Videohry: Najočakávanejšie vydania pre rok 2023

Hry patria k životu, a presúvajú sa čoraz viac do virtuálneho sveta. S viac než 75 novými hrami ohlásenými pre rok 2023 odborníci z Top10Casinos.com analyzovali celosvetové údaje o trendoch vyhľadávania na Google, aby zistili, ktoré vydania nových hier v budúcom roku sú najviac očakávané.

Na prvom mieste je Hogwarts Legacy, ktorý má vyjsť vo februári 2023 a má takmer 1,2 milióna mesačných priemerných vyhľadávaní na celom svete. Toto akčné / dobrodružné vydanie založené na franšíze Harryho Pottera zaznamenalo niekoľko oneskorení, ale počiatočný trailer získal od roku 2020 vyše 30 miliónov zobrazení. Druhou najočakávanejšou hrou je Starfield s takmer 500.000 priemerných vyhľadávaní / mesiac a budúci rok sa bude dať hrať na PC aj Xbox. Hra bola ohlásená v roku 2018 a bude prvým originálnym herným vesmírom Bethselda Studios po 25 rokoch, čo možno súvisí s jej vysokým objemom vyhľadávania. Na treťom mieste je Diablo IV, ktoré bude od budúceho roka dostupné na všetkých platformách Xbox a PlayStation aj na PC a dosahlo viac než 300.000 celosvetových priemerných mesačných vyhľadávaní. Hra bola ohlásená v roku 2019 na Blizzcone a jej trailer odvtedy zaznamenal vyše 11 miliónov zobrazaní.

Na štvrtom a piatom mieste sú Sons of the Forest ( 253.000 ) a Baldurova brána 3 (236.000). Šieste miesto patrí S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chernobyl s 225.000 vyhľadávaniami. Na siedmom mieste je Legend of Zelda: Tears of the Kingdom s 210.000 vyhľadávaniami. Oznámené bolo len 13. septembra 2022 a už sa umiestnilo v top 10. Fanúšikovia čakali mesiace na dátum vydania tohto veľmi očakávaného pokračovania veľmi populárneho Breath of the Wild z roku 2017. Rebríček TOP 10 najočakávanejších hier uzatvára podľa priemerného počtu vyhľadávaní za mesiac na ôsmom mieste The Day Before (200.000), na deviatom Forspoken ( 178.800) a na desiatom mieste Ark II (165.000).

Najpopulárnejším žánrom hier založeným na objemoch globálneho vyhľadávania sú hry „Akčné / Dobrodružstvo / Roleplay“. V roku 2023 sa očakáva vydanie 20 akčných hier, vrátane Diablo IV a Baldur's Gate 3. Ďalšími najobľúbenejšími kategóriami sú hry „Horor“ a „Stratégia“. Rok 2023 bude pre RPG hry veľkým rokom, pričom 70 % z 10 najlepších hier spadá do tejto kategórie.

EU: Ceny energií

Pokiaľ ide o prudký nárast cien energií, Európska komisia predloží členským štátom opatrenia na zníženie ich spotreby a navrhne strop príjmov spoločností, ktoré vyrábajú elektrickú energiu s nízkymi nákladmi s cieľom získať vyše 140 miliárd EUR na zmiernenie krízy pre občanov. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyen oznámila tiež reformu trhu s elektrickou energiou. České predsedníctvo Rady počas diskusie informovalo, že Rada sa bude snažiť schváliť nadchádzajúce návrhy Európskej komisie počas mimoriadneho zasadnutia už koncom septembra t. r.

Európska komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla, že komisia navrhne opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii v čase špičky s cieľom dosiahnuť väčšiu rovnováhu na trhu. Zavedie sa tiež celoúnijný limit odmeny za nízkouhlíkovú energiu, aby sa príjmy presahujúce tento strop použili na pomoc členským štátom pri podpore zraniteľných spotrebiteľov. Komisia bude spolupracovať s regulačnými orgánmi na trhu s elektrinou na riešení problémov s likviditou na trhu.

Poslanci Európskeho parlamentu počas diskusie zdôraznili, že je potrebné zabezpečiť, aby reakcia EÚ vychádzala zo solidarity a aby sa zisky energetických spoločností využívali na ochranu spotrebiteľov. Mnohí požadovali ďalšie posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj cezhraničných energetických prepojení, najmä medzi Francúzskom a Španielskom. Nemecko by za súčasných okolností nemalo zatvoriť svoje zostávajúce jadrové elektrárne. Iní poslanci požadovali opatrenia proti špekuláciám na trhu s plynom a na zníženie dopytu po elektrine v špičke, zatiaľčo niektorí poslanci považovali elektrickú energiu za verejný statok, s ktorým by sa nemalo obchodovať na akciovom trhu.

5G: Čo prinesie budúcnosť?

5G má predpoklady byť skutočne revolučnou technológiou, ktorá môže zásadne zmeniť podnikanie, priemyselné odvetvia aj každodenný život. V porovnaní s technológiou 4G, ktorá kraľovala mobilnej ére, 5G prináša takmer exponenciálne zvýšenie výkonu, o čom svedčí jej približne 100x vyššia sieťová rýchlosť a nárast počtu podporovaných zariadení zo štyroch tisíc na približne jeden milión na kilometer štvorcový.

Martin Bratičák dodal: „Z pohľadu bežného používateľa môže mať 5G značné výhody pre moderný životný štýl náročný na dáta, pretože znižuje tlak na prenosovú kapacitu v domácnostiach a uľahčuje náš stále bežnejší život na sieťach. Hlavný prínos, ktorý sa začína prejavovať, má technológia 5G v podnikaní a v priemysle, pričom sme presvedčení, že z jej zavedenia bude stále viac ťažiť celá ekonomika.“ Jej počiatočný prínos môže byť pomerne nízky a plné využitie potenciálu, ktorý propagujú výrobcovia, bude vyžadovať širší a prepojený prístup. S jej rozširovaním je patrné, ako sa jej teoretické výhody stávajú realitou, čo následne podnecuje ďalší rozvoj a väčšiu inovatívnosť.

Rozmach technológie 5G bude veľkým prínosom pre automobilové odvetvie. Moderné autá už dnes predstavujú prepojený systém, ktorého súčasťou sú okrem iného lokalizačné služby, monitoring údržby a riadenie výkonu vozidla. Vďaka prechodu z technológie 4G na 5G budú vozidlá spoľahlivejšie, inteligentnejšie a lepšie prepojené. Zariadenia na monitoring jazdy v reálnom čase, t. j. ekvivalent čiernej skrinky v lietadle, dokážu detekovať a nahlásiť nehodu, šoféra upozorniť na nevyhnutnú opravu, alebo všetky závady nahlásiť priamo automobilke. Schopnosť v reálnom čase a presne sledovať a monitorovať tisíce vozidiel je celkom kľúčová v prípade správy veľkých vozových parkov.

Obrovský prínos technológie 5G sa začína prejavovať v priemysle, kde sa predpokladá, že vyššia rýchlosť, nižšia latencia a väčšia prenosová kapacita prinesú vo výrobe značný dodatočný ekonomický rast. Automatické výrobné linky vyžadujú presné načasovanie a spoľahlivú konektivitu. Rozmach 5G môže byť umieračikom pre neflexibilné analógové výrobné linky. Okrem automatizácie inteligentných tovární, ktorá zlepší fungovanie výrobných liniek, 5G navyše výrobcom umožňuje prepojiť ich interiérové siete so skladmi a vonkajšími priestorami. Tento krok poskytuje neoceniteľnú väzbu medzi výrobou a všetkými logistickými činnosťami a umožňuje kompletnú synchronizáciu týchto operácií. Mnohé výrobné spoločnosti dnes trápia problémy plynúce z rozdielnych a protichodných potrieb ich kancelárskych a továrnych sietí a z toho, že kancelárske a výrobné priestory používajú vlastné káblové a bezdrôtové siete WLAN. Technológia 5G tieto problémy rieši vytvorením ucelenej siete, ktorá je nielen bezpečnejšia, výkonnejšia, efektívnejšia a udržateľnejšia, ale tiež menej náročná na údržbu.

Aj v prípade technológie 5G existuje celý rad riešení dostupných pre rôzne objekty, či už ide o vonkajšie zábavné areály, rozsiahle výrobné závody alebo napríklad kancelárske budovy. Okrem toho je možné produkty 5G lokalizovať, nastaviť a spravovať centrálne pomocou cloudových platforiem, ktoré vedľa spomenutých funkcií tiež zlepšujú zabezpečenie a uľahčujú integráciu zariadení do siete, čo je obzvlášť dôležité pri ich prevádzke na pracovné účely. Súčasný rozmach vzdialenej práce zamestnancom umožňuje pracovať odkiaľkoľvek, čo znamená, že vždy a všade potrebujú spoľahlivé pripojenie. V dôsledku tohoto vývoja sa rapídne zvýšili nároky kladené na firemné siete. 5G riešenia, ktoré sú centrálne spravované v cloude, ich prevádzkovateľom umožňujú poskytovať špičkové sieťové pripojenie na veľkých plochách, akými sú továrne areály, a v zariadeniach nachádzajúcich sa na rôznych miestach, či už ide o zamestnanca pracujúceho doma alebo napríklad o flotilu nákladných vozidiel.

EU: Primerané minimálne mzdy

Minimálne mzdy vo všetkých krajinách Európskej únie by mali umožňovať dôstojné životné a pracovné podmienky a členské štáty by mali podporovať kolektívne vyjednávanie o mzdách. Poslanci Európskeho parlamentu prijali novú legislatívu o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Rada by mala dohodu formálne schváliť ešte v septembri. Členské štáty budú mať potom dva roky nato, aby dosiahli súlad so smernicou.

Cieľom právneho predpisu, dohodnutom v júni s Radou, je zlepšiť pracovné a životné podmienky všetkých pracujúcich v únii a podporiť ekonomický a sociálny pokrok. Stanovuje preto minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zefektívňuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy. Nová smernica sa bude týkať všetkých pracujúcich v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv. Pre členské štáty EÚ sa zavádza povinnosť vytvoriť systém presadzovania pravidiel vrátane spoľahlivého monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. Cieľom je zabezpečiť ich dodržiavanie a riešiť problémy, ako sú zneužívanie subdodávok, nepravá samostatná zárobková činnosť, neevidované nadčasy či zvýšená intenzita práce.

Stanovenie minimálnej mzdy zostáva v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň. Členské štáty môžu kvôli posúdeniu primeranosti svojich platných zákonných minimálnych miezd vytvoriť kôš tovarov a služieb v reálnych cenách alebo ho stanoviť na 60 % mediánu hrubej mzdy a 50 % priemernej hrubej mzdy. Kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni je jedným z kľúčových faktorov na dosiahnutie primeraných minimálnych miezd a podľa schválených nových pravidiel ho preto treba náležite podporovať a posilňovať. Krajiny, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie týka menej ako 80 % pracujúcich, budú musieť v spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť akčný plán na zvýšenie tohto podielu.

Inflácia: Spotrebiteľské ceny v auguste 2022

Inflácia sa na Slovensku v auguste vyšplhala na rovných 14 %, rastie nepretržite už devätnásty mesiac za sebou. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 13,8 % a čistá inflácia 11,6 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 0,9 % a čistá inflácia 0,7 %. V súhrne za osem mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 11,6 % (za domácnosti zamestnancov o 11,6 %, za nízkopríjmové domácnosti o 11,7 %, za domácnosti dôchodcov o 12,6 %).

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste 2022 medzimesačne vzrástli o 0,8 % najmä vplyvom rastúcich cien potravín (1,4 %). Okrem cien zeleniny, ktoré medzimesačne klesli o 1,2 %, zdraželi všetky ostatné potravinové položky. Vyššie boli hlavne ceny olejov a tukov o 2,7 %, mlieka, syrov, vajec a mäsa zhodne o 1,7 %, chleba a obilnín o 1,5 % a tiež cukru, čokolády a cukroviniek o 1,8 %. Zvýšenie cien v odbore bývanie a energie o 0,9 % ovplyvnil najmä rast nákladov na skutočné nájomné o 1,4 % a na imputované nájomné o 1,1 %. Prudko sa medzimesačne zvýšili ceny pevných palív o 5,6 %. Vzrástli aj ceny služieb mobilných operátorov, rekreačných a kultúrnych služieb, ubytovacích služieb, osobnej starostlivosti, sociálnych služieb a výrazne vzrástli ceny poistenia. Naopak, ceny v reštauráciách a v hoteloch rástli pomalšie ako v predošlých mesiacoch. Tlmiaci efekt na infláciu aj v auguste malo zníženie cien pohonných hmôt o 5,9 %, čo stiahlo celú skupinu tovarov v odbore doprava do mierneho mínusu. Celkovo ale ceny pohonných hmôt v prvom polroku medzimesačne rástli v priemere o 4,6 %. Okrem poklesu cien v doprave boli nižšie aj ceny odevov a obuvi. Ceny v odbore vzdelávania sa medzimesačne nezmenili.

Medziročná hodnota inflácie sa zvýšila v auguste 2022 na 14 %. Je to najvyššia úroveň inflácie za posledných vyše 22 rokov. K rastu cien na medziročnej úrovni prispeli predovšetkým potraviny (o 21,6 %) a nealkoholické nápoje (o 14 %). Najviac infláciu ovplyvnili vyššie ceny chleba a obilnín (o 24,5 %), mäsa (o 21,8 %), mlieka, syrov a vajec (o 22,9 %), ovocia (o 11,8 %) a zeleniny (o 15,9 %). Oleje a tuky zdraželi medziročne o viac než polovicu. Výrazný vplyv na ďalej rastúcu infláciu malo zdražovanie v odbore bývanie a energie (o 16,3 %). Rast cien energií zo začiatku roka potiahli v auguste ešte vyššie ceny pevných palív s medziročným nárastom o 28,5 %. Imputované nájomné bolo drahšie o 19,4 %. V odbore doprava boli ceny vyššie o 18,1 %. Tempo rastu v tomto sektore ovplyvnili pohonné látky, ktoré zlacňujú už druhý mesiac za sebou. Medziročne však boli aj napriek tomu drahšie takmer o tretinu. Ceny v reštauráciách a hoteloch počas augusta stúpli o 19,9 %. Zdraželi aj tovary a služby v skupine osobná starostlivosť (napr. kadernícke služby), ktoré boli medziročne vyššie o 11,8 %.

Index spotrebiteľských cien sa v auguste oproti júlu zvýšil v domácnostiach zamestnancov a v nízkopríjmových domácnostiach, v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,8 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 13,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 14,4 %, za domácnosti dôchodcov o 15,1 %.

Upozorňujeme: Telefonáty z Interpolu

Polícia SR upozornila na nové podvodné volania na sociálnej sieti, kde sa venuje hoaxom a podvodom. Ide o údajné telefonáty z Interpolu či polície, pričom ale tieto inštitúcie s občanmi takto nekomunikujú. Ako to prebieha?

Podvodníci volajú zo slovenského čísla. Polícia zistila, že ich je viacero, preto nie je možné kontakt jasne špecifikovať. V telefóne sa po zodvihnutí ozve monotónny hlas, ktorý často rozpráva lámavou angličtinou. Predstaví sa ako príslušník Slovak Police Force alebo Interpolu a tvrdí, že sa niekto s vaším občianskym preukazom dopustil trestného činu, alebo že s vašou ID kartou evidujú problém. Pritom sa vyhráža, že ak nebudete spolupracovať, zabavia vám všetok majetok do 45 minút. Podvodník zároveň zavádza, že je na vás vydaný zatykač. Hovory majú podľa polície rôzne verzie, každopádne, žiadna z nich nie je pravdivá. Podvodníci môžu pri hovoroch využívať automat. To znamená, že budú telefonovať aj z čísla niekoho, koho má človek uloženého v zozname a ten o tom ani nemusí vedieť, spraví to zaňho robot.

Ak vám podvodník zatelefonuje, polícia radí hovor ihneď zložiť a ďalej s nimi nekomunikovať. Osobám na druhej strane linky netreba poskytovať ani svoje osobné údaje. V prípade, že podvodník volá viackrát z toho istého čísla, polícia odporúča číslo zablokovať. Vyzýva tiež, aby ľudia o podvodníkoch povedali svojim známym. Ak sa stanete obeťou trestného činu, ihneď kontaktujte políciu. Polícia daný podvod monitoruje a rovnako sa ním aj zaoberá.

EU: Zmena klímy

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 zaniklo v dôsledku odlesňovania 420 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť väčšia ako Európska únia. Spotreba v EÚ predstavuje približne 10 % globálneho odlesňovania. Palmový olej a sója tvoria viac ako dve tretiny. V októbri 2020 Európsky parlament využil svoju právomoc stanovenú v zmluve a požiadal Európsku komisiu, aby predložila právne predpisy na zastavenie globálneho odlesňovania spôsobeného EÚ.

V boji proti celosvetovej zmene klímy a strate biodiverzity europarlament požaduje, aby obchodníci zabezpečili, že výrobky predávané v Európskej únii nebudú pochádzať z odlesnenej alebo znehodnotenej pôdy. Plenárne zasadnutie prijalo svoju pozíciu k návrhu komisie na nariadenie o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu. Novým zákonom by sa obchodným spoločnostiam uložila povinnosť overiť (tzv. „náležitá starostlivosť“), či tovar predávaný v EÚ nebol vyrobený na odlesnenej alebo znehodnotenej pôde kdekoľvek na svete. Tým by sa spotrebiteľom zaručilo, že výrobky, ktoré kupujú, neprispievajú k ničeniu lesov vrátane nenahraditeľných tropických lesov, a tým by sa znížil príspevok EÚ k zmene klímy a strate biodiverzity. Poslanci tiež chcú, aby obchodníci overili, či sa tovar vyrába v súlade s ustanoveniami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a či rešpektuje práva pôvodného obyvateľstva.

Návrh komisie sa vzťahuje na hovädzí dobytok, kakao, kávu, palmový olej, sóju a drevo vrátane výrobkov, ktoré obsahujú, ktorými boli kŕmené alebo ktoré boli použité na ich výrobu (napr. koža, čokoláda a nábytok). Parlament chce zahrnúť aj bravčové mäso, ovce a kozy, hydinu, kukuricu a gumu, ako aj drevené uhlie a výrobky z potlačeného papiera. Poslanci tiež trvajú na tom, že výrobky sa nesmú vyrábať na pôde odlesnenej po 31. decembri 2019, teda o rok skôr, ako navrhla komisia. Parlament si tiež želá, aby sa na finančné inštitúcie vzťahovali dodatočné požiadavky s cieľom zabezpečiť, že ich činnosti nebudú prispievať k odlesňovaniu. Hoci žiadna krajina alebo komodita nebudú zakázané, spoločnosti, ktoré uvádzajú výrobky na trh EÚ, by boli povinné vykonávať náležitú starostlivosť s cieľom vyhodnotiť riziká vo svojom dodávateľskom reťazci. Môžu napríklad využívať nástroje satelitného monitorovania, audity v teréne, budovanie kapacít dodávateľov alebo testovanie izotopov s cieľom skontrolovať, odkiaľ výrobky pochádzajú. Orgány EÚ by mali prístup k relevantným informáciám, ako sú zemepisné súradnice. Anonymizované údaje by boli prístupné verejnosti.

Na základe transparentného posúdenia by komisia musela do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia klasifikovať krajiny alebo ich časti na tie s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. Výrobky z nízkorizikových krajín budú podliehať menšiemu počtu povinností.

SR: Zamestnanosť a mzdy v júli

Nominálne mesačné mzdy v júli 2022 na Slovensku podľa Štatistického úradu SR medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, no v dôsledku inflácie prišlo reálne k ich poklesu. Zamestnanosť vo väčšine odvetví rástla, ale v najväčšom sektore z hľadiska počtu zamestnancov, v priemysle, klesol počet zamestnancov už piaty mesiac za sebou. Predbežné údaje o zamestnanosti, ktoré poskytujú hlavne veľké podniky, v júli 2022 potvrdili medziročný rast počtu zamestnaných osôb v 9 spomedzi 10 sledovaných odvetví ekonomiky.

Počet osôb zamestnaných v ubytovaní v júli 2022 narástol o 12,4 %, čo bol najvyšší nárast zamestnanosti na Slovensku. V reštauráciách a pohostinstvách počet zamestnaných osôb stúpol o 8,3 % a v odvetví informácií a komunikácie o 5,5 %. Nižší nárast zamestnanosti (do 5 %) bol v maloobchode, v predaji a oprave motorových vozidiel, doprave a skladovaní, vo veľkoobchode, stavebníctve a vo vybraných trhových službách. V priemysle, ktorý však zamestnáva najväčší počet ľudí, poklesla zamestnanosť o 1,1 %. V súhrne za sedem mesiacov tohto roka zamestnanosť medziročne vzrástla v 9 z 10 sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 11 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,1 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 5 %. Mierny úbytok sa prejavil len v priemysle, o 0,5 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda v júli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich odvetviach ekonomiky. Dvojciferne rástli mzdy v stavebníctve (o 11,3 % na 915 eur) a v ubytovaní (o 10,8 % na 971 eur). Najpomalšie rástli mzdy zamestnancov pracujúcich v reštauráciách a pohostinstvách (o 1,5 % na 622 eur). V priemysle mzdy vzrástli o 7 % na 1.327 eur. Vysoký rast spotrebiteľských cien (inflácie) spôsobil vo všetkých odvetviach pokles reálnych miezd. Najvýraznejší, o takmer 11 % bol zaznamenaný v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Reálna mzda sa znížila o viac než 8 % vo vybraných trhových službách a vo veľkoobchode, o viac ako 6 % v informáciách a komunikácii a predaji a oprave motorových vozidiel. V priemysle klesla o 5,8 %. V priemere za sedem mesiacov roka 2022 sa nominálna mesačná mzda medziročne zvýšila najvýraznejšie v ubytovaní o 22,3 % (dosiahla 901 eur). Dvojciferne rástli nominálne mzdy aj v maloobchode o 11,4 %, stavebníctve a predaji a oprave motorových vozidiel zhodne o 10,6 %. Najnižší rast nominálnej mzdy zaznamenali vybrané trhové služby o 4,7 % (1 220 eur). V dôsledku vysokej inflácie od začiatku roka 2022 reálna mzda vzrástla veľmi mierne v maloobchode (o 0,1 %) a výraznejšie v ubytovaní (o 9,9 %). Sektor ubytovania má však dlhodobo nízke mzdy a aktuálne rieši nedostatok pracovnej sily. Ostatné sledované odvetvia zaznamenali pokles reálnej mzdy, najvýraznejší, viac ako 5 %, mali vybrané trhové služby a informácie a komunikácia.

Aktuálne: Školské pomôcky

Slovenské rodiny si na školské potreby nepožičiavajú, tento rok si však výrazne priplatili. Napriek rastúcim cenám drvivá väčšina slovenských domácností nakúpila školské potreby pre deti v rámci bežných výdavkov alebo úspor, teda bez toho, aby si musela požičiavať. Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) zistila, že na výbavu do školy potrebuje úver len 6 % slovenských rodín.

Ženy si na školské potreby pre deti požičiavajú rovnako ako muži. Najčastejšie ide o pôžičky v rámci širšej rodiny. Požičiavajú si najmä ľudia v strednom veku (25 až 34 rokov a 45 až 54 rokov) a tí, ktorí žijú vo viacčlenných domácnostiach. Rodičia, ktorí potrebujú pôžičku na školské pomôcky pre svoje deti, sú zvyčajne zamestnaní a žijú na východnom Slovensku. „Inflácia sa samozrejme nevyhla ani cenám školských potrieb. Ceny základných pomôcok pre žiakov prvých ročníkov sa medziročne zvýšili približne o 15 %. V našom prieskume sme však zistili, že niektoré rodiny si na školskú výbavu pre svoje deti musia požičať viac ako 200 eur. Absolútna väčšina slovenských rodičov však obstará školské potreby pre svoje deti bez pôžičky, nanajvýš s menšou pomocou širšej rodiny,“ uvádza Jaroslava Palendalová.

Na školské pomôcky si najčastejšie požičiavajú rodičia pracujúci v poľnohospodárstve a lesníctve alebo zamestnanci v zdravotníctve. Na výbavu do školy si požičiavajú najmä ľudia so základným vzdelaním alebo vyučení bez maturity. „Potreba pôžičky na školské potreby pre deti samozrejme súvisí s čistým príjmom domácnosti. Na školské pomôcky si teda požičiavajú najmä rodičia, ktorí uvádzajú, že ich rodinný rozpočet často nepokrýva ani najlacnejšie potraviny a oblečenie. Rodiny, ktoré potrebujú pôžičku na tento účel, sú často bez úspor a majú aj iné záväzky po splatnosti,“ dodáva Jaroslava Palendalová. Aj keď rodičia boli veľmi sporiví, za výbavu pre prváčika zaplatili minimálne 175 až 200 eur. Ďalšie výdavky zahŕňajú školské výlety, exkurzie alebo povinné kurzy, ako aj krúžky a iné mimoškolské aktivity. Rodiny, ktorých príjmy a úspory nestačia na nákup školských pomôcok pre deti, majú možnosť obrátiť sa na rôzne neziskové a charitatívne organizácie alebo si kúpiť lacnejšiu výbavu z druhej ruky. Zároveň štát vypláca rodičom prvákov jednorazový zvýšený príspevok na dieťa vo výške 106,33 eura. Rodičia oň nemusia žiadať, štát ho posiela automaticky spolu s prídavkami na dieťa.

EU: Environmentálna prax

Európska komisia uverejnila tretie preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov, kľúčový nástroj na podávanie správ, ktorým sa podporuje presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia a zvyšuje informovanosť o význame vykonávania environmentálnych pravidiel. Preklenutie priepasti medzi tým, o čom sa rozhoduje na úrovni únie, a tým, čo sa vykonáva v praxi, je nevyhnutné na to, aby sa zabezpečili dobré výsledky v oblasti životného prostredia pre občanov a aby sa zachovali rovnaké podmienky pre podniky a zároveň vytvárali príležitosti pre hospodársky rozvoj.

Súčasný stav v hlavných oblastiach environmentálnej politiky

• Biodiverzita v EÚ naďalej klesá. Medzi biotopy, ktorých stav patrí k najhorším v celej EÚ, sa zaraďujú poloprírodné trávne porasty, rašeliniská, močiare a mokrade. Lesy sú pod obrovským tlakom a väčšina členských štátov musí zintenzívniť úsilie o dokončenie svojich sústav Natura 2000.

• Voda: cesta k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov je pomalá a niektoré členské štáty meškajú s prijatím kľúčových nástrojov na riešenie tohto problému, najmä plánov manažmentu povodí. Podobne sa od členských štátov vyžaduje, aby včas prijali svoj plán manažmentu povodňového rizika s cieľom lepšie riadiť povodňové riziká vo svojej krajine. Okrem toho vykonávacie predpisy týkajúce sa pitnej vody v niektorých krajinách naďalej vyvolávajú obavy. Vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa dusičnanov a úpravy komunálnych odpadových vôd bolo z dôvodu nedostatočného plánovania a infraštruktúry pomalé, a to aj napriek dostupnosti finančných prostriedkov EÚ.

• Obehové hospodárstvo: hoci väčšina členských štátov má zavedené vnútroštátne stratégie a akčné plány obehového hospodárstva, medzi mierami produktivity zdrojov a využívania obehových materiálov členských štátov sú značné rozdiely. Mierou produktivity sa meria, ako efektívne hospodárstvo využíva zdroje vo výrobe, zatiaľ čo mierou obehového využívania materiálov sa meria podiel materiálov, ktoré sa zhodnocujú a vracajú do hospodárstva. Na zlepšenie potenciálu recyklovateľnosti plastov, stavebných materiálov a textílií treba prijať ďalšie opatrenia. Významným problémom vo všetkých členských štátoch zostáva predchádzanie vzniku odpadu a v niektorých krajinách je stále potrebné riešiť nevyhovujúce skládky.

• Znečisťovanie ovzdušia predstavuje pre Európanov stále veľký zdravotný problém. Členské štáty musia systematicky a konzistentne plniť požiadavky na monitorovanie kvality ovzdušia, aby bolo možné lepšie presadzovať čisté ovzdušie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Dosiahnutie súladu si vyžaduje prísne opatrenia, najmä prechod na udržateľnú mobilitu poháňanú obnoviteľnými zdrojmi energie, zavedenie nízkoemisných poľnohospodárskych techník, a to aj v prípade chovu hospodárskych zvierat a hospodárenia s hnojom a hnojivami.

• Klíma: celkovo existuje dobrá úroveň vykonávania právnych predpisov v oblasti klímy v celej EÚ; teraz je dôležité dohodnúť sa na balíku opatrení na splnenie cieľa – 55 % stanoveného v právnom predpise v oblasti klímy na rok 2030 a vykonávať ho. Úsilie o adaptáciu na zmeny klímy v každom členskom štáte a na úrovni EÚ sa však musí zintenzívniť, aby bolo možné zvládnuť tvrdú realitu narastajúcich klimatických vplyvov. Primerané opatrenia na prevenciu a/alebo minimalizáciu škôd spôsobených zmenou klímy prinášajú významné hospodárske, environmentálne a sociálne prínosy.

Mnohé členské štáty musia zabezpečiť, aby bolo k dispozícii viac finančných prostriedkov na pokrytie investičných potrieb v rámci environmentálnych cieľov a priorít. V rámci tohto preskúmania sa po prvýkrát v prípade každého členského štátu porovnávajú dostupné finančné prostriedky na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov s investičnými potrebami. Investičné potreby v EÚ na splnenie environmentálnych cieľov predstavujú 110 miliárd eur ročne. Takmer dve tretiny nedostatku environmentálnych investícií súvisia s riešením všeobecného znečistenia a ochranou vodných útvarov a hospodárenia s nimi.

Prispôsobenie a posilnenie administratívnych kapacít členských štátov má pre zabezpečenie dodržiavania a vykonávania právnych predpisov EÚ zásadný význam a zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov. Ide o piliere environmentálnej správy. Vo väčšine členských štátov je stále priestor na zlepšenie prístupu verejnosti k súdom v súvislosti s napadnutím rozhodnutí, úkonov alebo opomenutí, a to najmä v oblastiach plánovania týkajúcich sa vody, prírody a/alebo kvality ovzdušia. Väčšina členských štátov takisto musí lepšie informovať verejnosť o jej právach na prístup k spravodlivosti.

RUZ: Novela obchodného registra

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vyzvali koaličných poslancov, aby posunuli povinnosť nahlásenia identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra na neskorší termín. Doplnenie údajov malo prebehnúť automaticky, avšak napokon sú nútené realizovať podania na obchodný register tisícky štatutárov a spoločníkov, čo spôsobuje zbytočné finančné, administratívne a časové náklady podnikateľom aj štátu samotnému.

Novelou zákona o obchodnom registri (č. 403/2021 Z. z.) sa zaviedol mechanizmus automatického doplnenia identifikačných údajov (tzv. stotožnením) osôb v určitom právnom postavení (štatutár, spoločník atď.) do obchodného registra tak, aby sa pre zapísané osoby v čo najväčšom možnom rozsahu eliminovala povinnosť podať návrh na zápis týchto údajov. Prax však ukázala, že identifikačné údaje (napríklad rodné čísla) v mnohých prípadoch automaticky doplnené neboli, a to aj vtedy, keď takáto identifikácia možná bola. Ide o situácie, kedy rovnaká fyzická osoba figuruje na viacerých pozíciách v spoločnosti, napr. ako spoločník a konateľ zároveň. V takýchto prípadoch bola osoba stotožnená v postavení konateľa, v postavení spoločníka však stotožnenie tej istej fyzickej osoby neprebehlo. V prípadoch, kde automatizované doplnenie identifikačných údajov neprebehlo správne, sú spoločníci tieto údaje nútení obchodnému registru dodatočne oznámiť najneskôr do 30. 9. 2022, pričom návrh je nutné podať výhradne elektronicky. Naviac tým, ktorí si túto povinnosť v stanovenej lehote hrozí pokuta do výšky 3.310 eur. „Komplikovanosť a ťažkopádnosť elektronickej komunikácie so štátom spolu s krátkou lehotou na realizáciu oficiálneho podania vytvárajú enormný tlak na podnikateľov, čo predstavuje pre nich významnú administratívnu a finančnú záťaž“, uviedol Jozef Špirko.

Doplnenie údajov totiž vyžaduje personálne kapacity ako aj adekvátne odborné znalosti. Prílohou návrhu na zápis zmeny musí byť množstvo dokumentov, aj úradne overených. Malí a strední podnikatelia, ktorí častokrát nedisponujú požadovanými odbornými znalosťami na vyplnenie zmenového formulára sú tak nútení obrátiť sa so zápisom jedného identifikačného údaju na advokátske kancelárie, čím sa tento zdanlivo jednoduchý úkon zásadne predražuje, hoci sám o sebe je bez poplatku. „Vyzývame preto koaličných poslancov, aby rýchlou novelou zákona o obchodnom registri posunuli povinnosť nahlásenia identifikačných údajov štatutárov a spoločníkov do obchodného registra na neskorší termín“, dodáva Jozef Špirko. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zároveň apelujú na zodpovedné rezorty (vnútra a spravodlivosti), aby v budúcnosti nezaťažovali podnikateľov administratívnymi povinnosťami, ktoré i v zmysle zákona proti byrokracii (č. 117/2018) vedia zabezpečiť sami.

Zlý priestor - vyššia miera absencií

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je hluk druhá najčastejšia environmentálna príčina zdravotných problémov na svete, ihneď po znečistení ovzdušia. Švédska spoločnosť Ecophon odhaduje, že na Slovensku má kvalitne vyriešenú priestorovú akustiku len menej ako pätina kancelárií. Vhodná priestorová akustika nie je samozrejmosťou ani v novších kancelárskych priestoroch. Početné štúdie pritom poukazujú na negatívny vplyv hluku a nevhodnej akustiky na výkonnosť, mieru absencií a celkový well-being zamestnancov.

Štúdia Oxford Economic potvrdila, že zo všetkých faktorov pracovného prostredia je pre zamestnancov najdôležitejší práve pokoj. Až tri štvrtiny opýtaných v prieskume uviedlo, že v práci má problém sústrediť sa. Potvrdili, že prostredie bez hluku a vyrušovania zvyšuje ich produktivitu (uviedlo to až 64 % opýtaných), znižuje chybovosť (52 %) a umožňuje im plne sa venovať pracovným úlohám. Zlepšenie priestorovej akustiky tak podľa štúdie ponúka významný potenciál na zvýšenie spokojnosti zamestnancov a ich produktivity.

Najhoršie sú na tom veľkorozmerné otvorené kancelárie (open-space), kde pracujú v jednej miestnosti často až desiatky zamestnancov. Veľký priestor má svoje výhody, ale bez kvalitnej priestorovej akustiky sa môže premeniť na nočnú moru. Vhodným riešením môžu byť akustické panely. Akustické stropy zlepšujú akustický komfort, ktorý sa prejavuje v lepšej zrozumiteľnosti reči bez zvýšenia hlasu a menšej ozvene v miestnosti. Prispieva to k príjemnejšej komunikácii a väčšej pohode vo firemných priestoroch. Podľa štúdie CBRE budú pri navrhovaní kancelárií budúcnosti popri flexibilite a dostatku spoločných priestorov na stretnutia kľúčové kvalita prostredia a udržateľnosť.

EU: Štátna pomoc

V roku 2020 poskytli členské štáty v rámci štátnej pomoci na všetky ciele 384 miliárd eur, z ktorých 227,97 miliárd išlo na pomoc podnikom zasiahnutým pandémiou koronavírusu. Európska komisia uverejnila hodnotiacu tabuľku výdavkov na štátnu pomoc za rok 2021, z ktorej je zrejmé, aký dôležitý podiel mala na zachovaní spravodlivého jednotného trhu politika štátnej pomoci, ktorá zároveň umožnila členským štátom podporiť podniky v nečakanej a naliehavej kríze.

Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci za rok 2021 obsahuje výdavky na pomoc, ktoré v roku 2020 vynaložilo 27 členských štátov EÚ a Spojené kráľovstvo. Poukazuje najmä na to, že:

• V roku 2020 členské štáty a Spojené kráľovstvo vynaložili na na všetky ciele štátnej pomoci s výnimkou pomoci pre železnice a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) sumu 384,33 miliardy eur, čo je približne 2,43 % ich kombinovaného HDP za rok 2020. Zatiaľ čo celkové výdavky na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 dosiahli 227,97 miliardy eur (približne 59 % celkových výdavkov na štátnu pomoc), verejná podpora na iné opatrenia, ktoré nesúvisia s pandémiou koronavírusu, dosiahla úroveň 156,36 miliardy eur (približne 41 % celkových výdavkov).
• Pokiaľ ide o výdavky na štátnu pomoc v súvislosti s pandémiou koronavírusu, v roku 2020 mali najväčší podiel týchto výdavkov na národnom HDP Poľsko a Grécko (3,8 % a 3,6 %), za nimi nasledovala Malta (3 %), Slovinsko (2,5 %), Maďarsko (2,1 %) a Nemecko (1,9 %). Írsko (0,2 %) a Švédsko (0,2 %) vynaložili v relatívnom vyjadrení najmenej, ďalej nasledujú Fínsko (0,3 %), Belgicko (0,4 %) a Holandsko (0,58 %).
• Pokiaľ ide o výdavky na ciele štátnej pomoci nesúvisiace s koronavírusom: V roku 2020 zostali výdavky na nekrízové ciele štátnej pomoci v predpandemickom rozmedzí. V porovnaní s rokom 2019 sa zvýšili o 9,12 miliardy eur. Hoci tento nárast je nižší ako medziročný nárast 2018 – 2019 (13,44 miliardy eur), je v súlade s priemerným ročným nárastom v rokoch 2015 – 2019 (9,80 miliardy eur ročne).
• V súlade s predchádzajúcimi rokmi aj v roku 2020 vynaložili členské štáty najviac prostriedkov na nekrízové ciele ako ochrana životného prostredia a úspory energie (77 miliárd eur), po ktorých nasleduje regionálny rozvoj (18,30 miliardy eur) a výskum a vývoj vrátane inovácií (16,40 miliardy eur).
• V porovnaní s rokom 2019 sa celkové výdavky z fondov EÚ a finančných prostriedkov členských štátov na nekrízové projekty zvýšili z približne 14,85 miliardy eur v roku 2019 na približne 17,83 miliardy eur v roku 2020, čo znamená zvýšenie o 2,98 miliardy eur (+20 %), a teda o oveľa viac ako v predchádzajúcich dvoch rokoch (+3 % v roku 2019 a + 9% v roku 2018). Ide o doplnenie mimoriadne vysokých súm, ktorými boli spolufinancované opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 (12,95 miliardy eur). Tým sa celkové spolufinancované výdavky na štátnu pomoc v roku 2020 dostali na rekordnú úroveň 30,78 miliardy eur.
• Podobne ako v predchádzajúcich rokoch členské štáty čoraz viac využívajú všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (ďalej len „GBER“), ktoré vytvára priestor pre určité opatrenia s obmedzeným vplyvom na vnútorný trh bez potreby predchádzajúceho schválenia komisiou, ako aj iné sektorové skupinové výnimky [t. j. nariadenie o skupinových výnimkách v poľnohospodárstve (ABER) a nariadenie o skupinových výnimkách v rybolove (ďalej len „FIBER“)]. V roku 2020 sa na základe nariadení o skupinových výnimkách vykonalo 79 % nových opatrení štátnej pomoci. Zatiaľčo absolútny počet nových opatrení, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, sa v roku 2020 zvýšil (2091 opatrení v roku 2020, 1815 opatrení v roku 2019), v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide o nižší podiel na celkových nových opatreniach (nové opatrenia, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, predstavovali v roku 2019 +98,8 % celkových nových opatrení). Súvisí to s veľkým nárastom počtu oznámených opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 v roku 2020. Výdavky na opatrenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili (+9 %, 59,5 miliardy eur), hoci pomalším tempom ako v dvoch predchádzajúcich rokoch (+13 % v roku 2018 a +12 % v roku 2019).

SR: Novela infozákona

Novela slovenského zákona o slobodnom prístupe k informáciám má byť výrazným posunom pre tých, ktorí o informácie žiadajú a rovnako aj pre tých, ktorí ich poskytujú. Významne by mala rozšíriť okruh poskytovaných informácií aj okruh povinných osôb. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. január 2023.

Návrh zákona podľa Ministerstva spravodlivosti SR v zásadnej miere pokrýva požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády. Zavádza úplne novú definíciu povinnej osoby a rozširuje povinnosti vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem. Pribudnúť má ďalej povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, ako aj o samotných verejných funkcionároch. Explicitne ustanovuje povinnosť zverejňovať všetky dodatky k povinne zverejňovaným zmluvám, zároveň sa ruší výnimka pre nesprístupňovanie ich príloh a predlžuje sa lehota povinného zverejnenia zmlúv na 10 rokov, pričom sa vypúšťa výnimka zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou.

Novela infozákona má ambíciu zaviesť právnu úpravu, v dôsledku ktorej by mali byť štúdie a analytické materiály vyhotovené za verejné zdroje sprístupňované vo väčšej miere ako v súčasnosti. V zmysle návrhu sa pre povinnú osobu ustanovuje povinnosť, aby v prípade, ak uzatvára zmluvu, predmetom ktorej je vypracovanie písomnej analýzy, štúdie, procesného auditu alebo iného obdobného dokumentu, dojednala v zmluve so spracovateľom analýzy súhlas spracovateľa analýzy ako nositeľa autorských práv na sprístupnenie analýzy. Sprístupnenie štúdií, analýz alebo iných obdobných materiálov na žiadosť má posilniť transparentnosť a umožniť lepšiu kontrolu účelnosti vynaloženia verejných prostriedkov zo strany verejnosti. Navyše, ich sprístupnenie môže prispieť k širšej odbornej aj laickej debate a zamedziť vzniku duplicitných materiálov na tú istú tému. Úplné znenie návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní je dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/523.

Novinka: Zelené verejné obstarávanie

Slovenské ministerstvá aj ďalšie štátne inštitúcie budú povinné od 1. októbra 2022 vo verejných obstarávaniach týkajúcich sa výstavby alebo rekonštrukcie pozemných stavieb nad 30 tisíc eur aplikovať nástroje zeleného verejného obstarávania. Povinné zelené verejné obstarávanie pri obstarávaní stavebných prác je jedným z pilierov reforiem v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. 

Výnimku budú mať drobné stavebné práce do 30 tisíc eur, ktoré vzhľadom na svoj charakter, rozsah a hodnotu možno označiť za menej významné, často je ich potrebné vykonať v krátkom čase od zadania za účelom odstránenia vzniknutých škôd na stavbách, resp. ako prevenciu pred vznikom hroziacich škôd.

Strategickým cieľom pre Slovensko je dosiahnutie 50 % podielu zrealizovaných „zelených“ zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzavretých zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Podľa Envirostratégie by mal tento podiel v roku 2030 dosiahnuť až 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania. Na správnu aplikáciu zeleného verejného obstarávania slúži Metodika zeleného verejného obstarávania, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia v súčinnosti s Úradom pre verejné obstarávanie. Metodika je dostupná na: https://www.uvo.gov.sk/legislativametodika-dohlad/zodpovedne-verejne-obstaravanie/materialy-na-stiahnutie-5d5.html).