Svetová produkcia plastov narástla za posledné desaťročia exponenciálnym tempom - zatiaľčo v roku 1950 sa vyrobilo 1,5 milióna tona plastov, v roku 2018 ich bolo vyprodukovaných až 359 miliónov ton. S tým samozrejme vzrástlo aj množstvo plastového odpadu. V prvej polovici roka 2020 sa výroba plastov kvôli koronavírusu prudko znížila, no v druhej polovici roka sa obnovila. Európska únia už prijala viacero opatrení na redukovanie plastového odpadu, čo sa však stane s odpadom, ktorý napriek všetkému úsiliu aj tak vyprodukujeme?
Najčastejším spôsobom llikvidovania plastového odpadu je spaľovanie, pri ktorom sa premieňa na energiu, za ním nasleduje recyklácia. Okolo 25 % plastového odpadu končí na skládkach. Polovica plastového odpadu určeného na recykláciu sa vyváža do tretích krajín. Chýbajú nám totiž kapacity, technológie alebo financie na jeho spracovanie. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton. Väčšinu odpadu tvorí šrot zo železných a neželezných kovov, ako aj papier, plasty, textil a sklo a smeruje najmä do Turecka, Indie a Egypta. Najviac odpadu sa kedysi vyvážalo do Číny, no tá nedávno uvalila zákaz na dovoz plastového odpadu. To môže viesť k tomu, že v Európe budeme plasty viac spaľovať a vyvážať na smetiská.
Európska únia sa snaží nájsť nové, ekologickejšie spôsoby nakladania s plastovými odpadmi. Nezrecyklovaný plastový odpad nielen znečisťuje životné prostredie, ale prináša straty aj pre hospodárstvo. Odhaduje sa, že až 95% hodnoty plastového odpadu sa po prvom krátkom cykle používania stráca.Výskumy odhadujú, že výroba a spaľovanie plastov uvoľnili v roku 2019 na celom svete do ovzdušia 850 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Do roku 2050 by sa toto číslo mohlo vyšplhať až na 2,8 miliardy ton. Ak sa tomu chceme vyhnúť, tak bude potrebné plasty lepšie recyklovať. Hlavným problémom zostáva kvalita a cena recyklovaných plastov v porovnaní s novo vyrobenými materiálmi. Spracovatelia plastov vyžadujú veľké množstvá recyklovaného materiálu, ktorý je vyrobený podľa prísne kontrolovaných požiadaviek. A to všetko na bezkonkurenčné ceny. Situáciu komplikuje aj to, že plastov je mnoho druhov. Ich recyklovanie je potom oveľa náročnejšie, drahšie a výsledný produkt nemá takú kvalitu, aká by sa očakávala. Dopyt po recyklovaných plastoch síce rastie, no v roku 2018 predstavoval len 6% celkového dopytu po plastoch v Európe.
Európska zelená dohoda požaduje, aby sa do roku 2030 recyklovalo aspoň 55 % plastov. Toto číslo sa nám podarí dosiahnuť, ak budú plastové výrobky navrhované tak, aby sa uľahčila ich recyklácia. Poslanci zastávajú názor, že potrebujeme aj opatrenia na stimuláciu dopytu po recyklovaných plastoch, napríklad:
Európska zelená dohoda požaduje, aby sa do roku 2030 recyklovalo aspoň 55 % plastov. Toto číslo sa nám podarí dosiahnuť, ak budú plastové výrobky navrhované tak, aby sa uľahčila ich recyklácia. Poslanci zastávajú názor, že potrebujeme aj opatrenia na stimuláciu dopytu po recyklovaných plastoch, napríklad:
- štandardy kvality pre sekundárne plasty,
- certifikáty na zvýšenie dôvery zo strany spracovateľov a spotrebiteľov,
- pravidlá na minimálny obsah recyklovaného materiálu v niektorých výrobkoch a
- stimuly pre členské štáty, aby znížili DPH na recyklované produkty.