EU: Vozidlá s nulovými emisiami

Vďaka dohode Európskeho parlamentu a Rady by mali byť do roku 2035 všetky nové autá a dodávky zaevidované v Európe vozidlami s nulovými emisiami. Ako medzistupeň pri úsilí o nulové emisie bude v rámci nových noriem CO₂ povinné aj zníženie priemerných emisií nových osobných áut o 55 % a nových dodávok o 50 % do roku 2030. Táto dohoda je prvým krokom pri prijímaní legislatívnych návrhov tvoriacich balík „Fit for 55“, ktorý Európska komisia predstavila v júli 2021.

Jednoznačný signál výrobcom a občanom má urýchliť výrobu a predaj vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami a nasmerovať cestnú dopravu na dosiahnutie klimatickej neutrálnosti do roku 2050. Nové právne predpisy majú zaručiť väčšiu udržateľnosť v systéme dopravy Európskej únie, čistejší vzduch pre Európanov a sú dôležitým krokom pri realizácii Európskej zelenej dohody. Jednoznačne ukazujú záväzok EÚ dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy.

Predbežnú dohodu teraz musí Európsky parlament a Rada formálne prijať. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku únie a nadobudnú účinnosť. Dosiahnutie zníženia emisií v nasledujúcom desaťročí je kľúčovým faktorom, ak sa Európa má do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a Európska zelená dohoda realitou. Legislatívne nástroje majú pomôcť dosiahnuť ciele dohodnuté v európskom právnom predpise v oblasti klímy a zásadne premeniť naše hospodárstvo a spoločnosť, aby bola spravodlivejšia, zelenšia a mohla aj v budúcnosti prosperovať.

 

dTest: Nástrahy platieb mobilom

Dostali ste opäť SMS správu s informáciami o zaplatení, hoci ste na platbu nedali žiadny pokyn? Mali by ste jej venovať pozornosť, a to aj v prípade, že vám nebola odpočítaná vysoká čiastka. Nie je totiž výnimkou, že tieto platby sa strhávajú opakovane za využívanie služby, o ktorej ste dokonca nikdy nepočuli. Ako je to možné a ako môžeme takýmto platbám zabrániť?

Takzvané prémiové SMS nie sú lacná záležitosť – čiastka za jednu SMS môže byť aj viac než 10 EUR. „V praxi sa však stretávame najmä s nižšími opakujúcimi sa čiastkami,“ uvádza Eduarda Hekšová. Typické sú ponuky, kedy je prvý mesiac objednanej služby zadarmo a podobne. Službou v takomto prípade môže byť napríklad predplatné za hru alebo prístup k plateným stránkam na internete. Niekedy je touto službou napríklad lokalizácia telefónu. Objednávka môže v určitých prípadoch vzniknúť aj kliknutím na odkaz v on-line hre. Početnú skupinu však tvoria aj spotrebitelia, ktorí objednávku neurobili vôbec a čiastky sa im napriek tomu pravidelne strhávajú. 

S prípadmi, kedy spotrebiteľom prišla na mobilný telefón informácia o zrealizovanej platbe bez toho, aby v danej chvíli nejakú objednávku vykonali, sa spotrebiteľská poradňa dTestu stretáva veľmi často. Veľkú časť sťažností na opakujúce sa služby tvoria objednávky so starším dátumom, ktoré boli spoplatnené neskôr. Pokiaľ si spotrebitelia nič neobjednajú, nie sú, samozrejme, povinní nič platiť. V prípade sporu by spoločnosť musela preukázať, že bola uskutočnená objednávka. Napriek tomu nie je vhodné s riešením príliš dlho otáľať. Neznáme platby je najlepšie riešiť bezodkladne. Z našich skúseností môžeme potvrdiť, že spoločnosti peniaze po výzve často vrátia. „V rámci služby VašeStížnosti.cz evidujeme desiatky sťažností, ktoré sa s poskytovateľom služby vyriešili dohodou – predplatné sa ukončilo a strhnuté peniaze sa spotrebiteľom vrátili,“dodáva Eduarda Hekšová. Pokiaľ sa spotrebiteľovi strhávajú peniaze a on netuší za čo, mal by sa bezodkladne obrátiť na poskytovateľa služby alebo na svojho operátora, ktorý mu pomôže s ďalším postupom, ako situáciu vyriešiť.

Aktuálne: Ako ovplyvňuje inflácia vklady v bankách

Slováci mali celkovo v bankách uložených takmer 42,9 mld. Eur (stav ku koncu augusta 2022). Z toho ale až viac než 60 % predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 27,2 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali zhruba 7,9 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 18 %. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,1 mld. Eur a tvorili 5 % z vkladov obyvateľstva v bankách. Analýzu vkladov Slovákov a vplyv inflácie na naše úspory pripravila na základe údajov Národnej banky Slovenska a Štatistického úradu SR Jana Glasová.

V medziročnom porovnaní s augustom 2021 sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách na Slovensku zvýšil o takmer 7 %. Termínované vklady ale naopak klesli o približne -11 % a vklady s výpovednou lehotou o cca -14 %. Úrokové sadzby sa dlhé roky držali na rekordne nízkych úrovniach. A kvôli tomu ľudia nechávali peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich nelákali. Prípadne peniaze presúvali do podielových fondov, kde sa im lepšie zhodnocovali. Kríza ešte pridala ruku k dielu, keďže motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze nechávali na bežných účtoch takpovediac “pre istotu”. Takže objem peňazí na týchto účtoch rástol a naopak, termínované vklady klesali. Situácia sa ale už začína pomaly meniť. V nadväznosti na zvyšovanie základnej sadzby Európskej centrálnej banky začínajú rásť aj úrokové sadzby na vkladových produktoch. A očakávame, že tento rast sadzieb bude aj naďalej pokračovať. Zatialčo vlani v auguste predstavovala priemerná úroková sadzba na “termiňákoch” s viazanosťou do 2 rokov len 0,95 %, takv auguste tohto roka vzrástla už na úroveň 1,46 % a aktuálne sú ešte vyššie.

 

Septembrová inflácia dosiahla medziročný rast až o 14,2 % a už siedmy mesiac po sebe sa drží na dvojcifernej hodnote. Zvyšovanie cien je ale dnes citeľné vo všetkých oblastiach nášho života. Za celý tento rok očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 %. Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, kedy sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií. Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od toho, aké ceny energií sa dohodnú pre domácnosti a aké opatrenia sa prijmú na zmiernenie dopadov drahých energií na domácnosti aj na firmy. V prípade, že prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu cien energií, tak priemerná inflácia by sa v roku 2023 mohla pohybovať v rozmedzí 14 - 15 %. Aký vplyv má inflácia na naše úspory? Vysoká inflácia má negatívny vplyv na naše mzdy, dôchodky aj úspory. Znižuje totiž kúpnu silu peňazí, teda hodnotu toho, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Samozrejme platí, že čím je inflácia v krajine vyššia, tým väčšiu časť z našich úspor nám ukrajuje. Ak máme úspory napríklad vo výške 1 000 eur odložené doma „pod vankúšom“ alebo na bežnom účte, tak nám nezarábajú a v dôsledku inflácie sa nám tieto úspory znehodnocujú. Ak by priemerná inflácia v budúcom roku dosiahla úroveň 14 %, znamená to, že reálna hodnota týchto našich úspor bude na konci roka predstavovať cca 860 eur. Za rok teda stratíme 140 eur. Negatívny dopad inflácie na naše úspory môžeme zmierniť tak, že úspory nebudeme nechávať doma alebo na bežných účtoch, ale ich uložíme na termínované vklady alebo investujeme do podielových fondov, kde sa nám budú peniaze zhodnocovať. A ako inflácia ovplyvňuje dlhy a hypotéky? Inflácia má samozrejme vplyv aj na dlhy. Zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. Keď si to premietneme na hypotekárny trh, znamená to, že inflácia je výhodná pre tých, čo kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Je to dané tým, že splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože inflácia znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov.

EU: Akt o digitálnych trhoch

Nové nariadenie akt Európskej únie o digitálnych trhoch má ukončiť nespravodlivé praktiky spoločností, ktoré rozhodujú o prístupe iných v on-line platformovom hospodárstve. Európska komisia ho navrhla v decembri 2020 a Európsky parlament a Rada sa na ňom dohodli v rekordnom čase v marci 2022.

Akt o digitálnych trhoch zahŕňa kritériá na určenie, kedy sa on-line platforma považuje za „strážcu prístupu“. Ide o digitálne platformy, ktoré slúžia ako dôležitá brána prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, čo im umožňuje určovať si vlastné pravidlá a tým nepriaznivo ovplyvňovať digitálne hospodárstvo. Akt o digitálnych trhoch je reakciou na tieto skutočnosti a zahŕňa súbor povinností, ktoré takéto spoločnosti budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania. Ako určiť, kto je strážcom prístupu? Spoločnosti prevádzkujúce jednu alebo viacero tzv. základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch ďalej. Ide o tieto služby: on-line sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, on-line trhoviská a reklamné služby.

Akt o digitálnych trhoch sa na spoločnosť vzťahuje, ak spĺňa tieto tri hlavné kritériá: 

1. veľkosť, ktorá má vplyv na vnútorný trh: keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;
2. kontrola nad dôležitou bránou medzi komerčnými používateľmi a konečnými spotrebiteľmi: keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne;
3. etablovaná a trvalá pozícia: ide o prípady, keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Akt o digitálnych trhoch obsahuje jednoznačný zoznam prikázaných a zakázaných činností, ktorý strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať pri svojom každodennom fungovaní, aby zaručili spravodlivé a otvorené digitálne trhy. Vďaka týmto povinnostiam budú mať aj iné spoločnosti možnosť vstúpiť na trhy a byť konkurenciou strážcom prístupu na základe kvality svojich výrobkov, produktov a služieb, čo znamená, že budú mať aj väčší priestor na inováciu. Keď strážca prístupu používa praktiky, ako je uprednostňovanie svojich vlastných služieb alebo bránenie svojim vlastným komerčným používateľom v prístupe k spotrebiteľom, môže tým brániť hospodárskej súťaži, čo potom vedie k menšej inovácii, nižšej kvalite a vyšším cenám. Navyše ak strážca prístupu používa nekalé praktiky, ako je zavádzanie nespravodlivých podmienok prístupu k jeho obchodu s aplikáciami alebo zabraňovanie inštalácii aplikácií z iných zdrojov, je pravdepodobné, že spotrebitelia zaplatia za služby viac alebo nemôžu vôbec využívať výhody, ktoré by im mohli priniesť alternatívne služby.

Trend: Monitorovanie dát

Minulý rok sa minulo počas tzv. Black Friday víkendu 9,24 miliardy libier a ďalších 2,18 miliardy libier počas tzv. Cyber ​​Monday. S blížiacim sa tohtoročným Čiernym piatkom a Vianocami sa  elektronickí predajcovia snažia udržať náskok pred konkurenciou tým, že zvýšia využívanie externých údajov na prilákanie nových zákazníkov.

Nový výskum spoločnosti Oxylabs v spolupráci s CensusWide odhalil, že 85 % elektronických obchodov sa rozhodlo výraznejšie využívať údaje na prilákanie zákazníkov (vyše 1.000 vedúcich pracovníkov s rozhodovacou právomocou v Spojenom kráľovstve a USA, vrátane CTO, viceprezidentov pre inžinierstvo, riaditeľov pre údaje, vedúcich oddelenia Business Intelligence, vedúcich údajov a analytiky). Externé údaje, akými sú informácie, ktoré pochádzajú mimo spoločnosti a sú dostupné verejnosti, sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenných operácií medzi elektronickými predajcami, pre obchodných lídrov budú však počas zlatého štvrťroka ešte dôležitejšie. Vďaka získavaniu verejne dostupných údajov z webu budú organizácie schopné predpovedať dopyt spotrebiteľov, sledovať, čo robí konkurencia, a znižovať ceny v reálnom čase, aby prilákali zákazníkov. Môžu  monitorovať množstvo zásob a zistiť, aké produkty majú spotrebitelia radi a ktorým produktov sa vyhýbajú. Navyše, vďaka verejne dostupným informáciám z fór a sociálnych médií na webe budú obchodní lídri schopní rozobrať sentiment a predpovedať spotrebiteľské trendy, čo im umožní vylepšiť svoje biznis stratégie.

Na otázku, na čo organizácie využívajú externé údaje, 73 % respondentov uviedlo, že externé údaje používajú na prieskum trhu, zatiaľčo 66 % ich používa na predpovedanie spotrebiteľského dopytu, 56 % na monitorovanie konkurencie a 50 % na implementáciu dynamickej tvorby cien. „Teraz je to možné urobiť v reálnom čase automaticky. Táto myšlienka je základom dynamického oceňovania – stratégie, ktorá využíva flexibilné ceny založené na ponuke, dopyte v reálnom čase a na tom, čo si konkurenti účtujú za konkrétne produkty. Web scraping zvyčajne sleduje niekoľko faktorov súčasne, čo predajcom umožňuje kedykoľvek nastaviť konkurenčné ceny, čo je v tomto období nevyhnutné“, dodal Gediminas Rickevicius.

Multicloud: Ako využívať dáta na maximum

V roku 2024 sa bude 95 % podnikov v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA) pozerať na svoje dáta ako na zdroj zisku, pričom 46 % ich bude považovať za významný zdroj – oproti dnešným 29 %. Vyplýva to z novej globálnej štúdie zverejnenej spoločnosťou VMware, Inc. Výskum Multi-Cloud Maturity Index oslovil takmer 3.000 obchodných a IT manažérov v celom regióne EMEA. Necelá polovica respondentov (47 %) rozhodne súhlasí s tým, že používanie viacerých cloudov im umožní maximálne využitie dát na inováciu – a zároveň riešenie problémov, akým je suverenita dát podľa národných a odvetvových predpisov. 

 

Práve suverenita dát patrí k najväčším výzvam, ktoré podniky musia riešiť – 95 % opýtaných pripúšťa, že predstavuje problém. Snaha vyťažiť z dát ekonomický úžitok prináša ďalšie výzvy. Medzi hlavné patrí bezpečnosť (35 %), nedostatok potrebných zručností (35 %), obtiažnosť prepojenia rôznych cloudových prostredí (31 %) a izolované ostrovy dát (27 %). Podniky musia tiež zlepšiť kontrolu nad svojimi prevádzkovými výdavkami a nákladmi na cloud, pričom 76 %, respektíve 74 % súhlasia s tým, že ide o problém, pokiaľ majú dáta prinášať skutočný obchodný úžitok.

Respondenti sa zhodujú (86 %), že výhody multicloudu – schopnosť využívať a riadiť rôzne typy privátnych, verejných, edge a suverénnych cloudov – ale prevažujú nad spomínanými problémami. Takmer polovica (46 %) sa domnieva, že multicloud má veľmi pozitívny vplyv na rast výnosov a 46 % tiež spomína jeho veľmi pozitívny vplyv na ziskovosť. Iba 4 % veria, že multicloud nehrá z hľadiska obchodného úspechu zásadnú úlohu. Čo je dobrá správa pre podniky v celej Európe, kde sa podľa Európskej komisie očakáva, že príspevok dátovej ekonomiky k HDP v Európskej únii a Veľkej Británii vzrastie do roku 2025 zo súčasných 2,6 % na 4,2 %.

EU: Okamžité platby do 10 sekúnd

Európska komisia prijala legislatívny návrh, na základe ktorého by sa mali všetkým občanom a podnikom s bankovým účtom v Európskej únii a krajinách EHP sprístupniť okamžité platby v eurách. Cieľom návrhu je zaistiť cenovo dostupné a bezpečné okamžité platby v eurách, ktoré sa budú bez problémov spracúvať v celej EÚ.

Okamžité platby umožňujú ľuďom previesť peniaze v ktorúkoľvek hodinu ktoréhokoľvek dňa do 10 sekúnd. Je to oveľa rýchlejšie oproti tradičným úhradám. Tie poskytovatelia platobných služieb prijímajú len v pracovných hodinách a na účet príjemcu dorazia až v nasledujúci pracovný deň, čo v určitých prípadoch môže trvať až tri kalendárne dni. Okamžité platby výrazne urýchľujú platobný styk a zvyšujú pohodlie spotrebiteľov, napríklad pri platení účtov alebo prijímaní naliehavých prevodov (v prípade urgentnej zdravotnej starostlivosti). Okrem toho pomáhajú výrazne zlepšiť tok peňažných prostriedkov a podnikom – najmä MSP vrátane maloobchodníkov – pomáhajú šetriť náklady. Odblokujú peniaze aktuálne zablokované v tranzite ako nezúčtované platby, ktoré sa tak budú môcť skôr použiť na spotrebu alebo investície (v ktorýkoľvek deň je zablokovaných takmer 200 miliárd eur). Začiatkom roka 2022 však na okamžité platby v EÚ pripadalo len 11 % všetkých úhrad v eurách. Cieľom tohto návrhu je odstrániť prekážky, ktoré bránia rozsiahlejšiemu využívaniu okamžitých platieb a s nimi spojených výhod.

Návrhom sa mení a modernizuje nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) z roku 2012. Pre okamžité platby v eurách sa v ňom stanovujú štyri požiadavky: 

• univerzálne sprístupnenie okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb z EÚ, ktorí už ponúkajú úhrady v eurách, budú musieť do stanovenej lehoty začať ponúkať aj ich okamžitú verziu;
• cenová dostupnosť okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby cena účtovaná za okamžité platby v eurách nepresahovala cenu účtovanú za tradičné, neokamžité úhrady v eurách;
• zvýšenie dôvery v okamžité platby, čiže poskytovatelia budú musieť overovať zhodu medzi číslom bankového účtu (IBAN) a menom príjemcu, ktoré poskytol platiteľ, aby bolo možné ešte pred uskutočnením platby upozorniť platiteľa na prípadnú chybu alebo podvod;
• odstránenie prekážok pri spracúvaní okamžitých platieb v eurách, pričom sa nezníži účinnosť preverovania osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Namiesto toho, aby preverovali každú transakciu jednotlivo, budú poskytovatelia platobných služieb svojich klientov aspoň raz denne porovnávať so zoznamom sankcií EÚ.

 

Pôžičky: Nový účel

Postoj Slovákov k požičiavaniu peňazí je porovnateľný s minulými rokmi. Nad pôžičkou uvažuje viac ako tretina (38 %) opýtaných, z ktorej si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažujepožičať 29 % a ďalších 29 % uvádza, že si v najbližšej dobe budú musieť požičať neplánovane. Tento rok sa však výraznejšie mení účel pôžičky. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa pre mBank zrealizoval prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos (prelom augusta a septembra 2022 medzi on-line populáciou SR vo veku od 25 do 60 rokov, N = 1 000 respondentov).

Aké plány majú Slováci so spotrebiteľskými pôžičkami? Približne 40 %  deklaruje, že si aktuálne vo svojej domácnosti požičať nepotrebuje a ďalších 22 % pôžičky odmieta. V oboch prípadoch ide najčastejšie o starších ľudí. Nad pôžičkou uvažuje 38 % opýtaných, z nich si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažuje požičať 29 % a ďalších 29 % uvádza, že si počas jesene a zimy budú musieť požičať neplánovane. Približne 13 % respondentov, ktorí uvažujú o pôžičke, si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a podľa možnosti navýšiť. Svoj cieľ či účel, na ktorý si pôvodne plánovali požičať, nakoniec odložilo 29% respondentov uvažujúcich o pôžičke. Postoj Slovákov k pôžičkám sa líši nielen z hľadiska veku, ale aj podľa dosiahnutého vzdelania. Zadlžovanie najviac odmietajú najmä ľudia so základným vzdelaním a s výučným listom. Práve táto skupina ľudí však uvádza, že aktuálne s peniazmi nevychádza príliš dobre. Naopak, najmenšiu averziu voči pôžičkám má skupina obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním a táto skupina má zároveň najmenšiu potrebu si požičať. 

V súvislosti s aktuálnou meniacou sa ekonomickou situáciou takmer pätina (19 %) opýtaných predpokladá, že si buď požičia alebo si svoje pôžičky bude konsolidovať. Približne tretina (29 %) uvádza, že s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nie je si istá, čo prinesie premenlivá budúcnosť. Pozitívnou správou je, že viac ako pätina (2 1%) respondentov má vytvorenú trojmesačnú finančnú rezervu a v prípade potreby tak nečakané výdavky pokryje práve z nej. Zaujímavosťou je, že v aktuálnej ekonomickej situácii sú na finančnú rezervu nútení siahať aj Slováci s vyšším vzdelaním - stredoškolským a vysokoškolským. Práve zvyšujúce sa ceny energií sa premietnu aj do rodinných rozpočtov a premenia tak priority. Oproti minulým rokom sa totiž výraznejšie mení účel pôžičky. „Skupina Slovákov, ktorá si na jeseň alebo v zime bude musieť na niečo neplánovane požičať (11 %), tieto peniaze využije najčastejšie na poplatky a ročné vyúčtovanie za elektrinu a plyn (32 %), na bežnú dennú potrebu (22 %) a po novom tiež na investíciu do zmien využívania energií ako je napríklad výmena kotla, solárne panely či tepelné čerpadlá (17 %). Tí, ktorí pôžičku plánujú dlhodobejšie, investujú najmä do rekonštrukcie (32 %), kúpy auta (18 %) a zateplenia (16 %),“ hovorí Kateřina Veselá. Zatiaľčo nižšie príjmové skupiny budú musieť z pôžičky pokryť poplatky a ročné vyúčtovanie za energie, ľudia s vyšším vzdelaním požičané peniaze investujú skôr do rekonštrukcie a do zmeny využívania energií. Je teda zrejmé, že aktuálna ekonomická a energetická kríza má jasné dopady na populáciu a jej finančné zmýšľanie.

Výzva: 15 miliónov eur na inovácie

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) informuje o novej výzve v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre podnikateľské subjekty na podporu inovácií a technologického transferu. Na výzvu sú vyčlenené prostriedky z Európskej únie vo výške 15 miliónov eur. Výzva je vyhlásená ako uzavretá a žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné predložiť najneskôr do 30. decembra 2022 - a to plne elektronicky, vrátane jednotlivých príloh.

Zámerom je prostredníctvom vyhlásenej výzvy OPII-MH/DP/2022/9.5-35 podporiť realizáciu inovačných opatrení v mikro, malých, stredných aj veľkých podnikoch, výsledkom ktorých bude inovácia produktu alebo výrobného procesu. Nenávratne poskytnuté finančné príspevky sú určené na obstaranie výrobných zariadení a zariadení na poskytovanie služieb, technologických celkov a i. Intenzita pomoci je stanovená v závislosti od miesta realizácie projektu a veľkosti podniku žiadateľa, pričom je určená podnikateľom, ktorí plánujú realizovať projekty na celom území Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Rozhodujúce je pritom miesto realizácie projektu, nie sídlo žiadateľa. Svojím zameraním má výzva prispieť k plneniu špecifického cieľa operačného programu Integrovaná infraštruktúra v oblasti rastu výskumno-vývojových a inovačných kapacít v priemysle a službách. Všetky potrebné informácie môžu záujemcovia získať na webovom sídle operačného programu opvai.sk v časti Výzvy Ministerstva hospodárstva SR a na mailovej adrese vyzvy@mhsr.sk. 

Operačný program Integrovaná Infraštruktúra (OPII) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v oblasti dopravy, informatizácie spoločnosti a podpory výskumu, vývoja a inovácií na roky 2014 – 2020 (Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja). Jeho globálnym cieľom je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, verejnej osobnej dopravy, informačnej spoločnosti, podpory výskumných, vývojových a inovačných kapacít a rozvoja malého a stredného podnikania.