Radíme: Opité dieťa

Deti prichádzajú do kontaktu s alkoholom už v relatívne nízkom veku. Kamarátske partie, internet, ale aj vlastná zvedavosť ich často povzbudí, aby vyskúšali zakázané veci. Pre rodiča je opité dieťa nočnou morou a často nevie, ako správne reagovať.

Užitočné rady ponúka psychológ Matúš Bakyta, podľa ktorého je rola rodiča nezastupiteľná aj v prípadoch, keď sa dieťa dostane do kontaktu s alkoholom:

• NEKRIČTE - Staré známe pravidlo: „krikom nič nevyriešiš“ má v tomto prípade cenu zlata. Je nevyhnutné byť otvorený a rozprávať sa s dieťaťom pokojne. Krik zbytočne vzbudzuje vášne a v dieťati môže namiesto rešpektu vzbudzovať dešpekt. Rodičia však môžu predchádzať podobným situáciám a to tým, že budú hovoriť o téme vopred. Prípadne môžu reagovať na podnety v okolí – napríklad ak na ulici stretnú niekoho, kto je viditeľne pod vplyvom alkoholu, je to priestor na to, ako túto tému otvoriť – a to v útlom veku, v puberte to už nemusí fungovať.
• NEHÁDAJTE SA, NEVYHRÁŽAJTE SA - Hádky majú zvyčajne opačný účinok, to isté platí o vyhrážkach. U detí vzbudzujú odpor a konflikt medzi dieťaťom a rodičom sa zbytočne eskaluje. Hádky nikdy neprinášajú ovocie, práve naopak, v návale emócií môže z úst rodiča či dieťaťa odznieť aj to, čo by za bežných okolností nevyslovili.
• VYHNITE SA TRESTOM - Rodičia niekedy robia chybu, že zákazmi riešia až dôsledky, ale je lepšie im predchádzať – budovaním dôverného vzťahu, vlastnými hodnotami, porozumením. Za zákazmi je zväčša strach z toho, že je dieťa súčasťou partie, na ktorú rodič nemá úplne dosah. Napriek obavám je vhodnejšie vytvoriť deťom priestor na komunikáciu o tejto téme, bez toho, aby boli okamžite karhané alebo trestané.
• POZOR NA FYZICKÝ KONTAKT - Vidieť dieťa v podnapitom stave nie je pre rodičov nič príjemné, práve naopak. Navyše, mnohí z nich majú pocit zlyhania či chyby. Najdôležitejšie je zachovať si v takejto situácii chladnú hlavu, ktorá dokáže myslieť a rozhodovať sa. Je dôležité vyhodnotiť si, v akom stave prišlo dieťa domov a či nepotrebuje odbornú pomoc. Rodič by nemal podliehať panike a dieťaťa sa zbytočne dotýkať, pretože môže reagovať podráždene, až agresívne. Zachovanie rozvahy je na mieste.

Ak vás téma zaujíma, alebo sa chcete poradiť o vlastnej skúsenosti s odborníkom, navštívte stránku Rozumne.sk. Okrem poradne tu nájdete veľa odborných rád, ale aj informácií o vplyve alkoholu na dieťa.

EU: Rozšírenie eurozóny

Európska komisia dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené 1. januára 2023 prijať euro a zvýšiť tak počet členských krajín eurozóny na dvadsať. V konvergenčnej správe 2022 zhodnotila pokrok Bulharska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska, ktorý tieto krajiny dosiahli na ceste do eurozóny. Týchto sedem členských štátov mimo eurozóny sa právne zaviazalo prijať euro. 

Správa obsahuje tieto závery:

• Kritérium cenovej stability spĺňajú len Chorvátsko a Švédsko.
• Kritérium týkajúce sa verejných financií spĺňajú všetky členské štáty okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite.
• Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
• Kritérium dlhodobých úrokových sadzieb spĺňajú Bulharsko, Chorvátsko, Česko a Švédsko.

V správe sa uvádza, že Chorvátsko spĺňa štyri nominálne konvergenčné kritériá a jeho právne predpisy sú v plnej miere zosúladené s požiadavkami Zmluvy a so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Posúdenie komisie dopĺňa konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB). Podľa hodnotenia a ďalších faktorov, ktoré súvisia s hospodárskou integráciou a konvergenciou, napríklad vývoj platobnej bilancie a integrácia tovarových, pracovných a finančných trhov, Chorvátsko spĺňa kritériá prijatia eura. Zároveň preto prijala návrhy rozhodnutia Rady a nariadenia Rady o zavedení eura v Chorvátsku. Konečné rozhodnutie prijme Rada v prvej polovici júla, keď budú známe stanoviská Európskeho parlamentu a Európskej centrálnej banky.

V ostatných skúmaných členských štátoch mimo eurozóny nie sú menové právne predpisy v plnej miere zosúladené s legislatívou európskej menovej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Komisia skúmala aj ďalšie faktory, ktoré sa uvádzajú v zmluve a ktoré by sa mali vziať do úvahy pri posudzovaní udržateľnosti konvergencie. Z tejto analýzy vyplýva, že preverované členské štáty sú z hospodárskeho a finančného hľadiska vo všeobecnosti dobre integrované do EÚ. Niektoré z nich však stále vykazujú makroekonomické nedostatky, prípadne čelia problémom spojeným s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, čo môže predstavovať riziká pre udržateľnosť procesu konvergencie. Hlavné makroekonomické problémy sa odstránia účinnou realizáciou reforiem a investícií, ktoré sú stanovené v ich národných plánoch obnovy a odolnosti. Komisia v súčasnosti posudzuje plány Maďarska a Poľska s cieľom uistiť sa, že sú splnené všetky hodnotiace kritériá.

Upozorňujeme: Nebezpečný hrniec aj krájač

Na základe informácií, ktoré obdržala Slovenská obchodná inšpekcia, upozorňujeme na nové nebezpečné výrobky predávané aj našom domácom trhu: ide o tlakový hrniec a multifunkčný krájač.

Pred používaním výrobku Tlakový hrniec BANQUET IMPRESSE typ Classic 5l, séria ID 330/2020, EAN 8591022417096 varuje ELEKTROSPED, a. s. z dôvodu podozrenia na nesprávnu funkčnosť regulátoru pary a únik pary do všetkých smerov pri pretlakovaní. S ohľadom na ochranu spotrebiteľov spoločnosť vyzýva zákazníkov, ktorí si zakúpili vyššie uvedený výrobok, aby ho ďalej nepoužívali a vrátili ho predávajúcemu, pričom im bude vrátená kúpna cena výrobku.

V rámci preventívnej ochrany Kaufland dobrovoľne stiahol z predaja Spice & Soul multifunkčný krájač GTIN 4337185869136. Za nepriaznivých okolností by sa z výrobku mohli oddeliť / odrezať čiastočky plastov, ktoré by následne mohli spôsobiť poranenie. Je nevyhnutné, aby ste uvedený krájač ďalej používali. Zakúpený produkt môžete vrátiť v ktorejkoľvek predajni Kaufland a peniaze vám vrátia aj bez predloženia pokladničného dokladu.

IDC: Dodávky smartfónov klesnú o 3,5 %

Podľa novej prognózy International Data Corporation (IDC) Worldwide Quarterly Mobile Phone Tracker sa dodávky smartfónov v roku 2022 znížia o 3,5 % na 1,31 miliardy kusov. Po troch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch poklesu IDC výrazne znížilo svoju prognózu na rok 2022 oproti predchádzajúcemu rastu 1,6 %. Očakáva však, že to bude krátkodobý výpadok, pretože trh sa odrazí a dosiahne do roku 2026 päťročnú zloženú ročnú mieru rastu (CAGR) vo výške 1,9 %.

Z regionálneho hľadiska sa najväčší pokles v roku 2022 očakáva v strednej a východnej Európe (CEE) o 22 %. Čína klesne o 11,5 % alebo približne 38 miliónov kusov, čo je zhruba 80 % celosvetového zníženia objemu zásielok v tomto roku. Očakáva sa, že západná Európa klesne o 1 %, zatiaľčo väčšina ostatných regiónov zaznamená v tomto roku pozitívny rast, vrátane Ázie / Pacifiku (okrem Japonska a Číny) (APeJC) s 3 % rastom, čo je druhý najväčší región po Číne.

Naopak 5G zariadenia vzrastú v roku 2022 medziročne o 25,5 % a budú predstavovať 53 % nových dodávok s takmer 700 miliónmi zariadení a priemernou predajnou cenou (ASP) 608 USD. Z dlhodobého hľadiska má 5G dosiahnuť v roku 2026 objemový podiel 78 % s ASP 440 USD. Na rozdiel od toho sa očakáva, že 4G ASP dosiahne v tomto roku 170 USD, pričom do konca prognózovaného obdobia klesne na 113 USD. Klesajúci trend pretrvá dlhodobo. Smartfón ASP klesne zo 402 USD v roku 2022 na 366 USD v roku 2026.

Výzva: Pomoc pre cestovný ruch a gastro

Ministerstvo dopravy a výstavby SR opäť otvorilo schémy pomoci „de minimis“ pre podnikateľov v cestovnom ruchu a gastronómii, ktorí doteraz nestihli podať žiadosti o kompenzáciu strát, alebo ich podali s chybami. Žiadosti sa môžu podávať počas celého júna tohto roka.

Podnikatelia môžu žiadať o kompenzácie za obdobie od 1.apríla 2020 do 31.mája 2021 a od 1.septembra 2021 do 31.decembra 2021. Podmienky sú identické ako pri predošlých schémach pomoci „de minimis.“ Oprávnenými žiadateľmi sú teda tí, ktorým klesli tržby o viac než 40 %. Tento pokles treba porovnávať s rovnakými mesiacmi v roku 2019. Maximálna výška pomoci je 200-tisíc eur ako súčet všetkých minimálnych pomocí získaných za aktuálny a dva predošlé hospodárske roky.

Maximálna výška príspevku je 10% z čistého obratu v danom mesiaci, pričom na takýto príspevok majú nárok napríklad majitelia ubytovacích zariadení či reštaurácií. V prípade cestovných kancelárií je maximálny príspevok 6 % z čistého obratu, pre cestovné agentúry je horná hranica príspevku 3,6 % čistého obratu. Ministerstvo doteraz v rámci pomoci pre cestovný ruch poslalo na účty podnikateľom takmer 170 miliónov eur. V rámci schém „de minimis“ doteraz rezort vyplatil 21.325 žiadostí v celkovom objeme 142,4 milióna eur, v rámci „veľkej schémy“ je vyplatených 194 žiadostí v objeme 27,2 milióna eur.

EU: Korporátna daň

Poslanci Európskeho parlamentu schválili návrh Európskej komisie, ktorým sa vykonáva medzinárodná dohoda o globálnej minimálnej sadzbe korporátnej dane vo výške 15 %. V texte správy schválili kľúčové prvky návrhu komisie, najmä dodržanie navrhovaného harmonogramu a lehoty zavedenia do 31. decembra 2022 s cieľom zaistiť čo najskoršie uplatňovanie dohody.

Poslanci Európskeho parlamentu však v návrhu Európskej komisie tiež vykonali zmeny. Zaviedli doložku o preskúmaní, v ktorej sa stanovuje revízia ročnej hranice príjmov. Pri jej prekročení by nadnárodná spoločnosť podliehala minimálnej sadzbe dane. Poslanci tiež žiadajú posúdiť vplyv dohody na rozvojové krajiny. Snahou poslancov bolo zúžiť výnimky navrhované komisiou a obmedziť tak možnosť zneužitia pravidiel. Na tento účel zavádzajú osobitný článok obsahujúci pravidlá na boj proti schémam vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

Správa, ktorá predstavuje stanovisko parlamentu, sa teraz predloží Rade, ktorá musí jednomyseľne prijať konečné znenie. Cieľom smernice je transponovať do práva Európskej únie reformu pravidiel medzinárodného zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré schválila OECD/G20 v decembri 2021. Cieľom tejto globálnej dohody je zaviesť minimálnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 % pre veľké nadnárodné spoločnosti. Dohoda predstavuje významný krok smerom k účinnému a spravodlivému systému zdaňovania ziskov.

VoWiFi: Lepší signál

Mobilný operátor 4ka sa pridal k O2 a Orange a spustil volania cez Wi-Fi sieť (VoWiFi), čím vylepšuje dovolateľnosť aj v miestach so slabším alebo žiadnym mobilným signálom, napr. nákupné centrá, výškové budovy alebo podzemné garáže. Pri telefonovaní a posielaní SMS sa tak môže využívať akýkoľvek domáci alebo verejný bezdrôtový WiFi internet. Podmienkou je mobilný telefón s podporou technológie VoWiFi a pripojenie na WiFi internet.

Funkciu VoWiFi je potrebné aktivovať zaslaním SMS a tiež zapnutím v nastaveniach mobilu. Na mieste so slabým signálom a s pokrytím WiFi sa mobil automaticky prepne do režimu VoWiFi. Služba funguje len v SR, nie v medzinárodnom roamingu a v modeloch Huawei P30 Lite, Motorola Edge 20, 20 Pro, 30, 30 Pro Moto E32, G22, G82 5G, G100, Oppo Reno7 5G, Samsung Galaxy A22 5G, ZTE Blade V2020 Smart, Xiaomi Redmi 10 5G, 10 (2022), 10A, Redmi Note 10 5G a v modeloch Xiaomi 12 a 12 Pro. Výrobcovia majú uvoľňovať oficiálne OTA aktualizácie s podporou VoWiFi pre celkovo približne stovku zariadení postupne počas najbližších týždňov a VoWifi bude dostupné aj pre novo uvedené zariadenia týchto značiek.

Za hovor alebo SMS zaplatíte rovnaký poplatok, ako je to pri štandardnom volaní, resp. zasielanie SMS podľa toho, aký druh paušálu / služby využívate.

Trend: Inteligentná doprava

Emisie, ktoré vznikajú pri doručovaní na poslednej míli v mestách, môžu do roku 2030 narásť podľa World Economic Forum až o 32 %. Logistické spoločnosti by mali flexibilne reagovať na dopyt s dôrazom na udržateľnosť, a to nielen zvyšujúcim sa počtom elektromobilov. Mestská infraštruktúra nie je zatiaľ uspôsobená na vysoký počet elektrických áut na cestách. Na Slovensku bolo koncom roka 2021 zaregistrovaných iba necelých 6-tisíc vozidiel s nízkymi emisiami. Cesta k zníženiu emisií z osobných automobilov do roku 2030 bude vyžadovať ich navýšenie na viac ako 200-tisíc, pričom bude dôležité budovať a rozširovať existujúcu nabíjaciu sieť.

S rastom internetového maloobchodu narastá aj  dopyt po efektívnom doručovaní. Rozmach takzvaných „15 minútových“ doručovacích služieb potravín v mestách ako New York či Londýn zároveň ukazujú aj ich limity súvisiace s vysokým nárokom na množstvo personálu. „Udržateľnú logistickú alternatívu ponúka práca s časovými slotmi. Tá umožní do pár hodín od objednania priviezť plnohodnotný nákup, a to vo vopred zvolenom termíne, ktorý si zákazník sám vyberie. Služba funguje bez toho, aby zákazník musel robiť kompromis pri výbere tovaru z dôvodu oklieštenej ponuky,“ hovorí Ivo Velíšek. Časové sloty navyše môžu v budúcnosti od základov zmeniť fungovanie elektronického obchodu a podstatne zlepšiť ekologickú stopu doručovania. Logistická firma svojim obchodným partnerom v reálnom čase ponúkne voľné časové sloty, v ktorých je možné tovar doručiť zákazníkom v konkrétnych rozvozových zónach. Každý takýto slot bude mať pevne danú kapacitu, vďaka čomu je možné regulovať dopyt a zároveň zaistiť plynulosť a efektivitu. Výsledkom je to, že hýbateľom dopytu nie je len obchodník, ale aj logistická spoločnosť, ktorá má jasne dané obmedzené kapacity v oblastiach, kde doručuje a obchodníkom teda môže pomôcť cieliť dopyt tam, kam sa to oplatí a kde to dáva zmysel aj z hľadiska možnosti doručenia.

Správnym krokom na ceste k udržateľnejšiemu doručovaniu by mohli byť sklady vybudované čo najbližšie k zákazníkovi, ktoré by vytvorili podmienky pre nízkoemisnú dopravu na poslednej míli, napríklad bicyklom alebo dokonca pešo. Podľa analýzy by mohli pomôcť znížiť emisie na poslednej míli o 26 % do roku 2025 vo veľkomestách Chicago, Londýn alebo Sydney. Ďalším riešením je zavedenie zónovej logistiky, ktorá je založená na koncentrácii zásielok v mikrozónach, čo umožňuje kuriérom ekologicky a efektívne obsluhovať koncových zákazníkov s nižším počtom áut a menej najazdenými kilometrami. V hľadaní alternatív nie je možné opomenúť ani technológie ako prediktívna analytika, analýza Big Data či umelá inteligencia menia pohľad na to, ako dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu a zároveň myslieť udržateľne. „Dátová analytika dovoľuje predpovedať, koľko tovaru sa predá a kam sa bude doručovať, čím predchádzame poloprázdnym autám, ktoré vezú dva balíky na kilometroch dlhej trase. Naša logistická platforma GAIA dokáže navrhnúť cestu kuriéra tak, aby v danej oblasti doručil maximum zásielok a zároveň zvolil najefektívnejšiu trasu,“ hovorí Ivo Velíšek. Komplexné dáta a analytika prispievajú k udržateľnejšiemu doručovaniu aj podľa Accenture. V mestách, ktoré Accenture skúmalo by kombinácia lokálnych skladov, nízkoemisnej dopravy na poslednej míli s optimalizáciou trasy mohla pomôcť znížiť emisie takmer o desatinu s tým, že by sa ušetrilo až 140 miliónov prejdených kilometrov. Kľúčom k realizácii je zdieľanie dát prostredníctvom cloudu.

SR: Hrozia reputačné a podnikateľské škody

Finančná správa chce do konca septembra 2022 rozposlať každému daňovníkovi, ktorý je registrovaný pre daň z príjmov a podniká, oznámenie o pridelení indexu daňovej spoľahlivosti. Celkovo pôjde o vyše 600-tisíc hodnotení verejne dostupných na webe FS SR v časti Informačné zoznamy, ktoré budú zverejnené v predĺženom termíne od 30.9.2022. V prípade sporných výsledkov daňových kontrol však nemá zadefinovaný postup, ako „ošetriť” reputačné riziká vyplývajúce z nekorektne prideleného statusu nespoľahlivého subjektu. 

Novelou Daňového poriadku s účinnosťou od 1.1.2022 sa index daňovej spoľahlivosti zmenil z neverejného na verejný, čím sa mala zabezpečiť transparentnosť hodnotenia daňových subjektov. Každý daňovník bude zaradený do skupiny vysoko spoľahlivý, spoľahlivý alebo nespoľahlivý. Rozdeľovanie do skupín má prebehnúť na základe plnenia daňových povinností (podávanie priznaní a výkazov v lehote), včasného plnenia oznamovacích povinností, platenia daní, preddavkov a pokút, správne vypočítanej výšky dane v daňovom priznaní. Sporným momentom však je, že do indexu vstupujú aj výsledky daňových kontrol.„V mnohých prípadoch sa stáva, že správca dane má odlišný názor na výklad daňových predpisov ako firmy a zastupujúci daňoví poradcovia. V týchto prípadoch sa firmy musia brániť až súdnou cestou, avšak kým súd rozhodne, „prischne“ firmám nálepka nespoľahlivého daňového subjektu. Z tohto hodnotenia potom plynú rôzne malusy, prihoršenie pri vyrubovaní pokút a takisto reputačné riziko,“ hodnotí nastavenie indexu daňovej spoľahlivosti Ľubomíra Murgašová.

Podľa súčasného nastavenia nie je vôbec jasné, ako bude finančná správa postupovať, ak súd rozhodne v prospech firmy. „Bude finančná správa spätne korigovať udelené malusy či prípadne vyrubované pokuty? Akým spôsobom vykompenzuje finančná správa firme nekorektne pridelený index daňovo nespoľahlivého subjektu? Obávam sa, že firme nezostane nič iné, ako na súde problematicky preukazovať, že na základe neoprávnene priradeného indexu jej vznikla finančná alebo iná ujma. Takto by to však nemalo byť. Nedomyslený systém povinné daňového indexu môže byť ďalším krokom, ktorý zníži záujem firiem o podnikanie na Slovensku a zhorší konkurencieschopnosť krajiny,“ zdôrazňuje Ľ. Murgašová. Potenciálne protiústavným momentom je fakt, že aktuálny index sa bude zostavovať podľa plnenia povinností daňovníka za päť rokov spätne (2017-2021), čiže za obdobie, kedy index v súčasnej podobe ešte nefungoval. „Daňovníci napríklad nemohli vedieť, že oneskorené plnenie ich daňových povinností bude mať v budúcnosti pre nich takéto následky. Retroaktivita, čiže spätná účinnosť legislatívy, je v rozpore s právnou istotou, ktorú garantuje ústava. Týmto štát zasahuje do legitímnych očakávaní podnikateľov,“ vysvetľuje Ľ. Murgašová.

Od 1.1.2022 by oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti malo obsahovať aj výpočet a odôvodnenie, na základe ktorých konkrétnych porušení bol firme priradený konkrétny index. Ak daňový subjekt s hodnotením nesúhlasí, má možnosť podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená a jej podanie má odkladný účinok. Ak daňový subjekt zmešká lehotu na podanie námietky, nie je možné zmeškanie lehoty odpustiť.

EU: Znižovanie emisií

Európska únia chce dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a tento cieľ spolu s priebežným cieľom znížiť emisie o 55 % do roku 2030 sú stanovené v európskom klimatickom zákone. Zároveň spustila rôzne iniciatívy na dosiahnutie klimatických cieľov, jednou z nich je nariadenie o spoločnom úsilí, ktoré sa aktualizuje v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.

V nariadení o spoločnom úsilí sa stanovujú záväzné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov pre každú členskú krajinu v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami, akými sú doprava, poľnohospodárstvo, budovy a odpadové hospodárstvo. Tvoria väčšinu skleníkových plynov v EÚ (približne 60 % celkových emisií EÚ). V nariadení sa stanovujú záväzné ročné ciele emisií skleníkových plynov pre krajiny na obdobie rokov 2021 - 2030, ako aj pravidlá určovania ročných emisných kvót a spôsob hodnotenia pokroku. Súčasný cieľ zníženia emisií je 29 % do roku 2030. V rámci zvýšených ambícií v rámci Európskej zelenej dohody by sa tento cieľ mal v budúcnosti revidovať smerom nahor. Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie 17. mája podporil zvýšenie cieľa na 40 % do roku 2030.

Keďže kapacita na znižovanie emisií sa v jednotlivých členských štátoch líši, zohľadňuje sa to tak, že sa ciele zakladajú na hrubom domácom produkte jednotlivých krajín. Rozdiely v navrhované cieľoch do roku 2030 by sa pohybovali v rozmedzí od -10 % do -50 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a boli by v súlade so všeobecným cieľom EÚ znížiť emisie o 40 %.

Krajina	Predchádzajúci cieľ pre 2030 vzhľadom na rok 2005	Nový cieľ pre rok 2030 v porovnaní s rokom 2005 (podľa návrhu komisie)
Luxembursko	- 40 %	- 50 %
Švédsko	- 40 %	- 50 %
Dánsko	- 39 %	- 50 %
Fínsko	- 39 %	- 50 %
Nemecko	- 38 %	- 50 %
Francúzsko	- 37 %	- 47,5 %
Holandsko	- 36 %	- 48 %
Rakúsko	- 36 %	- 48 %
Belgicko	- 35 %	- 47 %
Taliansko	- 33 %	- 43,7 %
Írsko	- 30 %	- 42 %
Španielsko	- 26 %	- 37,7 %
Cyprus	- 24 %	- 32 %
Malta	- 19 %	- 19 %
Portugalsko	- 17 %	- 28,7 %
Grécko	- 16 %	- 22,7 %
Slovinsko	- 15 %	- 27 %
Česko	- 14 %	- 26 %
Estónsko	- 13 %	- 24 %
Slovensko	- 12 %	-22,7 %
Litva	- 9 %	- 21 %
Poľsko	- 7 %	- 17,7 %
Chorvátsko	- 7 %	- 16,7 %
Maďarsko	- 7 %	- 18,7 %
Lotyšsko	- 6 %	- 17 %
Rumunsko	- 2 %	- 12,7 %
Bulharsko	0 %	- 10 %

Pre každú krajinu sa vypracuje stratégia znižovania emisií, aby sa zabezpečilo, že budú emisie znižovať konštantným tempom počas celého obdobia. V súčasnom systéme je však možná určitá flexibilita. Krajiny EÚ si napríklad môžu ročné emisné kvóty medzi sebou z roka na rok uschovať, požičiavať si ich a presúvať. Komisia navrhla vytvoriť dodatočnú rezervu, ktorá by zahŕňala nadbytočné odstraňovanie CO2 krajinami EÚ nad rámec ich cieľov podľa nariadenia o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve. Členské štáty, ktoré majú problém dosiahnuť svoje národné ciele zníženia emisií, by mohli čerpať z tejto rezervy za predpokladu, že budú splnené určité podmienky (napríklad EÚ ako celok by mala dosiahnuť svoj klimatický cieľ do roku 2030). Poslanci Výboru pre životné prostredie chcú väčšiu transparentnosť a zodpovednosť za znižovanie emisií v krajinách EÚ, ako aj menšiu flexibilitu pri úschove, požičiavaní alebo prevode kvót. Chcú viac ambícií a tiež zrušiť dodatočnú rezervu, ktorú navrhuje komisia.

Digitalizácia: Prekážkou sú topmanažéri

Hoci digitálna transformácia v Európskej únii počas pandémie zrýchlila tempo, slovenské firmy stále váhajú. Najväčšími prekážkami sú však prekvapivo často majitelia firiem a manažéri vo vedení. Podľa spoločnosti OMNICOM vyše 70 % požiadaviek na digitalizáciu pochádza priamo od zamestnancov mimo topmanažmentu. O digitalizáciu majú záujem najmä firmy, ktoré podnikajú v európskom meradle a pre ich konkurencieschopnosť je digitalizácia nevyhnutná. Paradoxne väčšie domáce firmy s dlhšou históriou, ktoré by transformáciu potrebovali najviac, sú v digitalizácii často pomalšie než menšie slovenské firmy či startupy.

„S návrhom inovácií a zmien prichádzajú vo firmách často samotní zamestnanci. Hľadajú spôsob, ako si zjednodušiť a zefektívniť prácu, a prichádzajú s návrhmi, ako zapojiť moderné technologické nástroje do každodenných pracovných činností. Vo všetkých firmách sú v súčasnosti nároky na zamestnancov vyššie než pred pár rokmi a ľudia jednoducho nestíhajú. Digitalizácia by im mala pomôcť nielen stíhať vybavovať požiadavky a nároky zákazníkov, ale práve aj zmeniť spôsob a systém práce. Častým sprievodným javom digitalizácie je automatizácia a transformácia pracovnej náplne na prácu s vyššou pridanou hodnotou,“ hovorí Miroslav Hlohovský. Návrhy zamestnancov však často nie sú vypočuté. Manažéri a majitelia firiem sa v mnohých prípadoch obávajú zmien, ktoré digitálna transformácia prináša. Aj keď vedia, že technológie sú efektívne, pri zavádzaní digitálnych riešení do firemných procesov vstupujú na nové nepoznané pole.

„Obavy zo zmien prispievajú k tomu, že v prípade, ak majitelia či akcionári firmy vyslovia požiadavku na optimalizáciu/zefektívnenie vo firme, manažér ako prvé optimalizuje ľudské zdroje a prepustí niekoľko zamestnancov. Tento krok síce prinesie prvotnú úsporu nákladov, ale nie dlhodobú efektivitu,“ dodáva Pavol Holbík. Práve digitalizácia dokáže firme usporiť často až 30 % nákladov na prevádzku. Podľa neho sú dostupné rôzne štúdie, kde sa hovorí, koľko percent z obratu by mala firma investovať ročne na prevádzku a na zmenu biznisu. Pri transformácii biznisu je to okolo 4 – 10 % z obratu ročne v závislosti od odvetvia.

SR: Skrátené alebo čiastočné pracovné úväzky

Záujem o flexibilné úväzky medzi zamestnancami stúpa, ich ponuka ale v priebehu minulého roka vzrástla iba u štvrtiny firiem. Slovensko však v tejto oblasti oproti iným krajinám EÚ dlhodobo zaostáva. Podľa on-line prieskumu agentúry Grafton (január - marec 2022, 163 spoločností) viac než jedna tretina spoločností (38 %) využíva skrátené alebo čiastočné pracovné úväzky len výnimočne, menej často ich využíva štvrtina (26 %) firiem. A 30 % túto formu zamestnávania vôbec nevyužíva.

„V priebehu roku 2021 vzrástlo využívanie skrátených či čiastočných pracovných úväzkov iba u 28 % firiem,“ hovorí Branislav Jančuška. Z jeho pohľadu tak firmy tento nástroj v boji proti nedostatku uchádzačov o prácu nevyužívajú dostatočne. Slovensko v ponuke takýchto úväzkov zostáva v porovnaní nielen s krajinami Európskej únie dlhodobo pozadu, po výhodách skrátených úväzkov často a veľmi často totiž siaha len 6 % zamestnávateľov. Mieru využívania flexibilných úväzkov v porovnaní s uplynulým rokom nezmenilo  66 percent zamestnávateľov, pričom u 6 % dokonca klesla. Napríklad zdieľané miesta využíva podľa prieskumu iba 2 % opýtaných podnikov. Práve tento koncept pritom dokáže vyjsť v ústrety zamestnancom požadujúcim skrátenú pracovnú dobu v situáciách, kedy zamestnávateľ nemôže vytvoriť pracovné miesta so skráteným úväzkom.

Najčastejšie využívajú zamestnávatelia čiastočné alebo skrátené úväzky na podporu preťažených zamestnancov alebo na preklenutie času, kedy sa nedarí nájsť zamestnancov na plný pracovný úväzok (zhodne 33 %). O percento menej firiem ich využíva na dosiahnutie lepšej flexibility na pracovisku. Pre celý rad spoločností potom tieto úväzky predstavujú možnosť pokryť dočasné potreby a momentálne sezónne výkyvy (23 %), či obdobia, kedy nechcú alebo nemôžu najať zamestnancov na plný pracovný úväzok (20 %). Na skrátené a čiastočné úväzky oslovujú firmy najradšej ľudí, ktorých už poznajú, alebo s nimi majú nejakú skúsenosť. Najčastejšie sú to zamestnanci spoločnosti, ktorí sú aktuálne na rodičovskej dovolenke - s nimi spolupracuje až 39 percent firiem a 22 % spoločností spolupracuje so svojimi bývalými zamestnancami v dôchodkovom veku. V prípade pracujúcich dôchodcov využívajú kapacity svojich bývalých zamestnancov až sedemkrát viac ako v prípade osôb v dôchodkovom veku z iných zdrojov. Naopak pri zamestnávaní študentov nie je také podstatné, z akého okruhu kontaktov študent prichádza: 34 % firiem zamestnáva na flexibilné úväzky študentov z najbližšieho okolia svojich existujúcich zamestnancov a 39 % spoločností takto zamestnáva študentov z akýchkoľvek zdrojov. 

Aktuálne: Svetový deň bez tabaku

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla tento rok v rámci Svetového dňa bez tabaku upriamiť pozornosť najmä na vážne riziká spojené s ohrozením životného prostredia. Nejde pritom len o ohromujúci objem odpadu z ohorkov. Pestovanie tabaku si vyžaduje intenzívne využívanie obmedzených kapacít pôdy a vody a zároveň uvoľňuje škodlivé chemikálie do vodných tokov. Výroba, konzumácia a likvidácia tabakových výrobkov tak spôsobuje rozsiahle environmentálne problémy.

Tabakový priemysel má škodlivý vplyv vzhľadom na odlesňovanie, negatívne ovplyvňuje zmenu klímy a produkuje enormné a neustále narastajúce množstvo odpadu. Pestovanie, výroba a používanie tabaku znečisťuje vodu, pôdu, pláže a ulice miest chemikáliami, toxickým odpadom, cigaretovými ohorkami vrátane mikroplastov a tiež odpadom z elektronických cigariet. Tabakový dym sa zároveň podieľa na znečisťovaní ovzdušia, keďže obsahuje tri druhy skleníkových plynov. WHO zároveň uvádza, že pre pestovanie tabaku sa každý rok zničí približne 3,5 milióna hektárov pôdy. Pestovanie tabaku prispieva k odlesňovaniu, a to najmä v rozvojovom svete. Odlesňovanie za účelom tabakových plantáží poškodzuje a znehodnocuje pôdu, oslabuje výnosy z pôdy, respektíve schopnosť pôdy podporovať rast akýchkoľvek iných plodín alebo vegetácie. Tabakový dym prispieva k vyššej úrovni znečistenia ovzdušia a obsahuje tri druhy skleníkových plynov. Pestovanie a užívanie tabaku vzhľadom na uvedené skutočnosti jednoznačne zvyšuje tlak na obmedzené zdroje našej planéty a krehké ekosystémy.

Tabak podľa WHO každoročne zabíja viac než 8 miliónov ľudí a zároveň ničí naše životné prostredie, čím ďalej poškodzuje ľudské zdravie, a to prostredníctvom pestovania, výroby, distribúcie a spotreby tabakových produktov, ako aj prostredníctvom vyprodukovaného odpadu. Každá vyfajčená cigareta alebo použitý tabakový výrobok mrhajú vzácnymi zdrojmi, od ktorých závisí nielen ľudská existencia. Užívanie tabakových a súvisiacich výrobkov je spojené tiež so značnou sociálnou a ekonomickou záťažou. Fajčenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, ochorení dýchacích ciest, rakoviny, cukrovky, hypertenzie a ďalších. Fajčenie tabaku vo vnútorných priestoroch je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v interiéroch, pretože uvoľňuje do prostredia toxické látky. Tým stúpa aj riziko, že dymu budú vystavení aj nefajčiari - vrátane detí, mládeže a chronicky chorých osôb. Pasívne fajčenie je podľa WHO okrem kardiovaskulárnych a respiračných ochorení každoročne zodpovedné za predčasné úmrtie u 1,2 milióna ľudí na celom svete.

Odhadované celkové globálne ekonomické náklady na fajčenie z výdavkov na zdravotnú starostlivosť a straty produktivity predstavujú 1,8 % svetového ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Približne 40 % týchto ekonomických nákladov znášajú rozvojové krajiny (zdroj: BMJ Tobacco Control, 2018).

EU: Miliarda EUR na posilnenie obrany

V rámci pracovného programu Európskeho obranného fondu (EDF) sa na rok 2022 vyčlenia finančné prostriedky v celkovej výške 924 miliónov EUR na spoločné a lepšie investovanie do strategických obranných spôsobilostí. Okrem toho sa v pracovnom programe na rok 2022 zavádza súbor nových nástrojov na podporu inovácií v oblasti obrany, všetky v rámci jedného nového zastrešenia s názvom Inovačný program EÚ v oblasti obrany (EUDIS). Systém EUDIS bude úzko spolupracovať s inovačným centrom Európskej obrannej agentúry (EDA).

Pracovný program EDF na rok 2022 sa zaoberá celkovo 33 témami štruktúrovanými v rámci 8 výziev na predkladanie návrhov, ktoré sa majú otvoriť začiatkom júna, s cieľom začať niekoľko veľkých symbolických projektov. Zameriava sa na príslušné obranné technológie a spôsobilosti v súlade s prioritami EÚ v oblasti spôsobilostí, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty a ktoré sú ďalej rozpracované v Strategickom kompase. Pracovný program EDF na rok 2022 okrem toho zabezpečuje kontinuitu financovania niektorých dôležitých projektov, ktoré sa začali v rámci dvoch predchádzajúcich programov EDF. Tento rok s rozpočtom viac ako 120 miliónov EUR na každú z nich sa pozornosť zameria na dve kritické oblasti s cieľom podporiť rozvoj spôsobilostí:

• Vesmír, kde sa poskytnú finančné prostriedky na rozvoj spôsobilostí včasného varovania proti raketám vo vesmíre a inovačných vesmírnych spôsobilostí pozorovania Zeme s využitím multisenzorov na účely spravodajstva, sledovania a prieskumu. Okrem toho sa naplánujú finančné prostriedky na výskum pohotového vesmírneho systému schopného rýchlo umiestniť malé satelity na rôzne typy obežných dráh.
• Námorný boj, v rámci ktorého sa poskytnú finančné prostriedky na: i) činnosti súvisiace s vývojom triedy plavidiel osobitne vhodnej pre malé a stredné námorníctva; ii) rozvoj európskej spôsobilosti spolupráce v oblasti námorného dohľadu, ktorá nám umožní čeliť menším, rýchlejším a rozmanitejším novým vyvíjajúcim sa hrozbám.

Okrem toho sa 70 miliónov EUR pridelí na úsilie v oblasti výskumu a vývoja v každej z týchto dvoch kategórií:

• Kybernetická s cieľom zlepšiť európske spôsobilosti, pokiaľ ide o kybernetickú situačnú informovanosť, kybernetickú bezpečnosť a odolnosť, a vytvoriť súbor nástrojov pre kybernetickú a informačnú vojnu v oblasti obrany.
• Informačná nadradenosť v prípade projektov prispievajúcich k rozvoju európskeho systému velenia a riadenia a veliteľskej stanice špeciálnej prevádzky, ktorú možno nasadiť. V oblasti výskumu sa úsilie o financovanie zameria na interoperabilitu a výmenu údajov medzi civilnými a vojenskými kontrolnými centrami v kontexte jednotného európskeho neba.

Špičkové obranné spôsobilosti a podporné technológie sa riešia aj prostredníctvom rôznych kategórií činností. Patrí medzi ne vývoj stredne veľkých taktických nákladných lietadiel, ktoré prispievajú k vojenskej mobilite, vzdušnej elektronickej vojne, činnostiam kooperačného boja pozemných síl, technológií a udržateľných komponentov pre podmorské aplikácie vrátane tímov a rojov plavidiel s posádkou a bez nej. Inovačný program EÚ v oblasti obrany bude spájať príslušné iniciatívy EÚ na podporu inovácií a podnikania v oblasti obrany.  Komisia v pracovnom programe EDF na rok 2022 spúšťa súbor činností na podporu inovatívnych podnikateľov, startupov a MSP a na ich začlenenie do ekosystému obranného priemyslu:

• Kapitálový nástroj v oblasti obrany: Komisia plánuje investovať 20 miliónov EUR ročne do kapitálového nástroja v celkovej výške 100 miliónov EUR. Cieľom tejto investície je vytvoriť počas trvania fondu investičnú kapacitu v celkovej výške 500 miliónov EUR v prospech obranného priemyslu, a to aj zapojením Európskeho investičného fondu (EIF) a súkromných investorov.
• Technologické výzvy: cieľom tejto výzvy je potvrdiť fungovanie technológií na odhaľovanie skrytých hrozieb a umožniť ich dozretie.
• Rámcová dohoda o partnerstve pre chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN): v novom pracovnom programe sa otvára výzva na vytvorenie štvorročného partnerstva pre rozvoj obranných zdravotníckych protiopatrení proti CBRN hrozbám.

Tieto nové opatrenia doplnia súčasnú podporu prelomových technológií a MSP prostredníctvom opakovaných cielených výziev na predkladanie návrhov zameraných na podporu inovácií. Cieľom Európskej komisie je do roku 2027 vygenerovať celkové investície až do výšky 2 miliárd EUR do inovácií v oblasti obrany, ktoré aktivuje EDF v rámci inovačného programu EÚ v oblasti obrany. Program pomôže pri vykonávaní akčného plánu EÚ týkajúceho sa synergií medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom.

dTest: Paradajkové konzervy

Takmer tretina konzerv s krájanými paradajkami, ktoré dala otestovať spotrebiteľská organizácia dTest, obsahovala rizikové látky. V štyroch z jedenástich výrobkov laboratórne testy odhalili problémy s mykotoxínmi a v niekoľkých ďalších sa našli aj pesticídy. Nezávislé laboratóriá testovali krájané lúpané paradajky v bežnej aj bio kvalite zakúpené v českých supermarketoch, väčšina z nich je však dostupná aj na Slovensku.

Testy sa najskôr zamerali na prítomnosť jedovatých produktov metabolizmu plesní rodu Alternaria a odhalili prítomnosť kyseliny tenuazonovej a mykotoxínu alternariol. Kyselina tenuazonová sa objavila vo všetkých testovaných vzorkách od koncentrácie 19 µg/kg pri značke NaturFarm až po viac ako dvadsaťnásobných 490 µg/kg pri Happy Frucht. Bezpečná denná dávka kyseliny tenuazonovej je pritom 1,5 µg na kilogram telesnej hmotnosti, čo pri priemernom 70 kg stravníkovi predstavuje 105 µg. „V takom prípade by pri značke Happy Frucht na naplnenie dennej bezpečnej hladiny stačila len polovica jedného balenia,“ uviedla Hana Hoffmannová. Pri výrobkoch Lidl/Freshona Chopped Tomatoes in Tomato Juice a dmBio Tomaten Stücke Natur by bezpečnú dávku naplnili necelé dve konzervy. Druhú menovanú zdraviu škodlivú látku – mykotoxín alternariol – laboratóriá odhalili vo výrobkoch Lidl/Freshona Chopped Tomatoes in Tomato Juice a Happy Frucht Gewürfelte Tomaten. „Bohužiaľ nejde o malé čísla. Bezpečná hodnota príjmu alternariolu je 0,18 µg na kilogram telesnej hmotnosti, čo by pri značke Lidl/Freshona v prípade rovnakého dospelého človeka naplnilo 60 g výrobku, pri Happy Frucht dokonca iba 17 g,“ tvrdí H. Hoffmanová.

Medzi nežiadúce účinky alternáriových mykotoxínov patrí narušenie hormonálneho systému a genotoxicita (poškodzovanie molekúl DNA) a skúma sa aj ich potenciálna karcinogenita. Všetky negatívne vplyvy na ľudský organizmus však ešte nie sú kompletne preskúmané. „Pre alternáriové mykotoxíny zatiaľ neexistujú záväzné legislatívne limity, preto sme nami zistené nálezy porovnávali s bezpečnými hodnotami ich príjmu, ktoré sú stanovené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín EFSA,“ vysvetľuje H. Hoffmannová. Zmienené jedovaté látky v napadnutom materiáli zostávajú aj po zániku samotnej plesne a sú odolné voči vysokým teplotám. Dokážu teda prečkať aj tepelné spracovanie. Štúdie zamerané na príjem týchto mykotoxínov ukázali, že bezpečné dávky prekračujú najmä malé deti, ku ktorým sa alternáriové mykotoxíny dostávajú hlavne z obilných výrobkov. Ostatné vekové skupiny tieto látky konzumujú predovšetkým v paradajkách a vo výrobkoch z nich, preto je prekročenie bezpečného príjmu pravdepodobnejšie pri vegetariánoch a vegánoch.

Laboratórne testy však pod uzáverom paradajkových konzerv odhalili aj ďalšie nepríjemné zistenie vo forme rezíduí pesticídov. Väčšina testovaných výrobkov bola úplne čistá alebo splnila povolené limity, avšak dvojica výrobkov Alnatura Tomaten Stücke Natur a dmBio Tomaten Stücke Natur priniesla rozčarovanie. Laboratórium v nich napriek biocertifikácii zistilo pozostatky pesticídov. Išlo vždy o jednu látku a vo veľmi malom množstve, ale pre bio výrobky platia v tomto ohľade prísnejšie kritériá.

Analýza: Stav Kubernetes 2022

Až 99 % respondentov považuje nasadenie technológie Kubernetes za prínosné. Vývojári tiež využívajú výhody multicloudových stratégií, pričom dve tretiny z nich v súčasnej dobe používajú Kubernetes vo viacerých cloudoch. Na základe prieskumu medzi 776 kvalifikovanými odborníkmi na vývoj softvéru a IT patria medzi hlavné výhody: lepšie využitie zdrojov a nižšie výdavky (59 %), jednoduchšia aktualizácia aplikácií (49 %) a hladšia migrácia do cloudu (42 %). 

Jedným z najzreteľnejších svedectiev, že Kubernetes je súčasťou hlavného prúdu, je rýchly rast počtu nasadzovaných klastrov: 29 % subjektov má viac ako 50 klastrov a takmer polovica (48 %) očakáva, že počet klastrov Kubernetes, ktoré prevádzkujú, vzrastie o viac ako 50 %. Medzi faktory, ktoré prispeli k rastúcej popularite Kubernetes, patria:

• Zlepšenie vývoja softvéru: 62 % označilo za hlavné dôvody zvýšenie flexibility aplikácií a 54 % vyššiu efektivitu vývojárov;
• Zavádzanie cloudu: 59 % respondentov za dôležité faktory pri zavádzaní označilo zlepšenie využitia cloudu a 46 % zníženie nákladov na cloud;
• Efektivita správcov aplikácií: Viac ako tretina opýtaných (37 %) uviedla, že faktorom pri výbere bola potreba zlepšiť efektivitu správy aplikácií.

K hlavným dôvodom, prečo podniky zavádzajú Kubernetes, patrí jednoznačný prínos pre rýchly rozvoj cloudových operácií. Existuje zrýchľujúci trend odklonu od lokálnych a jednocloudových implementácií Kubernetes v prospech hybridných a multicloudových. Respondenti, ktorým Kubernetes slúžia prevažne pri vývoji, uprednostňujú miestne prostredie (62 %) alebo jedného poskytovateľa verejného cloudu (42 %). Na porovnanie, tí, ktorým u Kubernetes ide predovšetkým o produkčné prostredie, dávajú prednosť viacerým poskytovateľom verejného cloudu (52 %), ďalej lokálnemu prostrediu (47 %) alebo jednému poskytovateľovi verejného cloudu (42 %).

Takmer pre všetkých respondentov zostáva hlavným problémom bezpečnosť (99 %) a viac ako polovica (51 %) si uvedomuje, že pre nasadenie a správu Kubernetes im chýbajú interné skúsenosti a odborné znalosti. Splnenie bezpečnostných požiadaviek a dodržanie predpisov je najväčšou výzvou tak na implementáciu Kubernetes (59 % respondentov), ​​ako aj na správu (47 %). Veľa podnikov naráža na problém, ako vyškoliť súčasných zamestnancov na potrebnú úroveň (a udržiavať ju), a tiež ako získať pracovníkov s potrebnými znalosťami: 95 % má problémy s výberom, nasadením a správou Kubernetes; 51 % sa zhoduje, že chýbajú interné skúsenosti a odborné znalosti; 37 % sa domnieva, že je ťažké najať pracovníkov s potrebnými odbornými znalosťami; 34 % zápasí s tempom zmien u Kubernetes/natívne cloudových riešení. Vzhľadom na nedostatok odborných znalostí sa mnoho tímov snaží zaplniť medzery jednoduchšími riešeniami Kubernetes v kombinácii s podporou a službami: 97 % by bolo ochotných platiť za služby a podporu dôležitých nástrojov Kubernetes.

NFT: Revolúcia v umení

Digitalizácia vstupuje do všetkých sfér nášho života a neobchádza ani umenie. Vďaka technológii blockchain, na ktorej sú založené aj virtuálne meny, je možné zdigitalizovať aj umeleckú tvorbu. Jedno z prvých NFT diel na Slovensku od Vladimíra Havrillu aktuálne sprístupňuje širšej verejnosti prostredníctvom siete svojich pobočiek 365.bank. Ambíciou je založiť prvú zbierku NFT umenia na Slovensku. Už na jeseň tak pribudnú diela od Daniela Fischera. 

NFT sa stalo svetovým trendom v oblasti umenia a v súčasnosti je trendom ako digitálna odpoveď na zberateľské predmety. Vďaka zápisu v blockchaine umožňuje tiež obchodovať s originálom digitálneho diela. Funguje na princípe rovnakej technológie ako kryptomeny, ale na rozdiel od bitcoinu každá jednotka NFT reprezentuje jednu unikátnu digitálnu položku. „Okrem toho, že s NFT umením sa dá v digitalizovanej podobe jednoduchšie obchodovať, majú tieto diela aj nižšie nároky na udržiavanie, transport a skladovanie. Je to tiež efektívny spôsob, ako zaistiť ich trvácnosť pre ďalšie generácie a potvrdiť originalitu takéhoto umenia. S využitím digitálnych plôch ako sú napríklad LED obrazovky či iné nosiče pritom tieto diela nemusia ostať zapísané len na tzv. tokene ich majiteľov – zberateľov, ale môže si ich pozrieť aj široká verejnosť,“ hovorí Kristína Zaťko Jarošová.

Vladimír Havrilla je etablovaným slovenským výtvarníkom s povesťou priekopníka umenia nových médií na Slovensku. Od 70. rokov experimentoval s filmom a od konca 90. rokov 20. storočia sa popri klasickej a konceptuálnej maľbe a soche venuje najmä tvorbe digitálnej sochy, grafiky a 3D filmu. Do formátu NFT preklopil v limitovanom počte štyri svoje grafiky a jeden animovaný film. Výber z nich je súčasťou zbierky ART FOND-u.