EU: Odstránenie chudoby žien

Podľa Eurostatu bolo v roku 2020 riziko chudoby a sociálneho vylúčenia v Európskej únii vyššie u žien (22,9 %) než u mužov (20,9 %). Od roku 2017 sa rozdiel medzi pohlaviami a chudobou zvýšil v 21 členských štátoch. Vzhľadom na silnú koreláciu medzi chudobou žien a chudobou detí je jedno zo štyroch detí v EÚ ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Europoslanci preto vyzvali Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby riešili nerovnosti, ktorým ženy čelia: prekážky na trhu práce a prístup k cenovo dostupnej starostlivosti o deti.

Európsky parlament žiada, aby sa rodové hľadisko účinnejšie začlenilo do politík, ktoré sa zaoberajú bezdomovectvom, nedostatočným prístupom k cenovo dostupnému a primeranému bývaniu a energiám. Komisia musí vypracovať ambicióznu európsku stratégiu boja proti chudobe do roku 2030 s konkrétnymi cieľmi a zameraním sa na odstránenie chudoby žien. Zhoršujúca sa sociálna a hospodárska situácia viedla k zvýšenému počtu prípadov zneužívania žien a násilia voči nim, zdôrazňujú poslanci. Naliehavo vyzývajú členské štáty, aby poskytli podporu ženám, ktoré utekajú pred rodovo motivovaným násilím, keďže život bez násilia je základným predpokladom pre účasť žien na trhu práce, dosiahnutie ich plného potenciálu a finančnej nezávislosti.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že ženy pracujúce v sociálnom, opatrovateľskom, upratovacom, vzdelávacom, zdravotníckom a maloobchodnom sektore zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní fungovania našej spoločnosti. Poslanci vyzývajú na využívanie medziodvetvových rodovo neutrálnych nástrojov na hodnotenie pracovných miest s cieľom posúdiť a spravodlivejšie odmeňovať prácu, v ktorej prevládajú ženy. Takýmito nástrojmi by sa takisto zabezpečila rovnaká odmena za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty a zároveň by sa posilnilo podnikanie žien v malých a stredných podnikoch. Zabezpečením dostupnej a kvalitnej verejnej a súkromnej starostlivosti o deti by sa zlepšili príležitosti žien na trhu práce.

Poslanci naliehajú na členské štáty, aby sa vo svojich daňových politikách vyhýbali diskriminácii na základe pohlavia a odstránili DPH na sanitárne výrobky pre ženy. Taktiež zdôrazňujú, že členské štáty by mali pri reforme dôchodkových systémov zohľadňovať rodový rozmer, ktorý by zahŕňal kompenzáciu za neplatenú opatrovateľskú prácu.

Oči: Mýty a pravdy o zraku

UV žiarenie je škodlivé aj pre naše oči, ktoré je preto potrebné si chrániť slnečnými okuliarmi. Pri ich výbere by sme sa mali predovšetkým zamerať na kvalitu UV filtra (400 nanometrov), cez ktorý nedochádza k prepúšťaniu škodlivého ultrafialového svetla rizikovej vlnovej dĺžky. Stopercentnú ochranu pred UV žiarením môžu poskytnúť aj okuliare so svetlými sklami, ale je lepšie si obstarať jedny drahšie vyrobené z odolnejších materiálov.

„Pri výbere okuliarov je dôležitá aj správna priepustnosť svetla slnečných skiel, ktorá sa označuje číslami od 0 po 4. Názor, že čím tmavšie okuliare, tým lepšia ochrana pred žiarením, je nesprávny. Aj číre dioptrické sklá môžu obsahovať UV filter a naše oko chrániť”, vysvetľuje očná lekárka MUDr. Adriána Smorádková. Kategória okuliarov s číslom 0 má bezfarebný alebo veľmi svetlý filter a prepúšťa takmer všetko žiarenie. Kategória 1 má svetlý filter a prepustí od 43 do 80% žiarenia, kategória 2 so stredne tmavým filtrom prepustí 18 – 43% žiarenia, do kategórie 3 patria okuliare s tmavým filtrom, ktorý prepustí 8 až 18% viditeľného žiarenia a je vhodný na bežné nosenie a k moru. Kategória 4 s veľmi tmavým filtrom je ideálna napríklad pre horolezcov alebo ľudí, ktorí trávia väčšinu času na mori a ich zrak je dlhodobo vystavený silnému slnečnému žiareniu. Sklá s veľmi tmavým filtrom prepustia len 3 až 8% žiarenia a nie sú vhodné na šoférovanie, pretože skresľujú vnímanie farieb a línií.

V letných mesiacoch je vhodnejšie striedať šošovky s okuliarmi, aby si oči počas horúčav oddýchli a rohovka mala dostatok kyslíka. Pri pobyte vo vode by sme šošovky mali odložiť úplne, ináč hrozí riziko infekcií: Vo vode prežívajú baktérie, vírusy, chlamýdie, plesne a akantaméby. Mikroorganizmy sa vďaka kontaktnej šošovke lepšie prisajú na oko a môžu vyvolať vážne zápaly rohovky spojené s bolesťami, svetloplachosťou, začervenaním, slzením, vredmi rohovky a v ťažkých prípadoch môžu spôsobiť dokonca i slepotu. Ak už s nimi predsa len plánujete plávať, ideálne je, ak zvolíte jednorazové šošovky, ktoré po doplávaní vyberiete z oka a zahodíte.

Pri operáciách očí v letných mesiacoch je dôležité, aby bola zvolená správna laserová metóda. „V lete sú ideálne tie, pri ktorých očný chirurg odstraňuje mínusové dioptrie femtosekundovým laserom. Večer, v deň zákroku, môže pacient normálne fungovať, o sedem dní po operácii opäť športovať a približne po desiatich dňoch si už užívať leto so všetkým, čo patrí k letným radostiam – so športom aj plávaním”, vysvetľuje MUDr. Adriána Smorádková. 

EU: Nové digitálne pravidlá

Nový súbor digitálnych pravidiel Európskej únie stanovuje štandardy týkajúce sa zodpovednosti on-line spoločností na digitálnom trhu. V Európskom parlamente prebehlo záverečné hlasovanie o novom akte o digitálnych službách (DSA) a akte o digitálnych trhoch (DMA). Po ich oficiálnom schválení Radou, DMA v júli a DSA v septembri, budú zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a nadobudnú účinnosť 20. deň po zverejnení.

Akt o digitálnych službách ukladá jasné povinnosti poskytovateľom digitálnych služieb, ktorými sú sociálne médiá či on-line trhoviská. Zameriava sa pritom na boj proti šíreniu nelegálneho obsahu, on-line diskriminácii a ďalším spoločenským hrozbám. Čím sú on-line platformy väčšie a rizikovejšie pre spoločnosť, tým väčšia je aj ich zodpovednosť. Nové povinnosti zahŕňajú:

• nové opatrenia na boj proti nelegálnemu on-line obsahu a povinnosť pre platformy promptne reagovať, pričom zároveň musia dodržiavať základné práva vrátane slobody prejavu a ochrany údajov;
• posilnenie vystopovateľnosti a kontrol obchodníkov na on-line trhoviskách s cieľom zaistiť bezpečnosť produktov a služieb (vrátane náhodných kontrol zameraných na prípadný výskyt nelegálneho obsahu);
• zvýšenie transparentnosti a posilnenie zodpovednosti platforiem, napríklad prostredníctvom jasných informácií o kontrole obsahu alebo používaní algoritmov na odporúčanie obsahu (tzv. odporúčacie systémy); používatelia budú môcť rozhodnutia platforiem týkajúce sa kontroly obsahu spochybniť;
• zákaz zavádzajúcich praktík a určitých druhov cielenej reklamy, napríklad reklamy zameranej na deti a založenej na citlivých údajoch; zákaz sa týka aj tzv. temných vzorcov a zavádzajúcich praktík, ktoré účelovo ovplyvňujú rozhodnutia používateľov.

Veľmi veľké on-line platformy a vyhľadávače (s minimálne 45 miliónmi používateľov mesačne), s ktorými sa spájajú najväčšie riziká, budú musieť spĺňať prísnejšie povinnosti presadzované Európskou komisiou. Budú musieť predchádzať systémovým rizikám (ako je šírenie nelegálneho obsahu, negatívny vplyv na základné práva, volebné procesy, rodovo motivované násilie a duševné zdravie) a podliehať nezávislým auditom. Tieto platformy budú tiež musieť dať používateľom možnosť voľby, pokiaľ ide o cielené odporúčania založené na profilovaní. Takisto budú musieť príslušným orgánom a výskumníkom umožniť prístup k svojim údajom a algoritmom.

Akt o digitálnych trhoch stanovuje povinnosti pre veľké on-line platformy, ktoré na digitálnom trhu fungujú ako tzv. strážcovia prístupu („gatekeepers“), t. j. platformy, ktoré majú na on-line trhu také dominantné postavenie, že spotrebitelia sa im prakticky nemôžu vyhnúť. Cieľom je zabezpečiť spravodlivejšie podnikateľské prostredie a viac služieb pre spotrebiteľov. Aby sa zamedzilo nespravodlivým praktikám, strážcovia prístupu budú musieť:

• umožniť tretím stranám interoperabilitu s ich vlastnými službami. To znamená, že menšie platformy budú môcť žiadať dominantné platformy, aby umožnili výmenu správ, zvukových správ a súborov ich používateľom naprieč aplikáciami. Používatelia tak budú mať väčší výber a vyhnú sa tzv. efektu odkázanosti iba na jednu aplikáciu alebo platformu;
• povoliť komerčným používateľom prístup k údajom, ktoré vygenerujú na platforme strážcu prístupu, a dať im možnosť propagovať svoje produkty a služby a uzatvárať zmluvy so zákazníkmi mimo platformy strážcu prístupu.

Strážcovia prístupu už nebudú môcť:

• hodnotiť na svojich platformách svoje vlastné služby alebo produkty lepšie než produkty alebo služby tretích strán (tzv. sebauprednostňovanie);
• zamedziť používateľom jednoducho odinštalovať akýkoľvek predinštalovaný softvér alebo aplikáciu alebo používať aplikácie či obchody s aplikáciami tretích strán;
• spracúvať osobné údaje používateľov na účely cielenej reklamy, pokiaľ na to nezískali výslovný súhlas.

Komisia môže uskutočniť prešetrenie trhu v snahe zabezpečiť riadne dodržiavanie nových pravidiel v súlade s dynamickým vývojom v digitálnym sektore. Ak strážca prístupu pravidlá nedodržiava, Európska komisia mu môže uložiť pokutu až do výšky 10 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, resp. 20 % v prípade opakovaného porušenia pravidiel.

Radíme: Sledujte si mobilnú sieť v Európe

Pokiaľ cestujete do zahraničia v rámci krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, nemusíte automaticky platiť za využívanie mobilných služieb rovnako ako doma. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb odporúča pred vycestovaním správne nastavenie mobilného telefónu.

Pri návšteve krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), t. z. Európska únia + Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, platíte za mobilné služby - telefonovanie, posielanie správ a mobilné dáta rovnaké ceny ako doma. Neplatí to ale v prípade, že sa mobil pripojí na sieť operátora z krajiny, kde pravidlá pre EHP neplatia. Stane sa to používateľom, ktorí majú v mobilnom telefóne nastavenú automatickú voľbu siete, preto si aj telefón vyberie sieť operátora s najsilnejším signálom. Môže sa tak stať najmä v oblastiach, kde je bežný cezhraničný presah signálu mobilných sietí. A môže to viesť k nárastu účtu o desiatky, v niektorých prípadoch až o stovky eur. 

Pred odchodom do zahraničia je tak potrebné venovať pozornosť aj nastaveniu mobilného telefónu. Dočasne zakážte automatickú aktualizáciu softvéru, alebo si nastavte telefón tak, aby si vyžiadal pred aktualizáciou súhlas. V prípade, že sa budete pohybovať pri hraniciach EHP s inými štátmi, tak si v navštívenej krajine vyberte manuálne nastavenie siete, aby sa mobil nechcene nepripojil na sieť operátora z krajiny, kde pravidlá pre EHP neplatia. Ak sa vám predsa len stane, že sa váš mobilný telefón prihlási do siete mimo EHP, venujte náležitú pozornosť upozorňujúcim SMS správam, ktoré vám posiela operátor, prípadne kedykoľvek sa môžete spojiť a poradiť s informačnou linkou operátora. Práve operátor vás totiž SMS správami upozorňuje, že využívanie mobilných služieb môže byť drahšie, než platíte doma.

EU: Duševné zdravie

Pandémia a následná hospodárska kríza spôsobili obrovský tlak na duševné zdravie a pohodu všetkých občanov aj podľa europoslancov, pričom sa zvýšila miera stresu, úzkosti a depresie. Duševné zdravie sa však nie vždy považuje za prioritu rovnako ako fyzické zdravie, uvádza správa o duševnom zdraví v digitálnom svete práce.

Podľa správy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu 64 % mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov bolo v roku 2021 ohrozených depresiou v dôsledku ťažkostí so získavaním zamestnania, finančných a vzdelávacích vyhliadok, ako aj osamelosti a sociálnej izolácie. Poslanci v správe vyzývajú inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uznali existujúcu vysokú mieru problémov v spojitosti s duševným zdravím súvisiacich s prácou a našli spôsoby, ako pomôcť predchádzať problémom s duševným zdravím vo svete digitálnej práce (práce pred počítačom). Správa tiež zdôrazňuje potrebu odstrániť násilie, diskrimináciu a obťažovanie na pracovisku. Vyzýva prijať právne predpisy, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky na prácu na diaľku v celej únii bez toho, aby sa zhoršili pracovné podmienky zamestnaných na diaľku. Tieto požiadavky by sa mohli týkať napríklad zabezpečenia dobrovoľnosti a toho, aby rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, pracovné zaťaženie a výkonnostné normy zamestnancov pracujúcich na diaľku boli rovnocenné s tými, ktoré platia na pracovisku. Vyzýva tiež na pružný pracovný čas, ktorý by pomohol zmierniť stres súvisiaci s prácou, vzdelávanie v oblasti duševného zdravia a odbornú prípravu pre zamestnávateľov.

Okrem toho sa navrhuje, aby bol rok 2023 v EÚ vyhlásený za európsky rok duševného zdravia, čím by sa zabezpečilo viac pozornosti pre túto problematiku. V uznesení o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii Covid 19 z roku 2020 uznal Európsky parlament duševné zdravie za základné ľudské právo a vyzval na vypracovanie akčného plánu EÚ v oblasti duševného zdravia. V roku 2021 vyzval na právo odpojiť sa od práce mimo pracovného času bez toho, aby to malo pre zamestnanca negatívne dôsledky zo strany zamestnávateľa.

Aktuálne: Zranené vzťahy

Medziľudské vzťahy dostali v predchádzajúcich dvoch rokoch ťažkú ranu. Pandémia ich zasiahla viac než vojna. Aspoň tak súdia Slováci na základe výskumu zadaného značkou Opavia (17. 5. – 20. 5. 2022, 1.012 respondentov vo veku 18 – 65 rokov, on-line formou s Instant Research). Za najväčšiu výzvu pre medziľudské vzťahy považujú respondenti práve pandémiu koronavírusu, ktorú, nie prekvapivo, nasleduje vojnový konflikt na Ukrajine.

Vzťahy medzi ľuďmi sa v období pandémie zhoršujú podľa necelých 64 % opýtaných v porovnaní s vyše 11 %, ktorí si myslia opak. Podobne hodnotili respondenti medziľudské vzťahy aj v práve aktuálnom období vojny na Ukrajine – odcudzenie či zhoršenie vzťahov vníma 54 % opýtaných oproti 14 % s opačným názorom. Najoptimistickejšie hodnotili vývoj medziľudských vzťahov v pandémii obyvatelia Košického kraja, kde sa k ich kladnému hodnoteniu prihlásilo 16 % respondentov, naopak, najpesimistickejšie hodnotenie dalo vzťahom 69 % obyvateľov Banskobystrického a Žilinského kraja. V období vojny na Ukrajine majú o vývoji medziľudských väzieb najlepšie mienky ľudia v Bratislavskom kraji, kde sa k ich zlepšeniu vyjadrilo 21 % opýtaných. Najskeptickejšie sa k vývoju vzťahov medzi ľuďmi počas vojny stavali respondenti zo Žilinského kraja, kde ich zhoršovanie zaznamenalo 61 % opýtaných.

Prieskum ďalej zisťoval, ktoré faktory Slováci považujú za kľúčové pre vznik miestnej komunity. Okrem spoločných záujmov, ktoré uviedlo 85 % opýtaných, sú to zároveň dobré vzťahy so susedmi, ktoré v budovaní komunity považuje za najvýznamnejšie 47 % respondentov. Kľúčovým faktorom pri pestovaní kvalitných vzťahov so susedmi je pre Slovákov vzájomná ohľaduplnosť, avšak s rešpektom na súkromie susedov (56 %), ďalej spoločná starostlivosť o okolie (41 %), vzájomná susedská výpomoc (39 %) a nakoniec pravidelné susedské stretávanie (25 %).

EU: Lepšie vzdelávanie

V návrhu odporúčania Rady týkajúci sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole Európska komisia načrtla súbor konkrétnych opatrení na riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky a slabých výsledkov 15-ročných žiakov v oblasti základných zručností (čítanie, matematika a prírodné vedy), a to predovšetkým u žiakov zo znevýhodneného prostredia: monitorovanie, prevencia, intervencia a kompenzácia, najvýraznejšie sa však budú zameriavať na prevenciu a včasnú intervenciu. Väčšia pozornosť sa má venovať dobrým školským podmienkam, pretože práve tie majú výrazný vplyv na výsledky vzdelávania a sú kľúčovým prvkom úspechu v škole.

Európske školské systémy boli v posledných rokoch vystavené náročným skúškam vrátane pandémie COVID-19. V súčasnosti patrí medzi osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, viac ako 3,2 milióna mladých ľudí v EÚ vo veku 18 – 24 rokov, pričom len 84,3 % osôb vo veku 20 – 24 rokov dokončilo vyššie sekundárne vzdelávanie. Už posledné výsledky programu PISA z obdobia pred pandémiou (2018) odhalili, že jednému z piatich 15-ročných Európanov chýbajú primerané zručnosti v oblasti čítania, matematiky či prírodných vied. Z výsledkov tohto programu takisto vyplynulo, že pocit spolupatričnosti žiakov v škole klesá a že sa značne rozšírilo šikanovanie, a to aj kybernetické. Následné zatvorenie škôl a univerzít, ku ktorému došlo v dôsledku pandémie, prispelo k výraznému poklesu vedomostí žiakov a študentov. Je dokázané, že najmä u žiakov so znevýhodneným sociálno-ekonomickým zázemím hrozí, že budú čeliť takýmto problémom.

V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby v záujme riešenia týchto výziev prijali navrhované opatrenie. Komisia bude podporovať vykonávanie odporúčania formou vzdelávania a výmen medzi členskými štátmi, partnermi a partnerskými krajinami. Špecializovaná expertná skupina zriadená ako súčasť európskeho vzdelávacieho priestoru sa zameria na dobré podmienky, duševné zdravie a ich propagáciu na školách. Komisia bude tiež podporovať príležitosti na profesijný rozvoj pedagogických pracovníkov a iných partnerov prostredníctvom projektov a výmen zamestnancov v rámci programu Erasmus+, ako aj prostredníctvom učiteľských akadémií programu Erasmus+ a on-line platforiem EÚ vrátane novej platformy európskeho školského vzdelávania a eTwinning. EÚ a členské štáty sa vyzývajú, aby na investície do infraštruktúry, odbornej prípravy, nástrojov a zdrojov na lepšiu inklúziu, zvýšenie rovnosti a dobrých podmienok na vzdelávanie využívali vnútroštátne fondy a fondy EÚ, a to najmä Erasmus+, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky sociálny fond+, Európsky fond regionálneho rozvoja, Nástroj technickej podpory, Fond pre migráciu a integráciu.

Trend: Mobilný internet

V roku 2022 má byť na celom svete v prevádzke podľa odhadov 6,64 miliardy smartfónov s celosvetovou penetráciou 83,72 %. To je výrazný nárast za posledných päť rokov, keď napr. v roku 2016 bola penetrácia približne polovičná (49,40 %). Prechod na smartfóny sa nezastavil ani počas pandémie: počet smartfónov na celom svete sa zvýšil o 10 % zo 6,055 miliardy v roku 2020 na odhadovaných 6,648 miliardy v tomto roku.

Svet je na ceste k prístupu k internetovému obsahu s prevahou mobilných zariadení. Mobilné zariadenia sa stali dostupnejším variantom pripojenia k internetu ako pevné siete a inteligentné telefóny sú lacnejším variantom osobných počítačov. Odhaduje sa, že v roku 2025 bude 72 % používateľov internetu využívať výhradne mobilné zariadenia, kým v súčasnosti je to „len“ 57 % populácie.

Podľa brokera Zetano je globálna mobilná transformácia sprevádzaná rastúcou dominanciou dodávateľov mobilných technológií a softvéru, ktorí získali náskok pred hráčmi v iných oblastiach IT, technológií a zábavy. Firmy, ktoré včas zachytili trend prechodu na mobilné zariadenia, výrazne posilnili svoju pozíciu na trhu. Lídrom v tejto oblasti je jednoznačne Apple, ktorý dokázal svoju trhovú kapitalizáciu znásobiť za posledných 15 rokov až tridsaťkrát.

Hlavné spoločnosti, ktoré dostatočne skoro vsadili na mobilné zariadenia ako dominantné pri prístupe na internet:

• Apple – trhová kapitalizácia narástla 30x za 15 rokov
• Meta Platforms – trhová kapitalizácia narástla 7x za 10 rokov
• Google – trhová kapitalizácia narástla 4x za 8 rokov
• Samsung – trhová kapitalizácia narástla 4x za 15 rokov**

EU: Antitrustové pravidlá

Európska komisia zverejnila výzvu na predloženie dôkazov a verejnú konzultáciu, v ktorých požiadala o spätnú väzbu o vykonávaní nariadení Európskej únie stanovujúcich postupy uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže EÚ (nariadenie č. 1/2003 a nariadenie č. 773/2004). Zainteresované strany môžu vyjadriť svoj názor v rámci verejnej konzultácie do 6. októbra 2022.

Od prijatia antitrustového rámca EÚ uplynulo takmer 20 rokov. Zatiaľčo opatrenia Európskej komisie na jeho presadzovanie sa prispôsobili vyvíjajúcim sa trhom, novým technológiám a meniacim sa spôsobom podnikania, samotný procesný rámec sa prakticky nezmenil. Konzultácia je súčasťou širšieho preskúmania zameraného na to, aby antitrustové pravidlá EÚ naďalej spĺňali svoj účel. Získané onformácie budú súčasťou dôkazov, ktoré sa použijú pri hodnotení. Konzultácia sa zameriava najmä na témy, ktoré majú pre hodnotenie osobitný význam, akými sú vyšetrovacie právomoci Európskej komisie, procesné práva strán vyšetrovania a tretích strán, právomoci komisie v oblasti presadzovania práva a spolupráca komisie s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a súdmi. Hodnotenie pomôže komisii rozhodnúť, či by sa mal aktuálny antitrustový procesný rámec EÚ zachovať alebo zmeniť.

Okrem verejnej konzultácie bude súčasťou hodnotenia aj odborný prieskum v rámci externej štúdie na podporu hodnotenia, jeden alebo viacero seminárov so zainteresovanými stranami, ako aj cielená konzultácia s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Široká verejnosť môže vyplniť všeobecný dotazník, zatiaľčo zainteresované strany, ktoré majú konkrétne skúsenosti s antitrustovými procesnými pravidlami, môžu vyplniť dlhší a podrobnejší dotazník.

Európska komisia zhrnie výsledky preskúmania v pracovnom dokumente útvarov, ktorý sa má zverejniť v druhom štvrťroku 2024.

Pohľadávky: Kde je to najhoršie?

Európske krajiny patria medzi top 10 miest s najľahším vymáhaním dlhov. Švédsko (so skóre 30), Nemecko (30) a Fínsko (32) majú najlepšie hodnotenie, pričom ich skóre zostáva stabilné v porovnaní s predchádzajúcim reportom. Prvou mimoeurópskou krajinou v rebríčku je Nový Zéland (12. miesto so skóre 36, +1 bod oproti roku 2018), za ním nasleduje Brazília (20. miesto, skóre 43, bez zmeny).

Tretie vydanie Allianz Trade Collection Complexity Score hodnotí, aké ťažké je vymáhať dlhy a pomáha pri rozhodovaní v medzinárodnom obchodovaní, čo je nevyhnutné v prostredí, kde sa očakáva nárast globálnych insolvencií (+10 % v roku 2022 a +14 % v roku 2023). Toto skóre zahŕňa 49 krajín, ktoré predstavujú takmer 90 % svetového HDP a 85 % svetového obchodu. Vo Švédsku, Nemecku a Fínsku je platobná morálka domácich spoločností dobrá a súdy sú efektívne pri vydávaní včasných rozhodnutí, čím spoločnostiam uľahčujú vymáhanie pohľadávok. To je v protiklade s inými európskymi krajinami ako Francúzsko (10., 36, bez zmeny) a Španielsko (11., 36, -1 bod), kde je vymáhanie dlhov mimoriadne komplikované, keď sa dlžník dostane do platobnej neschopnosti, a to najmä pokiaľ ide o nepoistených veriteľov. Rebríček roku 2022 uzatvárajú Saudská Arábia (91, -3 body), Malajzia (78, bez zmeny) a Spojené arabské emiráty (72, -9 bodov). Napriek určitým zlepšeniam v komplikovanosti súdnych procesov je medzinárodné vymáhanie dlhov v Saudskej Arábii trojnásobne zložitejšie ako vo Švédsku, Nemecku a Fínsku.

Rozdiel medzi vyspelými ekonomikami a rozvíjajúcimi sa trhmi je stále veľký. V skutočnosti je 14 zo 16 krajín západnej Európy na nízkych priečkach zložitosti vymáhania. Naproti tomu majú USA (32., 55, bez zmeny) a Kanada (29., 53, bez zmeny) výrazne vyššie hodnotenia. Blízky východ, Ázia a Afrika sa radia medzi regióny, kde je vymáhanie dlhov najzložitejšie. Tento rozdiel sa však postupne zmenšuje. Počas posledných štyroch rokov sa takmer v polovici krajín znížilo skóre zložitosti vymáhania pohľadávok (20 zo 49 krajín). Pandémia Covid-19 viedla niekoľko krajín k urýchleniu reforiem v oblasti insolvencií. Zaznamenali sa aj určité zlepšenia - pokiaľ ide o preventívnu reštrukturalizáciu - napríklad vo Veľkej Británii, Austrálii a EÚ, kde sa smernica 2019/1023 v súčasnosti zavádza v jednotlivých členských štátoch. Saudská Arábia a Čína tiež vykázali určité viditeľné zlepšenia: V týchto krajinách sa skóre zložitosti vymáhania znížilo o -3 body resp. o -2 body. Globálne skóre zložitosti vymáhania sa za posledné štyri roky znížilo: teraz je na úrovni 49 bodov, čo je o 2 body menej ako v roku 2018 (51). Napriek tomuto pozitívnemu trendu však zostáva medzinárodné vymáhanie pohľadávok celkovo veľmi zložité (úroveň: vysoká). A ktorí exportéri sú najviac ohrození zložitosťou vymáhania pohľadávok? Fínsko, Rakúsko a Nórsko sú najmenej ohrozené, keďže ich obchodnými partnermi sú krajiny, kde nie je vymáhanie dlhov tak zložité. Na druhom konci spektra vyčnieva Ázia so siedmimi krajinami, ktoré sú v dôsledku medzinárodného obchodu najviac ohrozené zložitosťou vymáhania svojich pohľadávok: Hongkong, Indonézia, Thajsko, Malajzia, Japonsko, Singapur a India.