EU: 50 miliónov eur pre mestá

Na podporu mestských inovácií a schopností miest budovať udržateľný rozvoj miest zverejnila Európska mestská iniciatíva výzvu v objeme 50 miliónov eur.  Má pretaviť do praxe základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu (NEB): estetiku, udržateľnosť a inklúziu. Po prvých šiestich projektoch financovaných z programu Horizont Európa umožní realizáciu druhej generácie demonštračných projektov NEB. Európska mestská iniciatíva je súčasťou Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

Výzva je zameraná na projekty, ktoré podnecujú transformáciu v mestách a majú potenciál vytvárať investície a inšpirovať iné projekty politiky súdržnosti v súlade so zásadami NEB. Projekty musia súvisieť s týmito štyrmi témami: 

• výstavba a renovácia v duchu obehovosti a uhlíkovej neutrality,
• zachovanie a transformácia kultúrneho dedičstva,
• prispôsobenie a premena budov v záujme cenovo dostupných riešení v oblasti bývania,
• regenerácia mestských priestorov.

Z EFRR sa bude financovať 80 % nákladov vybraných projektov. Každý projekt môže získať až 5 miliónov eur. Z časti týchto finančných prostriedkov sa podporí prenos inovačných riešení do iných európskych miest s cieľom dosiahnuť ešte väčší vplyv, a to najmä v mestách a regiónoch, ktoré najviac potrebujú podporu transformácie smerom k zelenej budúcnosti. Z dlhodobejšieho hľadiska podporované mestské orgány vytvoria partnerstvá v oblasti prenosu s tromi ďalšími mestami, ktoré budú mať záujem o zopakovanie celých projektov alebo ich častí. Výzva je otvorená do polovice januára 2023.

 

SR: Vyššie nemocenské, ošetrovné, materské aj tehotenské

V budúcom roku bude Sociálna poisťovňa na Slovensku vyplácať vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, od ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú. 

Ak budete dočasne práceneschopným v roku 2023, maximálna výška nemocenského na deň bude 43,79507000 eura. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v budúcom roku vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1.313, 90 eura a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1.357,70 eura. Maximálne denné ošetrovné v roku 2023 bude 43,79507000 eura. Dávka ošetrovné (nie pandemické ošetrovné), ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 613,20 eura. Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1.313,90 eura mesačne (pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci), resp. 1.357,70 eura mesačne (pri 31 kalendárnom mesiaci).

Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 59,72055000 eura. Znamená to, že materské bude Sociálna poisťovňa vyplácať maximálne vo výške 1.791,70 eura mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) alebo vo 1.851,40 eura mesačne (pri 31-dňovom mesiaci). Podobne vzrastie aj maximálna výška dávky tehotenské. Jej maximálna denná suma bude predstavovať 11,94411000 eura, to znamená, že budúce mamičky dostanú najviac 358,40 eura mesačne (pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci), resp. 370,30 eura mesačne (pri 31 kalendárnom mesiaci).

Trend: Rast psychických porúch

V minulom roku pacienti na Slovensku vyhľadali psychiatrické ambulancie najmä kvôli afektívnym poruchám. Podľa údajov spracovaných Národným centrom zdravotníckych informácií medziročne vzrástol počet novodiagnostikovaných pacientov s poruchami príjmu potravy až o 31,3 %. Najviac hospitalizácií si naďalej vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu.

 

Psychiatrické ambulancie na Slovensku v roku 2021 vyšetrili 377.200 osôb (694,1/10.000 obyvateľov), čo predstavuje nárast o 3,5 % oproti predchádzajúcemu roku. Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli afektívne poruchy, ktoré boli diagnostikované u 32,2 % zo všetkých vyšetrených osôb (223,2/10.000 obyvateľov). Nasledovali neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 27,0 % osôb (187,6/10.000) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických, ktoré tvorili 19,7 % (137,1/10.000) zo všetkých vyšetrených osôb. Najvyšší počet pacientov s psychickou poruchou evidovali ambulancie v Bratislavskom kraji (879,0 osôb/10.000 obyvateľov kraja), Košickom kraji (779,3/10.000), Banskobystrickom kraji (749,1/10.000) a Prešovskom kraji (748,9/10.000). 

V roku 2021 bola psychická porucha diagnostikovaná prvýkrát v živote 63.083 osobám (116,1 osôb/10.000 obyvateľov), čo predstavuje medziročný nárast o 3,4 %. Novodiagnostikovaní pacienti boli najčastejšie liečení pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy s počtom 18.442 pacientov (33,9 osôb /10.000 obyvateľov), organické duševné poruchy vrátane symptomatických s počtom 15.331 pacientov (28,2 osôb/10.000) a afektívne poruchy s počtom 11.627 pacientov (21,4 osôb /10.000 obyvateľov). V posledných piatich rokoch prišlo k významnému nárastu počtu novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách. V skupine porúch príjmu potravy (dg. F50.0 – F50.9) narástol počet pacientov s diagnózou zistenou prvý krát v živote o 31,3 % oproti roku 2020. Poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v posledných rokoch kontinuálny nárast, vzhľadom na 5-ročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %. Podobne medziročne vzrástli novodiagnostikované prípady porúch psychického vývinu o 24,5 %, v porovnaní s päťročným priemerom tento nárast predstavuje 22,2 % .

Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2021 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 37.482 hospitalizácií (68,9/10.000 obyvateľov). Najviac hospitalizácií si podobne ako v predchádzajúcich rokoch vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (25,8 % zo všetkých hospitalizácií). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (21,0 %), afektívne poruchy (14,4 %) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (14,0 %). Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac hospitalizovaní muži (80,0/10.000 mužov) ako ženy (58,2/10.000 žien). Najvýraznejšia prevaha mužov (27,5/10 000 mužov; 8,4/10.000 žien) bola pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu. Pri druhej najčastejšej skupine diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi taktiež mierne prevažovali muži (15,7/10.000 mužov; 13,2/10.000 žien). Ženy boli častejšie hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy (12,4/ 10.000 žien; 7,3/10.000 mužov) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (10,5/10.000 žien; 8,7/10.000 mužov). Pri takmer polovici všetkých ukončených hospitalizácií (46,5 %) strávili pacienti v nemocničnom zariadení menej ako 14 dní. Najdlhšiu hospitalizáciu (viac ako 180 dní) si vyžiadali najmä pacienti so skupinou diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi.

Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (59,1 %) a slobodné ženy (39,3 %). Podľa pracovného stavu a pohlavia sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (29,3 %) a žien starobných dôchodkýň (28,3 %). Vzhľadom na vzdelanie bol zaznamenaný najvyšší počet hospitalizácií u mužov so stredoškolským vzdelaním bez maturity (34,4 %) a u žien so stredoškolským vzdelaním s maturitou (30,9 %). Najviac hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami (podľa územia trvalého bydliska pacienta) bolo v Košickom kraji (96,0/10.000 obyvateľov kraja), Trenčianskom kraji (78,0/10.000) a Prešovskom kraji (66,7/10.000).

EU: Migrácia a azyl v roku 2022

Prvá správa o migrácii a azyle v Európskej únii bola prijatá v septembri 2021. Druhá správav  roku 2022 sa týka všetkých aspektov riadenia migrácie a štrukturálnej reformy legislatívneho rámca. Predstavuje aj reakciu Európskej únie na ruskú inváziu na Ukrajinu, zameranú na privítanie tých, ktorí utiekli pred vojnou a praktické uplatnenie práva na dočasnú migráciu v EÚ.

Európska komisia permanentne monitoruje vývoj na hlavných migračných trasách: 

• Naďalej je najčastejšie využívaná trasa cez centrálne Stredozemie. Takmer všetky príchody smerovali do Talianska, pričom Malta zaznamenala výrazný pokles.
• Počet neregulárnych príchodov po trase cez východné Stredozemie sa v porovnaní s rokom 2021 zdvojnásobil, a to najmä v dôsledku zvýšeného migračného tlaku na Cypre, a v súčasnosti predstavuje približne 60 % príchodov po tejto trase.
• Na trase cez západné Stredozemie/atlantickej trase zostávajú Alžírsko a Maroko/západná Sahara hlavnými krajinami odchodov do pevninského Španielska a na Kanárske ostrovy.
• Na západobalkánskej trase bolo v prvých ôsmich mesiacoch roka 2022 odhalených viac ako 86.000 neregulárnych prekročení hraníc, čo je takmer trikrát viac ako v roku 2021 a viac ako desaťnásobok celkového počtu v rovnakom období v roku 2019. Vzhľadom na prudký nárast počtu prichádzajúcich migrantov Komisia monitoruje situáciu prostredníctvom siete Blueprint so zvýšenou ostražitosťou a zintenzívňuje spoluprácu s partnermi na západnom Balkáne, ako aj s najviac postihnutými členskými štátmi EÚ s cieľom riešiť túto situáciu.
• Situácia na východnej hranici s Bieloruskom je naďalej stabilná, pričom počet neregulárnych prekročení hraníc je výrazne nižší ako na vrchole krízy inštrumentalizácie v roku 2021.
  

V aktuálnej správe sa hodnotí dosiahnutý pokrok a kľúčový vývoj v oblasti migrácie a azylu za posledný rok, pričom sa zdôrazňuje najmä: 

• Bezprecedentná solidarita EÚ s Ukrajinou: Európa vôbec prvou aktiváciou smernice o dočasnej ochrane bezprecedentne privítala milióny ľudí, ktorí utekajú pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine; zriadila sa platforma solidarity a vykonával sa desaťbodový plán koordinovanej európskej reakcie.
• Silné riadenie vonkajších hraníc: Ako hlavná súčasť prístupu paktu sa veľký dôraz kládol na zabezpečenie riadenia vonkajších hraníc zavádzaním novej architektúry a interoperability IT; podnikli sa dôležité kroky pri zriaďovaní spoločného systému EÚ pre návrat, medzi ktoré patrí aj vymenovanie koordinátora pre návrat a presadzovala sa strategická a štruktúrovaná vízová politika.
• Spolupráca s medzinárodnými partnermi: V uplynulom roku EÚ zintenzívnila svoje úsilie o vzájomne prospešnú spoluprácu v oblasti migrácie. EÚ je vedúcim globálnym aktérom a darcom, pokiaľ ide o zlepšovanie ochrany a pomoci násilne vysídleným osobám a ich hostiteľom, záchranu životov a kladenie základov pre trvalé riešenia. Zároveň sa dosiahol pokrok pri riešení otázok návratov, readmisie, riadenia hraníc a prevádzačských sietí v partnerstvách s kľúčovými tretími krajinami, ktoré odrážajú rovnováhu medzi ich potrebami a záujmami EÚ.
• Boj proti hybridným hrozbám: Včasná, rozhodná a jednotná komunikácia EÚ s partnermi môže priniesť pôsobivé výsledky, o čom svedčí reakcia na zneužívanie migrantov bieloruským režimom. Komisia spolupracovala s krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj s leteckými spoločnosťami a orgánmi civilného letectva na vytvorení koalície na boj proti tomuto hybridnému útoku.

 

Hovorme o jedle: Jubilejný 10. ročník

Do jubilejného 10. ročníka súťažno - vzdelávacieho projektu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Centra rozvoja znalostí o potravinách s názvom Hovorme o jedle sa prihlásilo rekordných 559 základných škôl na Slovensku. Žiaci sa môžu do projektu zapojiť v štyroch oblastiach, a to v súťažno - vzdelávacej aktivite Hovorme o jedle, v literárnej súťaži Záleží na tom, čo viem o potravinách; výtvarnej súťaži Chutné maľovanie a fotografickej súťaži s názvom Očami gurmána.

Počas desiatich rokov sa projektu podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zúčastnilo okolo 4000 slovenských základných škôl. S pribúdajúcim množstvom potravín sa podľa slov ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozefa Bíreša zvyšuje aj riziko dovozov nekvalitných a nebezpečných výrobkov. „Aktuálne nás zamestnáva obrovský škandál s technickým olejom pri výkrme poľskej hydiny. My na jednej strane síce upozorníme spotrebiteľa, aby zvážil kúpu poľského mäsa. Na druhej strane však spotrebiteľ musí skutočne porozumieť, prečo lacné potraviny, často zahraničné, neznamenajú automaticky aj potraviny kvalitné a bezpečné. Práve preto potrebujeme spoločnosť vzdelávať aj v oblasti produkcie a významu slovenských potravín. Zmenu názoru na výživu nášho organizmu za pár mesiacov nedosiahneme. Je to skutočne práca na celý život," zdôraznil Bíreš.

„Naši poľnohospodári a potravinári chcú využiť dôsledky súčasnej situácie na hlbšie zamyslenie sa mladých ľudí, žiakov základných škôl, aby pochopili, čo všetko znamená produkcia na Slovensku vyrobených potravín. Musíme viesť spotrebiteľov už od útleho detstva k nákupu slovenských potravín a k zamedzeniu plytvania s potravinami, na ktoré ich mnohé reklamy v médiách vyzývajú," doplnil Daniel Molnár.

Aktuálne: Energetická kríza, rastúca inflácia aj politická neistota

Hrozba zastavenia dodávok ruského plynu je čoraz reálnejšia, stupňuje sa boj proti inflácii, politické neistoty narastajú. To všetko sú dôvody, na základe ktorých analytici Allianz Trade uvádzajú, že predchádzajúci nepriaznivý scenár sa stal skutočnosťou. Očakávajú, že globálny rast v 4. štvrťroku skĺzne do záporného pásma (-0,1 % q/q), po ktorom bude nasledovať pomalé oživenie na úrovni +1,5 % v roku 2023. Nálada spotrebiteľov už klesla na rekordné minimá a podnikateľská dôvera sa naďalej rýchlo zhoršuje, čo bude brzdiť spotrebu a investície.

Experti Allianz Trade sú presvedčení, že Eurozóna v dôsledku stúpajúcich cien energií a negatívnych vplyvov v budúcom roku skĺzne do recesie (s poklesom HDP o 0,8 %). „Štrukturálne prekážky sa naďalej stupňujú, najmä v dôsledku vyšších cien energií. Riziko nútených prídelov v zime 2022-23 kleslo na relatívne nízku úroveň, najmä vďaka tomu, že zásobníky plynu sa napĺňajú rýchlejšie, ako sa očakávalo. Nedá sa to však úplne vylúčiť v prípade veľmi chladnej zimy alebo neochoty domácností a firiem znížiť svoj dopyt po plyne,“ domnieva sa  Peter Mucina. Ale aj bez prídelov budú potrebné triezve opatrenia a ekonomika sa nakoniec na prelome rokov 2022-23 dostane do recesie, pričom slabé oživenie sa prejaví až v druhej polovici roka 2023. „Koniec koncov, energeticky náročné odvetvia už začali v podmienkach závratne vysokých cien znižovať svoju spotrebu energie. Či sa to ešte zhorší a či príde k väčším zastaveniam výroby bude závisieť od toho, do akej miery sa v Európe uplatnia opatrenia cenového stropu,“ doplnil Peter Mucina. Očakáva preto, že podnikové marže v roku 2023 klesnú o 2 percentuálne body, čo zodpovedá strate 150 miliárd eur EBITDA. USA zaznamenajú pokles HDP o 0,7 %, najmä v dôsledku rýchlo sa sprísňujúcich menových a finančných podmienok, ktoré výrazne ochladia trh s bývaním, spolu s negatívnym vonkajším prostredím a nízkou fiškálnou podporou v polovici volebného obdobia.

Inflácia zostane vysoká až do 1. štvrťroka 2023, domnievajú sa odborníci Allianz Trade. Očakávajú, že globálna inflácia bude v roku 2023 v priemere 5,3 % (po takmer 8 % v roku 2022). Inflácia v Eurozóne by mala dosiahnuť vrchol na úrovni 10 % v 4. štvrťroku 2022 a potom v roku 2023 dosiahnuť priemernú úroveň 5,6 %. V USA už inflácia pravdepodobne dosiahla svoj vrchol, ale mala by zostať nad 4 % do 1. štvrťroka 2023 a pod 2 % by mala klesnúť až po 3. štvrťroku 2023 (v priemere 2,9 % v roku 2023). Odhodlanie centrálnych bánk bojovať proti inflácii by mohlo viesť k tomu, že krátkodobé štátne úrokové sadzby prekročia neutrálne koncové sadzby v USA aj v Eurozóne (na 4 % a 2,25 %). Firemné riziko opäť vzrástlo, ale vyššia fiškálna podpora by mala zabrániť veľkej vlne platobnej neschopnosti spoločností a zvýšeniu miery závažnosti. Napriek tomu poisťovňa pohľadávok Allianz Trade v roku 2023 očakáva nárast platobnej neschopnosti v Eurozóne celkovo o viac ako 40 %, pričom napríklad v Nemecku sa počet insolvencií zvýši o 16%, vo Francúzsku o 29%, v Taliansku o 31% a v Španielsku o 25%. Kľúčové politické udalosti prinesú podľa odborníkov Allianz Trade ďalšiu volatilitu a vyššie geopolitické napätie – najmä zvýšená rivalita medzi USA a Čínou a reakcia Európy na energetickú krízu – môžu znamenať ďalšie dôvody k odďaľovaniu oživenia ekonomiky.

EU: 1,1 mld. eur pre Slovensko

Európska komisia schválila dve slovenské schémy pomoci v celkovom objeme vyše 1,1 mld. eur ako pomoc pre podniky zo systému Európskej únie na obchodovanie s emisiami (ETS) na dekarbonizáciu ich výrobných procesov a zlepšenie energetickej účinnosti. Obe schémy budú sprístupnené čiastočne v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a sčasti cez modernizačný fond EÚ. Toto opatrenie má prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody, pomôcť so znižovaním závislosti od dovážaných ruských fosílnych palív a zároveň urýchliť zelenú transformáciu podľa plánu REPowerEU.

Obe slovenské schémy s celkovým rozpočtom vyše 1,1 mld. eur budú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti po tom, čo komisia pozitívne vyhodnotila plán obnovy a odolnosti Slovenska a Rada ho schválila. V praxi sa z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti použije 357,4 milióna na financovanie prvého opatrenia a z modernizačného fondu 750 miliónov eur na druhé opatrenie. Cieľom oboch schém je pomôcť niektorým priemyselným odvetviam znížiť emisie oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“) vo výrobných procesoch a zároveň realizovať opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti priemyselných zariadení. Opatrenia podporované v rámci schém siahajú od projektov elektrifikácie až po inštaláciu technológií na rekuperáciu priemyselného odpadového tepla.

Opatrenia sú adresované podnikom pôsobiacim v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, okrem iného z energeticky náročných priemyselných odvetví (akými sú rafinérie, oceliarne a podniky z odvetvia výroby ťažkých kovov, stavebného a chemického priemyslu). Projekty, ktorým je pomoc určená, sa vyberú na základe otvoreného súťažného ponukového konania a zoradia podľa dvoch kritérií: i) najnižšia výška požadovanej pomoci na tonu ušetrených emisií CO2 a ii) najvyššia miera príspevku k dosahovaniu celkového cieľa zníženia emisií CO2 v rámci schém. Opatrenia pozostávajú z pomoci vo forme grantov založených na ponukách (t. j. výške požadovanej pomoci na každé zníženie emisií CO2) a obmedzuje sa na celkové investičné náklady projektu. Projekty budú vyberané v dovedna piatich verejných súťažiach – prvá má prebehnúť v roku 2022 a posledná je naplánovaná na rok 2028. Očakáva sa, že vďaka obom schémam sa predíde uvoľneniu 5,233 mil. ton CO2 ročne. To je viac ako 12 % z cieľa Slovenska do roku 2030 (t. j. zníženie o 40 miliónov ton ekvivalentu CO2 v porovnaní s rokom 1990).

 

Výzva: Slovensko - Francúzsko 2022

Agentúra na podporu výskumu a vývoja vyhlásila novú verejnú výzvu na podávanie žiadostí na riešenie spoločných projektov podporujúcich spoluprácu medzi organizáciami v Slovenskej republike a vo Francúzskej republike. Predkladať možno návrhy projektov zo všetkých oblastí výskumu a vývoja s dobou trvania maximálne 24 mesiacov. Dátum ukončenia výzvy je 5. decembra 2022.

Cieľom projektov bilaterálnej spolupráce je nadviazanie novej alebo zintenzívnenie už existujúcej vedecko - technickej spolupráce. Ide najmä o prípravu spoločných medzinárodných projektov, publikácií a iných výstupov, aktívnu účasť na konferenciách, organizovanie spoločných vedeckých podujatí, ale aj vzájomné využívanie prístrojovej a laboratórnej techniky. Okrem toho tiež zbieranie výskumných materiálov či zapojenie doktorandov a / alebo mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov.

Výzva je zatiaľ vyhlásená na roky 2023 – 2025. Celkový objem finančných prostriedkov určený na celé obdobie hodnotenia a riešenia projektov podporených v tejto výzve bude maximálne 86.000 eur. Na riešenie jedného projektu je suma vyčíslená maximálne do 5.300 eur počas celej doby riešenia a maximálne 2.650 eur na kalendárny rok projektu. Podrobnejšie informácie sú zverejnené na webe agentúry.

Radíme: Ak nový občiansky, tak s biometriou

Každý aktívny používateľ elektronických funkcií občianskeho preukazu a dostupných elektronických štátnych služieb na Slovensku využíva aplikáciu eID klient. Jej nedávno nasadená nová verzia upozorňuje používateľa, že najneskôr v posledný deň tohto roka z dôvodu skončenia certifikácie čipu budú zrušené všetky platné kvalifikované certifikáty pre elektronický podpis. Rovnaké oznámenia dostávajú priamo do elektronických schránok všetci, ktorí komunikáciu potvrdzujú elektronickým podpisom. 

 

Koniec platnosti certifikátov sa týka len držiteľov občianskych preukazov vydaných do 20. júna 2021. Nijako však neovplyvňuje ostatné digitálne funkcie dokladu – naďalej je možné prihlasovať sa ním do elektronickej schránky a používať e-služby, ktoré nevyžadujú elektronické podpisovanie. Ak patríte medzi používateľov elektronického podpisu, ktorí v rámci svojej profesie potrebujú na dennej báze podpisovať všetky úkony, je vhodné požiadať o nový občiansky preukaz.  Od 7. októbra 2022 platí novela zákona o správnych poplatkoch, na základe ktorej vám nový doklad z dôvodu neplatnosti certifikátov vydá ministerstvo vnútra bez správneho poplatku. Ak však podpisujete len niektoré úkony, občiansky preukaz nebude potrebné meniť. Rezort informatizácie pripravil návrh vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie, ktorá to umožní aj dokladmi vydanými do 20. júna 2021. Podrobnosti budú zverejňované na Ústrednom portáli verejnej správy.

Ministerstvo vnútra SR  zároveň odporúča vyčkať na nový občiansky s biometriou. „V príprave na vydávanie biometrických bezkontaktných občianskych preukazov sme natoľko pokročili, že sme schopní začať tento najmodernejší typ dokladu vydávať v prípade schválenia legislatívneho návrhu už v decembri," uviedol minister Roman Mikulec. Existuje praktický dôvod, prečo aj pri končiacej platnostii certifikátov, ak je to možné, radšej vyčkať na biometrický občiansky preukaz: faktom je, že v súčasnosti vydávané doklady majú platnosť kratšiu ako štandardných 10 rokov. Dôvodom je skutočnosť, že do augusta 2031 v zmysle európskeho práva musí každý občan disponovať biometrickým občianskym preukazom. Všetky aktuálne vydávané občianske preukazy sú preto platné len do 3. augusta 2031. Ide o nový typ eID karty, ktorý okrem biometrickej podoby tváre a odtlačkov prstov bude mať bezkontaktný čip, rovnako ako cestovné pasy, ktoré v biometrickej kvalite vydáva Slovenská republika už vyše desať rokov. Zároveň bude mať biometrický občiansky preukaz nový dizajn s množstvom najmodernejších bezpečnostných prvkov, ktoré minimalizujú riziko jeho zneužitia pri strate či krádeži.

EU: Prvý akčný plán pre mládež

Nový akčný plán pre mládež je výsledkom konzultácií s vyše 220 zainteresovanými stranami, najmä s organizáciami pôsobiacimi v oblasti práv detí a mládeže. Reaguje na legitímnu požiadavku mladých ľudí, aby boli štruktúrovanejšie zapájaní do procesov tvorby politiky a rozhodovacích procesov v Európskej únii. Vychádza zo stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa, z akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ako aj z Európskeho piliera sociálnych práv. V neposlednom rade sa ním vykonáva akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III, keďže sa v ňom kladie dôraz na posilnenie postavenia dievčat a mladých žien.

Akčný plán pre mládež spočíva na troch pilieroch činnosti, ktoré pomôžu formovať partnerstvo EÚ s mladými ľuďmi v partnerských krajinách: 

• Partnerstvo s cieľom zapájať: posilnenie hlasu mladých ľudí pri tvorbe politiky a rozhodovaní.  Mladí požadujú komplexný prístup, ktorým sa zabezpečí zmysluplná, inkluzívna a efektívna účasť mládeže, a aj si ho zaslúžia. EÚ je odhodlaná posilniť hlas a líderstvo mladých ľudí na celom svete, najmä mladých žien a dievčat a mládežníckych aktivistov a organizácií, a to na všetkých úrovniach riadenia, od domácej politiky až po multilaterálne fóra, ako aj v rámci procesov EÚ. 
• Partnerstvo s cieľom posilňovať postavenie: bojovať proti nerovnostiam a poskytovať mladým ľuďom zručnosti a nástroje, ktoré potrebujú na to, aby mohli prosperovať. Postavenie mladých ľudí posilňujeme vtedy, keď venujeme pozornosť ich názorom a riešime nerovnosti, ktoré majú vplyv na ich životy. EÚ bude naďalej podporovať transformáciu vzdelávania na celom svete, v neposlednom rade aj prostredníctvom investícií v rámci iniciatívy Global Gateway, a to s cieľom zlepšovať prístup mladých ľudí k ekonomickým príležitostiam, posilňovať schopnosť mladých ľudí prispievať k udržateľnému rozvoju a stimulovať zelenú a digitálnu transformáciu na celom svete a podporovať zdravie, duševnú a fyzickú pohodu mladých ľudí a ich prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam. Zároveň bude aj naďalej venovať osobitnú pozornosť deťom a mladým ľuďom žijúcim v konfliktných situáciách. 
• Partnerstvo s cieľom prepájať: podpora príležitostí pre mladých ľudí na nadväzovanie kontaktov a výmenu názorov s ich rovesníkmi na celom svete. Cieľom EÚ je podporovať mobilitu mladých ľudí, výmeny a vytváranie sietí ako základný aspekt medziľudského rozmeru stratégie Global Gateway. Účelom je zabezpečiť rozmanitosť a inkluzívnosť a zároveň venovať osobitnú pozornosť sociálnym a ekonomickým prekážkam, digitálnej priepasti a rizikám súvisiacim s dezinformáciami.
  

Akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ posilní prebiehajúce iniciatívy a v jeho kontexte sa spustia nové kľúčové iniciatívy zamerané na mladých ľudí na celom svete vrátane týchto iniciatív: 

1. Iniciatíva Mládež a ženy v demokracii, na ktorú bolo vyčlenených 40 miliónov EUR, umocní hlas a vedúce postavenie mladých ľudí, aktivistov z radov mládeže a mládežníckych organizácií na celom svete posilnením ich práv, postavenia a účasti na verejných a politických záležitostiach. V rámci tejto iniciatívy sa podporia miestne organizácie a mladí aktivisti v oblasti inštitucionálneho dohľadu, boja proti korupcii, pozorovania volieb občanmi, presadzovania demokratických reforiem, občianskeho vzdelávania, presadzovania práva voliť, slobody združovania a zhromažďovania a ľudských práv.
2. Fond na posilnenie postavenia mládeže je novou pilotnou iniciatívou s rozpočtom 10 miliónov EUR, z ktorej sa bude poskytovať priama finančná podpora iniciatívam realizovaným pod vedením mladých ľudí v partnerských krajinách a zameraným na plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni, najmä v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a začlenenia zraniteľných a marginalizovaných mladých ľudí.
3. Africko-európska akadémia mládeže poskytne finančnú podporu vo výške 50 miliónov EUR na formálne a neformálne vzdelávacie príležitosti a výmeny pre mladých ľudí, ktorí chcú zlepšiť svoje vodcovské schopnosti a vytvoriť siete tvorcov zmien v Afrike. 

 

Radíme: Ako naučiť šetriť energiou deti

Ako sa pripraviť na avizované zvýšenie cien energie v rodinách s malými deťmi? Zahrajte sa s nimi a zistite, či viete šetriť energiou, alebo ňou plytváte. Využiť pritom môžete sériu atraktívnych ilustrovaných hier a materiálov, ktoré pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra. Po prázdninovej prestávke ich opäť bezplatne distribuuje školám.

„Deti rady pomáhajú šetriť energiou a ešte radšej dôsledne kontrolujú, či sa úsporné pravidlá doma dodržiavajú. Naše hry a materiály s originálnymi ilustráciami slovenských umelcov zobrazujú každodenné situácie, v ktorých sa deti bežne rozhodujú, či sa budú správať ekologicky alebo budú energiou plytvať. Sú plné podnetov na diskusiu, čo je správne a čo nie. V mnohých bodoch sa podobajú našim 50 radám, ako sa zbaviť zlozvykov a znížiť závislosť od fosílnych palív, ktoré sme v rámci bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU pripravili pre dospelých. Forma je síce rôzna, ale cieľ je spoločný – znížiť spotrebu energie, aby sme to spoločne zvládli,“ uviedol Peter Blaškovitš.

Aktuálne sú k dispozícii napríklad dva druhy energetického pexesa so 64 ilustrovanými tipmi, ako neplytvať energiou, kvarteto s ukážkami, ako sa využívajú jednotlivé druhy energie aj s príkladmi zo Slovenska, zakladače Rady tety Ety s 30 komiksami a energetickými experimentmi a plagáty s názornými
schémami zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Tlačené materiály si môžu školy bezplatne objednať prostredníctvom jednoduchého online formulára, následne sa agentúry postará o ich doručenie. Formulár aj viaceré materiály pre deti vo verzii na stiahnutie sú k dispozícii na stránke zitenergiou.sk spolu s informáciami o ďalších aktivitách pre škôlkarov a školákov, ktoré agentúry pripravuje.

Trend: Aplikácia pomáha zachraňovať životy

Prevoz pacienta sanitkou do nemocnice predstavuje často najkritickejší moment pri záchrane života. Nová aplikácia má zvýšiť efektivitu  manažmentu pacienta medzi sanitkou a urgentným príjmom a urýchliť príjem pacienta. Riešenie už využívajú záchranári v regióne španielskeho hlavného mesta. Záchranná zdravotná služba SAMUR ho v Madride nasadila do všetkých sanitiek s lekárom, v ktorých vykonávajú rozšírenú kardiopulmonárnu resuscitáciu (ALS).

Ako to funguje v praxi? Hneď ako posádka zdravotnej služby pacienta naloží, záchranári jednoducho zadávajú všetky informácie o vyšetrení, anamnéze a vykonaných úkonoch cez dotykový tablet priamo do aplikácie. Údaje sú tak okamžite k dispozícii personálu na príjme v nemocnici, ktorý sa môže na ošetrenie pacienta vopred pripraviť. Vopred ich možno pre lekárov aj vytlačiť a záznam poskytnúť pacientovi. Doteraz museli posádky sanitiek SAMUR vypĺňať papierovú správu, ktorá sa následne skenovala a dopĺňala o údaje zo zásahu.

Aplikácia ponúka viaceré funkcie:

• Reporting a klasifikácia dát: Lekársky tím vloží všetky údaje o poskytnutej starostlivosti, od úvodného vyšetrenia (všeobecného, analytického, respiračného a kardiovaskulárneho) cez použité techniky (zavedenie endotracheálnej kanyly, použitie dýchacieho prístroja…) a nasadenú liečbu až po lekárske a sesterské záznamy, spolu so správou o prevoze do nemocnice či prepustení.
• Možnosť jednoduchej tlače a prepájania dát. Vďaka prenosnej tlačiarni možno správu vytlačiť priamo na mieste zásahu. Tablet navyše možno integrovať s niektorými zariadeniami v sanitke – napríklad s prístrojom na analýzu krvi, defibrilátorom či inými monitorovacími zariadeniami. Všetky analytické dáta, údaje o srdcovej činnosti a podobné dáta tak možno nahrávať priamo do databázy. Integrácia je otázkou niekoľkých jednoduchých krokov.

Nový systém má byť s prispôsobenými funkciami v dohľadnom čase dostupný aj pre sanitky bez lekára, ktorých posádky vykonávajú len základnú resuscitáciu.

EU: Dohody musia chrániť environmentálne, pracovné a ľudské práva

Európsky parlament chce zaviesť sankcie ako poslednú možnosť pre obchodných partnerov Európskej únie, ktorí porušujú pracovné a environmentálne štandardy. V prijatom uznesení zdôrazňuje, že dohody EÚ o voľnom obchode musia prispievať k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu uprednostňovaním obchodu s tovarom a službami poskytovanými prostredníctvom udržateľných postupov pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv.

Všetky moderné obchodné dohody EÚ obsahujú kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji so širokým súborom vzájomne dohodnutých záväzkov v oblasti životného prostredia, pracovných noriem a ľudských práv. Tieto doložky si okrem iného vyžadujú ratifikáciu základných dohovorov v oblasti pracovných štandardov a mnohostranných environmentálnych dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy. Europoslanic vítajú revíziu kapitol obchodných dohôd o obchode a udržateľnom rozvoji, v ktorých sa stanovujú záväzky EÚ a jej obchodných partnerov v oblasti životného prostredia, práce a ľudských práv. Komisia navrhuje použiť obchodné sankcie ako poslednú možnosť pri prípadnom závažnom porušení týchto záväzkov – niečo, čo parlament požaduje už roky.

Zatiaľčo Európska komisia navrhuje uplatňovanie nových pravidiel o obchode a udržateľnom rozvoji len na budúce a prebiehajúce obchodné rokovania (ako napríklad s Austráliou, Indiou) „podľa potreby“, Európsky parlament by ich rozšíril na všetky existujúce obchodné dohody vrátane tých, ktoré sa EÚ ešte len chystá podpísať. Poslanci tiež tvrdia, že takýmito dohodami sa musí zabezpečiť aj prístup k surovinám a energetickým tovarom, ktoré sú nevyhnutné pre ekologické hospodárstvo.

Aktuálne: Mestá sa pripravujú na nárast cien energií

Mestá, a to nielen na Slovensku, sa pripravujú na bezprecedentný nárast cien energií. Dokonca na riziko ich nedostupnosti. Rastúce ceny energií a otázka ich dostupnosti budú dôležitou témou nielen počas nasledujúcej vykurovacej sezóny.

„Znižovanie spotreby energií je jediným trvalým riešením energetickej krízy na úrovni miest, ale aj globálne. Iba zníženie dopytu po energii môže nanovo nastoliť rovnováhu s umelo zníženým objemom dodávok energie na strane ponuky a znížiť ceny energií na únosnú úroveň,“ upozorňuje Peter Robl. Budovy, či už v správe miest alebo súkromných vlastníkov, majú najväčší podiel na spotrebe energie. Na Slovensku sa podľa neho v prípade zemného plynu až 57 % spotrebuje práve na vykurovanie a prípravu teplej vody v budovách. Udržateľné budovy sú preto kľúčovou súčasťou riešenia súčasnej situácie. 

 

Ako na to? Prechod k udržateľným budovám si vyžaduje vhodné verejné politiky, finančné produkty, odborné poradenstvo a garantované energetické služby, ale aj koncepčný prístup zo strany developerov či dostupnosť inovatívnych stavebných výrobkov, napríklad pre zhotovovanie zelených striech. Kvalitné a udržateľné mestské prostredie môže podľa neho vzniknúť jedine vhodným zmiešaním funkcií a verejných priestorov s podporou pešieho a cyklistického pohybu. „Súčasťou každej našej štvrte je zeleň alebo park s ihriskami, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu a ochladzovať ovzdušie, pričom podobnú funkciu majú aj zelené strechy, ktoré sú súčasťou takmer všetkých našich projektov,“ dodal Pavel Pelikán.

Upozorňujeme: Koordinované kyberútoky na Slovensku

Národný bezpečnostný úrad, ústredný orgán štátnej správy na Slovensku pre ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu, kybernetickú bezpečnosť a dôveryhodné služby, vydal varovanie pred koordinovanými kybernetickými útokmi na slovenské ciele.

V spolupráci s bezpečnostnými zložkami štátu Národný bezpečnostný úrad zaznamenal sériu kybernetických bezpečnostných incidentov. Za útokmi je ruská skupina anonymus.ru. Cieľmi sú webové sídla niekoľkých bánk, úradov a menších komerčných subjektov. Útoky boli vykonané metódou zneprístupnenia služby. 

Národný bezpečnostný úrad aktívne poskytuje asistenciu dotknutým subjektom a prijíma ďalšie opatrenia. V prípade potreby kontaktujte Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT prostredníctvom mailovej adresy incident@nbu.gov.sk. K aktuálnej situácii však Národný bezpečnostný úrad nechce pre povahu veci poskytovať bližšie informácie.