EU: Ochrana remeselných a priemyselných výrobkov

Prvý rámec na ochranu práv duševného vlastníctva k remeselným a priemyselným výrobkom, ktoré sa opierajú o originalitu a pravosť tradičných postupov z regiónov Európskej únie, sa bude vzťahovať na výrobky ako sklo Murano, tvídová látka z Donegalu, porcelán z Limoges, príbory zo Solingenu alebo hrnčiarske výrobky z Boleslawieca. Hoci tieto výrobky majú prospech z dobrého mena a postavenia v Európe niekedy aj celosvetovo, výrobcom doteraz chýbala únijná ochrana označenia spájajúca pôvod a povesť ich výrobkov s ich kvalitou.

Vychádzajúc z úspechu systému zemepisných označení vín, alkoholických nápojov a poľnohospodárskych výrobkov, sa Európska komisia návrhom snaží umožniť výrobcom chrániť remeselné a priemyselné výrobky spojené s ich regiónom a ich tradičné know-how s účinkami v Európe aj mimo nej. Nariadenie uľahčí spotrebiteľom rozpoznávať kvalitu takýchto výrobkov a prijímať informovanejšie rozhodnutia. Prispeje k podpore, prilákaniu a udržaniu zručností a pracovných miest v európskych regiónoch a prispeje k ich hospodárskemu rozvoju. Návrh by tiež mal zabezpečiť, aby sa tradičné remeselné a priemyselné výrobky dostali na rovnakú úroveň s chránenými zemepisnými označeniami, ktoré už existujú v poľnohospodárskej oblasti.

V aktuálnom návrhu nariadenia sa:

• zavádza celoeurópska ochrana zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov s cieľom pomôcť výrobcom chrániť a presadzovať práva duševného vlastníctva svojich výrobkov v celej EÚ. Nové nariadenie uľahčí aj opatrenia proti falošným výrobkom vrátane tých, ktoré sa predávajú on-line. Takisto rieši roztrieštenú a čiastočnú ochranu, ktorá v súčasnosti existuje na vnútroštátnej úrovni,
• umožňuje jednoduchá a nákladovo efektívna registrácia zemepisných označení pre remeselné a priemyselné výrobky zavedením dvojúrovňového postupu podávania žiadostí. To si bude vyžadovať, aby výrobcovia podávali svoje žiadosti o zemepisné označenia určeným orgánom členských štátov, ktoré potom kladne vybavené žiadosti postúpia na ďalšie posúdenie a schválenie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Bude možné aj priame podanie prihlášky úradu EUIPO, a to v prípade členských štátov, ktoré nemajú zavedený vnútroštátny postup hodnotenia. Návrh takisto poskytuje výrobcom možnosť, aby sami deklarovali, že ich výrobky spĺňajú špecifikácie výrobku, čím sa systém zjednodušuje a znižuje sa náklady naň,
• umožňuje úplná kompatibilita s medzinárodnou ochranou zemepisných označení, a to tak, že sa výrobcom registrovaných remeselných a priemyselných zemepisných označení umožňuje chrániť ich výrobky vo všetkých krajinách, ktoré sú signatármi Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), ku ktorému EÚ pristúpila v novembri 2019 a ktorý sa vzťahuje na remeselné a priemyselné zemepisné označenia. Zároveň bude teraz možné chrániť príslušné zemepisné označenia z tretích krajín v rámci EÚ,
• podporuje rozvoj európskych vidieckych a iných regiónov, a to vytváraním stimulov pre výrobcov, najmä malé a stredné podniky, aby investovali do nových autentických výrobkov a vytvárali špeciálne segmenty trhu. Navrhované nariadenie tiež pomôže udržať si jedinečné zručnosti, ktoré by inak mohli zaniknúť, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých regiónoch Európy. Regióny by mali získať osoh z dobrého mena nových zemepisných označení. To môže prispieť k prilákaniu turistov a k vytváraniu nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v nich a zároveň podporiť ich hospodárske oživenie.

Cukrovinky: Problematické éčka

Zatiaľčo menší výrobcovia obľúbených cukroviniek sa usilujú prejsť od éčkových farbív k prírodným alternatívam, známe väčšie značky sa stále spoliehajú na obávané éčka. Vyplýva to z porovnania tridsiatky rôznych dražé cukríkov od známych firiem, ale aj privátnych značiek obchodných reťazcov, ktoré dTest nakúpil v českých aj nemeckých obchodoch. Mnohé z nich sú dostupné aj na Slovensku.

Pod odborným názvom dražované cukrovinky sa skrývajú cukríky s pevnou cukrovou vrstvou na povrchu. Typickým zástupcom sú lentilky, ich variant s arašidom vo vnútri alebo farebné žuvacie ovocné cukríky. Po farebnom obale s ešte farebnejším obsahom siahajú bez rozmýšľania najčastejšie deti. Ani väčšina rodičov však etikety s informáciami o zložení príliš podrobne neštuduje. Pritom si možno vybrať, či si budú pochutnávať na cukríkoch s dlhým výpočtom farbív a aróm, alebo uprednostnia výrobcu, ktorý sa v čo najvyššej miere snaží prejsť od éčok k prírodným alternatívam. „V prípade čokoládových dražé sa to už niekoľkým výrobkom podarilo dokonale. V zoznamoch ingrediencií sa neuvádza žiadne farbivo a svoju pestrosť dosiahli pomocou farebných rastlinných extraktov a koncentrátov. Nelichotivou výnimkou sa stala značka M&M’s, ktorá sa, v rozpore s aktuálnym trendom, spolieha iba na éčka. Jej produkty sa preto v našom porovnaní umiestnili až za všetkými reťazcovými privátnymi značkami, ktoré ich napodobňujú“, približuje výsledky porovnania Hana Hoffmannová. Výrobky M&M’s Peanut a M&M’s Crispy deklarujú okrem iného použitie červeného farbiva karmín (E 120), pri ktorom existuje podozrenie z možného vyvolávania hyperaktivity u detí. Zaujímavosťou je, že značka mala už v minulosti s červenou farbou problémy. Dokonca ju v rokoch 1976 - 1987 úplne vyradila z ponuky. Dôvodom vtedy boli obavy z možnej karcinogenity červeného farbiva amarant (E 123). Výrobca síce amarant nepoužíval, napriek tomu, kvôli obavám z reakcie zákazníkov, radšej červené cukríky z predaja stiahol. Na trh sa červené M&M’s vrátili až po vyvrátení pôvodných podozrení.

V prípade ovocných dražé bola očividná snaha výrobcov o náhradu éčok prírodnými látkami, ale vo výbere dTestu sa neobjavil žiadny výrobok, ktorý by sa bez éčkových farbív úplne zaobišiel. Podobné to bolo aj v prípade chuti. Príchuť z ovocných štiav obsahoval jediný výrobok, u ostatných bola chuť vytvorená iba arómami. „Pokiaľ ide o reputáciu použitých farbív, je potrebné spomenúť výrobky Lidl/Sweet Corner Jelly Beans Sweet a Penny/Mike Mitchell’s Jelly Beans, ktoré v zložení uvádzali oxid titaničitý (E 171). Jeho použitie v potravinách je od februára tohto roka zakázané a výrobca ho bude musieť najneskôr do augusta v receptúre nahradiť“, uvádza Hana Hoffmannová s tým, že pri druhej menovanej značke sa navyše objavilo aj farbivo amoniakový karamel (E 150c), ktoré tiež patrí medzi problematické látky. Môže v ňom vznikať nežiadúca imunotoxická látka acetyl-tetrahydroxibutylimidazol, pri ktorej Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil nižšiu hodnotu bezpečného denného príjmu ako pri ostatných druhoch karamelových farbív. U malých detí je pritom riziko, že môžu v strave bezpečný denný príjem amoniakového karamelu prekročiť.

Spotrebiteľom, ktorí by si zloženie cukroviniek chceli skontrolovať, odporúčame, aby si všímali predovšetkým spôsob farbenia cukríkov. Ak sú ingrediencie označené slovom „farbivo“, ide o potravinárske aditíva. Rastlinné prípravky bývajú označené slovom „extrakt“, prípadne farbiaca potravina. Mnoho éčkových farbív je síce tiež prírodného pôvodu, napriek tomu sa od farebných rastlinných extraktov líšia. Rozdiel je predovšetkým v miere spracovania. Rastlinný prípravok, napríklad koncentrovaná šťava z červenej repy, obsahuje všetky prirodzené zložky. Na porovnanie, farbivo betanín (E 162), ktoré je z nej vyrobené, obsahuje už iba tú látku, ktorá dáva šťave z repy jej červenú farbu. Na záver treba dodať, že porovnanie žiadne rozdiely medzi rovnakými cukrovinkami z českých a nemeckých obchodov neodhalilo, a to ani v prípade ceny.

Trend: Ojazdených áut je viac a sú drahšie

Vo februári tohto roku bol počet ponúkaných ojazdených áut na stredoeurópskom trhu na úrovni 394.000 áut. V marci začali inzerované vozidlá pribúdať a ich množstvo stúplo na 445.971 kusov. Na Slovensku pribudlo medzimesačne v ponuke inzertných portálov 5.700 vozidiel, medziročný nárast je 510 áut. Stredná hodnota ceny sa za rok posunula zo 6.499 eur na súčasných 7.000 eur. Vyplýva to z analýzy trhu Barometer ojazdených vozidiel.

„Ak by ponuka ojazdených vozidiel na slovenskom sekundárnom trhu naďalej rástla, potom by to mohlo pozitívne ovplyvniť cenový vývoj a zastaviť, alebo aspoň spomaliť už niekoľko mesiacov trvajúci rast cien. Otázkou zostáva, ako dlho bude trvať ruská agresia voči Ukrajine, ktorá negatívne vplýva na automobilovú prvovýrobu, ale aj to, ako s dopytom po jazdených autách na slovenskom trhu zahýbu ukrajinskí vojnoví utečenci, ktorých štát očakáva až niekoľko desiatok tisíc“, hovorí Karolína Topolová. Nárastu ponuky inzertných portálov stále výrazne pomáha najmä dovoz zahraničných ojazdených áut. Vzhľadom k vysokým cenám sa na trh dostáva aj väčšie množstvo starších vozidiel. Stredná hodnota ceny sa vo všetkých krajinách V4 v marci držala na takmer rovnakých úrovniach ako predchádzajúci mesiac. V porovnaní s marcom minulého roka však mediánová cena vzrástla o 7,7 % na Slovensku, o 12,6 % v Česku, o 23,7 % v Poľsku a o 21,7 % v Maďarsku.

Najčastejšie ponúkanou značkou na slovenskom trhu bola v marci Škoda s 8 402 vozidlami rôznych modelov. Nasledoval Volkswagen s 7 222 autami, tretie miesto obsadilo BMW s 3 713 ponúkanými ojazdenými autami. V prvej päťke sa umiestnili ešte značky Audi (3 616) a Mercedes-Benz (3 260). Stredná hodnota veku inzerovaných vozidiel na Slovensku bola v marci 10,6 roka oproti minuloročným 9,7 roka. Tachometer ponúkaných áut najčastejšie ukazoval hodnotu 172 000 km, čo je o 5.000 km viac ako vlani.

Aktuálne: Veľkonočný nákup potravín drahší o 10 %

Veľkonočné sviatky zvýšili nápor na naše peňaženky. K sviatkom totiž neodmysliteľne patria plné stoly rôznych veľkonočných jedál a koláčov, stretnutia s rodinou a priateľmi. V obchodoch preto robíme väčšie nákupy a kvôli rastúcim cenám potravín musíme aj hlbšie siahnuť do vrecka. Tento rok si za veľkonočný nákup priplatíme 7 eur, teda približne o 10 % viac oproti vlaňajšku. Prečo potraviny tak výrazne zdražujú? Aký vývoj sa ďalej očakáva?

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sa tempo rastu cien potravín vo februári výrazne zrýchlilo a dosiahlo až 9,6 %. Môžu za to rastúce ceny agrokomodít a energií vo svete a zvyšovanie nákladov na prepravu. Očakáva sa, že ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom nad 10 % a prispievať k tomu bude aj vojnový konflikt na Ukrajine. Ten ovplyvňuje zdražovanie potravín dvoma spôsobmi. Prvým z nich je zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta aj do cien potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín a rastlinných olejov, keďže Ukrajina aj Rusko patria medzi najväčších svetových producentov týchto komodít. Ceny pšenice, kukurice aj olejov na svetovom trhu v súčasnosti prudko rastú. Môžeme teda očakávať, že ich ceny pôjdu ešte nahor aj v našich obchodoch. Vo februárových cenách, za ktoré sú údaje dostupné, nie je totiž ešte zahrnuté zdraženie v dôsledku narušených dodávok surovín z Ukrajiny a Ruska po vypuknutí vojny.

Na základe dostupných údajov pripravila analytička Jana Glasová porovnanie cien základných potravín s rovnakým obdobím vlaňajška. Na čele nášho cenového rebríčka sa nachádzajú viaceré druhy zeleniny. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenal petržlen, ktorý je až o 55 % drahší ako vlani a uhorky, ktoré si prípisali takmer 50 %. Cenový rast v rozmedzí 20 až 30 % dosiahli ešte viaceré druhy zeleniny – zemiaky, paradajky, paprika, mrkva, zeler a kapusta. Medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom sa nachádzajú rastlinné oleje, múka a pečivo a aj mliečne výrobky. Rastliný olej bol vo februári medziročne drahší až o 31 %. Za klasické biele rožky dnes zaplatíme o 30 % viac ako vlani a pšeničná múka je drahšia o štvrtinu. Chlieb nás vychádza približne o 14 % viac ako pred rokom. V rámci mliečnych výrobkov najviac zdraželo maslo, a to až o 28 %. Výrazne drahšie sú ale aj ďalšie mliečne výrobky – mlieko, bryndza, smotana aj tvrdé syry si pripisujú zhruba 15 %. Pomerne drahou potravinou je mäso, takže jeho ceny spotrebitelia citlivo sledujú. Hovädzie mäso je medziročne drahšie o 10 až 20 % a viac než desatinu si priplácame za kuracie mäso. Drahšie sú aj typické veľkonočné potraviny. Vajíčka nás tento rok stoja až o 16 % viac ako vlani, ale za údené bravčové mäso si priplatíme len mierne (3 %). Šunka, klobása a saláma nás vychádza o 5 až 6 % drahšie ako pred minuloročnými sviatkami. Nájsť potraviny, ktorých ceny sú nižšie ako vlani, je takpovediac “umenie”. Ušetriť dokážeme jedine pri bravčovom mäse, ktoré je lacnejšie ako pred rokom o -3 až -6 % . Menej ako vlani nás vychádzajú ešte jablká, a to zhruba o -6 %.

Výzvy: Pomoc pre poľnohospodárov

Tri nové výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci pre poľnohospodárov na Slovensku zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). V prvej môžu predkladať žiadosti na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie, v druhej žiadosti na opatrenie dotácia na kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty a v tretej výzve môžu žiadať o dotáciu na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat.

Výzva na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie a Výzva na opatrenie dotácia na kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty sú otvorené od 12. apríla 2022 do 17. mája 2022. Výzva oprávnených žiadateľov k predkladaniu žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci na opatrenie dotácia na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat je otvorená od 12. apríla 2022 do 25. apríla 2022.

Žiadosť sa predkladá prostredníctvom formulára, pričom vyplnený formulár žiadosti žiadateľ predkladá elektronicky, ak disponuje kvalifikovaným elektronickým podpisom, alebo poštou s overenými podpismi na žiadosti na adresu PPA. Bližšie informácie o spôsobe poskytovania štátnej pomoci a usmernenia pri podávaní žiadosti je možné získať priamo na Sekcii organizácie trhu a štátnej pomoci, Odbor štátnej pomoci Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Bratislave prostredníctvom mailu statnapomoc@apa.sk. Viac informácií k jednotlivým výzvam je k dispozícii aj na internetovej stránke apa.sk .

EU: Strategické rezervy

Na lepšiu prípravu a reakciu Európskej únie na chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) hrozby buduje Európska komisia prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany strategické rezervy. Súčasťou sú aj strategické zásoby rescEU v hodnote 540,5 milióna eur zriadené v úzkej spolupráci s Úradom pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Budú pozostávať z vybavenia a liekov, očkovacích látok a iných terapeutík na liečbu pacientov vystavených chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým látkam, ako aj z dekontaminačnej rezervy rescEU na zabezpečenie dekontaminačného vybavenia a odborných zásahových tímov.

Ako prvý krok EÚ už zmobilizovala svoju zdravotnícku rezervu rescEU na obstaranie tabliet jodidu draselného, ktoré možno použiť na ochranu ľudí pred škodlivými účinkami žiarenia. Ukrajine už boli prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany s pomocou Francúzska a Španielska dodané takmer 3 milióny jodidových tabliet.

Ľudia môžu byť vystavení chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým látkam v dôsledku neúmyselných katastrof (napr. únik v chemickej továrni, nehody v jadrovej elektrárni, šírenie infekčnej choroby) alebo úmyselných incidentov (napr. teroristický útok). Pripravenosť riešiť riziká takýchto hrozieb je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ na vytváranie zásob proti CBRN hrozbám. Komisia preto v rámci rescEU vyvíja:

• strategické núdzové zásoby rescEU v oblasti CBRN hrozieb: zásoby navrhnuté v spolupráci s členskými štátmi budú zahŕňať vybavenie na reakciu – ako osobné ochranné prostriedky a zariadenia na detekciu, identifikáciu a monitorovanie – a lieky, očkovacie látky a iné terapeutiká. Zásoby významne prispejú k budovaniu odolnosti v oblasti CBRN hrozieb v EÚ, keďže budú zahŕňať vybavenie a lieky, ktoré môže byť v čase krízy ťažké vyrobiť, alebo ktoré môžu byť náhle potrebné vo väčších množstvách, než sú dostupné v národných rezervách. Zásoby CBRN sú prvým krokom k vytvoreniu lepších kapacít v reakcii na incidenty v jadrových elektrárňach, núdzové situácie v chemických zariadeniach, teroristické útoky alebo šírenie infekčnej choroby a mnohé ďalšie hrozby;
• dekontaminačná rezerva rescEU: bude zahŕňať personál aj vybavenie na dekontamináciu osôb, infraštruktúry, budov, vozidiel alebo kritického vybavenia, ktoré boli vystavené chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým látkam. Dekontaminačná rezerva rescEU môže byť nasadená na žiadosť dotknutého členského štátu. Rezerva bude vytvorená a umiestnená v Chorvátsku, Nemecku a Španielsku a bude na 100 % financovaná z prostriedkov EÚ s počiatočným rozpočtom 66,7 milióna eur.

Aktualizácie: Zodpovednosť na používateľoch

Útoky na neaktualizované systémy patria v súčasnosti medzi najčastejšie bezpečnostné incidenty. Podľa februárového prieskumu spoločnosti GFI Software medzi partnermi v ČR a na Slovensku necelá polovica malých a stredných firiem (SMB) stále necháva aktualizácie svojich systémov na svojich používateľoch. 

Respondenti ďalej uviedli, že popri ransomvérových útokoch a stratených emailoch riešia najčastejšie so svojimi zákazníkmi práve útoky na neaktualizované systémy. Využívanie zraniteľností v počítačových sieťach a softvérových aplikáciách je stále zreteľnejšou súčasťou kombinovaných, viacstupňových útokov. Vďaka tejto taktike si útočníci zvyčajne pripravujú pôdu na napadnutie cieľových systémov, krádež dát či ich zašifrovanie. Najviac zraniteľnými sú z tohto pohľadu systémy Microsoft, čo ale môže byť skreslené faktom, že riešenia Microsoft v SMB firmách zvyčajne výrazne prevažujú. 

Najzaujímavejšia štatistika:

• 3 % firemných používateľov si inštaluje aktualizácie ihneď po ich doručení, 20 % naplánuje aktualizáciu po pracovnom čase, 23 % ju spustí manuálne neskôr. 54 % podnikov rieši aktualizácie centralizovane alebo ich necháva na svojom IT poskytovateľovi.
• 64 % predajcov najčastejšie rieši incidenty spojené so systémami Microsoft, 14 % s aplikáciami Adobe a 9 % so softvérom Google.
• Útoky na neaktualizované systémy riešilo v poslednom roku 23 % predajcov, zatiaľčo ransomvérové útoky 38 % a stratené emaily 25 % predajcov.

„Nedávne útoky na Microsoft Exchange, na ktorý sa spolieha prevažné množstvo organizácií všetkých veľkostí, poukázali na vysokú závažnosť existencie softvérových zraniteľností. Ak firmy a organizácie nevyužívajú systémy centralizovaného a automatizovaného patch managementu a nechávajú aktualizácie na svojich používateľoch, môžu sa do problémov dostať veľmi rýchlo. Pritom nasadenie a prevádzka takýchto nástrojov je veľmi jednoduchá a dnes dostupná aj pre SMB spoločnosti“, dodala Marie Baranová.

Radíme: Prerušené sociálne poistenie

Po nadobudnutí platnosti tzv. lex Ukrajina sa zmenil aj zákon o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa zverejnila na svojich webových stránkach nové formuláre, ktoré môžu využiť občania Ukrajiny, aby si jednoduchým spôsobom splnili povinnosť a informovali o zmene ich životnej situácie.

Podľa aktuálneho zákona (č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine účinného od 30. marca 2022) sa povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), občanovi Ukrajiny, prerušuje povinné sociálne poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území. Dôvodom je výkon služby vo vojsku Ukrajiny, výkon brannej povinnosti alebo výkon odvodnej povinnosti na Ukrajine. Počas tohto obdobia nebude mať povinne poistená SZČO, občan Ukrajiny, povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Stačí, ak to Sociálnej poisťovni potvrdí čestným vyhlásením.

Formulár čestného vyhlásenia k prerušeniu poistenia SZČO v elektronickej forme je zverejnený na webových stránkach socpoist.sk. Po vyplnení údajov sa elektronicky odošle priamo Sociálnej poisťovni. Zverejnený je tiež písomný formulár čestného vyhlásenia k prerušeniu poistenia SZČO, ktorý je potrebné podpísať a doručiť pobočke Sociálnej poisťovne osobne, poštou alebo cez e-schránku.

Za obdobie, počas ktorého sa SZČO, občanovi Ukrajiny, preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, má možnosť zaplatiť si poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne. Vtedy je potrebné zaslať vyplnený formulár Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie

SR: Koľko platíme za lieky a doplatky

Menej než desatinu svojho mesačného rozpočtu utratí v súvislosti so zdravím (za lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, nehradené úkony atď.) šesť z desiatich (58 %) slovenských domácností. To je o niečo menej než pred rokom, kedy išlo o 62 % slovenských domácností. Vzrástol však počet domácností, ktoré na rovnaký účel vynaložia 10 až 30 % svojho rozpočtu – z 29 % na 36 %. 

Výdavky slovenských domácností na zdravie zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Z minuloročných 72 % klesol na 65 % podiel respondentov, ktorí vydajú najviac peňazí v súvislosti so zdravím za doplatky liekov a voľne predajné liečivé prípravky. Prakticky rovnaký zostal 14 % podiel domácností, pre ktoré sú najväčším nákladom v spojitosti so zdravím poplatky za lekárske výkony nehradené zo zdravotného poistenia (napríklad očkovanie, ošetrenie u zubára atď.). Takmer 3 % domácností doplácajú predovšetkým za zdravotnícke a terapeutické pomôcky a rovnaký podiel slovenských domácností platí hlavne za rehabilitácie a pobyty v kúpeľoch. „Podiel mesačných výdavkov na lieky a zdravotnícke služby na rozpočte domácností samozrejme rastie s vekom respondentov, ale inak sa dramaticky nelíši podľa socioekonomického postavenia či vzdelania. Výrazne však vzrástol podiel domácností, ktoré za lieky a zdravotnícke služby vôbec neutrácajú – na 11 % oproti 6 % v predchádzajúcom prieskume. Môže to znamenať zníženie nákladov v súvislosti s ústupom pandémie covid-19 alebo väčšiu snahu domácností ušetriť, možno aj na úkor zdravia“, hovorí Jaroslava Palendalová.

Za lieky a zdravotnú starostlivosť utrácajú o niečo menej muži. Nadštandardné služby, akými sú rehabilitácia alebo kúpele, si oveľa častejšie doprajú zamestnanci armády alebo bezpečnostných služieb a zdravotníctva. Za úkony nehradené zo zdravotného poistenia a za terapeutické a zdravotnícke pomôcky častejšie utrácajú ženy. „Výdavky spojené so zdravím predstavujú významnú časť rozpočtu väčšiny slovenských domácností. Zároveň ale nemôžeme hovoriť o nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, pretože napríklad výdavky na lieky sú limitované maximálnou výškou doplatkov. Len necelé 2 % opýtaných uviedli, že na lieky a zdravotnú starostlivosť vydávajú viac než tretinu svojho príjmu. Ukazuje sa tiež, že ľudia pracujúci v odboroch s vysokou priemernou mzdou si neváhajú priplatiť za dodatočnú starostlivosť“, dodáva Jaroslava Palendalová.

EU: Podpora od telekomunikačných operátorov

Telekomunikační operátori so sídlom v Európskej únii a na Ukrajine podpísali spoločné vyhlásenie o koordinovanom úsilí zabezpečiť a stabilizovať cenovo dostupný alebo bezplatný roaming a medzinárodné volania medzi EÚ a Ukrajinou. Komisia a Európsky parlament toto spoločné vyhlásenie podporili a uvítali jeho podpísanie 27 operátormi v EÚ a na Ukrajine, ku ktorým sa stále pridávajú ďalší, vrátane niekoľkých skupín z celej únie a združenia zastupujúceho viacerých prevádzkovateľov mobilných virtuálnych sietí (MVNO Europe). 

Ruská vojenská agresia voči Ukrajine zasiahla životy miliónov Ukrajincov. Odhaduje sa, že 4,2 milióna utečencov utieklo do susedných krajín, najmä do Poľska, na Slovensko, do Maďarska a Rumunska, odkiaľ sa postupne presúvajú do iných členských štátov. Vzhľadom na túto bezprostrednú a stupňujúcu sa humanitárnu krízu je nevyhnutné, aby ukrajinskí utečenci mali prístup k cenovo dostupnému pripojeniu, aby mohli zostať v kontakte s rodinou a priateľmi, využívať internet a mať prístup k spoľahlivým informáciám. Iniciatíva viacerých telekomunikačných operátorov zrušiť alebo znížiť poplatky za medzinárodné volania na Ukrajinu a roamingové príplatky pre vysídlené osoby v Európe je preto veľmi vítaná a mala by mať širší a udržateľný základ. Prevádzkovatelia sa zaväzujú vykonávať dobrovoľné opatrenia, konkrétne znížiť veľkoobchodné poplatky za roaming a iné poplatky, ktoré si navzájom účtujú, aby umožnili medzinárodné volania s Ukrajinou. Tým sa minimalizujú dodatočné náklady pre operátorov v EÚ aj na Ukrajine, vďaka čomu sa všetkým umožní pokryť vlastné náklady. Ukrajinskí signatári tohto vyhlásenia sa zároveň zaväzujú preniesť výhody dobrovoľných opatrení, ktoré uplatňujú ich partneri z EÚ, na koncových používateľov.

Telekomunikační operátori so sídlom v EÚ bezplatne rozdali utečencom z Ukrajiny milióny SIM kariet. Mnohí utečenci, a ich počet stále rastie, ktorí takéto SIM karty používajú, môžu takisto využívať bezplatné medzinárodné volania na Ukrajinu. Niektorí operátori z EÚ takisto umožnili bezplatný roaming a poskytli bezplatné pripojenie na WiFi a nabíjanie v pohraničných oblastiach alebo prístreškoch. Ukrajinskí operátori, ktorí aj napriek vojenskej agresii udržiavajú funkčné prepojenie v rámci Ukrajiny a zahraničia s Ukrajinou, zároveň od začiatku tejto krízy zabezpečujú vnútroštátny roaming v krajine a ponúkajú utečencom, ktorí utiekli pred vojnou, bezplatný medzinárodný roaming.

Členské štáty EÚ môžu zároveň čerpať z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) pri financovaní opatrení s cieľom poskytnúť utečencom prístup k základným službám, akými sú komunikačné služby. Z ESF sa môžu napríklad financovať poukazy pre utečencov, ktoré môžu použiť na nákup predplatného na mobilnú komunikáciu (SIM karty). V rámci EFRR sa môže podporovať bezpečné miestne pripojenie prostredníctvom investícií do infraštruktúry a súvisiaceho vybavenia v prospech utečencov. Komisia prostredníctvom Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) zabezpečila flexibilitu v pravidlách ESF, EFRR a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) s cieľom umožniť rýchle prerozdelenie dostupných finančných prostriedkov na núdzovú podporu v súčasnej situácii. Tieto opatrenia by prispeli k udržateľnosti dobrovoľných opatrení tým, že by zaťaženie súkromných zainteresovaných strán v EÚ aj na Ukrajine zostalo zvládnuteľné.

SR: Vyššie stravné a cestovné náhrady

Výrazný rast cien potravín, energií a pohonných hmôt trápi väčšinu krajín Európskej únie. Slovensko má aktuálne napríklad najdrahšie potraviny spomedzi krajín V4. Kým zvyšné štáty V4 bojujú s vysokou infláciou dočasným znížením DPH či zastropovaním cien, Slovensko touto cestou ísť neplánuje. Na návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR) vyšlo v Zbierke zákonov opatrenie, ktorým sa zvyšuje stravné a cestovné náhrady ako dva základné nástroje na kompenzáciu vysokých cien s účinnosťou od 1. mája 2022.

Reštauračné zariadenia a kaviarne sú nútené navyšovať ceny vzhľadom na aktuálny vývoj cien vstupov, či už je to drahšími potravinami, energiami alebo aj vyššími nákladmi na zamestnancov. Sumy stravného pri pracovných cestách sa naposledy upravovali na základe indexu cien jedál a nealkoholických nápojov za mesiac február 2019. Podľa dát Štatistického úradu SR za mesiac december 2021 stravovacie služby v reštauráciách a kaviarňach medziročne vzrástli o 6,6 %. Pri porovnaní cien s obdobím poslednej zmeny sumy stravného predstavuje zvýšenie až o 17,5 %. Daňová odborníčka Jana Kyselová zvýšenie oceňuje, avšak hovorí, že nárast cien by sa mal prehodnocovať častejšie kvôli spravodlivejšej kompenzácii vyšších nákladov: „Miera navýšenia stravného síce zodpovedá navýšeniu cien stravovacích služieb, avšak prichádza neskoro. Keďže sa navýšenie uplatňuje na základe spätného rastu cien, bolo by spravodlivejšie prehodnocovať stravné na ročnej báze.“ 

MPSVaR upravuje sumu stravného nasledovne:

6 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín

9 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

13,70 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Porovnanie súm stravného platným v roku 2022 s ich zvýšením platným od 1. mája 2022:

5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty

5,10 eur - suma stravného platná do 30.04.2022

6 eur - suma stravného platná od 01.05.2022

12 až 18 hodín trvania pracovnej cesty

7,60 eur - suma stravného platná do 30.04.2022

9 eur - suma stravného platná od 01.05.2022

Nad 18 hodín trvania pracovnej cesty

11,60 eur - suma stravného platná do 30.04.2022

13,70 eur - suma stravného platná od 01.05.2022

Zvýšenie sumy stravného bude mať vplyv aj na príspevok na stravovanie zamestnancov, ktorý je ustanovený Zákonníkom práce. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla a maximálne vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Vplyvom zvýšenia sumy stravného bude príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca maximálne 3,30 eur (55 % zo 6 eur). „Stravovanie zamestnancov bude možné aj naďalej financovať z prostriedkov sociálneho fondu a príspevkom zamestnanca. Keďže finančný príspevok aj gastrolístky sú od januára 2022 daňovo zrovnoprávnené, nebude príspevok zamestnávateľa na stravovanie po navýšení zdaňovaný až do sumy 3,30 eur“,  vysvetľuje Jana Kyselová.

Ak zamestnanec pri pracovnej ceste použije vlastné motorové vozidlo, patrí mu základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. V tejto súvislosti sa zvyšuje aj suma základnej náhrady za používanie motorových vozidiel ako nárokovanej náhrady pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu. 

Suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy sa upravuje nasledovne:

0,059 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

0,213 eura osobné cestné motorové vozidlá.

Porovnanie súm základnej náhrady platnej v roku 2022 s ich zvýšením platným od 1. mája 2022:

Jednostopové vozidlo a trojkolky

0,053 eur - suma základnej náhrady platná do 30.04.2022

0,059 eur - suma základnej náhrady platná od 01.05.2022

Osobné cestné motorové vozidlá

0,193 eur - suma základnej náhrady platná do 30.04.2022

0,213 eur - suma základnej náhrady platná od 01.05.2022

Uvedené sumy vyplývajú zo zhodnotenia indexu cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel za mesiac december 2021 v porovnaní s mesiacom január 2021, na základe ktorého sa naposledy zvyšovali sumy základnej náhrady za používanie cestovných motorových vozidiel. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa ceny položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel v porovnávanom období zvýšili o 11,1 %.

Globálny obchod: Dvojitý šok

Invázia na Ukrajine a opätovný vzostup epidémie Covid-19 v Číne zasiahnu v roku 2022 svetový obchod dvojnásobnou silou. Prejaví sa to na nižších objemoch obchodu a vyšších cenách. Podľa analýzy Allianz Trade tieto šoky spôsobia stratu 480 miliárd dolárov vo vývoze do krajín Eurozóny a Ruska, pričom riziku budú najviac vystavené spoločnosti v strednej a východnej Európe, teda aj slovenské firmy.

Riziko poklesu očakávaného objemu svetového obchodu v prvej polovici roku 2022, ktoré existovalo už pred vojnou, sa teraz potvrdzuje. Analytici Allianz Trade očakávajú, že globálny obchod v aktuálnom roku porastie len o 4 % v objemovom vyjadrení, čo je o 2 % menej ako sa pôvodne očakávalo. V hodnotovom vyjadrení sa vďaka výraznému rastu cien očakáva nárast globálneho obchodu o 10,9 % (v porovnaní s pôvodne očakávaným nárastom o 7,2 %). „Pri pohľade na Rusko ako významného dodávateľa v rámci globálnych a regionálnych obchodných vzťahov zostáva najviac ohrozená stredná a východná Európa, pričom úplné prerušenie vzťahov by znamenalo, že štyri najväčšie ekonomiky Eurozóny stratia až 0,4 % ich HDP a 1,1 % exportu“, hovorí Peter Mucina. Ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine spomalia rast HDP krajín na celom svete, no najmä ekonomík v Európe. Analytici Allianz Trade tak museli výrazne prehodnotiť prognózu rastu objemu obchodu v roku 2022. Naopak, rast obchodných cien bol revidovaný smerom nahor o 5,7 percentuálneho bodu, pričom ceny komodít a ďalšie narušenie dodávateľských reťazcov k tomu prispeli približne rovnakou mierou. Hoci Rusko ako trh konečného dopytu nie je na globálnej úrovni nejako významný (v rokoch 2015-2019 predstavovalo v priemere 1,2 % celosvetového dovozu), niekoľkoročná recesia, ktorej bude pravdepodobne čeliť, by mohla viesť k stratám v regióne. Najviac ohrozenými krajinami sú Moldavsko, Slovensko, Srbsko, Slovinsko a Česká republika, kde vývoz presahuje 1,5 % HDP. Spomedzi najväčších exportérov Eurozóny patria k 20 najviac ohrozeným krajinám aj Nemecko a Taliansko.

Pri pohľade na Rusko ako dodávateľa sa pozornosť sústreďuje najmä odvetvia energetiky (napr. ropa, plyn), kovov (napr. hliník, paládium, nikel) a agropotravinárstva (napr. pšenica, kukurica), keďže Rusko predstavuje približne 9 %, 3 %, resp. 2 % celosvetového vývozu daného odvetvia. Na základe energetických, kovospracujúcich a agropotravinárskych vstupov vyrobených v Rusku, ktoré končia vo výstupoch iných krajín (prostredníctvom priamych a nepriamych obchodných väzieb), zistíme, že k najviac ohrozeným krajinám patrí Bulharsko (takmer 9 % HDP), Litva (viac ako 5 % HDP) a Maďarsko (viac ako 2 % HDP). Medzi dvadsiatkou najviac zasiahnutých krajín sú aj niektoré krajiny západnej a severnej Európy vrátane Holandska (0,8 % HDP), Švédska (0,6 %), Talianska (0,6 %) a Nemecka (0,5 %). 

Druhým dôležitým faktorom spomalenia globálneho obchodu je obnovené šírenie Covid-19 v Číne, a to aj napriek snahám krajiny o dosiahnutie politiky nulového výskytu. To spôsobuje vážny problém pre globálne dodávateľské reťazce a dodacie lehoty budú počas roku 2022 pravdepodobne predlžované. „Lokálne obmedzenia v reakcii na rastúce počty prípadov v mestách ako Shenzhen a Šanghaj pravdepodobne ovplyvnia výrobu a logistiku v Číne. Údaje ukazujú, že čakacie lehoty sa za posledných niekoľko týždňov zvýšili. Zatiaľ zostávajú pod úrovňou zaznamenanou počas leta 2021, kedy ohniská pandémie viedli k dočasnému uzavretiu prístavov. Ale táto nová prekážka prichádza v čase, keď je svetová námorná doprava stále krehká a opätovné zatvorenie čínskych prístavov by malo negatívny dopad na globálnu logistiku”, uvádza Peter Mucina. Vzťah medzi indexom preťaženia prístavov v Číne a indexom dodacích lehôt v globálnom výrobnom sektore naznačuje, že dodacie lehoty pravdepodobne zostanú väčšinu roka 2022 nad priemerom spred pandémie a na začiatku roka 2023 sa dokonca mierne predĺžia - aj keď zostanú pod maximálnymi hodnotami z roku 2021.

5G: Nová sieť v Trnave

Mobilný operátor 4ka pokračuje vo svojich plánoch postupne pokrývať svojou rýchlou 5G sieťou ďalšie lokality. Po Bratislave a časti Banskej Bystrice môžu zákazníci 4ky najmodernejšiu 5G sieť využívať už aj v Trnave. Na využívanie je potrebný smartfón s podporou 5G, pričom sa v nastaveniach povolí 5G sieť. 

„Vo 4ke sa snažíme postupne rozširovať naše 5G pokrytie aj mimo Bratislavy do ďalších veľkých miest. Preto sme radi, že sa nám podarilo v priebehu marca dokončiť potrebnú inštaláciu 5G technológie a následne oživenie a spustenie 5G siete v Trnave. 5G signál v Trnave určite pomôže našim zákazníkom hladným po dátach užiť si vysoké rýchlosti a stabilnú priepustnosť hlavne vo vyťažených periódach dňa. Je našou ambíciou neustále krok za krokom zlepšovať naše služby a teší nás, že v procese prípravy 5G výstavby je aj ďalšie mesto na západnom Slovensku, ktoré predstavíme už čoskoro“, hovorí Patrik Kollaroci.

4ka v Trnave pre šírenie 5G signálu využíva frekvenčné pásmo 3.7GHz rovnako ako v ostatných oblastiach. V duálnom režime má pre 5G vyhradené spektrum široké 40MHz s použitím aktívnej technológie Massive MIMO, ktorá umožňuje zákazníkom využívať reálne dátové prenosové rýchlosti až do 400-450Mbps s nízkou latenciou (teoreticky je možné dosiahnuť prenosové rýchlosti do 500 Mbps). Nová technológia pridáva dodatočnú 5G kapacitu k doterajšej 4G sieti, pričom obe siete sa navzájom dopĺňajú.

Upozorňujeme: Skontrolujte si Kinder Surprise

Produkty Kinder vyrábané v Belgicku sa sťahujú aj zo slovenského trhu. Spoločnosť Ferrero pozastavuje prevádzku vo svojej továrni v Arlone v Belgicku v súvislosti s vyšetrovaním niekoľkých prípadov salmonelóz oznámených po konzumácii čokoládových vajíčok Kinder Surprise. Týmto ochorením sa v Británii nakazilo vyše 50 osôb, prevažne detí. 

Konkrétny zoznam výrobkov, ktoré sú sťahované z trhu, je dostupný na webe kinder.sk. Ak máte zakúpené výrobky pochádzajúce z belgickej továrne, nekonzumujte ich, podľa spoločnosti si ich však máte nechať a kontaktovať ju na emailovej adrese ferrero@comdataczech.cz alebo na telefónnom čísle 800 222 561.

Na ostatné produkty z portfólia značky, ktoré nie sú vyrábané v Belgicku, sa toto opatrenie nevzťahuje.

EU: Trvácne a opraviteľné výrobky

Súčasťou nového práva na opravu by mala byť výroba opraviteľných produktov s dlhšou životnosťou, lepšia informovanosť spotrebiteľov a rozšírená záruka. Európsky parlament prijal nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého zadefinoval svoje požiadavky vo vzťahu k tohtoročnej pripravovanej iniciatíve Európskej komisie týkajúcej sa práva spotrebiteľov na opravu ich produktu.

Účinné právo na opravu by sa malo týkať rôznych aspektov životného cyklu výrobku. Zohľadňovať by sa malo pri návrhu výrobku, kľúčových etických zásadách výroby, normalizácii, informovaní spotrebiteľov - vrátane označovania opraviteľnosti a životnosti - aj pri verejnom obstarávaní. Právo na opravu by mohlo podporiť efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov a dlhšie využívanie výrobkov, a prispieť tak k zníženiu množstva odpadu.

Poslanci požadujú, aby sa producenti už pri navrhovaní výrobkov zamerali na ich dlhšiu životnosť, bezpečnú opraviteľnosť a odstrániteľnosť jednotlivých častí. Riadne „právo na opravu“ by podľa nich malo poskytnúť subjektom v opravárenskom priemysle a spotrebiteľom bezplatný prístup k potrebným informáciám o oprave a údržbe produktov. V prípade digitálnych zariadení by softvérové aktualizácie mali byť vratné a nemali by viesť k zníženiu výkonnosti zariadenia. Aktualizácie by mali byť k dispozícii počas istého minimálneho obdobia a spotrebitelia by mali byť v čase nákupu zariadenia plne informovaní o dostupnosti aktualizácií. Praktiky, ktoré neprimerane obmedzujú právo na opravu alebo vedú k skoršiemu zastarávaniu, by sa mohli považovať za nekalé obchodné praktiky a na úrovni EÚ by mohli byť zakázané.

Europoslanci požadujú:

• stimuly pre spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre opravu namiesto výmeny výrobku, medzi ktoré by mohli patriť napríklad predĺžená záruka či povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi počas trvania opravy náhradný výrobok;
• harmonizované pravidlá týkajúce sa informácií pre spotrebiteľov v mieste predaja, ktorých súčasťou by mali byť informácie o hodnotení opráv, odhadovanej životnosti, náhradných dieloch, opravárenských službách a dostupnosti softvérových aktualizácií;
• inteligentné prostriedky označovania ako QR kódy a digitálne pasy;
• mechanizmus spoločnej zodpovednosti výrobcu a predajcu v prípade nesúladu výrobku;
• zakotvenie požiadaviek v oblasti trvácnosti a opraviteľnosti v budúcej smernici o ekodizajne.

Kryptomeny: Pasívny príjem

Kryptomeny sú dnes veľmi populárne, ale mnohí stále nevedia, ako fungujú, ako ich použiť a aké možnosti ponúkajú. Niektorí ich považujú za špekulatívnu investíciu, iní vnímajú kryptomenu za platidlo budúcnosti. Jednou z ich možností je získať vďaka tzv. stakingu pasívny príjem.

Pri využívaní stakingu používateľ poskytne svoje coiny ako likviditu sietiam, ktoré overujú transakcie a vytvárajú nové coiny, podobne ako je to pri ťažbe Proof-of-Work kryptomien. Proof of stake protokol a samotný staking získal počas roka 2021 veľkú popularitu vo svete decentralizovaných financií, kedy objem zamknutých mincí počas roka narástol z 19 miliárd USD na 276 miliárd USD. Odmeny za staking sú akýmsi stimulom, ktorý blockchainy poskytujú svojim používateľom. 

Vďaka proof of stake si tak každý používateľ dokáže vytvoriť pasívny príjem, dôležité je však, kedy na trh nastupuje a pre aký blockchain alebo token sa rozhodne. Na trhu neustále vznikajú nové možnosti stakovania so zaujímavým ročným úrokom, treba si len vedieť správne vybrať. „Pri DeFi projektoch používateľ svoje peniaze neposiela žiadnej inštitúcií, ktorá by ich spravovala. Každý klient si zakladá svoju vlastnú peňaženku, v ktorej má svoju kryptomenu. Tú môže následne delegovať – stakovať a získať tak denný profit, ktorý pochádza z transakčných poplatkov“, dodal Michal Praženica.